{"guid": "a670061a-ea6d-4343-a88f-97cef3e5be8a:19a87462-0aea-4eb3-ade2-ca74f2a0feec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200138.1", "spisova_znacka": "6Sžf/73/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/73/2013 z 28. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2014, sp. zn. 6Sžf/73/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200138.1", "identifikacne_cislo": "1012200138", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19a87462-0aea-4eb3-ade2-ca74f2a0feec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200138.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200138.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200138.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/73/2013\n1012200138\n28. 05. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200138.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamovej, v právnej veci\nžalobcu: Z.O.GROUP s.r.o., IČO : 44 063 822, so sídlom Švabinského 13, Bratislava, právne zastúpený\nadvokátom: JUDr. Miroslav Belica, Štefánikova trieda 79, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. I/222/19661-123181/2011/993415-r zo dňa 30. novembra 2011, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 25/2012-34 zo dňa 11. apríla 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k 1S 25/2012-34 zo dňa 11.\napríla 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nč.: I/222/19661-123181/2011/993415-r zo dňa 30. novembra 2011. Uvedeným rozhodnutím žalovaný\npotvrdil dodatočný platobný výmer č. 604/230/144109/11/Mich zo dňa 5. septembra 2011, ktorým\nDaňový úrad Bratislava V. vyrubil žalobcovi podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992\nZb. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 vo výške 25.978,69 Eur.\nZákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu krajský súd preskúmal v intenciách\nustanovení § 2 v spojení s § 15, § 16, s § 29 ods. 2,4,8 a s § 32 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní a poplatkov) a súčasne v intenciách § 49\nods. 1, 2 a s § 51 ods.1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení\n(ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z. alebo zákon o DPH).\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov zistil, že žalovaný rozhodnutím č.\nI/222/19661-123181/2011/993415-r zo dňa 30. novembra 2011 podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní\npotvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 604/230/144109/11/Mich zo dňa\n5. septembra 2011, ktorým správca dane - Daňový úrad Bratislava V., vyrubil žalobcovi podľa § 44\nods. 6 písm. b/, bod 1 zákona o správe daní rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\naugust 2010 vo výške 25.978,69 eur.; správca dane na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č.\n604/321/41426/2011/Cib zo dňa 31. marca 2011 vykonal u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2010\ndaňovú kontrolu, v priebehu ktorej správca dane zistil, že platiteľ dane - žalobca, za zdaňovacie obdobie\naugust 2010 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom deklaruje v riadku 21 odpočítanie\n\ndane za prijaté zdaniteľné obchody v celkovej sume 25.978,69 eur; žalobca v priebehu výkonu daňovej\nkontroly nepredložil žiadne doklady, a preto ho správca dane vyzval na predloženie dokladov za\nzdaňovacie obdobia január, február, apríl až december 2010; žalobca napriek výzve, doručenej mu dňa\n12. júla 2011, správcovi dane požadované doklady na výkon kontroly nepredložil a ani neoznámil dôvody\nich nepredloženia, požadované doklady nezabezpečil ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu\na na výzvu správcu dane vôbec nereagoval; správca dane v procese dokazovania podľa § 32 ods.\n1 zákona o správe daní listom č. 604/321/42690/2011/Cib zo dňa 5. apríla 2011 požiadal Prezídium\nPZ, ÚBOK, Oddelenie finančnej polície (ďalej len OČTK), ktoré v rámci svojej činnosti zaistil doklady\nsúvisiace s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu - žalobcu, o zaslanie zaistených dokladov\nza zdaňovacie obdobie január, február, apríl až december 2010; na základe listu OČTK správca dane\nzistil, že za spoločnosť Z.O.GROUP, s.r.o.- žalobcu, sa medzi zaistenými dokladmi doklady k prijatým\nzdaniteľným obchodom deklarovaným v podanom daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie\nnenachádzajú; z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť\nuplatneného práva na odpočítanie dane, správca dane v rámci daňovej kontroly pri hodnotení dôkazov\nvyužil doklady a písomnosti zo spisu daňového subjektu a najmä výpovede svedkov, ktoré boli získané v\nrámci procesu dokazovania v priebehu výkonu daňových kontrol u daňového subjektu AUTODOPRAVA\nMarián Zorko, s.r.o.; správca dane v súvislosti s prijatými zdaniteľnými obchodmi deklarovanými v\npodanom daňovom priznaní vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené v rámci procesu dokazovania z\nvýpovedí svedkov a sú zdokumentované: - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 604/321/37488/2011/Cib\nzo dňa 24. marca 2011, spísanej z výsluchu svedka I., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov,\n- v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 604/321/41108/2011/Cib zo dňa 31. marca 2011, spísanej z\nvýsluchu svedka I., - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 615/320/19004/2011/Kriz zo dňa 6. mája 2011,\nspísanej s E., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní\nč. 609/320/12756/2011/Raž zo dňa 30. marca 2011, spísanej Daňovým úradom Senec, s konateľkou\nspoločnosti MZ-REAL, s.r.o. S., ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov, v zápisnici o ústnom\npojednávaní č. 609/320/12757/2011/Raž zo dňa 30. marca 2011 spísanej Daňovým úradom Senec s\nkonateľkou spoločnosti MZ-REAL, s.r.o. S., - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 827/320/14685/2011/\nHus zo dňa 22. marca 2011 spísanej Daňovým úradom Nitra II. s konateľom spoločnosti Penton,\ns.r.o., V., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní z\nvýsluchu svedka č. 604/321/48824/2011/Cib zo dňa 14. apríla 2011 s Q., splnomocnenou zástupkyňou\nspoločnosti Autodoprava Marián Zorko, s.r.o., - v zápisnici o ústnom pojednávaní o výsluchu svedka\nč. 604/321/48825/2011/Cib zo dňa 14. apríla 2011 s K., ktorá vypovedala u správcu dane ako bývalá\nsplnomocnená zástupkyňa spoločnosti Z.O. GROUP, s.r.o., - z písomnej svedeckej výpovede U.,\nevidovanej pod číslom 321/10175/2011 zo dňa 15. apríla 2011, ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov; zo svedeckých výpovedí konateľov spoločností, ktoré mali spolupracovať so spoločnosťami\np. Q. a p. Q. správca dane vyhodnotil získané dôkazy v tom smere, že zdaniteľné obchody, z ktorých si\nžalobca uplatnil právo na odpočítanie dane sa neuskutočnili, k dodaniu tovaru neprišlo, pretože v daných\nobchodných transakciách išlo len o fakturovanie zdaniteľných obchodov bez reálneho dodania; správca\ndane pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy okrem vyššie uvedených svedeckých výpovedí aj informácie\nz kontrolných zistení z daňových kontrol za ostatné obdobia roka 2010 a z dožiadaní iných daňových\núradov, ktoré sa týkali obchodných transakcií medzi spoločnosťami Autodoprava Marián Zorko, s.r.o.,\nSCE Trade, s.r.o., A.M.K. Trans s.r.o., MZ Real, spol. s.r.o., Z.O. Group, s.r.o., Fenox, s.r.o., Mária\nZorková Autodoprava, s.r.o.; na základe skutkových zistení správca dane žalobcom uplatnené právo na\nodpočítanie dane v celkovej výške 25.978,69 eur za zdaňovacie obdobie august 2010 neuznal; proti\nuvedenému rozhodnutiu správcu dane sa odvolal žalobca, ktorý v odvolaní uviedol zhodné tvrdenia ako\nv žalobe; žalovaný preskúmavaným rozhodnutím dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 5.\nseptembra 2011 potvrdil.\nPodľa názoru krajského súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane\nvykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je možné tvrdiť, že vedenie daňového konania a spôsob\nvykonávania dokazovania bolo v rozpore so zásadou spravodlivého procesu.\nKrajský súd konštatoval, že správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich\nnemožno považovať za nepreskúmateľné. Mal zato, že postupom správnych orgánov taktiež nebola\nodňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom\nsprávca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo\nvzájomnej súvislosti a pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, z ktorých dôvodov\n\nsprávca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväzný predpismi\nv zmysle § 2 ods. 1 zákona o správe daní.\nKrajský súd poukazom na právnu úpravu, ktorú citoval, ustanovenú v § 29 ods. 2, 8 zákona č. 511/1992\nZb. a v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a s § 51 ods.1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. konštatoval, že žalobca\nsi nesplnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať, že zdaniteľné obchody ním deklarované v daňovom\npriznaní sa uskutočnili za kontrolované zdaniteľné obdobie.\nNesúhlasil s námietkou žalobcu, že správca dane nekonkretizoval doklady, ktoré žiadal ku konkrétnym\ndaňovým priznaniam predložiť. Krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu je preukázané, že\ndoklady, ktoré požadoval správca dane na výkon daňovej kontroly boli konkretizované v oznámení o\nvýkone daňovej kontroly zo dňa 31. marca 2011 a následne aj vo výzve na predloženie dokladov zo dňa\n24. júna 2011, ktorá bola doručená konateľovi spoločnosti Q. do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove,\nako aj na dresu sídla spoločnosti. Poukázal na to, že správca dane listom zo dňa 2. júna 2011 informoval\nžalobcu o vykonaných úkonoch, ktoré súviseli s výkonom daňových kontrol za sledované zdaňovacie\nobdobia.\nTaktiež krajský súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že správna dane len prevzal bez\nakejkoľvek verifikácie tvrdenia zistené z inej daňovej kontroly u iného subjektu. Konštatoval, že správca\ndane postupoval v súlade s § 29 ods.4 zákona o správe daní.\nKrajský súd taktiež nesúhlasil s námietkou žalobcu, že mu bolo odňaté právo v zmysle § 15 ods. 5\nzákona o správe daní, pretože z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane požiadal OČTK\no zabezpečenie zadržaných dokladov a vypočul vo veci svedkov, ktorí boli so žalobcom v obchodnom\nvzťahu. Za nedôvodné krajský súd považoval aj tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie správcu dane je\nzmätočné a nepreskúmateľné, pretože správca dane v procese dokazovania hľadal vierohodné dôkazy\naj v prospech žalobcu, ktoré by preukazovali oprávnenosť nároku na odpočítanie dane za kontrolované\nzdaňovacie obdobie a to aj tým, že požiadal OČTK o zabezpečenie zadržaných dokladov a zároveň\nvypočul svedkov, ktorí boli so žalobcom obchodne, ale aj personálne prepojení. Krajský súd uviedol, že\nkonateľ spoločnosti Q. i napriek tomu, že mu zamestnanci správcu dane umožnili v priebehu ústneho\npojednávania v priestoroch Ústavu na výkon väzby v Leopoldove nahliadnuť do dokladov spoločnosti\nžalobcu, ktoré si správca dane zabezpečil v súčinnosti s OČTK, svoje právo nevyužil a súčinnosť pri\nzisťovaní skutkového stavu so správcom dane odmietol.\nKrajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú\nzrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., v konaní neúspešnému\nžalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhoval, aby Najvyšší súd SR\nrozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho\norgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nNamietal, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, nakoľko z odôvodnenia rozsudku je\nzrejmé, že prvostupňový súd sa stotožnil s obsahom administratívneho spisu, pričom si osvojil tam\nzistený skutkový stav a právne závery a právne posúdenie veci. Žalobca mal za to, že žalovaný a ani\nprvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s dôvodmi uvedenými v žalobe a to, konkrétne\nporušením práva daňového subjektu garantovaného § 15 ods. 5 písm. e/ zákona NR SR, číslo 511/1992\nZb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má daňový subjekt počas daňovej kontroly okrem iných\npráv aj právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Tvrdil, že z administratívneho\nspisu je zrejmé, že v konaní bolo vypočutých viacero osôb - všetky však bez prítomnosti žalobcu,\nbez možnosti konfrontácie, čo výrazne zúžilo právo daňového subjektu uplatniť svoj vplyv na výsledky\ndokazovania, ktorým postupom bola žalobcovi odňatá možnosť ochrany jeho práv a to právo klásť\nsvedkom otázky.\nNa podporu svojich tvrdení žalobca citoval z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. : III ÚS 153/2007.\n\nVytýkal prvostupňovému súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že z dôvodu,\nže žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na\nodpočítanie dane, správca dane v rámci kontroly vzal do úvahy výpovede svedkov a na strane druhej\navšak opomenul vyporiadať sa s porušením práva daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu a klásť\ntakémuto dodávateľovi (svedkovi) otázky.\nDôvodil, že správca dane pri dokazovaní nemal postupovať tak, že využije jednotlivé dôkazné prostriedky\nspôsobom, že navodí stav, v ktorom nie je potrebné vypočuť konkrétnu osobou ako svedka v konaní,\nnakoľko túto osobu vypočuje v inom, samostatnom konaní, pričom dotknutý daňový subjekt o takomto\nvýsluchu neinformuje (ani nemusí nakoľko nie je účastníkom tohto konania) a v prejednávanom konaní\nvyužije zápisnicu o tomto úkone ako listinný dôkaz. Mal za to, že takýmto svojím postupom mu správca\ndane odňal jeho právo klásť svedkovi otázky a de facto teda možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh\na výsledok konania využitím svojich procesných práv, keďže takto vykonané dokazovanie postráda\natribúty zákonnosti. Ďalej uviedol, že voľná úvaha správneho orgánu pri voľbe vykonania dôkazov ho\nvšak nezbavuje povinnosti riadne zistiť skutkový stav a to minimálne v rozsahu potrebnom na vydanie\nrozhodnutia, o čom svedčí aj judikát Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sž 124/01, 7Sž 131-137/01.\nŽalobca namietal, že pri hodnotení dôkazov žalovaný ani súd prvého stupňa nebral do úvahy skutočnosť,\nže nadmernému odpočtu na jednej strane zodpovedá povinnosť daň zaplatiť na strane druhej, poukazom\nna to, že práve z tohto dôvodu by bolo viac ako vhodné umožniť žalobcovi klásť svedkom otázky, resp.\nvykonať následne ich konfrontáciu o to viac, že všetci „svedkovia\" sú obvinení z ekonomickej kriminality.\nTaktiež vytýkal súdu prvého stupňa, že sa stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca nepredložil\nžiadne doklady (účtovné, daňové) a to na základe negatívnej odpovede OČTK na súčinnosť daňového\núradu, poukazom na to, že konateľ žalobcu bol počas priebehu celej kontroly vo väzbe (kolúznej)\na teda nemohol v žiadnom prípade predkladať v daňovom konaní požadované doklady. Súhlasil s\ntvrdením súdu prvého stupňa, že mohol tak urobiť prostredníctvom svojho obhajcu, tvrdiac, že skutkové\nokolnosti toto však znemožnili. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa jedná o osobu podnikajúcu v\nobci Svätoplukovo v medzinárodnej nákladnej doprave (viac ako 50 ťahačov) a súčasne bol vo väzbe\nkonateľ (syn), jeho matka i sestra, pričom jediný jeho otec bol na slobode, tento však počas trvania väzby\nzahynul pri dopravnej nehode. Dôvodil, že obhajca reálne nemal šancu dostať sa do priestorov žalobcu\n(sídlo v Bratislave), nehovoriac o tom, že OČTK zaistili účtovníctvo tak, že do zápisnice uviedli, že sa\njedná napr. o zelený šanon s označením Q. G., počet listov 395 ks - bez akejkoľvek inej špecifikácie, na\nktorú skutočnosť a to, že doklady ku kontrole nie sú kompletné, poukazoval aj konateľ žalobcu už počas\nvýkonu kontroly a tieto vyjadrenia sú aj v spise, a preto bolo nemožné predložiť požadované doklady\npre účel vykonávanej kontroly.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 25/2012 - 34 zo dňa 11. apríla 2013 ako vecne\nsprávny potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Konštatoval,\nže v celom rozsahu sa pridržiava svojich dôvodov uvedených v jeho písomnom vyjadrení k žalobe a\nzároveň poukázal na to, že žalobca v odvolaní uvádza nové skutočnosti, ktoré neboli obsahom podaného\nodvolania ani žaloby. Uviedol, že žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uvádza ako novú\nskutočnosť (ktorú neuviedol ani v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru ani v podanej žalobe),\nkeď tvrdí, že žalovaný a ani prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadali s dôvodmi uvedenými\nv žalobe a to konkrétne porušením práva daňového subjektu garantovaného v § 15 ods. 5 písm. e/\nzákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého má daňový subjekt počas daňovej kontroly okrem iných práv aj\nprávo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.\nŽalovaný sa s tvrdením žalobcu, že správca dane mu neumožnil využiť jeho právo byť prítomný v konaní\npri vypočutí svedkov nestotožnil, pretože z pohľadu daňového procesu sa sám konateľ žalobcu ukrátil\no svoje právo konať v danej veci, zastávajúc názor, že nemôže byť ospravedlnením ani fakt, že konateľ\nžalobcu bol v čase daňovej kontroly vo výkone väzby, pretože tento mal možnosť zvoliť si právneho\nzástupcu pre administratívne konanie, ktoré právo v priebehu daňovej kontroly však nevyužil.\n\nK novému tvrdeniu žalobcu, že je osobou, ktorá podnikala v medzinárodnej preprave, žalovaný uviedol,\nže správca dane v žiadnom dodatočnom platobnom výmere ani v protokole neuvádza, že daňový subjekt\nmal vykonať len fiktívne obchody, práve naopak správca dane uvádza, že nespochybňuje, že daňový\nsubjekt vykonával medzinárodnú a vnútroštátnu kamiónovú prepravu a taktiež v danom prípade správca\ndane nespochybnil dodanie tovarov a služieb, ktoré platiteľ deklaroval v podanom daňovom priznaní za\nzdaňovacie obdobie august 2010, ale správca dane na základe zisteného skutkového stavu spochybnil\nprijaté zdaniteľné obchody, ktoré platiteľ deklaroval v podanom dodatočnom daňovom priznaní v riadku\n21 v celkovej sume 25.978,69 eur.\nĎalej žalovaný poukazom na skutkové zistenia a postup správcu dane pri zadovažovaní skutkových\nzistení, konštatoval, že v sporných obchodných prípadoch bolo preukázané správcom dane vytvorenie\numelých obchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom, ktorých jediným\núčelom bolo získanie daňovej výhody - uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných\nobchodov deklarovaných v podanom daňovom priznaní a tým zníženie vlastnej daňovej povinnosti\nplatiteľa voči štátnemu rozpočtu.\nK tvrdeniu žalobcu, že ako daňový subjekt nemohol klásť svedkom otázky, žalovaný uviedol, že\nkonatelia dodávateľských spoločností v daňových konaniach konali ako účastníci daňového konania,\nktoré vykonávali miestne príslušné daňové úrady, pričom daňové úrady, ktoré preverovali a zisťovali\nskutkový stav u dodávateľských spoločností, boli v daných prípadoch postavením miestne príslušných\nsprávcov dane týchto spoločností a daňové subjekty nevypovedali v postavení svedkov. Ďalej uviedol,\nže správca dane pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy aj informácie z kontrolných zistení daňových\nkontrol sa ostatné obdobia v roku 2010 a z dožiadaní iných daňových úradov, ktoré sa týkali obchodných\ntransakcií medzi spoločnosťami AUTODOPRAVA Marián Zorko, s.r.o., SCE trade, s.r.o., A.M.K . Trans,\ns.r.o. MZ - REAL, spol. sr.o., Z.O.GROUP, s.r.o., FENOX, s.r.o., Mária Zorková AUTODOPRAVA, s.r.o. a\nďalších spoločností (zapojených v reťazových obchodných transakciách), ktoré sú uvedené v protokole\no daňovej kontrole ako aj v odôvodnení vydaného dodatočného platobného výmeru. Konštatoval, že\nna základe uvedených skutočností potom správca dane uplatnené právo na odpočítanie dane v sume\n25.978,69 € za zdaňovacie obdobie august 2010 daňovému subjektu - žalobcovi, neuznal.\nŽalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že viac daňových dokladov zaistených nebolo, pretože\nOČTK nezaistili všetky potrebné doklady a z dôvodu väzobného stíhania nemohol svoje tvrdenie\ndokázať, pretože tvrdenie žalobcu je v rozpore s jeho písomnom vyjadrením zaslaným správcovi dane,\nv ktorom uvádza, že nemôže splnomocniť ani splnomocnenca, aby ho zastupoval na daňovom úrade,\npretože tento splnomocnenec ho nemôže kvalifikovane zastupovať, pretože všetky doklady v súvislosti\ns firmou žalobcu zaistil vyšetrovateľ PZ, úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ Trnava\nvysunuté pracovisko Nitra.\nŽalovaný poukazom na skutkové zistenia a postup správcu dane vyplývajúci z administratívneho spisu\nv danej veci trval na tom, že správca dane v konaní postupoval v súlade so zásadou zákonnosti a\nsúčinnosti, keďže z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca nevyužil svoje právo, keď súčinnosť\npri zisťovaní a oboznamovaní skutkového stavu so správcom dane odmietol.\nĎalej žalovaný poukazom na skutkové zistenia a postup správcu dane pri zadovažovaní skutkových\nzistení a na právnu úpravu ustanovenú v § 49 ods.1,2 v nadväznosti na 51 ods.1, písm. a/ zákona č.\n222/2004 Z. z., konštatoval, že správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu\nna daň, t. j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu, a že skutočným obsahom v daných\nobchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody,\nktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov, s cieľom získať\ndaňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou judikatúrou.\nŽalovaný poukázal tiež na to, že správca dane už v odôvodnení dodatočného platobného výmeru\npoukázal na rozsudky Súdneho dvora ES, ktoré možno aplikovať na zistené skutočnosti u spoločnosti\nZ.O.GROUP, s.r.o. a to rozsudok C 255/02 Halifax plc z 21. februára 2006 a rozsudok C 440/04 Recolta\nRecycling SPRL.\nZáverom žalovaný vyslovil názor, že krajský súd rozhodol správne, keď konštatoval, že neboli zistené\nžiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a\nžalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo, správne tiež poukázali na judikatúru\n\nSúdneho dvora, v súlade s ktorou aj rozhodli, a preto krajský súd dospel k správnemu záveru, že\nnámietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj, že preskúmavané\nrozhodnutia boli v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na vrátenia veci mu na ďalšie konanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie - dodatočný platobný výmer,\nprvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Bratislava V., ktorým bol žalobcovi vyrobený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 vo výške 25.978,69 eur.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im\nprechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o vyrobení žalobcovi rozdielu\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 vo výške 25.978,69 eur v zmysle zákona\nč. 222/2004 Z. z. postupom podľa zákona č. 511/1992 Zb..\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\n\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nOdvolací súd v rámci prieskumu daného prípadu zistil, že vo veci totožných účastníkov preskúmavacieho\nkonania v obdobnom prípade - vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie v\nroku 2010, avšak za iný mesiac a to január, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.\nzn. 6Sžf 41/2013 zo dňa 19. marca 2014, a preto v súlade s právnou úpravou ustanovenou v právnej\nnorme § 250ja ods. 7 O.s.p. na uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu poukazuje a súčasne z neho\ncituje nasledovné:\nPodľa ust. § 2 ods. 1,3,6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov účinného v čase vydania\nrozhodnutia, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nchránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nPri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa ust. § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý\nvedie daňové konanie.\nSprávca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nAko dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy\nsprávcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových\nkontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi\na doklady k nim.\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré\nje povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ\ndane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u\ndaňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým\núradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j)\nprvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola\n\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby\nvzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\nvoči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nPodľa ust. § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve\") účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní zabezpečil\nsúčinnosť s daňovým subjektom - žalobcom a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých\ndôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil v súlade so zákonom, a preto boli\nsplnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi\npredpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti\nstanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o\nspráve daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nZ predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa náležite\nvecou zaoberali, vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu vyplýva, že daňový subjekt - žalobca súčinnosť správcu dane odmietol. Z\nuvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vo veci daňové orgány oboch stupňov\nzamerali dokazovanie jednostranne v jeho neprospech a že vo veci nebol riadne zistený skutkový stav.\nV preskúmavacom konaní mal odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa preukázané, že\nžalovaný i správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov\nzaistených žalobcovi, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu\na získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli aj reálne uskutočnené. Podľa názoru\nodvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania v\ndaňovom konaní vypláva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že\nobchodné transakcie, ktoré deklaroval za sledované zdaňovacie obdobie (január 2010) na základe\nfaktúr zadovážených v daňovej kontrole, sa uskutočnilo spôsobom deklarovaným žalobcom, pričom\npreukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 29 ods.8 zákona\nč. 511/1992 Zb. - v zmysle ktorej právnej úpravy žalobca má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\n\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nNa podporu uvedeného najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn.\n2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III.\nÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na\ndaňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona\no DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,\nktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento\nnárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom\nstanovených podmienok.\"\nV zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom\ndodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom\nprípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na\núčely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona č.\n511/1992 Zb. povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov\npotom hodnotí daňový orgán.\nPodľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých\npodmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. preukáže. Žalobca bol povinný správcovi dane\npreukázať, že zdaniteľné obchody, tak ako ich deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované\nzdaňovacie obdobie sa reálne uskutočnili, čo v uvedenom prípade aj podľa názoru najvyššieho súdu\nnebolo platiteľom (žalobcom) v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu teda aj odvolací súd\nkonštatuje správnosť skutkových zistení krajským súdom a správne a podrobné vyvodenie dôvodov\nrozhodnutia krajského súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.\nPokiaľ žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že žalovaný ani prvostupňový súd\nsa žiadnym spôsobom nevyporiadali s dôvodmi uvedenými v žalobe a to konkrétne porušením práva\ndaňového subjektu garantovaného § 15 ods. 5 písm. e/ zákona NR SR č. 511/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov, podľa ktorého má daňový subjekt počas daňovej kontroly, okrem iných práv aj\nprávo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, odvolací súd túto námietku považoval za\nnedôvodnú. Zo skutkových zistení danej veci vyplýva, že z pohľadu daňového procesu sa sám žalobca\nukrátil o svoje právo konať v danej veci, keď odmietol súčinnosť so správcom dane. Odvolací súd zhodne\nako súd prvého stupňa zastáva názor, že ospravedlnením nemôže byť ani skutočnosť, že žalobca bol\nv čase daňovej kontroly vo výkone väzby, pretože tento mal možnosť zvoliť si právneho zástupcu pre\nadministratívne konanie, ktoré právo avšak v priebehu daňovej kontroly nevyužil.\nVo vzťahu k námietke žalobcu, ktorú však nevzniesol v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru\na to, že daňový subjekt (žalobca) nemohol klásť svedkom otázky, odvolací súd uvádza, že konatelia\ndodávateľských spoločností v daňových konaniach konali ako účastníci daňového konania, ktoré\nvykonávali miestne príslušné daňové úrady, teda neboli vypočutí ako svedkovia. V danej súvislosti senát\nodvolacieho súdu poukazuje na to, že svedkom môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci\nnie je v pozícii daňového subjektu a súčasne, že daňové úrady, ktoré preverovali a zisťovali skutkový\nstav u dodávateľských spoločností, boli v daných prípadoch v postavení miestne príslušných správcov\ndane týchto spoločnosti a daňové subjekty (dodávatelia) boli v predmetných konaniach (v daňových\nkontrolách, resp. miestnych zisťovaniach) v postavení miestne príslušných daňových subjektov a nie v\npostavení svedkov. Zo skutkových zistení ďalej vyplýva, že ako svedok v danom prípade vypovedala\nlen p. P. (osoba personálne prepojená s konateľom spoločnosti, ktorá vyhotovovala za žalobcu faktúry a\nspracovávala mu aj účtovníctvo podľa jeho pokynu), ako aj, že svedeckú výpoveď menovanej hodnotil\nsprávca dane vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a pritom prihliadol na všetky skutočnosti,\nktoré vyšli v danom prípade najavo. Zo zadovážených dôkazov vychádzajúc aj z vyjadrení konateľov\nspoločnosti k činnosti spoločností, ktoré mali spolupracovať so spoločnosťami p. Q. a p. Q., odvolací\nsúd taktiež vyhodnotil získané dôkazy tak, že zdaniteľné obchody, z ktorých si žalobca ako platiteľ\n\ndane uplatnil právo na odpočítanie dane, sa neuskutočnili a k dodaniu tovaru reálne nedošlo, keď\nskutkové okolnosti vypovedajú len o tom, že v daných obchodných transakciách išlo len o fakturovanie\nzdaniteľných obchodov, bez reálneho dodania.\nOdvolací súd nepovažoval za opodstatnenú ani námietku žalobcu, že z dôvodu väzby nemohol v\ndaňovom konaní predkladať požadované doklady a to ani prostredníctvom svojho obhajcu, keďže to\nznemožnili skutkové okolnosti.\nZo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že správca\ndane v priebehu výkonu daňovej kontroly požiadal Žiadosťou o doručenie úradnej písomnosti číslo\n604/321/111242/2011/Cib zo dňa 24. júna 2011, Ústav na výkon väzby Leopoldov o doručenie úradnej\npísomnosti - Výzvy na predloženie dokladov č. 604/321/111240/2011Cib zo dňa 24. júna 2011,\nštatutárnemu zástupcovi spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. p. Q., predmetná výzva bola menovanému\ndoručená dňa 12. júla 2011, avšak i napriek doručenej výzve daňový subjekt požadované doklady\nnepredložil, ani ich predloženie žiadnym spôsobom nezabezpečil.\nOdvolací súd zastáva názor, že ak mal alebo má daňový subjekt vedomosť o tom, kde sa všetky doklady\nspoločnosti nachádzali, či nachádzajú, mal nielen možnosť, ale aj povinnosť tieto doklady zabezpečiť a\npredložiť ich správcovi dane prostredníctvom svojho právneho zástupcu, resp. tretej osoby, čo v danom\nprípade daňový subjekt neurobil.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu skutkové okolnosti danej veci vyvracajú dôvodnosť tvrdenia žalobcu,\nže mu bolo odňaté právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a že upozornil správny\norgán, že bez súčinnosti OČTK nemôže sám predložiť doklady, keď zo skutkových zistení je zrejmé, že\nsprávca dane v rámci výkonu daňovej kontroly konal v súčinnosti OČTK, čoho dôkazom je aj list správcu\ndane č. 604/321/42690/2011/Cib zo dňa 5. apríla 2011 a odpoveď evidovaná pod č. ČVS: PPZ-327/\nBOK-ZA-2010, ktorej prílohu tvorili faktúry za zdaňovacie obdobie január, február, máj, jún, júl, október,\nnovember, december 2010 a január a február 2011.\nV danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca i napriek tomu, že mu zamestnanci správcu\ndane umožnili v priebehu ústneho pojednávania v priestoroch Ústavu na výkony väzby v Leopoldove,\nnahliadnuť do dokladov spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o., ktoré si správca dane zabezpečil v súčinnosti\nOČTK, nevyužil svoje právo a súčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu so správcom dane odmietol,\n(Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 604/321/140963/2011/Cib zo dňa 25. augusta 2011), čo zdôvodnil\ntým, že: „bez svojho právneho zástupcu nebude nič podpisovať ani sa vyjadrovať, do dokladov nahliadať\nnebude\", požiadal o zavolanie strážnika a z miestnosti, kde prebiehalo ústne pojednávanie, odišiel.\nOdvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že „obhajca reálne nemal šancu dostať\nsa do priestorov žalobcu, nehovoriac o tom, že OČTK zaistili účtovníctvo tak, že do zápisnice uviedli,\nže sa jedná napr. o zelený šanon s označením Q., počet listov 395 ks - bez akejkoľvek špecifikácie\",\nkeďže v danom prípade správca dane vykonával daňovú kontrolu v spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. a nie\nu daňového subjektu Q.. Jeho tvrdenia považoval za právne bezvýznamné.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu zo spisového materiálu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej\nkontroly správca dane neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992\nZb. a zároveň správca dane vytvoril žalobcovi dostatočný časový priestor na preukázanie skutočností,\nktoré by mali vplyv na správne určenie dane, čo žalobca nevyužil, pretože v rámci daňovej kontroly\npri zabezpečovaní dokladov nebol súčinný a požadované doklady i napriek výzve správcu dane,\nnezabezpečil.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a\npostup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane v rozsahu\nžalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými\nnámietkami.\n\nOdvolací súd vchádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na\nzávery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nza nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť odvolacieho návrhu žalobcu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2 O.s.p.\npotvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p.), keď pri nedostatku relevantných žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\"\nV preskúmavacom konaní daného prípadu mal taktiež odvolací súd zhodne so súdom prvého\nstupňa preukázané, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali\nlen z daňových dokladov zaistených žalobcovi, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania,\nktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli aj reálne\nuskutočnené. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa i v danej veci z\nvýsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti\nnepreukázal, že obchodné transakcie, ktoré deklaroval v daňovom priznaní za sledované zdaňovacie\nobdobie - august 2010, na základe faktúr zadovážených v daňovej kontrole, sa uskutočnilo spôsobom\ndeklarovaným žalobcom, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom\nžalobcu v zmysle § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb..\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a\npostup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane v rozsahu\nžalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými\nnámietkami.\nOdvolací súd vchádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na\nzávery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nza nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť odvolacieho návrhu žalobcu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2 O.s.p.\npotvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p.), keď pri nedostatku relevantných žalobných a odvolacích dôvodov pre zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý nemal úspech vo\nveci, náhradu trov tohto konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/25/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}