{"guid": "6356277e-413b-4a06-a81a-573cf5d807de:4a3ea5af-ff7d-43c9-ac93-13246578ffc4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200232.1", "spisova_znacka": "1Sžp/13/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/13/2013 z 13. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 1Sžp/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200232.1", "identifikacne_cislo": "1012200232", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-05-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "nazov": "§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-35", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a3ea5af-ff7d-43c9-ac93-13246578ffc4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200232.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200232.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200232.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžp/13/2013\n1012200232\n13. 05. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200232.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej\nveci žalobcu : Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO 313 03 862 s adresou Tulčík\nč. 26, zast. : JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova č. 20,\n042 83 Košice (. proti žalovanému : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky so sídlom\nNámestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. septembra 2013\nč.k. 1S 35/2012-121, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. septembra 2013 č.k.\n1S 35/2012-121 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného sp. zn. 8668/2011-1.10 (39/2011-rozkl.) zo dňa\n28. novembra 2011, v spojení s rozhodnutím žalovaného, odbor výkonu štátnej správy č. 3893/2011-2.2\nzo dňa 23.septembra 2011 r u š í a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne\nnáhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 192 €.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\nA)\n1. Rozhodnutím č. 8668/2011-1.10 (39/2011-rozkl.) z 28. novembra 2011 (č.l. 21) minister životného\nprostredia Slovenskej republiky postupom podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok“) zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného, odboru výkonu štátnej správy č.\n3893/2011-2.2 z 23. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona č.\n543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 543/2002 Z.z.“)\nzo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie jedného jedinca\nmedveďa hnedého v poľovnom revíri Ďumbier.\nZmena prvostupňového rozhodnutia spočívala v určení, že odstrel možno zrealizovať na lokalite\nVíslavce a Rovne, k. ú. D., odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra 2011 postriežkou a od\n1. júna 2012 do 30. novembra 2012 postriežkou.\nV ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.\n\nPodľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy\nna základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.\nPodľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na\nkonanie o rozklade.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím č. 3893/2011-2.2 z 23. septembra 2011 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2\nods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm.\na) citovaného zákona a povolil žiadateľovi usmrtiť (odstrelom) jedného jedinca medveďa hnedého v\npoľovnom revíri Ďumbier, pričom stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zák. č. 543/2002\nZ. z.\n3. Svoje prvostupňové rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že dňa 1. februára 2011 mu bola doručená\nžiadosť obchodnej spoločnosti Sankt Hubert, a.s., Starohájska 118, 032 03 Liptovský Ján (ďalej na účely\nrozsudku len „žiadateľ“) o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. za účelom usmrtenia\njedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Ďumbier. Uvedený žiadateľ rovnako požadoval\no udelenie výnimky v poľovnom revíri Svarinka (list z 1. februára 2011°ako príloha č. 4). Na základe\nvýzvy žalovaného žiadateľ svoju žiadosť doplnil listom starostu obce Liptovský Ján a fotodokumentáciou\nz chatovej oblasti v Liptovskom Jane, ktoré odôvodňovali žiadosť o povolenie výnimky.\n4. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ŠOP SR“) stanovisko z 1. marca 2011 k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2011,\nv ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov\njedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. Podľa vyjadrenia ŠOP SR sa uskutočnilo (17. februára\n2011) stretnutie pracovníkov z odboru zoológie z dotknutých území, kde boli predložené žiadosti na\npovoľovanie výnimiek na regulačný odlov medveďa hnedého v roku 2011 a boli dohodnuté podmienky\nregulačného odlovu v uvedenom roku.\n5. Podľa záverov uvedených v zázname z tohto pracovného stretnutia škoda spôsobená veľkými\nšelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zvery, včelstvách, majetku, hospodárskych\nzvieratách a zdraví obyvateľstva sa bude zohľadňovať pri vydávaní výnimky na odlov len v prípade, ak\nbude preverená zo strany ŠOP SR. Vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí\no odlov medveďa hnedého, bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotke ŠOP\nSR o danej ohrozujúcej situácii s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti, sa\nnebudú zohľadňovať v stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého.\nUvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi v prílohe listu zo dňa 7. marca\n2011 s tým, aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote vyjadril. Žalobca tak urobil, pričom vo\nsvojom podrobnom vyjadrení vyslovil názor, že splnenie podmienok stanovených zákonom na povolenie\nvýnimky z ochrany medveďa hnedého nebolo preukázané.\n6. Vo vzťahu k otázke riadneho informovania žalobcu žalovaný poukázal na stanovisko ŠOP SR k\nžiadosti žiadateľa, zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia,\npričom uviedol, že všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa hnedého v roku 2011 boli\nzaslané žalobcovi prostredníctvom jeho komunikačného odboru.\nŽalovaný mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac informácií o predmetnom konaní, mohol využiť\nsvoje právo v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy.\n7. Žalovaný sa v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky žalovaný zaoberal\nmožnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do zoologickej záhrady (ďalej len „ZOO“)\nalebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v Slovenskej republike aj v Českej republike, ktoré\nvšak o medveďa hnedého neprejavili záujem.\n\nNerealizovateľné je tiež podľa žalovaného premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že\nodchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len\nproblém preniesol na iné miesto.\n8. Vo vzťahu prevencie stretov medveďov s ľuďmi žalovaný tiež uviedol, že je potrebné udržiavať\npopuláciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedokázalo k jeho rozširovaniu\ntam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy. Tiež ale poukázal na to, že rozširovanie areálu a postup\ndo oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne\npreukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne\nnasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Ďumbier je zvýšený stav populácie medveďa hnedého.\nB)\n9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. V rámci konania o rozklade\nžalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu živočícha\nmedveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku 2011 by\nrozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už nemuseli byť v praxi vykonateľné.\nV odpovedi, ktorá bola zaslaná účastníkom konania, zaujala ŠOP SR stanovisko, podľa ktorého dôvod,\npre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných\nrevíroch, je stále aktuálny a nepominul sa. Preto odporučila predĺženie platnosti jednotlivých rozhodnutí,\na to pri všetkých žiadostiach.\n10. Napadnuté rozhodnutie (viď bod č. 1) vydané ministrom životného prostredia (konkrétne zmenu\nvýrokovej časti prvostupňového rozhodnutia) žalovaný odôvodnil s odkazom na doplnené stanovisko\nŠOP SR tým, že v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie\nregulačného odstrelu nerealizovateľná.\nII.\nKonanie na prvostupňovom správnom súde\nA)\n11. Proti tomuto rozhodnutiu o rozklade podal žalobca žalobu z 2. februára 2012 na Krajský súd v\nBratislave.\n12. Žalobca v žalobe najmä namietal, že v predchádzajúcom správnom konaní bolo porušené jeho právo\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie (odkaz na § 3\nods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku). Počas priebehu konania mu boli v priebehu konania doručené\niba tieto listiny:\n- stanovisko ŠOP SR zo dňa 1. marca 2011, ktorého prílohou je záznam z pracovného stretnutia\npracovníkov ŠOP SR ohľadom stanovenia podmienok odlovu medveďa hnedého, konaného dňa 17.\nfebruára 2011 a\n- stanovisko ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov.\nTým, že správny orgán neoboznámil žalobcu, aké konkrétne podklady obsahujú informácie o\nminuloročnej regulácii a o škodách spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, neumožnil\nžalobcovi vyjadriť sa k týmto podkladom ani k spôsobu ich zisťovania, prípadne neumožnil mu navrhnúť\nich doplnenie. Túto situáciu nebolo možné napraviť nahliadnutím do spisu postupom podľa ustanovenia\n§ 23 ods. 1 Správneho poriadku, ako argumentoval žalovaný.\n\n13. Okrem hore uvedenej vady ďalšia vada v konaní správneho orgánu nastala podľa žalobcu po vydaní\nprvostupňového rozhodnutia, keď stanovisko ŠOP SR zo dňa 3. novembra 2011, ktoré si žalovaný\nvyžiadal, bolo doručené len žalobcovi a nie jeho splnomocnenej právnej zástupkyni, čím boli podľa\nžalobcu odňaté jeho práva vyplývajúce z § 33 ods. 2 Správneho poriadku.\n14. Taktiež žalobca namietal nesúlad výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ministra s § 59 ods. 2\nSprávneho poriadku tvrdiac, že z výroku nevyplýva, že by minister rozklad zamietol.\nŽalobca ďalej namietal s poukazom na § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. namietal nedostatočné zistenie\nskutkového stavu ako aj to, že správny orgán druhého stupňa neuvádza v odôvodnení rozhodnutia\nžiadne skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že výnimka udelená rozhodnutím správneho orgánu\nprvého stupňa podľa § 40 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. je dôvodná.\n15. Tiež žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre\nnedostatok dôvodov, nakoľko z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá žiadna konkretizácia\ndôvodov udelenej výnimky na posudzovanú vec.\nB)\n16. Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel\nk záveru, že vydané rozhodnutia i postup žalovaného boli v súlade so zákonom.\n17. Pri vymedzení skutkového stavu krajský súd vychádzal pripojeného administratívneho spisu\nžalovaného. S odkazom na ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 23\nods. 1 a 4 Správneho poriadku vyslovil záver, že povinnosťou žalovaného bolo v predmetnom konaní\npostupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania.\nInštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach Správneho poriadku (najmä § 3 ods. 2, § 33 ods.\n2, či § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo\nnavrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu\npredkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti\npodmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci\nskutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1\nSprávneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti,\naj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci\nsamej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.\n18. Účastník má v zmysle § 33 Správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia,\nktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Zmyslom\ntakto široko koncipovaného oprávnenia je podľa krajského súdu predísť neskorším možným námietkam\núčastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám.\nZ uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním\nrozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník\nzo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto\núčelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia\nbol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Iný prístup správneho\norgánu podľa krajského súdu vytvára takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia\n(porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008,\n4Sžo/l0/2011, 3Sžd/72/2009, poprípade rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn.\n7A 112/2002 a 7As 40/2003).\n19. Hoci na jednej strane krajský súd pripustil, že žalovaný neumožnil žalobcovi, aby sa mohol pred\nvydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k\n\nspôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie (t. j. rozpor s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku), tak na druhej strane dospel k záveru, že naplnenie práva účastníka na vyjadrenie\nsa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybné realizovať aj inou formou (napríklad postupom podľa\nzákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov /\nzákon o slobode informácií/ - ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 211/2000 Z.z.“), ako možnosťou nazrieť\ndo spisu.\nNakoľko tento postup aj žalobca využil, t. j. žalobca v zmysle citovaného zák. č. 211/2000 Z. z. požiadal\no sprístupnenie vyššie opisovaných listín, a tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním\nrozhodnutia žalovaného o rozklade, získal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia,\nhoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou.\n20. Pokiaľ ide o analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v\npredchádzajúcom roku, tieto z dôkazného hľadiska podľa krajského súdu neboli podkladmi rozhodnutia,\nnakoľko sa v písomne spracovanej podobe v spise nenachádzajú a žalovaný z nich nevyvodil žiadne\nkonkrétne skutkové zistenia.\nTakisto, vzhľadom na to, že žalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom\nna všetky úkony, vyhodnotil doručenie podkladov rozhodnutia len žalobcovi, že nebolo vadou v konaní\nsprávneho orgánu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia.\n21. Pokiaľ ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade, je podľa krajského súdu\nz nej zrejmý dôvod zmeny. Navyše výrok druhostupňového rozhodnutia, podľa ktorého v ostatných\n(zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený, je podľa\nnázoru krajského súdu v medziach zákona.\nPodľa § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané\númyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,\númyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,\nc) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,\nd) poškodzovať\n\nalebo\n\nničiť\n\nmiesta jeho\n\nrozmnožovania\n\nalebo odpočinku,\n\ne) medzidruhovo krížiť,\nf) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.\nPodľa § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch\npovoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov\nživočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií\ndotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,\nvýnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva\nPodľa § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť\na) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,\npri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom\nhospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných\nškôd na inom type majetku,\nv záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne\nžijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré\nmajú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu\nna životné prostredie,\n\nna účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov\nalebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,\ne) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na\nselektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.\n22. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, krajský súd s odkazom na svoju staršiu judikatúru (napr.\nsp.zn. 2S 233/07) konštatoval, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného\nživočícha európskeho významu je zabezpečená na základe zák. č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v\nsúvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno\npovoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva\na zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie\nvýnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods.\n3 zák. č. 543/2002 Z.z.\nNa základe skutkových zistení je podľa názoru krajského súdu možné urobiť záver o tom, že sú splnené\nzákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z., pretože zo\nzhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti\nobyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane\nživočíšneho druhu medveďa hnedého.\n23. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie\ni postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona.\nNakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j\nods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol.\nIII.\nOdvolanie žalovaného/stanoviská\nA)\n24. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 25. októbra 2013 (č.l. 136) proti rozsudku krajského súdu\nžalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu\ntak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, t. j. napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové\nrozhodnutie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.\nNapadnutý rozsudok považuje za nesprávny, pretože\n- krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.\n2 písm. d/ O.s.p.) a zároveň\n- rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.\nf/ O.s.p.).\nNásledne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody žalobcu.\n25. Predovšetkým žalobca vyčítal konaniu v obidvoch stupňoch žalovaným, že v ich konaní sa vyskytla\ntaká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu žalobca identifikoval\ntak, že mu bola odopretá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a\nnavrhnúť ich doplnenie. Následne uviedol argumenty v obdobnom rozsahu ako v žalobe doručenej na\nkrajský súd.\nS názorom krajského súdu, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím prvostupňového\norgánu so všetkými podkladmi rozhodnutia, vyjadril nesúhlas, pretože tento nezodpovedá obsahu\nadministratívneho spisu. Predovšetkým sa nemohol oboznámiť s ďalšími podkladmi rozhodnutia, a to list\n\nstarostu obce Liptovský Ján a fotodokumentáciu z chatovej oblasti v Liptovskom Jáne, žalobca nemal\nmožnosť ani mimoprocesnou formou byť oboznámený s ich obsahom, keďže nemajúc vedomostí o\ntom, čo správny orgán prvého stupňa ako podklady rozhodnutia zhromaždil, nemohol ich ani žiadať\nna základe zák. č. 211/2000 Z. z. Konkrétny obsah týchto vyjadrení, na žiadosť koho boli vydané, čo\nkonkrétne osvedčujú, bol však žalobcovi počas celého konania napriek tomu, že sa aktívne dožadoval\nsprístupnenia podkladov rozhodnutia, spôsobom ktorý mu Správny poriadok dáva k dispozícii, zostal\nneznámy.\n26. Práve tieto podklady rozhodnutia mohli a mali byť konfrontované so závermi z pracovného stretnutia\nzo dňa 17. februára 2011, rovnako ako by stými istými závermi pracovného stretnutia malo byť\nkonfrontované vyjadrenie ŠOP SR, Správy NAPANT-u v konkrétnej veci.\nZa tohto stavu nie je možné skonštatovať, že by vada v konaní spočívajúca v neumožnení žalobcovi\noboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie, nemala vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného.\n27. Takisto žalobca nesúhlasil s argumentáciou o zhojení vady v doručení dodatočného vyjadrenia ŠOP\nSR k posunu časového vymedzenia platnosti udelenej výnimky žalobcovi tým, že žalobca a jeho právna\nzástupkyňa mali o obsahu tohto vyjadrenia vedomosti.\nRovnako žalobca odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že ministerstvo pri rozhodovaní vo veci\nprihliadalo aj na skutočností, ktoré sú mu známe z doterajšej úradnej činnosti na (str. 61, 1. odsek),\noznačil za právne neakceptovateľné. Podľa žalobcu z vyjadrenia ŠOP SR zo dňa 1. marca 2011 vyplýva,\nže táto zaujala jednoznačné stanovisko neodporučiť ani v jednom z prípadov, v ktorých bolo žiadané\nudelenie výnimky, jarný odstrel. Avšak rozhodnutím žalovaného k povoleniu jarného odstrelu došlo.\n28. Žalobca rovnako nesúhlasil ani so záverom krajského súdu o tom, že pokiaľ ide o namietanú\nnemožnosť oboznámiť sa s „analýzou minuloročnej regulácie a analýzou škôd spôsobených medveďmi\nv predchádzajúcom roku\", v prejednávanej veci konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli\npodkladom rozhodnutia a preto žalovaný nemal s čím oboznámiť žalobcu v zmysle § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku.\nUvedený záver krajského súdu je podľa žalobcu v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako\naj v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Totiž, pokiaľ skutočne v správnom konaní žiadna\nanalýza regulácie z roku 2010 a škôd spôsobených medveďmi vykonaná nebola, potom správny\norgán predstieral v konaní existenciu podkladov v skutočnosti neexistujúcich a navodzoval tak zdanie\nzisťovania skutočného stavu v inom rozsahu, ako toto zisťovanie v skutočnosti vykonal. Na druhej strane,\npokiaľ by skutočne správny orgán prvého stupňa spomínanú analýzu vykonal, nie je zrozumiteľné z\nprvostupňového, ani napadnutého rozhodnutia, v akej forme bola táto analýza vykonaná a k akým\nzisteniam dospela.\nB)\n29. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 12. novembra 2013 (č.l. 152) vyplýva, že námietky žalobcu sú\nnepodložené a účelové vzťahujú sa iba na procesný postup žalovaného v predmetnom konaní. Preto z\nnich nie je zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania, ktorý sa týka povolenia výnimiek z\npodmienok ochrany chránených živočíchov v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002\nZ. z.\nNa rozdiel od iných občianskych združení zameraných na ochranu prírody, s ktorými má žalovaný v\nsporných prípadov korektnú spoluprácu, žalovaný činnosť žalobcu vyhodnotil tak, že „en bloc“ napáda\nsvojimi rozkladmi a žalobami prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané odborom výkonu\nštátnej správy žalovaného, čo opätovne svedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania.\n\n30. Ďalej zdôraznil, že žalobca sa počas celého priebehu správneho konania nevyjadril k potrebe povoliť\nvýnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia života a zdravia ľudí na danej\nlokalite, ani nepodal žiadny návrh, akým spôsobom (mimo odstrelu) je podľa jeho názoru potrebné riešiť\nvzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa hnedého na danom území.\nTento prístup žalobcu žalovaný v úvodnej časti svojho vyjadrenia ako zámernú sabotáž jeho rozhodnutí.\nTiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžp/31/2012 zo dňa 29.\nnovembra 2012 v obdobnej veci, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval:\n„ ... ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov Slovenskej republiky je\ndôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si\njednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie všeobecnej podpory a rešpektu by\nmali zakaždým zvažovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju\npozornosť a prostriedky na čisto formálne, obsahovo prázdne manifesty tak, ako je to v prípade tohto\nkonania.“\n31. Ďalej žalovaný upozornil (bod č. 45 vyjadrenia), že po uplynutí lehoty od 1. júna 2012 do 30.\nnovembra 2012, na ktorú bola obmedzená povolená výnimka na odlov jedného jedinca medveďa\nhnedého, odpadol v danej veci dôvod na ďalšie konanie a súčasne v zmysle § 89 ods. 3 písm. b) zák. č.\n543/2002 Z. z. uplynutím času, na ktorý bolo vydané, stratilo platnosť aj samotné napadnuté rozhodnutie.\nZ uvedeného je zrejmé, že pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovie odvolaniu žalobcu, zruší\nv danej veci prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného a vráti vec žalovanému na ďalšie\nkonanie, žalovaný nebude môcť zvoliť v novom konaní iný postup, než že zastaví konanie podľa § 82\nods. 9 písm. a) zák. č. 543/2002 Z. z.\n32. V súvislosti s uvedeným ďalej žalovaný argumentoval, že napriek odstráneniu vytýkaných\nnedostatkov v procesnom postupe žalovaného teda v uvedenom konaní nebude možné zo strany\nžalovaného rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania\nvýhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov a odstránenie\nuvedených nedostatkov v procesnom postupe žalovaného sa tiež nedotkne predmetu konania povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov.\nVzhľadom na to, že vrátením veci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez\nmožnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok (čo si žalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať),\nžalovaný zastáva názor, že odvolanie podané žalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahou o\nzískanie trov konania na úkor žalovaného.\n33. Tiež žalovaný pri svojich argumentoch odkázal na najnovšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vydanými v skutkovo rovnakých veciach (najmä rozsudok sp.zn. 10 Sžp/2/2013 zo 17. júla\n2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S 54/2012-105 zo dňa 23.\njanuára 2013).\nPredovšetkým vyjadril nesúhlas s argumentom o nutnosti zdokumentovať náhodné strety medveďa\nhnedého s ľuďmi ako aj s nutnosťou ustáliť výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému\nčasovému momentu, lebo v danom poľovnom revíri môžu byt pozorované aj iné jedince.\n34. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby podľa\n§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu a zamietol podané odvolanie žalobcu.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie\nje dôvodné, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v\nspoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2\npísm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja\nods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\n36. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok\nkrajského súdu o zamietnutí žaloby, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v\nmedziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj súdne konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu,\na z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\n37. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či nenaplnenie práva\núčastníka byť pred rozhodnutím správneho orgánu najmä oboznámený s podkladmi rozhodnutia je\nmožné konvalidovať sprístupnením požadovaných informácií postupom na základe zák. č. 211/2000 Z.\nz. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n38. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného\nnapadnuté žalobcom, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť\naj na iné rozhodnutia (s výnimkou zachovania konštantnej judikatúry), hoci s prv menovaným by mohli\nbyť tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n39. Žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré žalobca využil\nna spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu k procesnej čistote postupu správneho orgánu\nsmerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia.\nAž po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti\nsamotného rozhodnutia (meritórne námietky).\n1) K odopretiu práva oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia:\n40. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil,\nže predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu\nzmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm.\nc) zák. č. 543/2002 Z. z. zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zák. č. 543/2002\nZ. z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v dotknutom poľovnom revíri.\n41. Predovšetkým Najvyšší súd sa stotožňuje s tvrdením, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v\n§ 33 Správneho poriadku o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným\nosobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho\n\nzistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na\npráva účastníka konania podľa § 23 ods. Správneho poriadku.\nV tomto smere žalovaný pochybil a krajský súd mu toto pochybenie nevytkol.\nPodľa § 3 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.\nPodľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným\nosobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho\nzistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\nPodľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú\nprávo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o\nhlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.\n42. Je nepochybné, že zákonodarca prostredníctvom hore uvedených ustanovení uložil povinnosť\nkonajúcemu správnemu orgánu, aby k poskytnutiu tejto možnosti došlo až v čase, kedy doteraz\nprebiehajúce konanie správneho orgánu naplnilo svoj účel tým, že v krátkom čase sa očakáva\nvydanie rozhodnutia. Preto jedným z legitímne možných podkladov, ktoré mal zákonodarca na mysli pri\nkoncipovaní ustanovení § 47 ods. 3 Správneho poriadku, resp. obdobných ustanovení v autonómnych\nsprávnych konaniach, je stanovisko, t. j. námietky alebo návrhy účastníkov konania k zhromaždeným\npodkladom rozhodnutia.\nSamozrejme, ani v tomto štádiu konania, t.j. využitie práva účastníkom vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia, prípadne navrhnúť nové podklady (dôkazné prostriedky), nezbavuje správny orgán\npovinnosti pri návrhoch účastníkov konania, a najmä pre oblasť doplnenia skutkových zistení uplatniť\nzásadu voľného hodnotenia dôkazov. Preto za naplnenie povinnosti vyplývajúcej správnemu orgánu\nnielen z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku ale aj z iných medzinárodnoprávnych aktov (viď\nbody č. 45 až 48) nemôže Najvyšší súd považovať to, že až v odôvodnení rozhodnutia správny orgán\nposkytuje informáciu, či a aké podklady, resp. dôkazné prostriedky boli zadovážené a aké skutočnosti z\nnich v procese dokazovania pre vydané rozhodnutie by mohli vyplynúť. Takýto prístup správneho orgánu\nk sprístupneniu podkladov judikatúra jednoznačne označuje za nesúladný s účelom ustanovenia § 33\nods. 2 Správneho poriadku (m.m. rozsudok Najvyššieho správneho súdu /ČR/ č.k. 7A 112/2002-36 zo\n14. novembra 2003), ktorého účelom, ako už bolo vyššie uvedené (viď bod č. 41), je umožniť účastníkovi\nnielen sa oboznámiť s obsahom a rozsahom podkladových informácií pre rozhodnutie ale aj včas pred\nvydaním rozhodnutia uplatniť svoje výhrady k tomuto súboru listín a údajov (viď § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku in fine).\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n43. Iný postoj musí Najvyšší súd zaujať v situácii, keď účastník konania sám predloží všetky podklady\nrozhodnutia a správny orgán ich nedoplní tak, aby vykonal zásadné dôkazy, o ktorých by účastník nemal\nvedomosť. Potom by sa pre účastníka takáto výzva stala iba formálnym úkonom, ktorý zákonodarca\nnemal na mysli. Za takto opísanej situácie mlčanie správneho orgánu je logické, avšak toto nie je\npredmetom prieskumu v prejednávanej veci.\n44. Jednou z možných foriem oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia (nie však v potrebnom rozsahu\na v časovom okamihu pred rozhodnutím) je nahliadnutie do administratívneho spisu. V súvislosti\ns uvedeným procesným úkonom Najvyšší súd (m. m. rozsudok sp. zn. 4Sžo/10/2011 z 23. marca\n2011) opätovne zdôrazňuje právny názor, že cieľom tejto úpravy je posilniť právo účastníka konania\nna informácie týkajúce sa priebehu a výsledkov konania. Zmyslom využitia tohto procesného práva\n\nv priebehu správneho konania je predovšetkým prispieť k získaniu prehľadu o všetkých doterajších\núkonoch správneho orgánu tak, aby na základe poznatkov a podľa vlastnej úvahy mohol účastník\nkonania využívať ďalšie procesné práva, predovšetkým právo navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov.\nTakéto zákonné právo môže účastník konania a jeho právny zástupca využívať v ktoromkoľvek štádiu\nkonania. Uplatňovať ho možno vždy voči konajúcemu orgánu, u ktorého sa spis nachádza. V zmysle\nvyššie citovaných zákonných ustanovení je správny orgán povinný umožniť realizovať procesné právo\núčastníka len čo o to požiada.\n45. Pri hore citovaných právnych názoroch netreba ani opomenúť zásady procesného správneho práva\nzakotvené v rôznych právnych nástrojoch Rady Európy, ktoré sa stávajú záväznými smernicami pre\nkaždý členský štát uvedenej medzinárodnej organizácie, pokiaľ si členské štáty chcú udržať požadovaný\nštandard ochrany základných práv a ľudských slobôd, a to najmä s dôrazom na to, aby účinné súdne\npreskúmavanie úkonov správnych orgánov pri ochrane práv a záujmov jednotlivcov bolo chápané\nako základný prvok systému ochrany ľudských práv (viď 4. recitál Odporúčania č. /2004/20 Výboru\nministrov Rady Európy o súdnom prieskume správnych aktov). Tým je nutné na úrovni Slovenskej\nrepubliky ich akceptovať ako významný formálny prameň správneho práva v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (m.m. rozsudok sp.zn. 1 Sžp 1/2010 bod č. 151, resp. sp.zn. 1 Sžr 106/2012). Práve\ndodržiavaním a ďalšou realizáciou ľudských práv a základných slobôd je základný cieľ Rady Európy\nzakotvený v čl. 1 písm. a) a b) Štatútu Rady Európy napĺňaný.\nJe nepochybné, že ochrana občanov s prihliadnutím na procesné otázky správnych konaní, ktoré sa\nich týkajú, je súčasťou ochrany základných práv a ľudských slobôd jednotlivcov, ktorá je, ako už bolo\nuvedené, základným cieľom Rady Európy, čo táto medzinárodná organizácia potvrdzuje prostredníctvom\nsvojho Štatútu. V súvislosti s uvedeným má Najvyšší súd na mysli najmä zásadu prístupu k informáciám\nobsiahnutú v Rezolúcii č. (77) 31.\nPodľa 2. zásady (prístup k informáciám) Rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o ochrane\njednotlivcov vo vzťahu k aktom správnych orgánov je dotknutá osoba na základe svojej žiadosti\noprávnená byť informovaná pred tým, ako je akt správneho orgánu vydaný, o všetkých jeho dostupných\nskutočnostiach (podkladoch), a to vhodnými prostriedkami.\n46. Je tiež nepochybné, že zásada prístupu k informáciám dopĺňa zásadu byť vypočutý, ktorá sa\nnachádza na prvom mieste v citovanej Rezolúcii. Zásada prístupu k informáciám má svoju podstatu\nv realizácii dotknutej osobe efektívne vykonávať svoje právo byť vypočutý umožnením jej prístupu k\nrelevantným podkladom, od ktorých sa dotknutý akt správneho orgánu má zakladať (odvíjať).\nPojem podklad je v citovanej rezolúcii chápaný tak, aby zahŕňal všetky relevantné skutočnosti s\nnaznačením väzby k právnemu základu úkonu správneho orgánu. Pritom označenie dostupné podklady\nje nutné chápať ako tie podklady, ktoré má správny orgán k dispozícii v čase, keď požiadavka účastníka\nje vznesená a môžu byť sprístupnené osobe v rovnakej forme, ako sú uložené v spise. Výnimku\nvytvárajú neverbálne, t. j. kódované údaje alebo informácie obsiahnuté v počítačoch, či iných technických\nnosičoch, ktoré sa musia sprístupniť osobe v čitateľnej forme.\n47. Hore uvedená rezolúcia nešpecifikuje nástroje či postupy, prostredníctvom ktorých je dotknutá osoba\ninformovaná o relevantných podkladoch, avšak preferuje umožnenie prístupu do administratívneho\nspisu. Slovné spojenie „vhodnými prostriedkami“ umožňuje správnemu orgánu zvoliť si (a to na vlastnú\nzodpovednosť) prostriedok najlepšie vyhovujúci cieľu opísanej zásady v súlade so správnou praxou.\nOhľadne príležitosti odmietnuť sprístupnenie vybraných údajov (informácií) s odôvodnením, že\nväčšinový verejný záujem je dotknutý alebo z dôvodu utajenia informácie, je nutné prihliadnuť na dobrý\nvýkon verejnej správy, t. j. že verejná správa sa nesmie dostať do protikladu so záujmami tretích osôb\n- tým sa najmä myslí záujem na zachovaní dôvernosti informácie získanej správnym orgánom počas\nkonania, alebo verejný záujem na zachovaní štátom utajovaných skutočností zabezpečujúcich verejný\nporiadok, poprípade verejné zdravie.\n\n48. Takisto citovaná rezolúcia nič nenaznačuje v tom duchu, že je nutné nanucovať dotknutej osobe\nprístup k podkladom rozhodnutia. Ide o jej právo, ktoré si tiež nemusí uplatniť. Potom jednotlivec nemôže\nbyť sankciovaný za takýto postup.\nAk však nie je možné nad všetky pochybnosti prijať záver, že toto svoje procesné právo v konkrétnej\nveci si jednotlivec nechce uplatniť, potom správnemu orgánu vzniká povinnosť mu pre realizáciu práva\nzabezpečiť všetky adekvátne podmienky. Toto sa s určitými obmedzeniami vzťahuje aj na ukončené\nadministratívne konania pod tou podmienkou, že dotknutá osoba musí napríklad preukázať snahu o\nrevíziu výsledku uvedeného konania.\n49. V inom rozhodnutí (vyššie citovaný rozsudok sp.zn. 1Sžp 1/2010 zo 14. mája 2013) Najvyšší\nsúd judikoval právny názor k otázke oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia z pohľadu úplnosti\nadministratívneho spisu pri každom nahliadnutí do spisu (t. j. aj v prípade oboznamovania sa s podkladmi\nrozhodnutia), že :\n„157. Spravodlivosť konania pred správnym orgánom si vyžaduje zabezpečiť účastníkom, aby v plnom\nrozsahu bolo uplatnené zo strany konajúceho správneho orgánu ich právo byť pasívne informovaný o\npriebehu konania. S týmto základným procesným právom je tesne spojené, resp. ho vykonáva právo\núčastníka nahliadnuť do administratívneho spisu.\nV súvislosti s uvedeným je nutné zdôrazniť najmä to, že nakoľko prevažujúca časť konaní pred správnym\norgánom neumožňuje argumentačnú konfrontáciu formou ústneho pojednávania s tvrdeniami, ktoré sa\nstávajú základom odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, potom nahliadnutie do spisu sa stáva pre\núčastníka základným spôsobom pre nadobudnutie informácií o priebehu a možnom výsledku konania,\nt.j. základným spôsobom pre možnú obranu svojich práv.\n158. Z uvedeného práva na nahliadnutie do spisu vyplýva správnemu orgánu aj povinnosť zabezpečiť\núčastníkovi v plnom rozsahu uplatnenie tohto práva. Tomuto nevyhovuje paušálny prístup správneho\norgánu v tom, že účastníkovi dá k dispozícii súbor dokumentov a listín, ktoré označí za spis.\nNaopak, účastník musí mať zo strany správneho orgánu nielen po materiálnej stránke (t. j. umožnenie\nsamotného prístupu k listinám a nosičom informácií v spise založeným aj s technickou podporou), ale aj\npo formálnej stránke (t. j. umožnenie k časovo úplnému rozsahu spisu správneho orgánu) zabezpečené\nprávo na nahliadnutie do spisu.“\nPreto je pri preskúmavaní zákonnosti poskytnutia možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nutné\nprihliadať nielen na reálne poskytnuté množstvo podkladov ale aj na overenie si vedomosti účastníka,\nže rozsah mu poskytnutých podkladov sa stotožňuje s rozsahom, ktorý má k dispozícii správny orgán.\nTáto informácia o úplnosti sa najmä zabezpečuje prostredníctvom rôznych evidenčných prehľadov, resp.\nobsahu spisu.\n50. Zhrnutím hore uvedených právnych názorov Najvyšší súd získal záver, že oznámenie správneho\norgánu o možnosti si uplatniť právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku ponúka účastníkovi\ninformáciu, že\n- rozsah a obsah jednotlivých podkladov obsiahnutých v administratívnom spise vytvára u správneho\norgánu legitímny záver o tom, že skutkový stav je riadne zistený a z neho vyplývajúce závery mu\numožňujú prijať rozhodnutie v konaní (t.j. materiálnu stránku konania), a že\n- v blízkom čase bude prijaté rozhodnutie (t. j. časovú stránku konania),\n- ktoré má účastník možnosť spochybniť svojimi námietkami o neúplnosti, resp. nesprávnosti podkladov\n(t. j. procesno-obrannú stránku konania).\n51. Preto iba ponúknutie niektorých podkladov rozhodnutia mimoprocesným spôsobom (t. j. podľa zák.\nč. 211/2000 Z. z.), resp. zaslanie selektívnym spôsobom určeného podkladu (list zo 7. marca 2011) nie\nje možné vo svetle hore uvedených názorov chápať ako naplnenie práva účastníka byť oboznámený s\n\ndostupnými podkladmi rozhodnutia, resp. s možnosťou ich kritizovať v zmysle citovaného ustanovenia\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, a ako také je nutné ho označiť pri absencii výzvy správneho orgánu za\ntakú vadu konania, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n2) K riadnosti odôvodnenia výnimky zisteným skutkovým stavom:\n52. Ďalej Najvyšší súd konštatuje, že v obsahu pripojeného spisu sa zväčša vyskytujú iba všeobecné\nkonštatovania o premnožení medveďa hnedého, v dôsledku čoho nasledujú pripojené argumenty o\nohrození človeka, a škodách medveďom spôsobených, avšak konkrétne údaje nie sú zistiteľné ani zo\nspráv ŠOP SR, v ktorých sa taktiež uvádza viac menej len konštatácia premnoženosti medveďa hnedého\na to i v blízkosti ľudských obydlí, spôsobené škody a najmä metodika výkonu odlovu, či odstrelu medveďa\nhnedého vo vopred určených lokalitách.\n53. Odvolaciemu súdu v súlade so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 10\nSžp/3/2013 z 21. augusta 2013 (argumentácia v ňom použitá je obdobná ako pri žalovaným citovanom\nrozsudku sp.zn. 10Sžp/2/2013 zo 17. júla 2013) je zrejmé, že odborníci ŠOP SR, chránených krajinných\noblastí, či žiadatelia majú konkrétne skúsenosti, ktoré ich vedú k vyslovenému záveru o premnoženosti\nmedveďa hnedého nielen na území Slovenskej republiky, ale i v konkrétnej lokalite, o prípadných útokoch\ntohto chráneného živočícha na človeka, či jeho majetok.\nAvšak bez toho, aby správny orgán - v tomto prípade žalovaný - na základe zásady súčinnosti s\núčastníkmi konania (§ 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 81 ods. 1 zák. č.\n543/2002 Z.z) zadovážil do spisu a v správnom konaní vykonal za prítomnosti účastníkov konania\na vyhodnotil konkrétne podklady, správy, tvrdenia, či vysvetlenia o konkrétnych údajoch, nie je pri\naplikácii ustanovenia § 86 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. (aj v tomto prípade Najvyšší súd zdôrazňuje\npovinnosť správneho orgánu dodržať zásadu materiálnej pravdy) možné vysloviť spoľahlivý záver, ktorý\nje obsiahnutý v napadnutom a preskúmanom rozhodnutí.\nPodľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\n54. Navyše, ak je konanie žalovaného a jeho prvostupňového správneho orgánu spojené s takými\nprocesnými nedostatkami ako je nedoručovanie podkladov k rozhodnutiu účastníkovi konania, resp. jeho\nprávnej zástupkyni a spoliehanie sa na iné mimoprocesné postupy (žalovaný prostredníctvom bodov č.\n9. a 12. obhajoval svoj názor o komplexnom sprístupnení potrebných podkladov, avšak prípis žalovaného\noznačený ako „Oboznámenie s podkladmi rozhodnutia“ zo 4. marca 2011 a tiež zo 7. marca 2011 označil\nžalobca ako neúplné - list žalobcu zo 17. marca 2011), čo má následne vplyv na zistenie skutkového\nstavu a zákonnosť samotného rozhodnutia o povolení výnimky, nemožno akceptovať také rozhodnutie\nako zákonné a vecne správne, a to ani v prípade, ak by po dodržaní všetkých procesných postupov v\nzmysle zákona došlo k vydaniu zhodného rozhodnutia s napadnutým, pretože to dopredu určiť nie je\nmožné, a najmä sa tým porušujú základné pravidlá konania a Ústavou Slovenskej republiky i Dohovorom\no základných ľudských právach a slobodách garantované práva žalobcu - v danom prípade právo na\nspravodlivý proces .\nPodľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé\nkonanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1\naž 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,\ndoručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.\n55. Z ustanovení § 32, 33 ods. 2 a 47 ods. 3 Správneho poriadku nepochybne vyplýva zvýšený dôraz\nzákonodarcu na úplný rozsah podkladov rozhodnutia a ich riadne vyhodnotenie, ako aj na jeho zámer,\n\nže správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie bez limitácie (viazanosti) návrhmi účastníkov konania. Zákonodarca\ndemonštratívne ako podklady pre rozhodnutie označil podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,\ndôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho\núradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPre postup správneho orgánu podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. je v každom\nkonkrétnom prípade nevyhnutné\n- preveriť nielen neexistenciu inej alternatívy riešenia problému premnoženia medveďa hnedého než len\npovolením odstrelu jedného jedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia,\n- ale tiež preukázanie, že správny orgán koná v záujme verejnej bezpečnosti ľudí, aby v tomto prípade\nmohol byť kvalifikovaný ako odôvodnený.\nPodľa § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch\npovoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov\nživočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií\ndotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,\nvýnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.\nPodľa § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť v záujme verejného\nzdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v\nzáujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo\nhospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.\n56. Popri listu starostu obce Liptovský Ján a fotodokumentácie z chatovej oblasti v Liptovskom Jáne\nžalovaný tvrdí preukázanie skutočnosti, že ani oslovené ZOO na Slovensku či v Českej republike nemali\nzáujem o jedinca medveďa hnedého. V pripojenom spise žalovaného sa však žiaden záznam, ktorý\nby túto významnú skutočnosť potvrdil, nenachádza. Uvedené negatívne odpovede oslovených orgánov\n(inštitúcií) je potrebné do spisu založiť. Inú alternatívu riešenia problému premnoženia v danej lokalite v\nzmysle podmienky obsiahnutej v ustanovení § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z. z. žalovaný neskúmal a ani\nnevyzval žiadateľa, aby mu predložil návrhy takýchto riešení, ktoré sa napríklad môžu používať v iných\nkrajinách s obdobnou problematikou najmä k možnosti zabránenia kontaktu s obsahom kontajnérov.\nTakisto v administratívnom spise nie je založená žiadna zmienka, resp. podrobná analýza o tom, aká\nje skladba súčasnej populácie medveďa hnedého na území dotknutého poľovného revíru. Odvolací\nsúd toto považuje za dôležité z dôvodu, aby mohol preskúmať správnosť záveru správneho orgánu, že\nodlovom jedného jedinca nedôjde k takému stavu v danom teritóriu, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu\npopulácie tohto chráneného živočícha.\n57. Vysokú prioritu (viď zákonný text citovaný pri bode č. 53) má podľa Najvyššieho súdu preukázanie\nskutočnosti, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. V tomto smere\nopätovne zotrváva na právnych záveroch obsiahnutých v rozsudku sp.zn. 10 Sžp/2/2013 a sp.zn. 10\nSžp/3/2013, že na riadne zachytenie skutkového stavu, ktoré by odôvodňovalo aplikáciu ustanovenia\n§ 40 ako výnimky z zakazujúceho ustanovenia § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z., určite nepostačuje\npoukázanie na určité príhody zo života a na neidentifikovateľné osoby. Vážne strety človeka s\nmedveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka sú nepochybne\nzadokumentované na obecných úradoch, v zdravotníckych zariadeniach alebo nemocniciach, na\npríslušných útvaroch Policajného zboru, či na Hasičskom a záchrannom zbore, a z týchto záznamov\nmusí žalovaný vychádzať.\nOdtiaľ je povinný správny orgán nielen čerpať zdroje informácií ale aj vyhodnotiť ich závažnosť na\nprejednávanú vec. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o\nstretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí),\nale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).\n\n58. Napokon, ak žalovaný dôjde k zákonnému záveru, že podmienky na povolenie výnimky sú dané,\npotom v takom prípade sa výnimka nemôže vzťahovať na akéhokoľvek jedinca, tak ako bolo rozhodnuté\nv konkrétnom prípade, ale na presne a nezameniteľne identifikovaného jedinca, ktorý má v danej lokalite\nnajväčšie sklony k prenikaniu do ľudskej civilizácie, nemá obavy z ľudí, či je dokonca pri stretnutí s ľuďmi\nagresívny a nedá sa jeho aktivitám iným spôsobom zabrániť, t.j. najmä odplašiť či odohnať.\nIný prístup by mohol viesť k usmrteniu jedinca, ktorý pre svoje okolie nie je nebezpečný, a pôvodná\nsituácia spočívajúca v priamom ohrozovaní ľudského života a majetku by nebola doriešená. Takýto účel\nvšak zákonodarca s povolením výnimky v žiadnom prípade nespája.\n59. Aj z napadnutého rozhodnutia vyplynulo (viď stanovisko ŠOP SR 490/2011 z 1. marca 2011 ako\npríloha č. 6 v pripojenom administratívnom spise bod 3. na str. 1 dole), že:\n„Zásady zásahu do populácie - aj napriek žiadostiam o odstrel jedincov vyššej váhovej kategórie\nodporúčame elimináciu jedincov odstrelom len do kategórie 100 kg, resp. šírka laby nepresahuje 12 cm\na zároveň dĺžka zadnej laby nepresahuje 21 cm,\nDruh odlovu: v rámci doručených žiadostí odporúčame aplikovať len regulačný odlov. Ochranný\nodlov neodporúčame, pretože v súčasnej dobe neexistuje dôvod na udelenie výnimky na tento druh\nodstrelu. V budúcnosti sa však nebránime navrhnutiu ochranného odstrelu v súvislosti s mimoriadnymi\nokolnosťami“.\n60. Avšak odvolaciemu súdu z preskúmavaného rozhodnutia vôbec nevyplynulo, či sa týmto záväzným\nodborným podkladom ŠOP SR žalovaný zaoberal, pretože nie je možné ustáliť rozdiel medzi regulačným\na ochranným odlovom, pričom výkladom ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zák. č. 543/2002 Z. z. to nahradiť\nnemôže ani odvolací súd, keďže ide o odbornú otázku zverenú do pôsobnosti orgáne verejnej správy.\n61. Z týchto dôvodov nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia žalovaného a jeho odborných orgánov\npri starostlivosti o medveďa hnedého Najvyšší súd konštatuje popri hore uvedenej vade v konaní (viď bod\nč. 51) nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôže byť podkladom\npre vydanie napadnutého rozhodnutia.\n62. Pokiaľ ide o analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medved'mi v\npredchádzajúcom roku, na ktoré poukazoval žalovaný v liste, ktorým žalobcu oboznamoval s podkladmi\nrozhodnutia, tieto z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia, nakoľko sa v písomne\nspracovanej podobe v spise nenachádzajú a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne skutkové\nzistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke.\n63. Je nepochybné, že odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú\nstanoviská pre potreby rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách\nich výskytu, vyhodnocujú škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek, o čom nepriamo\nsvedčia aj vyjadrenia ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku.\nNakoľko v prejednávanej veci však žiadne konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli\npodkladom rozhodnutia, preto vlastne nastal procesne absurdný výsledok, že žalovaný nemal po stránke\nskutkových zistení s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Avšak na\nsprávnu aplikáciu ustanovenia § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. mali takéto analýzy tvoriť podklad\nvydaného a preskúmavaného rozhodnutia, a preto bolo povinnosťou správneho orgánu ich v písomnej\npodobe založiť do spisu.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne\nodchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode.\n64. V súvislosti s hore uvedeným preto Najvyšší súd konštatuje, že po podaní návrhu na výnimku z\nustanovenia § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. žiadateľom je povinnosťou prvostupňového správneho\n\norgánu zadovážiť podklady, ktoré svedčia alebo vyvracajú existenciu skutočností uvedených v žiadosti,\nvrátane odborných podkladov, posudkov, či vyjadrení, následne predložiť ich na vyjadrenie účastníkom\nkonania a na základe podkladov i vyjadrení účastníkov k nim rozhodnúť a to, či už bez alebo po nariadení\nústneho pojednávania.\n65. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo úlohou správneho orgánu - žalovaného - pri úplnom a\nriadnom zisťovaní skutkového stavu, zabezpečiť prostredníctvom svojich odborných orgánov (ŠOP SR)\nkonkrétne analýzy zachytené v písomnej forme o stave medveďov v jednotlivých lokalitách, ich výskyte,\nvyhodnocovaní spôsobených škôd medveďmi i o realizácii udelených výnimiek na ich odlov.\nNemožno však iba konštatovať, že k porušeniu zákona nedošlo preto, že žalovaný nemal v danom\nprípade s čím oboznámiť účastníka konania. Bolo totiž jeho povinnosťou taký dôkaz zabezpečiť, vykonať\na predložiť v zmysle citovaného ustanovenia pred rozhodnutím žalobcovi na oboznámenie. Iba v prípade\nnotoricky a verejne známej skutočnosti túto preukazovať netreba. To sa týka aj konštatovania, že\nžalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vychádzal zo svojich poznatkov, skúseností a podkladov\nvedených v iných konaniach. Vždy bude treba každý taký podklad zadovážiť i v písomnej podobe a\npredložiť ho na vyjadrenie účastníkom konania.\n66. V rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má byť\ndôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán\nv konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných\nmedveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby\nbolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť\nobyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej\nrealizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest\njeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí.\nKeďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa\nhnedého, nie je podľa názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom\nvyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto\nživočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu\nhrozbu pre človeka.\n67. Na záver Najvyšší súd dopĺňa, že absolútne nemožno akceptovať názor prezentovaný v odvolaní\nžalovaným (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 10 Sžp/3/2013 z 21. augusta 2013), že napriek\nvytýkaným formálnym procesným pochybeniam výsledok ďalšieho správneho konania bude spočívať\npre uplynutie lehôt v zastavení konania, resp. ak by nedošlo k uplynutiu lehôt aj napriek procesným\npochybeniam, by došlo k vydaniu zhodného rozhodnutia s napadnutým, pretože ani zistené procesné\npochybenia nemôžu ovplyvniť premnoženie populácie medveďa hnedého a zabezpečiť riešenia\nproblémov, ktoré sú s tým spojené v konkrétnych dotknutých regiónoch.\n3) K postaveniu žalobcu:\n68. Najvyšší súd bol postavený aj pred otázku vyriešenia procesných dôsledkov napadnutého\nrozhodnutia o rozklade, ktoré bolo vydané na hlavičkovom papieri s označením „Minister životného\nprostredia Slovenskej republiky József Nagy“ a menovaným ústavným činiteľom rozhodnuté a\npodpísané.\n69. Napriek uvedenému nemôže Najvyšší súd v súlade s ustanovením § 61 Správneho poriadku a svojou\ndoterajšou judikatúrou súhlasiť s myšlienkou, že by úradnú osobu uvedenú v napadnutom rozhodnutí\naj označil za správny orgán. Uvedený názor má svoj základ v rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 2 Sžo\n72/2007, ktorého podstatnú časť cituje:\n\n„............. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že ministerstvo je centralizovaným a\nmonokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh\npredsedu vlády. Právnu subjektivitu má samotné ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba\n(§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy\nv znení neskorších predpisov). Odvolací súd posúdil otázku pasívnej legitimácie ministra výstavby a\nregionálneho rozvoja Slovenskej republiky a dospel k záveru, že minister výstavby a regionálneho\nrozvoja nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu.\nRozhodovanie v prvom i druhom stupni správneho konania zostáva na úrovni správneho orgánu toho\nistého stupňa. Pri rozhodovaní o rozklade ide vlastne o osobitný prípad opravy vlastného rozhodnutia.\nSvedčí o tom napríklad aj judikatura prvorepublikového Najvyššieho správneho súdu, konkrétne jeho\nnálezu z 23.októbra 1947 č. 302/46-7 publikovaného v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho\nsprávneho súdu vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296, podľa ktorého\nministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných\ndo jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Ministerstvo je\norganizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným prezidentom na návrh predsedu vlády.\nNa základe týchto skutočností pojmy minister výstavby a regionálneho rozvoja a ministerstvo výstavby\na regionálneho rozvoja je možné považovať za pojmy identické; nejde preto o prekážku brániacu\nrozhodnutiu o odvolaní.\nSúd prvého stupňa preto správne označil žalovaného, t.j. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja\nSlovenskej republiky, v súlade s ustanovením § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.“\nPodľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému\nv prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad;\nvčas podaný rozklad má odkladný účinok.\nPodľa § 61 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej\nsprávy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.\nV.\n70. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto\nkonania vzniká, čo v tomto súdnom prieskume nastalo.\nPodľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne\naj o trovách konania na súde prvého stupňa.\n71. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania na základe ich včasného vyčíslenia právnou zástupkyňou\nv sume 574,51 € (4 úkony právnej pomoci) Najvyšší súd postupoval v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p.\nDôvody hodné osobitného zreteľa vidí Najvyšší súd najmä v tom, že v prejednávanej veci ide o jedno z\nopakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totožnou právnou otázkou týkajúcou\nsa uplatnenia práv žalobcu v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé\npodania úspešného žalobcu, čo do rozsahu argumentov ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a\nspresňovania. Na druhej strane Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho\nkonania prihliadol na povinnosť právnej zástupkyne riadne plniť procesné povinnosti žalobcu najmä pri\ndodržiavaní lehôt a pokynov súdu.\nPodľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd\nvýnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.\n72. Po zvážení obidvoch vyššie citovaných hľadísk Najvyšší súd znížil požadovanú náhradu a v\ntomto prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal žalobcovi po zaokrúhlení náhradu\ntrov konania vo výške približnej 1/3, t. j. 192 €. Takto priznaná suma náhrady trov konania podľa\n\nmienky Najvyššieho súdu pokrýva reálne náklady a možný prínos právneho zastupovania v takýchto\nopakovaných veciach.\n73. Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátkou, je nutné podľa § 149 ods. 1 v spoj. s § 246c\nods. 1 O.s.p. zaplatiť jej priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právnej\nzástupkyne sú obsiahnuté v liste zo dňa 12. mája 2014, ktorý je súčasťou súdneho spisu.\n74. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava práv týkajúcich sa ochrany životného prostredia je spojená s verejnoprávnymi\nvzťahmi), charakter konania si nepredurčoval požiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p.\nvykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n75. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo\nustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo\nrozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania\ntejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie\nprípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu\nvydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods.\n6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení\n§ 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je možné ust. § 250j\nods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.\n76. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych\npoplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil svoje oprávnenie.\nPodľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za\nkonanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku\nnerozhodol odvolací súd.\nS prihliadnutím na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uvedenú právomoc\nnevyužil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec\npoplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/35/2012", "guid": "614c196d-f06a-4b9c-a9bf-20edfe85bcea:2c69c381-2c58-47e0-86b6-013f6a163abf", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}