{"guid": "bd06f766-4f60-44ea-8e17-80e16a749940:babc7788-d0c5-467c-9430-5d04a253731f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200139.1", "spisova_znacka": "6Sžf/103/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/103/2013 z 28. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2014, sp. zn. 6Sžf/103/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200139.1", "identifikacne_cislo": "1012200139", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/babc7788-d0c5-467c-9430-5d04a253731f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200139.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200139.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200139.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/103/2013\n1012200139\n28. 05. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200139.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamovej, v právnej veci\nžalobcu: Z.O.GROUP s.r.o., IČO : 44 063 822, so sídlom Švabinského 13, Bratislava, právne zastúpený\nadvokátom: JUDr. Miroslav Belica, Štefánikova trieda 79, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nDaňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/19661-123184/2011/993415-r zo dňa 30. novembra\n2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 37/2012-26 zo dňa 10.\napríla 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k 2S 37/2012-26 zo dňa 10.\napríla 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania\nrozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky - právneho predchodcu žalovaného, č.:\nI/222/19661-123184/2011/993415-r o dňa 30. novembra 2011. Uvedeným rozhodnutím pôvodne\noznačený žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer č. 604/230/144111/11/Mich zo dňa 5. septembra\n2011, ktorým Daňový úrad Bratislava V. vyrubil žalobcovi podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č.\n511/1992 Zb. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 40.978,96\neur.\nKrajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v\nintenciách ustanovení § 2 v spojení s § 15, s § 29 ods. 2,4,8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen zákon č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní ) a súčasne v intenciách § 49 ods.1,2 písm. a/\na s § 51 ods.1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len\nzákon č. 222/2004 Z. z. alebo zákon o DPH). Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného súčasne\nposudzoval v intenciách právnej úpravy ustanovenej v Smernici Rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006 o\nspoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ poukazom na\nkonkrétne rozhodnutia Súdneho dvora.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov zistil, že žalovaný rozhodnutím č.\nI/222/19661-123184/2011/993415-r zo dňa 30. novembra 2011 podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní\npotvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 604/230/144111/11/Mich zo dňa 5.\n\nseptembra 2011, ktorým správca dane - Daňový úrad Bratislava V., vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6\npísm. b/, bod 1 zákona o správe daní rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september\n2010 vo výške 40.978,96 eur.; správca dane vykonal u žalobcu za zdaňovacie obdobie september\n2010 daňovú kontrolu, v priebehu ktorej správca dane zistil že platiteľ dane - žalobca, za zdaňovacie\nobdobie september 2010 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom deklaruje v riadku\n21 odpočítanie dane za prijaté zdaniteľné obchody v celkovej sume 40.978,96 eur; žalobca v priebehu\nvýkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, a preto ho správca dane vyzval na predloženie\ndokladov za zdaňovacie obdobia január, február, apríl až december 2010; žalobca napriek výzve,\ndoručenej mu dňa 12. júla 2011, správcovi dane požadované doklady na výkon kontroly nepredložil a\nani neoznámil dôvody ich nepredloženia, požadované doklady nezabezpečil ani prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu a na výzvu správcu dane vôbec nereagoval; správca dane v procese dokazovania\npodľa § 32 ods. 1 zákona o správe daní listom č. 604/321/42690/2011/Cib zo dňa 5. apríla 2011 požiadal\nPrezídium PZ, ÚBOK, oddelenie finančnej polície (ďalej len OČTK), ktoré v rámci svojej činnosti zaistilo\ndoklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu - žalobcu, o zaslanie zaistených\ndokladov za zdaňovacie obdobie január, február, apríl až december 2010; na základe listu OČTK správca\ndane zistil, že za spoločnosť Z.O.GROUP, s.r.o.- žalobcu, sa medzi zaistenými dokladmi doklady k\nprijatým zdaniteľným obchodom deklarovaným v podanom daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie\nobdobie nenachádzajú; z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreukázal\noprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane správca dane v rámci daňovej kontroly pri\nhodnotení dôkazov využil doklady a písomnosti zo spisu daňového subjektu a najmä výpovede svedkov,\nktoré boli získané v rámci procesu dokazovania v priebehu výkonu daňových kontrol u daňového\nsubjektu AUTODOPRAVA Marián Zorko, s.r.o.; správca dane v súvislosti s prijatými zdaniteľnými\nobchodmi deklarovanými v podanom daňovom priznaní vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené\nv rámci procesu dokazovania z výpovedí svedkov a sú zdokumentované: - v zápisnici o ústnom\npojednávaní č. 604/321/37488/2011/Cib zo dňa 24. marca 2011, spísanej z výsluchu svedka U., ktorý\npoprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 604/321/41108/2011/\nCib zo dňa 31. marca 2011, spísanej z výsluchu svedka U., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 615/320/19004/2011/Kriz zo dňa 6. mája 2011,\nspísanej s Q., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní\nč. 609/320/12756/2011/Raš zo dňa 30. marca 2011, spísanej Daňovým úradom Senec, s konateľkou\nspoločnosti MZ-REAL, s.r.o. Y., ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o\nústnom pojednávaní č. 609/320/12757/2011/Raš zo dňa 30. marca 2011 spísanej Daňovým úradom\nSenec s konateľkou spoločnosti MZ-REAL, s.r.o. Y., ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov, v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 827/320/14685/2011/Hus zo dňa 22. marca 2011 spísanej Daňovým\núradom Nitra II. s konateľom spoločnosti PENTON, s.r.o., C., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní z výsluchu svedka č. 604/321/48824/2011/Cib zo dňa\n14. apríla 2011 s I., splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti Autodoprava Marián Zorko, s.r.o., v zápisnici o ústnom pojednávaní o výsluchu svedka č. 604/321/48825/2011/Cib zo dňa 14. apríla\n2011 s T., ktorá vypovedala u správcu dane ako bývalá splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Z.O.\nGROUP, s.r.o., - z písomnej svedeckej výpovede Z., evidovanej pod číslom 321/10175/2011 zo dňa\n15. apríla 2011, ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov; zo svedeckých výpovedí konateľov\nspoločností, ktoré mali spolupracovať so spoločnosťami p. I. a p. I. správca dane vyhodnotil získané\ndôkazy v tom smere, že zdaniteľné obchody, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane\nsa neuskutočnili, k dodaniu tovaru neprišlo, pretože v daných obchodných transakciách išlo len o\nfakturovanie zdaniteľných obchodov bez reálneho dodania; správca dane pri hodnotení dôkazov vzal\ndo úvahy okrem vyššie uvedených svedeckých výpovedí aj informácie z kontrolných zistení z daňových\nkontrol za ostatné obdobia roka 2010 a z dožiadaní iných daňových úradov, ktoré sa týkali obchodných\ntransakcií medzi spoločnosťami AUTODOPRAVA Marián Zorko, s.r.o., SCE trade, s.r.o., A.M.K. Trans\ns.r.o., MZ REAL, spol. s r.o., Z.O. GROUP, s.r.o., FENOX, s.r.o., Mária Zorková AUTODOPRAVA, s.r.o., a\nďalších spoločnosti (zapojených v reťazových obchodných transakciách), ktoré sú uvedené v protokole\no daňovej kontrole, ako aj v odôvodnení dodatočného platobného výmeru; na základe skutkových zistení\nsprávca dane žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane neuznal; proti uvedenému rozhodnutiu\nsprávcu dane sa odvolal žalobca, ktorý v odvolaní uviedol zhodné tvrdenia ako v žalobe; v doplnenom\nodvolaní žalobca namietal, že dňa 17. marca 2011 bol vzatý do väzby a na základe toho sa k dokladom\nza september 2010 nevie vyjadriť, pretože nemal možnosť byť osobne pri ich preberaní OČTK, súčasne\nuviedol, že nevie, kde sa doklady spoločnosti nachádzajú a ani nevie, aké doklady boli OČTK zaistené,\nako aj že dňa 25. augusta 2011 mu bolo umožnené nahliadnuť do dokladov, čo odmietol z dôvodu, že\n\nsi je istý, že všetky doklady a faktúry daňové orgány nemajú; žalovaný preskúmavaným rozhodnutím\ndodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 5. septembra 2011 potvrdil.\nPodľa názoru krajského súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca\ndane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je možné tvrdiť, že vedenie daňového konania\na spôsob vykonávania dokazovania bolo v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Konštatoval,\nže správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať\nza nepreskúmateľné. Mal zato, že postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako\núčastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil\ndôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a pritom\nprihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, z ktorých dôvodov správca dane v priebehu\nvýkonu daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväzný predpismi v zmysle § 2 ods. 1\nzákona o správe daní.\nPoukazom na právnu úpravu, ktorú citoval, ustanovenú v § 29 ods. 2,8 zákona č. 511/1992 Zb. a v § 49\nods.1,2 písm. a/ a s § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. krajský súd konštatoval, že správca\ndane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, teda hodnotil právne úkony podľa\nskutočného obsahu, keď konštatoval, že skutočným obsahom daných obchodných prípadoch bolo iba\nprofitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým subjektom\ndeklarované ako na nakúp od tuzemských dodávateľov (pri ktorých sa reálnosť dodania nepotvrdila),\ncieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so zákonom.\nTvrdenie žalobcu, že správca dane nekonkretizoval doklady, ktoré žiadal ku konkrétnym daňovým\npriznaniam predložiť, považoval krajský súd v rozpore so skutkovým stavom, pretože je evidentné, že\ndoklady, ktoré požadoval správca dane na výkon daňovej kontroly boli konkretizované v oznámení o\nvýkone daňovej kontroly zo dňa 31. marca 2011 a následne aj vo výzve na predloženie dokladov zo dňa\n24. júna 2011, ktorá bola doručená konateľovi spoločnosti I. do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove,\nako aj v sídle spoločnosti a súčasne, že správca dane listom zo dňa 2. júna 2011 informoval žalobcu\no vykonaných úkonoch, ktoré súviseli s výkonom daňových kontrol za sledované zdaňovacie obdobia,\npričom predmetné oznámenie tiež bolo doručené žalobcovi - konateľovi žalobcu, do Ústavu na výkon\nväzby v Leopoldove, ako aj na adresu sídla spoločnosti.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že výpovede svedkov si odporujú a že tieto osoby\nvšeobecne a nekonkrétne prehlasujú, že mali konať iba fiktívne obchody, pretože zo spisu vyplýva, že\nsvedkovia boli v daňovom konaní vypočutí veľmi detailne a ich odpovede boli konkrétne a vyčerpávajúce.\nPodľa názoru krajského súdu v rámci daňových konaní, ktoré vykonali miestne príslušní správcovia dane\nu spoločností, ktoré mali byť dodávateľmi fakturovaných zdaniteľných obchodov, nebolo preukázané\nreálne dodanie zdaniteľných obchodov.\nKrajský súd považoval za účelové tvrdenia žalobcu, že nemôže predložiť doklady, pretože boli zaistené,\npričom OČTK nezaistili všetky potrebné doklady. Konštatoval, že ak žalobca mal vedomosť o tom, kde sa\nvšetky doklady spoločnosti nachádzali, či nachádzajú mal možnosť tieto doklady zabezpečiť a predložiť\nich správcovi dane aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu resp. treťou osobou, čo v danom\nprípade neurobil. Neprihliadol ani na tvrdenia žalobcu, že správca dane len prevzal bez akejkoľvek\nverifikácie tvrdenia z inej daňovej kontroly iného daňového subjektu, majúc za to, že správca dane v\ndanom prípade postupoval v súlade s § 29 ods. 4 zákona o správe daní. K tvrdeniu žalobcu, že mu\nbolo odňaté právo vyplývajúce z § 15 ods. 5 zákona o správe daní, krajský súd uviedol, že správca\ndane v rámci výkonu daňovej kontroly konal v súčinnosti OČTK, dôkazom čoho je list správcu dane\nzo dňa 5. apríla 2011 a odpoveď č. ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010, ktorej prílohu tvorili dodávateľské a\nodberateľské faktúry za zdaňovacie obdobie január, február, máj, jún, júl, október, november, december\n2010 a január a február 2011.\nZa nedôvodné krajský súd považoval aj tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie správcu dane je zmätočné a\nnepreskúmateľné, pretože správca dane v procese dokazovania hľadal vierohodné dôkazy aj v prospech\nžalobcu, ktoré by preukazovali oprávnenosť nároku na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie\nobdobie a to aj tým, že požiadal OČTK o zabezpečenie zadržaných dokladov a zároveň vypočul svedkov,\nktorí boli so žalobcom obchodne, ale aj personálne prepojení. Za nedôvodnú taktiež považoval námietku\nžalobcu, ktorou namietal, že jeho žiadosti o prerušenie daňovej kontroly nebolo vyhovené.\n\nKrajský súd poukázal na to, že konateľ spoločnosti I. i napriek tomu, že mu zamestnanci správcu dane\numožnili v priebehu ústneho pojednávania v priestoroch Ústavu na výkon väzby v Leopoldove nahliadnuť\ndo dokladov spoločnosti žalobcu, ktoré si správca dane zabezpečil v súčinnosti s OČTK, svoje právo\nnevyužil a súčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu so správcom dane odmietol.\nKrajský súd poukazom na to, že daňová kontrola v danom prípade bola ukončená dňa 25. augusta\n2011 a žalobca v zmysle § 15 ods. 8 písm.d/ zákona o správe daní do dňa doručenia výzvy nepodal\nžiadnu námietku voči postupu zamestnancov správcu dane, konštatoval, že žalobca v priebehu výkonu\ndaňovej kontroly nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov, deklarovaných v podanom daňovom\npriznaní, správca dane postupoval v súlade s § 29 ods. 4 zákona o správe daní a na základe riadne\nzisteného skutkového stavu podrobne zdokumentovaného v protokole o výsledku daňovej kontroly vydal\ndodatočný platobný výmer, majúc za to, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval\nv súlade s § 2, § 15, § 16 zákona o správe daní v nadväznosti na súčinnosť orgánov činných v trestnom\nkonaní v súlade s § 32 ods. 1 tohto zákona a prijal záver v súlade so všeobecne záväznými predpismi\nv zmysle § 2 ods. 1 tohto zákona.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia preskúmal tiež v súlade so Smernicou Rady\n2006/112/ES z 28. novembra 2011, poukazom na to, že vnútroštátne orgány aplikácie práva teda aj súdy\nmajú v rámci svojich právomocí vždy usilovať aj o euro konformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa\nzabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa dajúc do pozornosti konkrétne rozhodnutia\nSúdneho dvora EÚ ( napr. Adeneler C- 212/04, 4.7.2006, Connect Austria, C-462/99 22.5.2003, Zb. s.\n1-5197, bod 40/; Rieser Internationale Transporte, C-157/02, 5.2.2004, Zb. s. I-1477, bod 67/).\nUviedol, že vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ je treba každý jeden prípad posudzovať individuálne\ns prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k záveru, že žalobca\nskutočne nepreukázal zrealizovanie deklarovaných obchodov a súd sa s týmto názorom stotožnil. V\ndanej súvislosti dal krajský súd do pozornosti judikatúru Súdneho dvora EÚ ( rozsudky Súdneho dvora\n- z 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11; Halifax z 7. decembra 2010, R, C-285/09,\nzatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 36; z 27. októbra 2011, Tanoarch, C-504/10, zatiaľ neuverejnený v\nZbierke, bod 50/; z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, bod 32; Kittel a Recolta Recycling, bod\n54/; z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32/; z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb.\ns. I-7797, body 65 a 68/; Netto Supermarkt, bod 24/; z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij,\nC-499/10, bod 25/; z 26. januára 2012, Kraft Foods Polska,\nC-588/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke,\nbod 23/; z 21. októbra 2010, Nidera Handelscompagnie, C-385/09, bod 49; Dankowski, bod 37/).\nZáverom krajský súd konštatoval, že nezistil žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové\norgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo a\ntaktiež správne poukázali na judikatúru súdneho dvora, v súlade s ktorou aj rozhodli. Krajský súd dospel\nk záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a\npreto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., v konaní neúspešnému\nžalobcovi právo na ich náhradu nepriznal a rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry\nnemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania.\nProti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhoval, aby Najvyšší súd SR\nrozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho\norgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nNamietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Tvrdil, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že\nprvostupňový súd sa stotožnil s obsahom administratívneho spisu, pričom si osvojil tam zistený skutkový\nstav a právne závery a právne posúdenie veci. Podľa názoru žalobcu žalovaný a ani prvostupňový súd sa\nžiadnym spôsobom nevyporiadal s dôvodmi uvedenými v žalobe a to, konkrétne porušením jeho práva\nako daňového subjektu garantovaného § 15 ods. 5 písm. e/ zákona NR SR, číslo 511/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zák. č. 511/1992 Zb.), podľa ktorého má daňový subjekt počas daňovej\nkontroly okrem iných práv aj právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Poukázal\nna to, že z administratívneho spisu je zrejmé, že v konaní bolo vypočutých viacero osôb - všetky však\nbez prítomnosti žalobcu, bez možnosti konfrontácie, čo výrazne zúžilo právo daňového subjektu uplatniť\n\nsvoj vplyv na výsledky dokazovania, ktorým postupom bola žalobcovi odňatá možnosť ochrany jeho práv\na to právo klásť svedkom otázky.\nNa podporu svojich tvrdení žalobca citoval právny záver ústavného súdu vyslovený v jeho náleze sp.\nzn. : III ÚS 153/2007.\nNesúhlasil s argumentáciu prvostupňového súdu, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly\nnepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane, namietajúc, že prvostupňový súd\nopomenul vyporiadať sa s porušením jeho práva byť prítomný pri výsluchu dodávateľa (svedka) a klásť\nmu otázky.\nDôvodil, že správca dane pri dokazovaní by nemal postupovať tak, že využije jednotlivé dôkazné\nprostriedky spôsobom, že navodí stav, v ktorom nie je potrebné vypočuť konkrétnu osobou ako svedka\nv konaní, nakoľko túto osobu vypočuje v inom, samostatnom konaní, pričom dotknutý daňový subjekt o\ntakomto výsluchu neinformuje (ani nemusí nakoľko nie je účastníkom tohto konania) a v prejednávanom\nkonaní využije zápisnicu o tomto úkone ako listinný dôkaz, keďže takýmto svojím postupom správca\ndane mu odňal jeho právo klásť svedkovi otázky a de facto teda možnosť uplatniť jeho vplyv na priebeh\na výsledok konania využitím procesných práv, keďže takto vykonané dokazovanie postráda atribúty\nzákonnosti. Tvrdil, že voľná úvaha správneho orgánu pri voľbe vykonania dôkazov ho však nezbavuje\npovinnosti riadne zistiť skutkový stav a to minimálne v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia, o\nčom svedčí aj judikát Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sž 124/01, 7Sž 131-137/01.\nĎalej namietal, že pri hodnotení dôkazov žalovaný ani súd prvého stupňa nebral do úvahy skutočnosť, že\nnadmernému odpočtu na jednej strane zodpovedá povinnosť daň zaplatiť na strane druhej, poukazom\nna to, že práve z tohto dôvodu by bolo viac ako vhodné umožniť žalobcovi klásť svedkom otázky, resp.\nvykonať následne ich konfrontáciu o to viac, že všetci „svedkovia\" sú obvinení z ekonomickej kriminality.\nVytýkal súdu prvého stupňa, že sa stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca nepredložil žiadne\ndoklady (účtovné, daňové) a to na základe negatívnej odpovede OČTK na súčinnosť daňového úradu,\npoukazom na to, že konateľ žalobcu bol počas priebehu celej kontroly vo väzbe (kolúznej) a teda\nnemohol v žiadnom prípade predkladať v daňovom konaní požadované doklady. Súhlasil s tvrdením\nsúdu prvého stupňa, že mohol tak urobiť prostredníctvom svojho obhajcu, tvrdiac, že skutkové okolnosti\ntoto však znemožnili. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa jedná o osobu podnikajúcu v obci\nSvätoplukovo v medzinárodnej nákladnej doprave (viac ako 50 ťahačov) a súčasne bol vo väzbe konateľ\n(syn), jeho matka i sestra, pričom jediný jeho otec bol na slobode, tento však počas trvania väzby zahynul\npri dopravnej nehode. Uviedol, že obhajca reálne nemal šancu dostať sa do priestorov žalobcu (sídlo\nv Bratislave), nehovoriac o tom , že OČTK zaistili účtovníctvo tak, že do zápisnice uviedli, že sa jedná\nnapr. o zelený šanon s označením I. F., počet listov 395 ks - bez akejkoľvek inej špecifikácie, na ktorú\nskutočnosť a to, že doklady ku kontrole nie sú kompletné poukazoval aj konateľ žalobcu už počas výkonu\nkontroly a tieto vyjadrenia sú aj v spise, a preto bolo nemožné predložiť požadované doklady pre účel\nvykonávanej kontroly.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 37/2012 - 26 zo dňa 10. apríla 2013 ako vecne\nsprávny potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Konštatoval,\nže v celom rozsahu sa pridržiava svojich dôvodov uvedených v jeho písomnom vyjadrení k žalobe\na zároveň poukazuje na to, že žalobca v odvolaní uvádza nové skutočnosti, ktoré neboli obsahom\npodaného odvolania ani žaloby.\nUviedol na to, že žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uvádza ako novú skutočnosť (ktorú\nneuviedol ani v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru ani v podanej žalobe), a to, že žalovaný\na ani prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadali s dôvodmi uvedenými v žalobe a to\nkonkrétne porušením práva daňového subjektu garantovaného v § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992\nZb.. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane mu neumožnil využiť jeho právo byť\nprítomný v konaní pri vypočutí svedkov, pretože konateľ žalobcu sa sám ukrátil o svoje právo súčinnosti,\nmajúc za to, že nemôže byť ospravedlnením ani fakt, že konateľ žalobcu bol v čase daňovej kontroly\n\nvo výkone väzby, pretože tento mal možnosť zvoliť si právneho zástupcu pre administratívne konanie,\nktoré právo v priebehu daňovej kontroly však nevyužil.\nK tvrdeniu žalobcu, že je osobou, ktorá podnikala v medzinárodnej preprave, žalovaný poukázal na\nto, že správca dane v žiadnom dodatočnom platobnom výmere ani v protokole neuvádza, že daňový\nsubjekt mal vykonať len fiktívne obchody, dajúc do pozornosti konštatovanie správcu dane o tom, že\nnespochybňuje, že daňový subjekt vykonával medzinárodnú a vnútroštátnu kamiónovú prepravu, a\nže správca dane v danom prípade nespochybnil dodanie tovarov a služieb, ktoré platiteľ deklaroval\nv podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2010, ale správca dane na základe\nzisteného skutkového stavu spochybnil prijaté zdaniteľné obchody, ktoré platiteľ deklaroval v podanom\ndodatočnom daňovom priznaní v riadku 21 v celkovej sume 40.978,96 eur.\nPoukazom na skutkové zistenia a postup správcu dane pri zadovažovaní skutkových zistení žalovaný\nzdôraznil, že v sporných obchodných prípadoch bolo preukázané správcom dane vytvorenie umelých\nobchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom, ktorých jediným účelom bolo\nzískanie daňovej výhody - uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných obchodov\ndeklarovaných v podanom daňovom priznaní a tým zníženie vlastnej daňovej povinnosti platiteľa voči\nštátnemu rozpočtu.\nVo vzťahu k námietke žalobcu, že nemohol klásť svedkom otázky, žalovaný uviedol, že konatelia\ndodávateľských spoločností v daňových konaniach konali ako účastníci daňového konania, ktoré\nvykonávali miestne príslušné daňové úrady, pričom daňové úrady, ktoré preverovali a zisťovali skutkový\nstav u dodávateľských spoločností, boli v daných prípadoch postavením miestne príslušných správcov\ndane týchto spoločností a daňové subjekty nevypovedali v postavení svedkov. Konštatoval, že správca\ndane pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy aj informácie z kontrolných zistení daňových kontrol sa\nostatné obdobia v roku 2010 a z dožiadaní iných daňových úradov, ktoré sa týkali obchodných transakcií\nmedzi spoločnosťami AUTODOPRAVA Marián Zorko, s.r.o., SCE trade, s.r.o., A.M.K . Trans, s.r.o.\nMZ - REAL, spol. sr.o., Z.O.GROUP, s.r.o., FENOX, s.r.o., Mária Zorková AUTODOPRAVA, s.r.o. a\nďalších spoločností (zapojených v reťazových obchodných transakciách), ktoré sú uvedené v protokole\no daňovej kontrole ako aj v odôvodnení vydaného dodatočného platobného výmeru, poukazom na to, že\nna základe uvedených skutočností potom správca dane uplatnené právo na odpočítanie dane v sume\n40.978,96 € za zdaňovacie obdobie september 2010 daňovému subjektu - žalobcovi, neuznal.\nŽalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že viac daňových dokladov zaistených nebolo, pretože OČTK\nnezaistili všetky potrebné doklady a z dôvodu väzobného stíhania nemohol svoje tvrdenie dokázať,\npoukazom na to, že takéto tvrdenie je v rozpore s písomnom vyjadrením žalobcu, že nemôže\nsplnomocniť ani splnomocnenca, aby ho zastupoval na daňovom úrade, pretože tento splnomocnenec\nho nemôže kvalifikovane zastupovať, pretože všetky doklady v súvislosti s firmou žalobcu zaistil\nvyšetrovateľ PZ, úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ Trnava vysunuté pracovisko\nNitra.\nŽalovaný opätovne zdôvodnil, prečo nevyhovel návrhu žalobu na prerušenie daňovej kontroly.\nPoukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 2 v spojení s § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v\nnadväznosti na právnu úpravu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 222/2004 Z. z. žalovaný konštatoval, že správca dane na základe uvedených zistení dodržal zásadu\nekonomického dosahu právneho úkonu na daň t. j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu, keď\nskutočným obsahom daných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej\nhodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských\ndodávateľov, pri ktorých sa reálnosť dodania nepotvrdila, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore\ns platnou legislatívou. V danej súvislosti žalovaný dal do pozornosti rozsudky Súdneho dvora ES - C255/02 Halifax plc z 21. februára 2006, C 440/04 Recolta Recycling SPRL\na C-439/04.\nZáverom žalovaný konštatoval, že krajský súd dospel k správnemu záveru, že námietky uvedené v\nžalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so\nzákonom.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je nedôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na vrátenia veci mu na ďalšie konanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava\nV., ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nseptember 2010 v sume 40.978,96 Eur.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im\nprechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o vyrobení žalobcovi rozdielu\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 40.978,96 eur v zmysle platnej\nprávnej úpravy ustanovenej v zákone č. 222/2004 Z. z. postupom podľa ustanovení zákona č. 511/1992\nZb..\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nOdvolací súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nOdvolací súd v rámci súdneho prieskumu daného prípadu zistil, že vo veci totožných účastníkov\npreskúmavacieho konania v obdobnom prípade - vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie v roku 2010, avšak za iný mesiac a to január, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudkom sp. zn. 6Sžf 41/2013 zo dňa 19. marca 2014, a preto v súlade s právnou úpravou\nustanovenou v právnej norme § 250ja ods.7 O.s.p. na uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu poukazuje\na súčasne z neho cituje nasledovné:\n„Podľa ust. § 2 ods. 1,3,6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov účinného v čase vydania\nrozhodnutia, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nchránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nPri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa ust. § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie\ndaňové konanie.\nSprávca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nAko dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy\nsprávcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových\nkontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi\na doklady k nim.\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré\nje povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ\ndane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u\ndaňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým\núradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j)\nprvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\n\nPodľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby\nvzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\nvoči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nPodľa ust. § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve\") účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní zabezpečil\nsúčinnosť s daňovým subjektom - žalobcom a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých\ndôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil v súlade so zákonom, a preto boli\nsplnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi\npredpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti\nstanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o\nspráve daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nZ predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa náležite\nvecou zaoberali, vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu vyplýva, že daňový subjekt - žalobca súčinnosť správcu dane odmietol. Z\nuvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vo veci daňové orgány oboch stupňov\nzamerali dokazovanie jednostranne v jeho neprospech a že vo veci nebol riadne zistený skutkový stav.\nV preskúmavacom konaní mal odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa preukázané, že\nžalovaný i správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov\nzaistených žalobcovi, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu\na získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli aj reálne uskutočnené. Podľa názoru\nodvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania v\ndaňovom konaní vypláva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že\nobchodné transakcie, ktoré deklaroval za sledované zdaňovacie obdobie (január 2010) na základe\nfaktúr zadovážených v daňovej kontrole, sa uskutočnilo spôsobom deklarovaným žalobcom, pričom\npreukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 29 ods.8 zákona\nč. 511/1992 Zb. - v zmysle ktorej právnej úpravy žalobca má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nNa podporu uvedeného najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn.\n2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III.\nÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom\nsubjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona\n\no DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,\nktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento\nnárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom\nstanovených podmienok.\"\nV zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom\ndodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom\nprípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na\núčely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona č.\n511/1992 Zb. povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov\npotom hodnotí daňový orgán.\nPodľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých\npodmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. preukáže. Žalobca bol povinný správcovi dane\npreukázať, že zdaniteľné obchody, tak ako ich deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované\nzdaňovacie obdobie sa reálne uskutočnili, čo v uvedenom prípade aj podľa názoru najvyššieho súdu\nnebolo platiteľom (žalobcom) v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu teda aj odvolací súd\nkonštatuje správnosť skutkových zistení krajským súdom a správne a podrobné vyvodenie dôvodov\nrozhodnutia krajského súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.\nPokiaľ žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že žalovaný ani prvostupňový súd\nsa žiadnym spôsobom nevyporiadali s dôvodmi uvedenými v žalobe a to konkrétne porušením práva\ndaňového subjektu garantovaného § 15 ods. 5 písm. e/ zákona NR SR č. 511/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov, podľa ktorého má daňový subjekt počas daňovej kontroly, okrem iných práv aj\nprávo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, odvolací súd túto námietku považoval\nza nedôvodnú.\nZo skutkových zistení danej veci vyplýva, že z pohľadu daňového procesu sa sám žalobca ukrátil o\nsvoje právo konať v danej veci, keď odmietol súčinnosť so správcom dane. Odvolací súd zhodne ako\nsúd prvého stupňa zastáva názor, že ospravedlnením nemôže byť ani skutočnosť, že žalobca bol v\nčase daňovej kontroly vo výkone väzby, pretože tento mal možnosť zvoliť si právneho zástupcu pre\nadministratívne konanie, ktoré právo avšak v priebehu daňovej kontroly nevyužil.\nVo vzťahu k námietke žalobcu, ktorú však nevzniesol v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru\na to, že daňový subjekt (žalobca) nemohol klásť svedkom otázky, odvolací súd uvádza, že konatelia\ndodávateľských spoločností v daňových konaniach konali ako účastníci daňového konania, ktoré\nvykonávali miestne príslušné daňové úrady, teda neboli vypočutí ako svedkovia. V danej súvislosti senát\nodvolacieho súdu poukazuje na to, že svedkom môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci\nnie je v pozícii daňového subjektu a súčasne, že daňové úrady, ktoré preverovali a zisťovali skutkový\nstav u dodávateľských spoločností, boli v daných prípadoch v postavení miestne príslušných správcov\ndane týchto spoločnosti a daňové subjekty (dodávatelia) boli v predmetných konaniach (v daňových\nkontrolách, resp. miestnych zisťovaniach) v postavení miestne príslušných daňových subjektov a nie v\npostavení svedkov. Zo skutkových zistení ďalej vyplýva, že ako svedok v danom prípade vypovedala\nlen p. S. (osoba personálne prepojená s konateľom spoločnosti, ktorá vyhotovovala za žalobcu faktúry\na spracovávala mu aj účtovníctvo podľa jeho pokynu), ako aj, že svedeckú výpoveď menovanej hodnotil\nsprávca dane vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a pritom prihliadol na všetky skutočnosti,\nktoré vyšli v danom prípade najavo. Zo zadovážených dôkazov vychádzajúc aj z vyjadrení konateľov\nspoločnosti k činnosti spoločností, ktoré mali spolupracovať so spoločnosťami p. I. a p. I., odvolací\nsúd taktiež vyhodnotil získané dôkazy tak, že zdaniteľné obchody, z ktorých si žalobca ako platiteľ\ndane uplatnil právo na odpočítanie dane, sa neuskutočnili a k dodaniu tovaru reálne nedošlo, keď\nskutkové okolnosti vypovedajú len o tom, že v daných obchodných transakciách išlo len o fakturovanie\nzdaniteľných obchodov, bez reálneho dodania.\n\nOdvolací súd nepovažoval za opodstatnenú ani námietku žalobcu, že z dôvodu väzby nemohol v\ndaňovom konaní predkladať požadované doklady a to ani prostredníctvom svojho obhajcu, keďže to\nznemožnili skutkové okolnosti.\nZo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že správca\ndane v priebehu výkonu daňovej kontroly požiadal Žiadosťou o doručenie úradnej písomnosti číslo\n604/321/111242/2011/Cib zo dňa 24. júna 2011, Ústav na výkon väzby Leopoldov o doručenie úradnej\npísomnosti - Výzvy na predloženie dokladov č. 604/321/111240/2011Cib zo dňa 24. júna 2011,\nštatutárnemu zástupcovi spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. p. I., predmetná výzva bola menovanému\ndoručená dňa 12. júla 2011, avšak i napriek doručenej výzve daňový subjekt požadované doklady\nnepredložil, ani ich predloženie žiadnym spôsobom nezabezpečil.\nOdvolací súd zastáva názor, že ak mal alebo má daňový subjekt vedomosť o tom, kde sa všetky doklady\nspoločnosti nachádzali, či nachádzajú, mal nielen možnosť, ale aj povinnosť tieto doklady zabezpečiť a\npredložiť ich správcovi dane prostredníctvom svojho právneho zástupcu, resp. tretej osoby, čo v danom\nprípade daňový subjekt neurobil.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu skutkové okolnosti danej veci vyvracajú dôvodnosť tvrdenia žalobcu,\nže mu bolo odňaté právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a že upozornil správny\norgán, že bez súčinnosti OČTK nemôže sám predložiť doklady, keď zo skutkových zistení je zrejmé, že\nsprávca dane v rámci výkonu daňovej kontroly konal v súčinnosti OČTK, čoho dôkazom je aj list správcu\ndane č. 604/321/42690/2011/Cib zo dňa 5. apríla 2011 a odpoveď evidovaná pod č. ČVS: PPZ-327/\nBOK-ZA-2010, ktorej prílohu tvorili faktúry za zdaňovacie obdobie január, február, máj, jún, júl, október,\nnovember, december 2010 a január a február 2011.\nV danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca i napriek tomu, že mu zamestnanci správcu\ndane umožnili v priebehu ústneho pojednávania v priestoroch Ústavu na výkony väzby v Leopoldove,\nnahliadnuť do dokladov spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o., ktoré si správca dane zabezpečil v súčinnosti\nOČTK, nevyužil svoje právo a súčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu so správcom dane odmietol,\n(Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 604/321/140963/2011/Cib zo dňa 25. augusta 2011), čo zdôvodnil\ntým, že: „bez svojho právneho zástupcu nebude nič podpisovať ani sa vyjadrovať, do dokladov nahliadať\nnebude\", požiadal o zavolanie strážnika a z miestnosti, kde prebiehalo ústne pojednávanie, odišiel.\nOdvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že „obhajca reálne nemal šancu dostať\nsa do priestorov žalobcu, nehovoriac o tom, že OČTK zaistili účtovníctvo tak, že do zápisnice uviedli,\nže sa jedná napr. o zelený šanon s označením I., počet listov 395 ks - bez akejkoľvek špecifikácie\",\nkeďže v danom prípade správca dane vykonával daňovú kontrolu v spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. a nie\nu daňového subjektu I.. Jeho tvrdenia považoval za právne bezvýznamné.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu zo spisového materiálu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej\nkontroly správca dane neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992\nZb. a zároveň správca dane vytvoril žalobcovi dostatočný časový priestor na preukázanie skutočností,\nktoré by mali vplyv na správne určenie dane, čo žalobca nevyužil, pretože v rámci daňovej kontroly\npri zabezpečovaní dokladov nebol súčinný a požadované doklady i napriek výzve správcu dane,\nnezabezpečil.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a\npostup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane v rozsahu\nžalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými\nnámietkami.\nOdvolací súd vchádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na\nzávery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nza nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť odvolacieho návrhu žalobcu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2 O.s.p.\n\npotvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p.), keď pri nedostatku relevantných žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\"\nOdvolací súd v danej veci mal tiež preukázané, že žalovaný a správca dane pri vydávaní rozhodnutí\nnevychádzali len z daňových dokladov zaistených žalobcovi, ale najmä z výsledkov rozsiahleho\ndokazovania, ktoré smerovalo k získaniu a prevereniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli\naj reálne uskutočnené. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa i v\ndanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že žalobca spôsobom\nvylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že obchody, ktoré deklaroval za kontrolované\nzdaňovacie obdobie - september 2010, sa reálne aj uskutočnili spôsobom ním tvrdeným, pričom\npreukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom práve žalobcu v zmysle § 29 ods. 8\nzákona č. 511/1992 Zb..\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci,\nnáležite preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu\npredchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane v rozsahu žalobných\ndôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť odvolacieho návrhu žalobcu,\na preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil,\nstotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.), nezistiac ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý nemal úspech vo\nveci, náhradu trov tohto konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/37/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}