{"guid": "2901e2b1-0c4c-4ac3-a79b-9843cd283adc:c5353d56-d476-4d65-8de3-eae084ac1aa9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200140.1", "spisova_znacka": "6Sžf/80/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/80/2013 z 30. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2014, sp. zn. 6Sžf/80/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200140.1", "identifikacne_cislo": "1012200140", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2014-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6", "nazov": "§ 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5353d56-d476-4d65-8de3-eae084ac1aa9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200140.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200140.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200140.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/80/2013\n1012200140\n30. 07. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200140.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša\na členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu:\nZ.O.GROUP s.r.o., IČO : 44 063 822, Švabinského 13, Bratislava, právne zastúpený: JUDr.\nMiroslav Belica, Štefánikova trieda 79, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/222/19661-123190/2011/993415-r zo dňa 30. novembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S 26/2012-33 zo dňa 11. apríla 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k 1S 26/2012-33 zo dňa 11.\napríla 2013, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.:\nI/222/19661-123190/2011/993415-r zo dňa 30. novembra 2011. Uvedeným rozhodnutím žalovaný\npotvrdil dodatočný platobný výmer č. 604/230/144116/11/Mich zo dňa 27. septembra 2011, ktorým\nDaňový úrad Bratislava V. vyrubil žalobcovi podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod I. zákona č. 511/1992\nZb. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 vo výške 24.897,11 Eur.\nKrajský súd v odôvodnení poukázal na to, že žalobca ako daňový subjekt bol povinný správcovi\ndane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované v podanom daňovom priznaní za\nkontrolované zdaňovacie obdobie prijal, čo v uvedenom prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v\npriebehu výkonu daňovej kontroly preukázané.\nPo preskúmaní predmetného rozhodnutia súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad\ndaňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko,\nčo vyšlo v daňovom konaní najavo. Správne tiež poukázal na judikatúru súdneho dvora, v súlade s\nktorou aj rozhodol. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe\nneodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu\nzamietol.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd SR\nrozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho\norgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nNamietal, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, nakoľko z odôvodnenia rozsudku je\nzrejmé, že prvostupňový súd sa stotožnil s obsahom administratívneho spisu, pričom si osvojil tam\nzistený skutkový stav a právne závery a právne posúdenie veci. Žalobca mál zato, že žalovaný\na ani prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s dôvodmi uvedenými v žalobe a to,\nkonkrétne porušením práva daňového subjektu garantovaného § 15 ods. 5 písm. e/ zákona NR SR, číslo\n511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 511/1992 Zb.), podľa ktorého má daňový\nsubjekt počas daňovej kontroly okrem iných práv aj právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom\npojednávaní. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v konaní bolo vypočutých viacero osôb - všetky\nvšak bez prítomnosti žalobcu, bez možnosti konfrontácie, čo výrazne zúžilo právo daňového subjektu\nuplatniť svoj vplyv na výsledky dokazovania.\nNa podporu svojich tvrdení žalobca uvádza Nález ústavného súdu SR sp. zn. : III ÚS 153/2007.\nUviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení ďalej konštatuje, že z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu\ndaňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane, správca dane v\nrámci kontroly vzal do úvahy výpovede svedkov, na strane druhej sa avšak súd opomenul vyporiadať s\nporušením práva daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu a klásť takémuto dodávateľovi (svedkovi)\notázky.\nSprávca dane pri dokazovaní nemal postupovať tak, že využije jednotlivé dôkazné prostriedky\nspôsobom, že navodí stav, v ktorom nie je potrebné vypočuť konkrétnu osobou ako svedka v konaní,\nnakoľko túto osobu vypočuje v inom, samostatnom konaní, pričom dotknutý daňový subjekt o takomto\nvýsluchu neinformuje (ani nemusí nakoľko nie je účastníkom tohto konania) a v prejednávanom konaní\nvyužije zápisnicu o tomto úkone ako listinný dôkaz. Takýmto svojím postupom odníme žalobcovi jeho\nprávo klásť svedkovi otázky a de facto teda možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania\nvyužitím svojich procesných práv. Takto vykonané dokazovanie postráda atribúty zákonnosti. Voľná\núvaha správneho orgánu pri voľbe vykonania dôkazov ho však nezbavuje povinnosti riadne zistiť\nskutkový stav a to minimálne v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia, o čom svedčí aj judikát\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sž 124/01, 7Sž 131-137/01.\nAdekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo k zakúpeniu stavebného materiálu, mal\nbyť predovšetkým podrobný výsluch konateľov žalobcu (kontrolovaný daňový subjekt), prípadne ďalších\nzamestnancov žalobcu na okolnosti, kedy došlo k zakúpeniu tovaru a platbe. Podľa obsahu výsluch\na jeho hodnotení v intenciách ust. § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov bude treba zvážiť, či\nneprichádza do úvahy konfrontácia s predávajúcimi, u ktorých bolo vykonané miestne zisťovanie. Až\npo vykonaní dôkazov v naznačenom smere bude môcť správca dane zvážiť, či neprichádza do úvahy\nďalšie dokazovanie.\nŽalobca poukázal nato, že pri hodnotení dôkazov žalovaný ani súd prvého stupňa nebral do úvahy\nskutočnosť, že nadmernému odpočtu na jednej strane zodpovedá povinnosť daň zaplatiť na strane\ndruhej. Práve z tohto dôvodu by bolo viac ako vhodné umožniť žalobcovi klásť svedkom otázky, resp.\nvykonať následne ich konfrontáciu o to viac, že všetci „svedkovia“ sú obvinení z ekonomickej kriminality.\nNapokon namietal, že žalobca nepredložil žiadne doklady (účtovné, daňové) a to na základe negatívnej\nodpovede OČTK na súčinnosť daňového úradu. Konateľ žalobcu bol počas priebehu celej kontroly vo\nväzbe (kolúznej) a teda nemohol v žiadnom prípade predkladať v daňovom konaní požadované doklady.\nJe pravda, tak ako to tvrdí aj súd prvého stupňa, že mohol tak urobiť prostredníctvom svojho obhajcu,\nale skutkové okolnosti toto znemožnili. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa jedná o osobu podnikajúcu\nv obci Svätoplukovo v medzinárodnej nákladnej doprave (viac ako 50 ťahačov) a súčasne bol vo väzbe\nkonateľ (syn) jeho matka i sestra, pričom jediný jeho otec bol na slobode, tento však počas trvania väzby\nzahynul pri dopravnej nehode. Obhajca reálne nemal šancu dostať sa do priestorov žalobcu (sídlo v\n\nBratislave), nehovoriac o tom , že OČTK zaistil účtovníctvo tak, že do zápisnice uviedli, že sa jedná napr.\no zelený šanon s označením V., počet listov 395 ks - bez akejkoľvek inej špecifikácie. Na skutočnosť,\nže doklady ku kontrole nie sú kompletné poukazoval aj konateľ žalobcu už počas výkonu kontroly a\ntieto vyjadrenia sú aj v spise. Za tohto stavu bolo nemožné predložiť požadované doklady pre účel\nvykonávanej kontroly.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zastáva názor, že Krajský súd v Bratislave rozhodol správne,\nkeď konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány\nvykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Na\nzáklade uvedeného žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako\nvecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.\n2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nNajvyšší súd SR (ďalej aj „najvyšší súd“) z obsahu súdneho spisu ako aj z administratívneho spisu\nžalovaného mal za preukázané, že žalovaný rozhodnutím č. I/222/19661-123190/2011/993415-r zo dňa\n30. novembra 2011 potvrdil dodatočný platobný výmer č. 604/230/144116/11/Mich zo dňa 27. septembra\n2011, ktorým Daňový úrad Bratislava V. vyrubil žalobcovi podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod I. zákona č.\n511/1992 Zb. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 vo výške 24.897,11\nEur. Správca dane na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 604/321/41426/2011/Cib zo dňa\n31.3.2011 vykonal za zdaňovacie obdobie november 2010 u žalobcu daňovú kontrolu. Daňová kontrola\nbola vykonávaná v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa citovaného\nustanovenia a podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca za\nzdaňovacie obdobie november 2010 podal dňa 8. septembra 2010 daňové priznanie k dani z pridanej\nhodnoty, v ktorom deklaruje v riadku 21 odpočítanie dane za prijaté zdaniteľné obchody v celkovej sume\n24.897,11 Eur.\nŽalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, a preto ho správca dane vyzval\nvýzvou č. 604/321/111240/2011/Cib zo dňa 24. júna 2011 na predloženie dokladov za zdaňovacie\nobdobia január, február, apríl až december 2010. Výzva bola doručená dňa 12. júla 2011. Žalobca napriek\nvýzve správcu dane požadované doklady na výkon kontroly nepredložil a ani neoznámil správcovi dane\ndôvody ich nepredloženia.\nSprávca dane v procese dokazovania podľa § 32 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov listom č. 604/321/42690/2011/Cib zo dňa 5. apríla 2011 požiadal Prezídium PZ ÚBOK,\nOddelenie finančnej polície (ďalej len OČTK) o zaslanie zaistených dokladov za zdaňovacie obdobia\njanuár, február, apríl až december 2010. Z odpovede správca dane zistil, že medzi zaistenými\ndokladmi sa doklady k prijatým zdaniteľným obchodom deklarovaných v podanom daňovom priznaní za\nzdaňovacie obdobie november 2010 nenachádzajú. Z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu daňovej\nkontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane vo výške 24 879,11 Eur,\nsprávca dane v rámci daňovej kontroly pri hodnotení dôkazov využil doklady a písomnosti zo spisu\nžalobcu a na jej výpovede svedkov, ktoré boli získané v rámci procesu dokazovania v priebehu výkonu\ndaňových kontrol u daňového subjektu Autodoprava Marián Zorko, s.r.o.\nSprávca dane vychádzal pri vydávaní predmetného rozhodnutia zo skutočností, ktoré boli zistené v rámci\nprocesu dokazovania ako aj z výpovedí svedkov, ktoré sú zdokumentované:\n\n- v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 604/321/37488/2011/Cib zo dňa 24. marca 2011, spísanej z\nvýsluchu svedka C., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov,\n- v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 604/321/41108/2011/Cib zo dňa 31. marca 2011, spísanej z\nvýsluchu svedka C., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov,\n- v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 615/320/19004/2011/Kriz zo dňa 6. mája 2011, spísanej s H., ktorý\npoprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov,\n- v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 609/320/12756/2011/Raž zo dňa 30. marca 2011, spísanej\nDaňovým úradom Senec, s konateľkou spoločnosti MZ-REAL, s.r.o. K., ktorá poprela uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov,\n- v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 609/320/12757/2011/Raž zo dňa 30. marca 2011 spísanej\nDaňovým úradom Senec s konateľkou spoločnosti MZ-REAL, s.r.o. K., ktorá poprela uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov,\n- v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 827/320/14685/2011/Hus zo dňa 22. marca 2011 spísanej\nDaňovým úradom Nitra II. s konateľom spoločnosti Penton s.r.o. s W., ktorý poprel uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov,\n- v zápisnici o ústnom pojednávaní z výsluchu svedka č. 604/321/ 48824/2011/Cib zo dňa 14. apríla 2011\ns V., splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti Autodoprava Marián Zorko, s.r.o.\n- v zápisnici o ústnom pojednávaní o výsluchu svedka č. 604/321/ 48825/2011/Cib zo dňa 14. apríla\n2011 s N., ktorá vypovedala u správcu dane ako bývalá splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Z.O.\nGroup s.r.o.\n- z písomnej svedeckej výpovede P., evidovanej pod číslom 321/10175/2011 zo dňa 15. apríla 2011,\nktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov.\nĎalej žalovaný vychádzal zo svedeckých výpovedí konateľov spoločností, ktoré mali spolupracovať\nso spoločnosťami p. V. a p. V.. Správca dane vyhodnotil získané dôkazy v tom smere, že zdaniteľné\nobchody, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane sa neuskutočnili, k dodaniu tovaru\nneprišlo, pretože v daných obchodných transakciách išlo len o fakturovanie zdaniteľných obchodov bez\nreálneho dodania.\nSprávca dane pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy okrem vyššie uvedených svedeckých výpovedí\naj informácie z kontrolných zistení z daňových kontrol za ostatné obdobia roka 2010 a z dožiadaní\niných daňových úradov, ktoré sa týkali obchodných transakcií medzi spoločnosťami Autodoprava Marián\nZorko, s.r.o., SCE Trade, s.r.o., A.M.K. Trans s.r.o., MZ Real, spol. s r.o., Z.O. Group s.r.o., Fenox\ns.r.o., Mária Zorková Autodoprava s.r.o. a ďalších spoločnosti (zapojených v reťazových obchodných\ntransakciách), ktoré sú uvedené v protokole o daňovej kontrole, ako aj v odôvodnení dodatočného\nplatobného výmeru. Na základe uvedených skutočností správca dane uplatnené právo na odpočítanie\ndane v celkovej výške 24 897,11 Eur za zdaňovacie obdobie november 2010 žalobcovi neuznal.\nV zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy podľa jeho\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na\nvšetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V zmysle ust. § 2 ods. 6 citovaného zákona pri uplatňovaní\ndaňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo\ninej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania\nslužby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak\n\npreukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho\npodnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992\nZb. v znení neskorších predpisov povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného\nhodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán.\nPodľa ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\nkonania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom.\nPodľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých\npodmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov, preukáže. Žalobca bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody, tak ako sú\ndeklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie prijal, čo v uvedenom\nprípade aj podľa názoru najvyššieho súdu nebolo platiteľom (žalobcom) v priebehu výkonu daňovej\nkontroly preukázané.\nNajvyšší súd SR v prvom rade konštatuje správnosť skutkových zistení krajským súdom a správne a\npodrobné vyvodenie dôvodov rozhodnutia krajského súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 219\nods. 2 O.s.p.) a na doplnenie uvádza nasledovne :\nŽalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že žalovaný ani prvostupňový súd sa\nžiadnym spôsobom nevyporiadali z dôvodmi uvedenými v žalobe a to konkrétne porušením práva\ndaňového subjektu garantovaného § 15 ods. 5 písm. e/ zákona NR SR č. 511/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov, podľa ktorého má daňový subjekt počas daňovej kontroly, okrem iných práv aj\nprávo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.\nTáto jeho námietka nie je opodstatnená, pretože z pohľadu daňového procesu sa sám žalobca (p. V.,\nktorý bol konateľom spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. - žalobcu od 11. apríla 2008 do 2. mája 2012, od 30.\napríla 2012 až doteraz je zapísaný ako konateľ spoločnosti J.) ukrátil o svoje právo konať v danej veci aj\npodľa odvolacieho súdu ospravedlnením nemôže byť ani fakt, že žalobca bol v čase daňovej kontroly vo\nvýkone väzby, pretože tento mal možnosť zvolenia si právneho zástupcu pre administratívne konanie,\navšak toto právo v priebehu daňovej kontroly nevyužil.\nK tvrdeniu žalobcu, ktoré neuviedol ani v odvolaní a ani v podanej žalobe a to, že daňový subjekt\n(žalobca) nemohol klásť svedkom otázky, najvyšší súd uvádza, že konatelia dodávateľských spoločností\nv daňových konaniach konali ako účastníci daňového konania, ktoré vykonávali miestne príslušné\ndaňové úrady. Svedkom môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci nie je v pozícii\ndaňového subjektu. Daňové úrady, ktoré preverovali a zisťovali skutkový stav u dodávateľských\nspoločností, boli v daných prípadoch v postavení miestne príslušných správcov dane týchto spoločnosti\na daňové subjekty (dodávatelia) boli v predmetných konaniach (v daňových kontrolách, resp. miestnych\nzisťovaniach) v postavení miestne príslušných daňových subjektov a nie v postavení svedkov. Ako\nsvedok v danom prípade vypovedala len p. F. (osoba personálne prepojená s konateľom spoločnosti,\nktorá vyhotovovala za žalobcu faktúry a spracovávala mu aj účtovníctvo podľa jeho pokynu). Svedeckú\nvýpoveď menovanej hodnotil správca dane vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a pritom\nprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v danom prípade najavo. Zo svedeckých výpovedí, ako aj\nz vyjadrení konateľov spoločnosti k činnosti spoločností, ktoré mali spolupracovať so spoločnosťami p.\nV. a p. V., aj najvyšší súd vyhodnotil získané dôkazy v tom smere, že zdaniteľné obchody, z ktorých si\nplatiteľ uplatnil právo na odpočítanie dane, sa neuskutočnili, k dodaniu tovaru neprišlo, pretože v daných\nobchodných transakciách išlo len o fakturovanie zdaniteľných obchodov, bez reálneho dodania.\nNie je opodstatnená námietka ani žalobcu, že z dôvodu väzby nemohol v daňovom konaní prekladať\npožadované doklady a to ani prostredníctvom svojho obhajcu, keďže to znemožnili skutkové okolnosti.\n\nSprávca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly požiadal Žiadosťou o doručenie úradnej písomnosti\nčíslo 604/321/111242/2011/Cib zo dňa 24. júna 2011, Ústav na výkon väzby Leopoldov o doručenie\núradnej písomnosti - Výzvy na predloženie dokladov č. 604/321/111240/2011Cib zo dňa 24. júna 2011,\nštatutárnemu zástupcovi spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. p. V.. Predmetná výzva bola menovanému\ndoručená dňa 12. júla 2011. I napriek doručenej výzve daňový subjekt požadované doklady nepredložil,\nani ich predloženie žiadnym spôsobom nezabezpečil.\nNajvyšší súd SR zastáva názor, že ak mal alebo má daňový subjekt vedomosť o tom, kde sa všetky\ndoklady spoločnosti nachádzali, či nachádzajú, mal možnosť tieto doklady zabezpečiť a predložiť ich\nsprávcovi dane prostredníctvom svojho právneho zástupcu, resp. tretej osoby, čo v danom prípade\ndaňový subjekt neurobil.\nK tvrdeniu žalobcu, že mu bolo odňaté právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.\no správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov a upozornil správny orgán, že bez súčinnosti OČTK nemôže sám predložiť doklady, žalovaný\nuvádza, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly konal v súčinnosti OČTK, čoho dôkazom je\nlist správcu dane č. 604/321/42690/2011/Cib zo dňa 5. apríla 2011 a odpoveď evidovanú pod\nč.\nČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010, ktorej prílohu tvorili došlé a vyšlé faktúry za zdaňovacie obdobie január,\nfebruár, máj, jún, júl, október, november, december 2010 a január a február 2011.\nŽalobca i napriek tomu, že mu zamestnanci správcu dane umožnili v priebehu ústneho pojednávania\nv priestoroch Ústavu na výkony väzby v Leopoldove, nahliadnuť do dokladov spoločnosti Z.O.GROUP,\ns.r.o., ktoré si správca dane zabezpečil v súčinnosti OČTK, nevyužil svoje právo a súčinnosť\npri zisťovaní skutkového stavu so správcom dane odmietol (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.\n604/321/140963/2011/Cib zo dňa 25. augusta 2011), čo zdôvodnil tým, že: „bez svojho právneho\nzástupcu nebude nič podpisovať ani sa vyjadrovať, do dokladov nahliadať nebude“ a požiadal o\nzavolanie strážnika a z miestnosti, kde prebiehalo ústne pojednávanie, odišiel.\nK námietke žalobcu, že „obhajca reálne nemal šancu dostať sa do priestorov žalobcu, nehovoriac o tom,\nže OČTK zaistili účtovníctvo tak, že do zápisnici uviedli, že sa jedná napr. o zelený šanon s označením\nV., počet listov 395 ks - bez akejkoľvek špecifikácie“ najvyšší súd uvádza, že v danom prípade správca\ndane vykonával daňovú kontrolu v spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. a nie u daňového subjektu V., a preto\njeho tvrdenie považuje za neadekvátne.\nAj podľa názoru najvyššieho súdu zo spisového materiálu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej kontroly\nsprávca dane neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.\no správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a zároveň správca dane vytvoril žalobcovi\ndostatočný časový priestor na preukázanie skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane,\nčo žalobca nevyužil, pretože v rámci daňovej kontroly pri zabezpečovaní dokladov nebol súčinný a\npožadované doklady i napriek výzve správcu dane, nezabezpečil.\nNajvyšší súd SR s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní\nproti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, preto\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, keď\nžalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov tohto konania nepriznal a žalovanému v takomto\nkonaní nárok na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}