{"guid": "ca883301-98f8-4a86-9016-66afdb05d4c2:08b86c22-515d-4d0f-b20a-c964210b9461", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200156.1", "spisova_znacka": "3Sžf/118/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/118/2013 z 1. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2014, sp. zn. 3Sžf/118/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200156.1", "identifikacne_cislo": "1012200156", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2014-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-14.odsek-10", "nazov": "§ 14 ods. 10 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-14.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-14.odsek-8", "nazov": "§ 14 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-14.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-14", "/SK/ZZ/2008/528#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08b86c22-515d-4d0f-b20a-c964210b9461", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200156.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200156.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200156.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/118/2013\n1012200156\n01. 07. 2014\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200156.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: KOMVaK Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a.s., E.B. Lukáča 25, Komárno, právne zastúpený: Advokátska\nkancelária Mandzák a spol. s r.o., Zámocká 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1537/2012 zo dňa 10. januára 2012, konajúc o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/40/12-131 zo dňa 22. mája 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2S/40/12-131 zo dňa 22. mája 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 165,56 € do 30 dní\nod právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária Mandzák a spol.\ns r.o., Bratislava.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1537/2012 zo dňa 10.01.2012. Týmto\nrozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie č. 1449/2004-min.-2 o schválení žiadosti o nenávratný finančný\npríspevok z operačného programu základná infraštruktúra, priorita 2 - environmentálna infraštruktúra,\nopatrenie 2.1 - Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu a racionálne využívanie vôd. Rozhodnutím\nč. 1449/2004-min.-2 zo dňa 27.10.2004 bola schválená žiadosť žalobcu o poskytnutie nenávratného\nfinančného príspevku (ďalej len NFP). Dňa 08.12.2004 bola medzi Ministerstvom životného prostredia\nSlovenskej republiky (ďalej len Ministerstvo životného prostredia SR) a žalobcom uzavretá Zmluva\no poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 004/2.1/2004. Listom č. 11699/2007-min zo dňa\n05.11.2007 Ministerstvo životného prostredia SR od tejto zmluvy odstúpilo z dôvodu porušenia zmluvnej\npovinnosti zo strany žalobcu. Týmto odstúpením od zmluvy malo dôjsť k vyporiadaniu vzájomných\nzáväzkov Ministerstvo životného prostredia SR a žalobcu, avšak vzhľadom na skorší právny názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) malo byť v danom prípade vydané\nadministratívne rozhodnutie.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v danom prípade bol žalovaný oprávnený postupovať podľa\n§ 14 ods. 10 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v\n\nznení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 528/2008 Z.z.) iba v odôvodnenom prípade, ktorý však\nz obsahu administratívneho spisu nevyplýva, keďže neexistuje právoplatné rozhodnutie príslušného\norgánu o porušení zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z.z.\no organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen zákon č. 523/2003 Z.z.) žalobcom, pričom rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o schválení žiadosti o\nNFP sa odvoláva práve na odstúpenie od zmluvy, avšak odstúpiť od zmluvy bolo možné len v prípade\nporušenia zákona č. 523/2003 Z.z., preto bolo nutné vychádzať z toho, že napadnuté rozhodnutie nebolo\nvydané v súlade so zákonom. Postup žalovaného ukončený vydaním napadnutého rozhodnutia porušil\naj princíp proporcionality, keďže použité prostriedky nesledovali legitímny cieľ, keď žalovaným je orgán\nverejnej moci a pri schvaľovaní žiadosti o NFP koná vo verejnom záujme. Ak žalovaný disponoval\nmožnosťou voľby medzi viacerými opatreniami (sankciami), tak mal uplatniť také opatrenie, ktoré je\nnajmenej obmedzujúce a súčasne sleduje legitímny cieľ.\nRovnako námietku, týkajúcu sa výrokovej časti napadnutého rozhodnutia krajský súd považoval\nza dôvodnú, keďže neobsahovala skutok, na základe ktorého žalovaný pristúpil k predmetnej\nadministratívnej sankcii (vychádzajúc zo skoršieho názoru najvyššieho súdu, že zrušenie rozhodnutia o\nschválení žiadosti o NFP je svojou podstatou sankciou).\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací\nsúd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/40/12-131 zo dňa 22.05.2013 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 27.10.2004 bolo vydané rozhodnutie ministra životného prostredia\nč. 1449/2004-min.-2, ktorým bola schválená žiadosť žalobcu o poskytnutie nenávratného finančného\npríspevku. Následne bola dňa 08.12.2004 medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o poskytnutí\nnenávratného finančného príspevku (ďalej len Zmluva). Predmetom Zmluvy bola úprava zmluvných\npodmienok, práv a povinností zmluvných strán pri poskytnutí NFP zo strany žalovaného žalobcovi za\núčelom spolufinancovania realizácie schváleného projektu Hurbanovo - rozšírenie kanalizácie, stoky\nA, B, C, kód projektu 11420100011. Listom č. 11699/2007-min. zo dňa 05.11.2007, od ktorej žalovaný\nodstúpil. Dôvodom odstúpenia bolo porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu v zmysle čl. IX.\nods. 5 Zmluvy, podľa ktorého „prijímateľ je povinný pri získavaní výrobkov, zariadení, služieb a iných vecí\nponúkaných na trhu a určených na predaj, stavebných prác a s nimi súvisiacich dodávateľských prác\npotrebných na zhotovenie stavby, finančných služieb, právnych služieb, remeselných služieb a ďalších\nslužieb a výkonov financovaných z prostriedkov získaných na základe tejto zmluvy postupovať podľa\nzákona č. 523/2003 Z.z.“. Zároveň platí podľa čl. XII ods. 1 Zmluvy prvej vety, že: „v prípade, ak prijímateľ\nporušil povinnosť, ku ktorej sa zaviazal podľa tejto zmluvy, je poskytovateľ bez ohľadu na závažnosť\nporušenia zmluvy oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy v zmysle čl. XIV, ods. 1 tejto zmluvy“. Vyššie\nuvedený postup žalovaného bol takisto v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. d/ Smernice Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky zo dňa 1. februára 2006 č. 2/2009 o poskytovaní finančných prostriedkov\nzo štrukturálnych fondov v oblasti životného prostredia v znení dodatku č. 1 vydaného rozhodnutím\nministra životného prostredia Slovenskej republiky z 21. marca 2007 č. 12/2007-9.: „Rozhodnutie\nministra vydané podľa čl. 5 ods. 14 (rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti) môže byť zrušené\nnajmä ak: d/ ministerstvo alebo konečný prijímateľ/príjemca pomoci od uzavretej zmluvy odstúpi“.\nPodnetom na odstúpenie od Zmluvy bola následná finančná kontrola schváleného projektu\nzamestnancami oddelenia finančnej kontroly, odboru rezortnej kontroly žalovaného, ktorá v Správe o\nvýsledku následnej finančnej kontroly č. ORK-26-88/2006 ako minimálnej 5% vzorky na IAEIP MŽP\nSR konštatovala viacero porušení zákona č. 523/2003 Z.z. V rámci uvedenej kontroly vykonal Úrad\npre verejné obstarávanie (ďalej len ÚVO) kontrolu postupov pri verejnom obstarávaní a zistil porušenia\nzákona č. 523/2003 Z.z., ktoré sú uvedené v Protokole o výsledku kontroly nad verejným obstarávateľom\nč. 406-6000/6/2006 zo dňa 16.11.2006. Najzávažnejším zisteným porušením Zmluvy bolo, že žalobca\nako obstarávateľ pri uzatváraní zmluvy o dielo so zhotoviteľom F. Z. - Ekologické stavby, zo dňa\n22.02.2005, nepoužil metódu a postup verejného obstarávania podľa zákona č. 523/2003 Z.z. To\nznamená, že žalobca na predmetnú zákazku (hodnota cca 43 mil. Skk) vôbec neuskutočnil verejné\nobstarávanie.\n\nJe potrebné zdôrazniť, že projekt sa mal z 95% financovať z finančného príspevku (pritom 75%\nbolo z príspevku ERDF a 20% zo štátneho rozpočtu). ÚVO pritom konštatoval aj ďalšie porušenia\nzákona č. 523/2003 Z.z. Žalobca bol viazaný Zmluvou, vrátane povinnosti pri realizácii schváleného\nprojektu postupovať v súlade so zákonom č. 523/2003 Z.z. tak, aby bola zabezpečená hospodárnosť\na transparentnosť použitia verejných prostriedkov. Odstúpenie od Zmluvy žalovaným tak bolo nielen\núčelným, ale jediným možným riešením. Okrem samotného odstúpenia od Zmluvy, ktoré bolo jedinou\nsankciou, ale súkromnoprávneho charakteru, bolo vydané i formálne rozhodnutie ministra životného\nprostredia Slovenskej republiky č. 11698/2007 - min. zo dňa 05.11.2007, o zrušení rozhodnutia o\nschválení žiadosti o NFP. Toto rozhodnutie logicky nemohlo nijakým spôsobom zasiahnuť z materiálneho\nhľadiska do právneho postavenia žalobcu po odstúpení od Zmluvy, keďže už na základe odstúpenia\nod Zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy. Na základe odstúpenia od Zmluvy\nžalovaným bol žalobca povinný vrátiť nenávratný finančný príspevok. V nadväznosti na odstúpenie od\nZmluvy žalovaným teda došlo k vyporiadaniu vzájomných záväzkov medzi účastníkmi sporu, ktoré vznikli\nv dôsledku porušenia povinností žalobcu zo Zmluvy.\nRozhodnutie č. 11698/2007-min. zo dňa 05.11.2007 bolo zo strany žalobcu napadnuté v osobitnom\nsúdnom konaní pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 2S/55/2008. Uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2S/55/2008-58 zo dňa 09.09.2009 bolo konanie o preskúmanie tohto rozhodnutia\nzastavené. Krajský súd v Bratislave konanie zastavil podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu,\nže žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré súd nepreskúmava. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n6Sžp/1/2009 zo dňa 29.04.2010 bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/55/2008-58 zo\ndňa 09.09.2009 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd v tomto uznesení\nuviedol, že odstúpenie od Zmluvy bolo účinne vyvolané doručením oznámenia žalovaného o odstúpení\nod Zmluvy žalobcovi. Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku má charakter relatívneho\nobchodu a svojou povahou spadá do oblasti súkromného práva. Následne na to Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom č. k. 2S/55/08-166 zo dňa 08.12.2010 síce zrušil rozhodnutie č. 11698/2007-min. zo dňa\n05.11.2007, avšak v odôvodnení vyjadril: „Samotné napadnuté rozhodnutie, ako aj jeho zrušenie súdom\nmá pritom nulový dopad na práva a povinnosti žalobcu a nijakým spôsobom sa nedotýka ani odstúpenia\nžalovaného od zmluvy. ...... Žalovaný žalobcovi žiadnu administratívnu sankciu neuložil a povinnosť\nžalobcu vrátiť príspevok nevyplýva z napadnutého rozhodnutia, ale je dôsledkom odstúpenia žalovaného\nod obchodnej zmluvy, z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom. Samotné odstúpenie od\nzmluvy je pritom súkromnoprávnou sankciou.“\nV súvislosti s konaniami žalobcu proti ÚVO, Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd vo svojom\nuznesení č. k. 4Co/359/2010-134 zo dňa 29.09.2010 konštatoval, že otázka zákonnosti rozhodnutia\nÚVO, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta pre porušenie zákona č. 523/2003 Z.z. nemá význam\npre rozhodnutie v súdnom konaní o neplatnosť odstúpenia žalovaného od Zmluvy. Na základe návrhu\nžalobcu prebieha medzi účastníkmi konania v súvislosti s vyššie uvedeným odstúpením od Zmluvy\nžalovaným a následným vrátením NFP žalobcom žalovanému, súdny spor pred Okresným súdom\nBratislava I. pod sp. zn. 15C/137/2008 o zaplatenie 1.260.643,63 € s prísl., v ktorom sa žalobca podľa\nžalovaného neustále svojimi procesnými návrhmi snaží prerušiť konanie do doby skončenia najprv\nkonania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ÚVO, ktoré boli vedené na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 2S/89/2008 a sp. zn. 4S/10/2009 a následne aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia o\nzrušení NFP. Žalobca sa v konaní o zaplatenie 1.260.643,63 € s prísl., najprv domáhal prerušenia\nkonania až do právoplatného ukončenia súdnych konaní v rámci správneho súdnictva medzi ÚVO a\nžalobcom. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C/137/2008-113 zo dňa 29.04.2010 síce bolo\nsúdne konanie o neplatnosť odstúpenia ministerstva od Zmluvy prerušené, ale Krajský súd v Bratislave\nna základe odvolania odporcu predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave v tomto prípade uviedol, že „v súčasnej dobe prebiehajú na\nKrajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/89/2008 a 4S/10/2009 konania o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporcu 2/, ktoré doposiaľ nie sú právoplatne skončené. Rozhodnutím v tomto inom konaní\nnebudú vyriešené predbežné otázky (pokiaľ predbežnou otázkou rozumieme takú otázku, ktorá sama\no sebe nie je predmetom daného konania, avšak jej vyriešenie je predpokladom pre rozhodnutie o\nvlastnom predmete sporu), ktorá by mala význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Ide tu o dve\nkonania s inými skutkovými a právnymi základmi. Je nepochybné, že prebieha konanie o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporcu 2/, ktorým bola navrhovateľovi uložená pokuta pre porušenie zákona\n\no verejnom obstarávaní, avšak vyriešenie tejto otázky nie je otázkou, ktorá by mohla mať význam pre\nrozhodnutie v konaní o zaplatenie 1.260.643,63 € s príslušenstvom.“ Toto rozhodnutie odvolacieho\nsúdu napadol žalobca dovolaním, ktoré však Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.\n3Cdo/57/2011 zo dňa 05.05.2011 odmietol a potvrdil závery Krajského súdu v Bratislave. Rovnako\npostupovali civilné súdy aj pri ďalšom návrhu žalobcu o prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho\nkonania v správnom súdnictve.\nPodľa názoru žalovaného prvostupňový súd nerešpektoval základné princípy právneho štátu a\nspravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov sporu a rovnako je nezdôvodniteľný\njeho prístup k hospodáreniu a nakladaniu s verejnými prostriedkami. K odstúpeniu od Zmluvy došlo\nnajmä z dôvodu, že žalobca na zákazku 43 mil. SKK vôbec neuskutočnil verejné obstarávanie.\nŽalovaný sa pri opätovnom preskúmaní toho istého rozhodnutia riadil právnymi názormi, uvedenými\nv rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/55/08-166 zo dňa 08.12.2010 v zmysle § 250j ods.\n7 O.s.p., pričom závery uvedené v napadnutom rozsudku č. k. 2S/40/12-131 zo dňa 22.05.2013 sú\npodľa názoru žalovaného v rozpore so všeobecne akceptovanými princípmi spravodlivosti a rozumnej\núvahy pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Krajský súd v Bratislave v rozsudku 2S/55/08-166\nzo dňa 08.12.2010 vyslovil, že: „podmienkou pre odstúpenie ministerstva od zmluvy nebolo vydanie\nrozhodnutia v správnom konaní ale pre možnosť odstúpenia od zmluvy postačovalo porušenie povinnosti\nžalobcu uvedenej v čl. IX ods. 5 Zmluvy a toto porušenie mal žalovaný preukázané jednak vykonanou\nnáslednou finančnou kontrolou vlastnými zamestnancami, ktorej výsledky sú uvedené v správe o\nvýsledku následnej finančnej kontroly č. ORK-26-88/2006 a následne aj samotný Úrad pre verejné\nobstarávania zistil u žalobcu porušenie zákona o verejnom obstarávaní vo viacerých prípadoch, z\nkontroly ktorej bol vyhotovený protokol č. 406-6000/6/2006 zo dňa 16.11.2006. Ak aj došlo v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4S/10/2009 k zrušeniu rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, došlo tak\nz dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. keď tomuto úradu uplynula subjektívna lehota\nna začatie konania vo veci uloženia sankcie. Zrušenie rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie\nsúdom teda v žiadnom prípade nemá dopad na neplatnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného,\nnakoľko zatiaľ žiadny príslušný orgán nevyvrátil závery kontroly o porušení povinností žalobcom na\núseku verejného obstarávania.“\nZ uvedeného vyplýva, že ak by sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s názorom Krajského\nsúdu v Bratislave, že použitie NFP na verejnoprospešný cieľ bez ohľadu na dodržanie či nedodržanie\nzákladných princípov verejného obstarávania, t.j. zásady nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania,\nhospodárnosti a transparentnosti je akceptovateľný postup, došlo by k úplne opačnému výkladu pravidiel\npoužívania verejných zdrojov, ktoré spočívajú práve a len v zabezpečení voľnej súťaže dodávateľov\no zákazky financované z verejných rozpočtov založených na princípoch efektívnej konkurencie a\nsamozrejme na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov. Na dosiahnutie uvedených cieľov slúži aj\nprávna úprava základných zásad verejného obstarávania, ktorých základom je najmä nediskriminačné\na transparentné zaobchádzanie so všetkými konkurujúcimi si uchádzačmi či záujemcami, pričom tieto\nzásady sa ďalej premietajú do konkrétnych ustanovení zákona, kde sú podrobnejšie rozpracované.\nKrajský súd v Bratislave teda vyslovil, že stačí mať verejnoprospešný cieľ a otázka transparentnosti,\nhospodárnosti a voľnej súťaže je druhoradá.\nZásada nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi spočíva práve v tom, že\nobstarávateľ pristupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, pričom nemôže\nžiadneho z nich priamo alebo nepriamo zvýhodňovať oproti iným uchádzačom v rovnakom postavení.\nÚčelom zásady transparentnosti je tak predchádzať riziku akéhokoľvek zvýhodňovania alebo svojvôle\nna strane obstarávateľa (napr. prípad C-496/99 Komisia proti CAS Succhi di Frutta, bod 111). Zásada\ntransparentnosti procesu verejného obstarávania vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal\npriehľadným a predvídateľným spôsobom v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o\nverejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a najmä postupu obstarávateľa korešponduje s\nústavným princípom právnej istoty, vytvára priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá\nby mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov, a tým aj k udržaniu hospodárnosti\na efektívnosti verejného obstarávania. Z rozhodnutí Európskeho súdneho dvora vyplýva, že princípy\nrovnakého zaobchádzania a nediskriminácie znamenajú predovšetkým povinnosť transparentnosti,\nktorá umožňuje obstarávateľovi zabezpečiť, aby konal v súlade s týmito princípmi. Zákon o verejnom\n\nobstarávaní pritom počíta s postupom rokovacieho konania bez zverejnenia len vo výnimočných\nprípadoch, a to iba za predpokladu, že sú všetky zákonné podmienky úplne a v plnom rozsahu\nnaplnené, pričom splnenie týchto podmienok treba vykladať striktne reštriktívne (rozsudok Súdneho\ndvora C-385/02 z 14.09.2004, rozsudok Súdneho dvora C-340/02 z 14.10.2004). V súvislosti so zásadou\nhospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami žalovaný poukázal na rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4Sž/129/03 zo dňa 28.09.2004, v ktorom je judikované, že účelom zákona o verejnom\nobstarávaní je v prvom rade ochrana investícií z verejných zdrojov a až v tej súvislosti ochrana\nuchádzačov - subjektov súťažiacich o získanie zákazky. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa\nsvojím rozsudkom prekročil rozsah svojich právomocí pri prieskume zákonností rozhodnutia správneho\norgánu. Súd totiž nemôže priorizovať verejnoprospešný cieľ sledovaný žiadateľom, na ktorý bol NFP\nposkytnutý pred dodržaním zákona o verejnom obstarávaní a princípov uplatňovaných vo verejnom\nobstarávaní. Zredukovanie len na posúdenie účelu realizácie projektu nemožno považovať za liberačný\ndôvod umožňujúci obstarávateľovi nerešpektovať zákon o verejnom obstarávaní a základné princípy\nverejného obstarávania. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním\nnahrádzali orgány verejnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy\nsprávneho orgánu, napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/134/2008 zo dňa 18.02.2009.\nSúd prvého stupňa prekročil rámec súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov aj v\ntom, keď vyslovil, že len právoplatné rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie mohlo byť relevantným\ndôvodom pre vydanie správneho rozhodnutia a že len toto mohlo predstavovať odôvodnený prípad\npodľa § 14 ods. 10 zákona č. 528/2008 Z.z. Takýto záver je v úplnom rozpore s obsahom a podstatou\nkonania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Je nesporné, že pokiaľ dôjde k odstúpeniu od\nZmluvy, ide následne o odôvodnený prípad podľa § 14 ods. 10 zákona č. 528/2008 Z.z. V opačnom\nprípade by poskytovatelia nenávratných finančných príspevkov nemohli v prípade porušenia pravidiel\nverejného obstarávania včas a účinne vyvodzovať žiadnu zodpovednosť za porušenie zmluvy o NFP,\nktorá je vyjadrená v súkromnoprávnej sankcii, napr. vo forme odstúpenia od zmluvy, dôsledkom čoho\nje aj vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. V zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. je žalovaný\nako riadiaci orgán oprávnený samostatne zisťovať nedostatky v postupe prijímateľa nenávratného\nfinančného príspevku a nie je pritom viazaný ani právnym názorom ani závermi Úradu pre verejné\nobstarávanie. Preto o porušení zákona o verejnom obstarávaní rozhoduje ministerstvo ako riadiaci orgán\nsamostatne, t.j. konštatovanie riadiaceho orgánu o porušení zákona o verejnom obstarávaní nie je\npodmienené žiadnym právoplatným rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie.\nPrvostupňový súd svojím rozsudkom nerešpektoval ani záver vyslovený v uznesení najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Cdo/57/2011 zo dňa 05.05.2011, že rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veciach č. k.\n2S/89/2008 zo dňa 30.06.2010 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžf/51/2010 a sp. zn.\n4S/10/2009 zo dňa 09.07.2010 nepovedú k vyriešeniu žiadnej otázky, ktorá by mohla byť významná pre\nposúdenie prejednávanej veci. Ide o konania s odlišnými skutkovými a právnymi základmi, v ktorých\nsa preskúmava zákonnosť rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie v zmysle zákona č. 523/2003\nZ.z.; vyriešenie otázky zákonnosti rozhodnutia tohto úradu nemôže mať žiadny význam z hľadiska\nopodstatnenosti návrhu navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť\nna základe neplatného odstúpenia od zmluvy. To znamená, že skutočnosť, že rozhodnutia Úradu pre\nverejné obstarávanie boli zrušené, nemá vplyv na povinnosť vrátiť NFP pre porušenia zákona o verejnom\nobstarávaní, a to aj z dôvodu, že na zistenie takéhoto porušenia postačuje samotná kontrolná činnosť\nriadiaceho orgánu. Naviac rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie boli zrušené pre uplynutie\nlehoty a nie pre nesprávne právne posúdenie alebo zistenie skutkového stavu alebo nedostatočné\nzistenie skutkového stavu. Tak ako samotný senát Krajského súdu v Bratislave vyslovil v rozsudku\nč. k. 2S/55/08-166 zo dňa 08.12.2010, cit. ,,Ak aj došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 4S/10/2009\nk zrušeniu rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie došlo tak z dôvodu uvedeného v § 250j ods.\n2 písm. e/ O.s.p.- keď tomuto úradu uplynula subjektívna lehota na začatie konania vo veci uloženia\nsankcie. Zrušenie rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie súdom teda v žiadnom prípade nemá\ndopad na neplatnosť odstúpenia od Zmluvy zo strany žalovaného, nakoľko žiadny príslušný orgán\nnevyvrátil závery kontroly o porušení povinnosti žalobcom na úseku verejného obstarávania.“ Krajský\nsúd v Bratislave však nevzal do úvahy materiálnu (obsahovú stránku rozhodnutia Úradu pre verejné\nobstarávanie, ktorý sa stotožnil s názorom žalovaného o porušení zákona o verejnom obstarávaní, a to\nlen z dôvodu, že dané rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie bolo zrušené súdom pre uplynutie\n\nsubjektívnej lehoty na začatie konania vo veci uloženia sankcie, čo možno pokladať za formálnu a\nnespravodlivú aplikáciu práva nezohľadňujúcu konkrétne okolnosti daného prípadu.\nZáver Krajského súdu v Bratislave v súvislosti s otázkou posúdenia platnosti odstúpenia od Zmluvy,\nktoré podľa jeho názoru môže byť účinné a platné pri existencii právoplatného rozhodnutia o zrušení\nrozhodnutia o schválení žiadosti o NFP, je úplne absurdný aj v tom, že práva a povinnosti medzi žalobcom\na žalovaným pri poskytnutí NFP sa riadili Zmluvou, ktorá ako vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky\nSlovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6Sžp/1/2009 zo dňa 29.04.2010, má rozhodne charakter\nrelatívneho obchodu a spadá svojou povahou do oblasti súkromného práva, pričom podľa tejto Zmluvy\nmohol žalovaný pri zistení porušenia povinností prijímateľa NFP z pravidiel verejného obstarávania\npostupovať samostatne.\nŽalovaný v tejto veci pred vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval aj v súlade s názorom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 8Sžnč/5/2011-108 zo dňa\n24.11.2011. V čase vydania rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutí NFP\nžiaden právny predpis nestanovoval riadiacemu orgánu povinnosť vydať takýto druh rozhodnutia,\nnaopak, správny orgán bol len oprávnený, avšak nie povinný, takéto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť,\ntak ako to vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 10 zákona č. 528/2008 Z.z. (v súčasnosti § 14 ods. 11\nzákona č. 528/2008 Z.z.). Vydať rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutí NFP\npostupom podľa § 14 ods. 10 zákona č. 528/2008 Z.z. (v súčasnosti § 14 ods. 11 zákona č. 528/2008\nZ.z.) bol žalovaný povinný až vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvyjadreným vo vyššie označenom uznesení. Žalovaný má za to, že jeho predchádzajúci postup mu\npreto nemohol byť na ujmu, nakoľko neporušil žiadne právne predpisy a povinnosť, vyplývajúca mu\nz uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydať rozhodnutie postupom podľa § 14 ods. 10\nzákona č. 528/2008 Z.z. (v súčasnosti § 14 ods. 11 zákona č. 528/2008 Z.z.) vzal do úvahy a predmetné\nrozhodnutie o zrušení rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutí NFP vydal.\nNázor Krajského súdu v Bratislave o tom, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia ide o správne trestanie\nje celkom mylný, pretože týmto rozhodnutím nebola uložená žalobcovi žiadna administratívna sankcia.\nV danom prípade bolo za porušenie povinností žalobcu dodržiavať pravidlá verejného obstarávania\nuložená jediná sankcia, a to odstúpenie od Zmluvy, ktorá má nesporne charakter súkromnoprávny.\nO správne trestanie nemôže ísť v danom prípade ani v teoretickej rovine, keďže, pri správnom trestaní\nplatí zásada zákonnosti nullum crimen sine lege anulla poena sine lege,\nt.j., nie je správny delikt\nani správny postih bez toho, aby to zákon výslovne stanovil. Aktivita správneho orgánu nie je na mieste\ntam, kde zákon nestanoví, že určité konanie je správnym deliktom a že možno zaň uložiť príslušnú\nsprávnu sankciu. Sankcionovať možno iba také konanie, ktorého znaky sú vyjadrené prostredníctvom\nskutkovej podstaty v zákone, pričom možno súčasne uplatniť iba taký systém sankcií, ktorý stanoví\nzákon. Predmetné taktiež vyplýva z Odporúčania výboru ministrov Rady č. 91/1 o správnych sankciách\nako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. ZSP 69/2008.\nŽalovaný pri vydaní rozhodnutia postupoval v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z., ktorý neumožňuje\nžalovanému uložiť žiadnu správnu sankciu, nakoľko uvedená právna norma neupravuje správne delikty,\ntzn., že správny delikt v režime tohto zákona ani nemohol byť spáchaný, a teda nemohla byť zaň\nnásledne uložená administratívna - správna sankcia. Za sankciu možno v tomto prípade považovať len\npovinnosť daného subjektu vrátiť poskytnutý NFP z dôvodu porušenia zmluvných povinností. Uvedená\npovinnosť vrátiť NFP je sankciou súkromnoprávneho charakteru. Preto úvahy súdu o správnom trestaní\nnemajú oporu tak v skutkovom stave a v právnom posúdení ako aj v platnom právnom poriadku SR a\nboli by v rozpore so zásadou zákonnosti ako aj zásadou demokratického a právneho štátu. V opačnom\nprípade by žalovaný ako správny orgán postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy. Z uvedených dôvodov\nsa preto nemôžu použiť zásady pri ukladaní súdnych alebo správnych trestov, ktoré sa týkajú opisu\nskutku vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.\nPodľa názoru žalovaného sú dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa protirečivé,\npopierajú pravidlá formálnej a právnej logiky a sú zjavne jednostranné. Jedným z princípov\n\npredstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť\nsúdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Podľa názoru\nžalovaného súd prvého stupňa ignoroval skutočnosti, ktoré boli preukázané a svedčia v neprospech\nžalobcu a skutočnosti, ktoré v konaní neboli preukázané a žalovaným boli vyvrátené považoval súd\nprvého stupňa za preukázané. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je žalovanému zrejmé,\naký má byť jeho ďalší postup. Rozsudok ako taký nie je vykonateľný a žalovaný nie je oprávnený vykonať\nto, čo Krajský súd v Bratislave naznačuje. Žalovaný tu ešte raz poukázal na rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2S/55/08-166 zo dňa 08.12.2010, v ktorom bol vyslovený úplne odlišný právny názor\nv prejednávanej veci a zásadu viazanosti správneho orgánu právnym názorom súdu vyjadrenú v § 250j\nods. 7 O.s.p.\nIII.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/40/12-131 zo dňa 22.05.2013 a žalovaného zaviazal na úhradu\ntrov odvolacieho konania vo výške 165,56 €. Uviedol, že žalobca neporušil zákon č. 523/2003 Z.z.\no verejnom obstarávaní a pri určení toho, či bol zákon porušený alebo nie, je možné vychádzať\nlen z právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie o uložení administratívnej sankcie.\nLen Úrad pre verejné obstarávanie môže konštatovať, či daný subjekt spáchal administratívny delikt\nna úseku verejného obstarávania alebo nie, nemožno pritom vychádzať z obsahu protokolu jednak\nÚradu pre verejné obstarávanie a už vôbec nie z protokolu žalovaného. Žalovaný vo svojom odvolaní\npoukazuje len na jeden protokol, ktorým konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní, avšak\nopomenul svoj ďalší protokol zo dňa 30.05.2005, v ktorom sám konštatoval, že žalobca zákon o\nverejnom obstarávaní neporušil. Ak teda žalovaný pripisuje takú dôležitosť protokolu, tak potom by\nmal vysvetliť, prečo akceptuje len jeden protokol bez toho, aby sa vysporiadal s existenciou druhého\nprotokolu, ktorého závery sú v zjavnom rozpore. V zmysle § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. možno len na\nzáklade právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie o uložení sankcie pristúpiť k vydaniu\nrozhodnutia o odvode prostriedkov poskytnutých v rámci podpory Európskej únie. V civilnom konaní na\nOkresnom súde Bratislava I sa súd nebude môcť zaoberať tým, či žalobca porušil zákon o verejnom\nobstarávaní a či spáchal administratívny delikt alebo nie.\nŽalobca má naďalej za to, že zákon o verejnom obstarávaní neporušil a toto sa malo riešiť len v konaní\nvedenom Úradom pre verejné obstarávanie a v nasledovnom súdnom prieskume jeho rozhodnutí v rámci\nsprávneho súdnictva. Žalobca totiž v súdnom prieskume rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie\nnenamietal len zmeškanie lehôt, ale hlavne aj to, že zákon neporušil a nebol zákonný dôvod na uloženie\nadministratívnej sankcie. Len na základe toho, že sa správne súdy stotožnili s tým, že sankciu nebolo\nmožné uložiť z titulu zmeškania lehôt, nemožno vychádzať z toho, že ostatné (žalobcom uplatňované\ndôvody) boli nedôvodné.\nNesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa nemôže byť odôvodňovaná ani tým, že žalovaný správny\norgán sa odchýlil od predchádzajúceho rozsudku krajského súdu a žalobca poukázal na rozhodnutie\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 178/08-26 zo dňa 04.02.2009. Prípadná zmena právneho záveru nemôže\nzakladať odvolací dôvod a to navyše za situácie, ako je táto, keď právny názor zmenil súd prvého\nstupňa a nie súd odvolací. Súdy prvého stupňa sú totiž ovplyvňované judikatúrou odvolacieho súdu a\nto najmä v správnom súdnictve, kde neexistuje súd dovolací. Súd prvého stupňa bol v danom prípade\novplyvnený aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžnč/5/2011-108, v ktorom najvyšší súd v konaní o\nnečinnosti uložil žalovanému správnemu orgánu konať a to i napriek skutočnosti, že súd prvého stupňa\nv predchádzajúcom rozsudku vyslovil opačný názor, t.j. že žalovaný správny orgán nie je povinný konať.\nZa takejto procesnej situácie súd prvého stupňa nemohol v napadnutom rozsudku trvať na svojom\npôvodnom právnom názore, keďže bol výslovne revidovaný názorom súdu vyššieho stupňa. Vo veci\nje podstatné aj to, že súd vyslovil aj ďalšie právne úvahy, vzťahujúce sa na danú právnu vec, ktoré\njednoznačne ovplyvnili aj ďalšie úvahy súdu prvého stupňa.\nNa záver ešte žalobca uviedol, že nie je možné súhlasiť ani s tým, že by v správnom súdnictve mal\nmať právnu relevanciu názor civilného súdu o tom, či sa konanie preruší alebo nie. Navyše s týmto\n\nnázorom odvolacieho súdu sa dovolací súd nestotožnil ako to tvrdí žalovaný správny orgán. Dovolací\nsúd dovolanie žalobcu odmietol z dôvodu, že sa nestotožnil s tým, že žalobcovi sa odňala možnosť\nkonať pred súdom.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 27.10.2004 bolo vydané\nrozhodnutie ministra životného prostredia č. 1449/2004-min.-2 o schválení žiadosti o NFP z operačného\nprogramu základná infraštruktúra, priorita 2 - environmentálna infraštruktúra, ktorým bola schválená\nžiadosť žalobcu s názvom „Hurbanovo - rozšírenie kanalizácie, stoky A, B, C“. Žalobcovi bol na základe\nzmluvy o poskytnutí NFP č. 004/2.1/2004, poskytnutý NFP v celkovej výške 37.978.150,-Sk. Dňa\n05.11.2007 bolo vydané rozhodnutie ministra životného prostredia č. 11698/2007.min, ktorým bolo\nzrušené rozhodnutie ministra životného prostredia č. 1449/2004-min.-2 zo dňa 27.10.2004 o schválení\nžiadosti č. 11420100011 s názvom „Hurbanovo - rozšírenie kanalizácie, stoky A, B, C“. Dôvodom\nbolo porušenie zmluvnej povinnosti v čl. IX ods. 5, podľa ktorého: „Prijímateľ je povinný pri získavaní\nvýrobkov, zariadení, služieb a iných vecí ponúkaných na trhu a určených na predaj, stavebných prác a\ns nimi súvisiacich dodávateľských prác potrebných na zhotovenie stavby, finančných služieb, právnych\nslužieb, remeselných služieb a ďalších služieb a výkonov financovaných z prostriedkov získaných na\nzáklade tejto zmluvy postupovať podľa zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní.“ Ministerstvo\nživotného prostredia ako poskytovateľ pomoci odstúpil od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného\npríspevku č. 004/2.1/2004 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve č. 004/2.1/2004 zo dňa 15.11.2005 v súlade\ns čl. XIV ods. 1, podľa ktorého: „Poskytovateľ môže odstúpiť od tejto zmluvy predovšetkým v prípade,\nak to považuje za potrebné vzhľadom na okolnosti a závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti a\ntento postup je účelný. Poskytovateľ môže od tejto zmluvy odstúpiť najmä, ale nielen v prípadoch,\nak prijímateľ porušil: a) svoje zmluvné záväzky takým spôsobom, ktoré neumožňujú vecnú a časovú\nrealizáciu projektu.“ Dňa 05.11.2007 došlo k odstúpeniu od zmluvy pod č. 11699/2007-min z dôvodu,\nže na základe vykonanej finančnej kontroly, v rámci ktorej Úrad pre verejné obstarávanie vykonal\nkontrolu postupov pri verejnom obstarávaní a zistil porušenia zákona č. 523/2003 Z.z. zo strany žalobcu.\nZávery z tejto kontroly sú uvedené v Protokole o výsledku kontroly nad verejným obstarávaním č.\n406-6000/6/2006 zo dňa 16.11.2006. Žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 11698/2007-min zo dňa 05.11.2007 a toto konanie Krajský súd v Bratislave uznesením\nč. k. 2S/55/2008-58 zo dňa 09.09.2009 zastavil s odôvodnením, že na základe schválenia žiadosti o\nNFP došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí NFP a práva a povinnosti žalobcu sa už ďalej odvíjali od\npredmetnej zmluvy a žalobca sa mohol domáhať na všeobecnom súde určenia neplatnosti odstúpenia\nzo strany žalovaného. Najvyšší súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/55/2008-58 zo\ndňa 09.09.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie ministra životného\nprostredia č. 11698/2007-min zo dňa 05.11.2007, ktorým bolo zrušené rozhodnutie č. 1449/2004-min.-2\nje preskúmateľné v správnom súdnictve, keďže nemožno vylúčiť jeho možný dosah na práva a právom\nchránené záujmy žalobcu. Následne na to Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok č.k. 2S/55/08-166 zo\ndňa 08.12.2010, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 11698/2007-min. zo dňa 05.11.2007\nz dôvodu nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia. V odôvodnení však okrem iného uviedol, že\nsamotné napadnuté rozhodnutie, ako aj jeho zrušenie súdom má nulový dopad na práva a povinnosti\nžalobcu a nijakým spôsobom sa nedotýka ani odstúpenia žalovaného od zmluvy. Podmienkou pre\nodstúpenie ministerstva od zmluvy nebolo vydanie rozhodnutia v správnom konaní, ale pre možnosť\nodstúpenia od zmluvy postačovalo porušenie povinnosti žalobcu uvedenej v čl. IX ods. 5 Zmluvy a toto\nporušenie mal žalovaný preukázané jednak vykonanou finančnou kontrolou vlastnými zamestnancami,\nktorej výsledky sú uvedené v správe o výsledku finančnej kontroly č. ORK-26-88/2006 a následne aj\nsamotný Úrad pre verejné obstarávanie zistil u žalobcu porušenie zákona o verejnom obstarávaní.\n\nNajvyšší súd uznesením sp. zn. 8Sžnč/5/2011-108 zo dňa 24.11.2011 uložil Ministerstvu životného\nprostredia SR povinnosť konať a rozhodnúť v konaní o zrušení rozhodnutia č. 1449/2004-min.-2 zo dňa\n27.10.2004, v odôvodnení ktorého uviedol, že žalovaný bol povinný po vrátení veci krajským súdom\nopätovne vo veci konať a rozhodnúť, keďže iným spôsobom nebolo možné dosiahnuť zásah do právnych\núčinkov rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutie NFP. Následne na to bolo dňa 10.01.2012 vydané\nrozhodnutie č. 1537/2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ministra životného prostredia č. 1449/2004min.-2 zo dňa 27.10.2004 o schválení žiadosti žalobcu o nenávratný finančný príspevok. Predmetné\nadministratívne rozhodnutie je preskúmavané v tomto súdnom konaní, kde ho Krajský súd v Bratislave\nna základe rozsudku č. k. 2S/40/12-131 zo dňa 22.05.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nPodľa § 12 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. pomoc a podpora sa poskytuje na základe zmluvy uzavretej\nso žiadateľom, ktorého žiadosť bola schválená v konaní o žiadosti. Ak je prijímateľ a riadiaci orgán tá\nistá osoba, pomoc a podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia o schválení žiadosti, ktoré vydáva\nštatutárny orgán riadiaceho orgánu; zmluva so žiadateľom podľa § 15 sa v tomto prípade neuzatvára.\nPodľa § 12 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z.z. na konanie o žiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní okrem ustanovení § 24, 25 a 27 všeobecného predpisu o správnom konaní.\nPodľa § 14 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. konanie o žiadosti sa začína doručením žiadosti riadiacemu\norgánu podľa § 13 ods. 5.\nPodľa § 14 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z.z. riadiaci orgán rozhodne o schválení žiadosti alebo\nneschválení žiadosti.\nPodľa § 14 ods. 10 zákona č. 528/2008 Z.z. štatutárny orgán riadiaceho orgánu je oprávnený z vlastného\npodnetu v odôvodnených prípadoch zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie o schválení žiadosti podľa § 12\nods. 1.\nPodľa § 14 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z.z. štatutárny orgán riadiaceho orgánu môže z vlastného podnetu\npreskúmať rozhodnutie o schválení žiadosti alebo rozhodnutie o neschválení žiadosti. Ak bolo toto\nrozhodnutie vydané v rozpore s podmienkami poskytnutia pomoci a podpory podľa § 13 ods. 3, štatutárny\norgán riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie o preskúmaní tohto rozhodnutia, ktorým toto rozhodnutie\nzmení alebo zruší, a súčasne rozhodne o schválení žiadosti alebo neschválení žiadosti. Štatutárny\norgán riadiaceho orgánu môže postupovať podľa prvej a druhej vety len do zaslania návrhu na uzavretie\nzmluvy žiadateľovi, ak ide o preskúmanie rozhodnutia o schválení žiadosti, a do šiestich mesiacov od\nrozhodnutia o neschválení žiadosti, ak ide o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti.\nPodľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti\nna predmet zákazky; ustanovenia § 28 sa nepoužijú.\nPodľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z. ak bolo právoplatne rozhodnuté o porušení pravidiel a\npostupov verejného obstarávania na základe podnetu podľa odseku 2, riadiaci orgán rozhodne o vrátení\na) 50% poskytnutého príspevku na predmet zákazky, ak bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta\nza porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo\nb) 100% poskytnutého príspevku na predmet zákazky, ak bola právoplatným rozhodnutím uložená\npokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.\n\nZ ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z.z. vyplýva, že k zmene rozhodnutia o schválení žiadosti\no poskytnutie NFP môže dôjsť len v lehote do zaslania návrhu na uzavretie zmluvy. V prejednávanom\nprípade bola Zmluva uzavretá dňa 08.12.2004 a rozhodnutie č. 1537/2012 o zrušení rozhodnutia č.\n1449/2004-min.-2 o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok bolo vydané dňa 10.01.2012.\nZ uvedeného vyplýva, že preskúmavané administratívne rozhodnutie bolo vydané až po uplynutí\nprekluzívnej lehoty stanovenej zákonom.\nNajvyšší súd svojím uznesením sp. zn. 8Sžnč/5/2011-108 zo dňa 24.11.2011 uložil Ministerstvu\nživotného prostredia konať a rozhodnúť v konaní o zrušení rozhodnutia č. 1449/2004-min.-2 zo dňa\n27.10.2004. Najvyšší súd v danom rozhodnutí nenaznačoval, a v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho\nsúdu ani v takomto konaní neurčuje, ako má správny orgán rozhodnúť.\nOdvolací súd dodáva, že predmetom a účelom súdneho konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy\nnie je určiť, ani rozhodnúť o spôsobe samotného rozhodnutia správneho orgánu.\nPoukazujúc na ustanovenie § 14 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z.z., podľa názoru najvyššieho súdu,\nbolo potrebné predmetné administratívne konanie po vydaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2S/55/2008-166 zo dňa 08.12.2010 ako i uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.\nk. 8Sžnč/5/2011-108 zo dňa 24.11.2011, len zastaviť. Uvedené správne konštatoval už Krajský súd v\nBratislave vo svojom rozsudku č. k. 2S/55/2008-166 zo dňa 08.12.2010, ktorý uviedol, že povinnosť\nžalobcu vrátiť príspevok za daného stavu veci nevyplýva z napadnutého rozhodnutia, ale môže byť\nlen dôsledkom odstúpenia žalovaného od obchodnej zmluvy (za predpokladu platného odstúpenia).\nSamozrejme právo žalovaného požadovať vrátenie finančných prostriedkov môže nastať i v iných\nzákonných prípadoch napr. § 28 a nasl. zákona č. 528/2008 Z.z.\nOkamihom uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP nadobudol vzťah medzi žalobcom a žalovaným\nsúkromnoprávny charakter a prípadné nároky z neho je možné uplatňovať v civilnom konaní a nie\nprostredníctvom správneho súdnictva.\nNajvyšší súd sa s poukazom na uvedené závery nestotožnil s názorom krajského súdu k otázke uloženia\nadministratívnej sankcie. Správny orgán žalobcovi neukladá žiadnu pokutu ani iný druh sankcie, ale len\nvyužíva oprávnenie vyplývajúce z čl. IX ods. 5 a čl. XII ods. 1 predmetnej Zmluvy.\nPoukazujúc na vyššie uvedené senát najvyššieho súdu potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2S/40/12-131 zo dňa 22.05.2013 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. avšak z iných dôvodov.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a to\ntak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal vo výške,\nktorá bola písomne vyčíslená t.j. za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 03.10.2013\nk podanému odvolaniu a to vo výške 130,16 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) vo výške 1/6 výpočtového základu. Ďalej bol\npriznaný na náhradu režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 €.\nCelkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy odvolacieho konania (130,16 + 7,81 = 137,97 + DPH\n= 165,56 €) vo výške 165,56 €.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:bcb7fc11-3a36-4c60-8396-5f93995f1960", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/08 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcb7fc11-3a36-4c60-8396-5f93995f1960"}], "citovane_v": []}