{"guid": "16b66351-f958-458b-b082-a7b0c01927c5:42714d92-c54b-49d7-8f4c-91f8f94416a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200111.1", "spisova_znacka": "6Sžf/41/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/41/2013 z 19. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn. 6Sžf/41/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200111.1", "identifikacne_cislo": "1012200111", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2014-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42714d92-c54b-49d7-8f4c-91f8f94416a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200111.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200111.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200111.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/41/2013\n1012200111\n19. 03. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200111.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamovej, v právnej veci\nžalobcu: Z.O.GROUP s.r.o., IČO : 44 063 822, so sídlom Švabinského 13, Bratislava, právne zastúpený\nadvokátom: JUDr. Miroslav Belica, Štefánikova trieda 79, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. I/222/19661-123162/2011/993415-r zo dňa 30. novembra 2011, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 30/2012-28 zo dňa 13. februára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k 2S 30/2012-28 zo dňa 13.\nfebruára 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nč.: I/222/19661-123162/2011/993415-r zo dňa 30. novembra 2011. Uvedeným rozhodnutím žalovaný\npotvrdil dodatočný platobný výmer č. 604/230/144095/11/Mich zo dňa 5. septembra 2011, ktorým\nDaňový úrad Bratislava V. vyrubil žalobcovi podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992\nZb. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 vo výške 71.785,95 Eur.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia posudzoval v intenciách ustanovení § 2\nods.1,2,3,6 v spojení s § 15 a s § 29 ods.1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\na o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon\nč. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní a poplatkov) a súčasne v intenciách § 49 ods.1,2 písm. a/\na s § 51 ods.1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len\nzákon č. 222/2004 Z. z. alebo zákon o DPH). Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného súčasne\nposudzoval v intenciách právnej úpravy ustanovenej v Smernici Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28.11.2006\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ poukazom na\npríslušné rozhodnutia Súdneho dvora.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov zistil, že žalovaný rozhodnutím č.\nI/222/19661-123162/2011/993415-r zo dňa 30. novembra 2011 podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní\npotvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 604/230/144095/11/Mich zo dňa\n5. septembra 2011, ktorým správca dane - Daňový úrad Bratislava V., vyrubil žalobcovi podľa § 44\nods. 6 písm. b/, bod 1 zákona o správe daní rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár 2010 v sume 71.785,95 eur; správca dane na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly\n\nč. 604/321/41426/2011/Cib zo dňa 31. marca 2011 vykonal u žalobcu za zdaňovacie obdobie január\n2010 daňovú kontrolu, v priebehu ktorej správca dane zistil že platiteľ dane - žalobca, za zdaňovacie\nobdobie január 2010 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom deklaruje v riadku\n21 odpočítanie dane za prijaté zdaniteľné obchody v celkovej sume 71.785,95 eur; žalobca v priebehu\nvýkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, a preto ho správca dane vyzval na predloženie\ndokladov za zdaňovacie obdobia január, február, apríl až december 2010; žalobca napriek výzve,\ndoručenej mu dňa 12. júla 2011, správcovi dane požadované doklady na výkon kontroly nepredložil\na ani neoznámil dôvody ich nepredloženia, požadované doklady nezabezpečil ani prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu a na výzvu správcu dane vôbec nereagoval; správca dane v procese\ndokazovania podľa § 32 ods. 1 zákona o správe daní listom č. 604/321/42690/2011/Cib zo dňa 5.\napríla 2011 požiadal Prezídium PZ, ÚBOK, oddelenie finančnej polície (ďalej len OČTK), ktoré v\nrámci svojej činnosti zaistil doklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu - žalobcu,\no zaslanie zaistených dokladov za zdaňovacie obdobie január, február, apríl až december 2010; na\nzáklade listu OČTK správca dane zistil, že za spoločnosť Z.O.GROUP, s.r.o.- žalobcu, sa medzi\nzaistenými dokladmi doklady k prijatým zdaniteľným obchodom deklarovaným v podanom daňovom\npriznaní za predmetné zdaňovacie obdobie nenachádzajú; z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu\ndaňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane správca dane v\nrámci daňovej kontroly pri hodnotení dôkazov využil doklady a písomnosti zo spisu daňového subjektu a\nnajmä výpovede svedkov, ktoré boli získané v rámci procesu dokazovania v priebehu výkonu daňových\nkontrol u daňového subjektu V. O. R., s.r.o.; správca dane v súvislosti s prijatými zdaniteľnými obchodmi\ndeklarovanými v podanom daňovom priznaní vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené v rámci\nprocesu dokazovania z výpovedí svedkov a sú zdokumentované: - v zápisnici o ústnom pojednávaní\nč. 604/321/37488/2011/Cib zo dňa 24. marca 2011, spísanej z výsluchu svedka H.O., ktorý poprel\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 604/321/41108/2011/Cib\nzo dňa 31. marca 2011, spísanej z výsluchu svedka H.O., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 615/320/19004/2011/Kriz zo dňa 6. mája 2011, spísanej\ns T. G., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní č.\n609/320/12756/2011/Raš zo dňa 30. marca 2011, spísanej Daňovým úradom Senec, s konateľkou\nspoločnosti O.-F., s.r.o. G. W., ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom\npojednávaní č. 609/320/12757/2011/Raš zo dňa 30. marca 2011 spísanej Daňovým úradom Senec\ns konateľkou spoločnosti O.-F., s.r.o. G. W., ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v\nzápisnici o ústnom pojednávaní č. 827/320/14685/2011/Hus zo dňa 22. marca 2011 spísanej Daňovým\núradom Nitra II. s konateľom spoločnosti A., s.r.o., A. A., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní z výsluchu svedka č. 604/321/ 48824/2011/Cib zo dňa\n14. apríla 2011 s O. W., splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti V. O. R., s.r.o., - v zápisnici o\nústnom pojednávaní o výsluchu svedka č. 604/321/ 48825/2011/Cib zo dňa 14. apríla 2011 s D. G.,\nktorá vypovedala u správcu dane ako bývalá splnomocnená zástupkyňa Z. Z.O. GROUP, s.r.o., - z\npísomnej svedeckej výpovede V. G., evidovanej pod číslom 321/10175/2011 zo dňa 15. apríla 2011, ktorá\npoprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov; zo svedeckých výpovedí konateľov spoločností, ktoré\nmali spolupracovať so spoločnosťami p. O. R. a p. O. R. správca dane vyhodnotil získané dôkazy v tom\nsmere, že zdaniteľné obchody, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane sa neuskutočnili, k\ndodaniu tovaru neprišlo, pretože v daných obchodných transakciách išlo len o fakturovanie zdaniteľných\nobchodov bez reálneho dodania; správca dane pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy okrem vyššie\nuvedených svedeckých výpovedí aj informácie z kontrolných zistení z daňových kontrol za ostatné\nobdobia roka 2010 a z dožiadaní iných daňových úradov, ktoré sa týkali obchodných transakcií medzi\nspoločnosťami V. O. R., s.r.o., Z. H., s.r.o., V..O..G.. H. s.r.o., O. F., spol. s r.o., Z.O. GROUP, s.r.o., T.,\ns.r.o., O. R. V., s.r.o. a ďalších spoločnosti (zapojených v reťazových obchodných transakciách), ktoré\nsú uvedené v protokole o daňovej kontrole, ako aj v odôvodnení dodatočného platobného výmeru; na\nzáklade skutkových zistení správca dane žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane neuznal; proti\nuvedenému rozhodnutiu správcu dane sa odvolal žalobca, ktorý v odvolaní uviedol zhodné tvrdenia ako\nv žalobe; žalovaný preskúmavaným rozhodnutím dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 5.\nseptembra 2011 potvrdil.\nPodľa názoru krajského súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane\nvykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je možné tvrdiť, že vedenie daňového konania a spôsob\nvykonávania dokazovania bolo v rozpore so zásadou spravodlivého procesu.\n\nKrajský súd konštatoval, že správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich\nnemožno považovať za nepreskúmateľné. Mal zato, že postupom správnych orgánov taktiež nebola\nodňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom\nsprávca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo\nvzájomnej súvislosti a pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, z ktorých dôvodov\nsprávca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväzný predpismi\nv zmysle § 2 ods. 1 zákona o správe daní.\nKrajský súd taktiež zastával názor, že správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho\núkonu na daň, teda hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu, keď konštatoval, že skutočným\nobsahom daných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty\nza zdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako na nakúp od tuzemských\ndodávateľov (pri ktorých sa reálnosť dodania nepotvrdila), cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore\nso zákonom.\nTvrdenie žalobcu, že správca dane nekonkretizoval doklady, ktoré žiadal ku konkrétnym daňovým\npriznaniam predložiť, považoval krajský súd v rozpore so skutkovým stavom, pretože je evidentné,\nže doklady, ktoré požadoval správca dane na výkon daňovej kontroly boli konkretizované v oznámení\no výkone daňovej kontroly zo dňa 31. marca 2011 a následne aj vo výzve na predloženie dokladov\nzo dňa 24. júna 2011, ktorá bola doručená konateľovi spoločnosti O. R. do Ústavu na výkon väzby\nv Leopoldove, s poukazom na to, že správca dane listom zo dňa 2. júna 2011 informoval žalobcu o\nvykonaných úkonoch, ktoré súviseli s výkonom daňových kontrol za sledované zdaňovacie obdobia,\npričom predmetné oznámenie bolo doručené žalobcovi - konateľovi žalobcu, do Ústavu na výkon väzby\nv Leopoldove, ako aj na adresu sídla spoločnosti.\nTaktiež krajský súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že výpovede svedkov si odporujú\na že tieto osoby všeobecne a nekonkrétne prehlasujú, že mali konať iba fiktívne obchody, pretože\nzo spisu vyplýva, že svedkovia boli v daňovom konaní vypočutí veľmi detailne a ich odpovede boli\nkonkrétne a vyčerpávajúce. Krajský súd mal taktiež zato, že v rámci daňových konaní, ktoré vykonali\nmiestne príslušní správcovia dane u spoločností, ktoré mali byť dodávateľmi fakturovaných zdaniteľných\nobchodov, nebolo preukázané reálne dodanie zdaniteľných obchodov.\nKrajský súd považoval za účelové tvrdenie žalobcu, že nemôže predložiť doklady, pretože boli zaistené,\npričom OČTK nezaistili všetky potrebné doklady, keďže, ak žalobca mal vedomosť o tom, kde sa všetky\ndoklady spoločnosti nachádzali, či nachádzajú mal možnosť tieto doklady zabezpečiť a predložiť ich\nsprávcovi dane aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu resp. treťou osobou, čo v danom prípade\nneurobil.\nKrajský súd neprihliadol ani na tvrdenia žalobcu, že správca dane len prevzal bez akejkoľvek verifikácie\ntvrdenia z inej daňovej kontroly iného daňového subjektu. Konštatoval, že správca dane v danom prípade\npostupoval v súlade s § 29 ods. 4 zákona o správe daní. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že mu bolo\nodňaté právo vyplývajúce z § 15 ods. 5 zákona o správe daní, krajský súd poukázal na to, že správca\ndane v rámci výkonu daňovej kontroly konal v súčinnosti OČTK, dôkazom čoho je list správcu dane\nzo dňa 5. apríla 2011 a odpoveď č. ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010, ktorej prílohu tvorili dodávateľské a\nodberateľské faktúry za zdaňovacie obdobie január, február, máj, jún, júl, október, november, december\n2010 a január a február 2011.\nZa nedôvodné krajský súd považoval aj tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie správcu dane je zmätočné a\nnepreskúmateľné, pretože správca dane v procese dokazovania hľadal vierohodné dôkazy aj v prospech\nžalobcu, ktoré by preukazovali oprávnenosť nároku na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie\nobdobie a to aj tým, že požiadal OČTK o zabezpečenie zadržaných dokladov a zároveň vypočul svedkov,\nktorí boli so žalobcom obchodne, ale aj personálne prepojení. Krajský súd uviedol, že konateľ spoločnosti\nO. R. i napriek tomu, že mu zamestnanci správcu dane umožnili v priebehu ústneho pojednávania v\npriestoroch Ústavu na výkon väzby v Leopoldove nahliadnuť do dokladov spoločnosti žalobcu, ktoré si\nsprávca dane zabezpečil v súčinnosti s OČTK, svoje právo nevyužil a súčinnosť pri zisťovaní skutkového\nstavu so správcom dane odmietol.\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že žalobca ako daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať,\nže zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované\n\nzdaňovacie obdobie prijal, čo v uvedenom prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu\ndaňovej kontroly preukázané.\nKrajský súd konštatoval, že po preskúmaní veci neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového\nkonania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v\ndaňovom konaní najavo a taktiež správne poukázal na judikatúru súdneho dvora, v súlade s ktorou aj\nrozhodol. Krajský súd dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia, a preto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., v konaní neúspešnému\nžalobcovi právo na ich náhradu nepriznal a rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry\nnemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd SR\nrozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho\norgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nNamietal, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, nakoľko z odôvodnenia rozsudku je\nzrejmé, že prvostupňový súd sa stotožnil s obsahom administratívneho spisu, pričom si osvojil tam\nzistený skutkový stav a právne závery a právne posúdenie veci. Žalobca mál zato, že žalovaný\na ani prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s dôvodmi uvedenými v žalobe a to,\nkonkrétne porušením práva daňového subjektu garantovaného § 15 ods. 5 písm. e/ zákona NR SR, číslo\n511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 511/1992 Zb.), podľa ktorého má daňový\nsubjekt počas daňovej kontroly okrem iných práv aj právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom\npojednávaní. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v konaní bolo vypočutých viacero osôb - všetky\nvšak bez prítomnosti žalobcu, bez možnosti konfrontácie, čo výrazne zúžilo právo daňového subjektu\nuplatniť svoj vplyv na výsledky dokazovania.\nNa podporu svojich tvrdení žalobca uvádza Nález ústavného súdu SR sp. zn. : III ÚS 153/2007.\nUviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení ďalej konštatuje, že z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu\ndaňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane, správca dane v\nrámci kontroly vzal do úvahy výpovede svedkov, na strane druhej sa avšak súd opomenul vyporiadať s\nporušením práva daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu a klásť takémuto dodávateľovi (svedkovi)\notázky.\nSprávca dane pri dokazovaní nemal postupovať tak, že využije jednotlivé dôkazné prostriedky\nspôsobom, že navodí stav, v ktorom nie je potrebné vypočuť konkrétnu osobou ako svedka v konaní,\nnakoľko túto osobu vypočuje v inom, samostatnom konaní, pričom dotknutý daňový subjekt o takomto\nvýsluchu neinformuje (ani nemusí nakoľko nie je účastníkom tohto konania) a v prejednávanom konaní\nvyužije zápisnicu o tomto úkone ako listinný dôkaz. Takýmto svojím postupom odníme žalobcovi jeho\nprávo klásť svedkovi otázky a de facto teda možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania\nvyužitím svojich procesných práv. Takto vykonané dokazovanie postráda atribúty zákonnosti. Voľná\núvaha správneho orgánu pri voľbe vykonania dôkazov ho však nezbavuje povinnosti riadne zistiť\nskutkový stav a to minimálne v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia, o čom svedčí aj judikát\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sž 124/01, 7Sž 131-137/01.\nŽalobca poukázal nato, že pri hodnotení dôkazov žalovaný ani súd prvého stupňa nebral do úvahy\nskutočnosť, že nadmernému odpočtu na jednej strane zodpovedá povinnosť daň zaplatiť na strane\ndruhej. Práve z tohto dôvodu by bolo viac ako vhodné umožniť žalobcovi klásť svedkom otázky, resp.\nvykonať následne ich konfrontáciu o to viac, že všetci „svedkovia“ sú obvinení z ekonomickej kriminality.\nNapokon namietal, že súd prvého stupňa sa stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca nepredložil\nžiadne doklady (účtovné, daňové) a to na základe negatívnej odpovede OČTK na súčinnosť daňového\núradu. Konateľ žalobcu bol počas priebehu celej kontroly vo väzbe (kolúznej) a teda nemohol v žiadnom\nprípade predkladať v daňovom konaní požadované doklady. Je pravda, tak ako to tvrdí aj súd prvého\nstupňa, že mohol tak urobiť prostredníctvom svojho obhajcu, ale skutkové okolnosti toto znemožnili. V\ntejto súvislosti poukázal na to, že sa jedná o osobu podnikajúcu v obci Svätoplukovo v medzinárodnej\nnákladnej doprave (viac ako 50 ťahačov) a súčasne bol vo väzbe konateľ (syn), jeho matka i sestra,\n\npričom jediný jeho otec bol na slobode, tento však počas trvania väzby zahynul pri dopravnej nehode.\nObhajca reálne nemal šancu dostať sa do priestorov žalobcu (sídlo v Bratislave), nehovoriac o tom , že\nOČTK zaistili účtovníctvo tak, že do zápisnice uviedli, že sa jedná napr. o zelený šanon s označením O.\nR., počet listov 395 ks - bez akejkoľvek inej špecifikácie. Na skutočnosť, že doklady ku kontrole nie sú\nkompletné poukazoval aj konateľ žalobcu už počas výkonu kontroly a tieto vyjadrenia sú aj v spise. Za\ntohto stavu bolo nemožné predložiť požadované doklady pre účel vykonávanej kontroly.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 30/2012 - 28 zo dňa 13. februára 2013 ako\nvecne správny potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uvádza\nako novú skutočnosť (ktorú neuviedol ani v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru ani v\npodanej žalobe), keď tvrdí, že žalovaný a ani prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadali\ns dôvodmi uvedenými v žalobe a to konkrétne porušením práva daňového subjektu garantovaného v §\n15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého má daňový subjekt počas daňovej kontroly\nokrem iných práv aj právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Žalovaný sa s\ntvrdením žalobcu, že správca dane mu neumožnil využiť jeho právo byť prítomný v konaní pri vypočutí\nsvedkov nestotožnil, pretože z pohľadu daňového procesu sa sám konateľ žalobcu ukrátil o svoje právo\nkonať v danej veci, zastávajúc názor, že nemôže byť ospravedlnením ani fakt, že konateľ žalobcu bol\nv čase daňovej kontroly vo výkone väzby, pretože tento mal možnosť zvoliť si právneho zástupcu pre\nadministratívne konanie, ktoré právo v priebehu daňovej kontroly však nevyužil.\nK ďalšiemu novému tvrdeniu žalobcu, že je osobou, ktorá podnikala v medzinárodnej preprave,\nžalovaný uviedol, že správca dane v žiadnom dodatočnom platobnom výmere ani v protokole\nneuvádza, že daňový subjekt mal vykonať len fiktívne obchody, práve naopak správca dane uvádza,\nže nespochybňuje, že daňový subjekt vykonával medzinárodnú a vnútroštátnu kamiónovú prepravu a\ntaktiež v danom prípade správca dane nespochybnil dodanie tovarov a služieb, ktoré platiteľ deklaroval\nv podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2010, ale správca dane na základe\nzisteného skutkového stavu spochybnil prijaté zdaniteľné obchody, ktoré platiteľ deklaroval v podanom\ndodatočnom daňovom priznaní v riadku 21 v celkovej sume 71.785,95 eur.\nĎalej žalovaný poukazom na skutkové zistenia a postup správcu dane pri zadovažovaní skutkových\nzistení, konštatoval, že v sporných obchodných prípadoch bolo preukázané správcom dane vytvorenie\numelých obchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom, ktorých jediným\núčelom bolo získanie daňovej výhody - uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných\nobchodov deklarovaných v podanom daňovom priznaní a tým zníženie vlastnej daňovej povinnosti\nplatiteľa voči štátnemu rozpočtu.\nŽalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že viac daňových dokladov zaistených nebolo, pretože\nOČTK nezaistili všetky potrebné doklady a z dôvodu väzobného stíhania nemohol svoje tvrdenie\ndokázať, pretože tvrdenie žalobcu je v rozpore s jeho písomnom vyjadrením zaslaným správcovi dane,\nv ktorom uvádza, že nemôže splnomocniť ani splnomocnenca, aby ho zastupoval na daňovom úrade,\npretože tento splnomocnenec ho nemôže kvalifikovane zastupovať, pretože všetky doklady v súvislosti\ns firmou žalobcu zaistil vyšetrovateľ PZ, úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ Trnava\nvysunuté pracovisko Nitra.\nK tvrdeniu žalobcu, že ako daňový subjekt nemohol klásť svedkom otázky, žalovaný uviedol, že konatelia\ndodávateľských spoločností v daňových konaniach konali ako účastníci daňového konania, ktoré\nvykonávali miestne príslušné daňové úrady, pričom daňové úrady, ktoré preverovali a zisťovali skutkový\nstav u dodávateľských spoločností, boli v daných prípadoch postavením miestne príslušných správcov\ndane týchto spoločností a daňové subjekty nevypovedali v postavení svedkov. Ďalej uviedol, že správca\ndane pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy aj informácie z kontrolných zistení daňových kontrol sa\nostatné obdobia v roku 2010 a z dožiadaní iných daňových úradov, ktoré sa týkali obchodných transakcií\nmedzi spoločnosťami V. O. R., s.r.o., Z. H., s.r.o., A..O..G. . H., s.r.o. O. - F., spol. sr.o., Z.O.GROUP,\ns.r.o., T., s.r.o., O. R. V., s.r.o. a ďalších spoločností (zapojených v reťazových obchodných transakciách),\nktoré sú uvedené v protokole o daňovej kontrole ako aj v odôvodnení vydaného dodatočného platobného\nvýmeru. Konštatoval, že na základe uvedených skutočností potom správca dane uplatnené právo na\n\nodpočítanie dane v určenej sume za zdaňovacie obdobie január 2010 daňovému subjektu - žalobcovi,\nneuznal.\nŽalovaný taktiež trval na tom, že žalobca nevyužil svoje právo, keď súčinnosť pri zisťovaní skutkového\nstavu so správcom dane odmietol.\nZáverom žalovaný vyslovil názor, že krajský súd rozhodol správne, keď konštatoval, že neboli zistené\nžiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a\nžalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo, správne tiež poukázali na judikatúru\nSúdneho dvora, v súlade s ktorou aj rozhodli, a preto krajský súd dospel k správnemu záveru, že\nnámietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj, že preskúmavané\nrozhodnutia boli v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na vrátenia veci mu na ďalšie konanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie - dodatočný platobný výmer,\nprvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Bratislava V., ktorým bol žalobcovi vyrobený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 vo výške 71.785,95 Eur.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im\nprechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o vyrobení žalobcovi rozdielu\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 vo výške 71.785,95 Eur v zmysle zákona\nč. 222/2004 Z. z..\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\n\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe\nskutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nPodľa ust. § 2 ods. 1,3,6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov účinného v čase vydania\nrozhodnutia, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nchránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nPri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa ust. § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý\nvedie daňové konanie.\nSprávca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nAko dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy\nsprávcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových\nkontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi\na doklady k nim.\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré\nje povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n\nPodľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ\ndane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u\ndaňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým\núradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j/\nprvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby\nvzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\nvoči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nPodľa ust. § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní zabezpečil\nsúčinnosť s daňovým subjektom - žalobcom a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých\ndôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil v súlade so zákonom, a preto boli\nsplnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi\npredpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti\nstanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o\nspráve daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nZ predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa náležite\nvecou zaoberali, vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu vyplýva, že daňový subjekt - žalobca súčinnosť správcu dane odmietol. Z\nuvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vo veci daňové orgány oboch stupňov\nzamerali dokazovanie jednostranne v jeho neprospech a že vo veci nebol riadne zistený skutkový stav.\n\nV preskúmavacom konaní mal odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa preukázané, že\nžalovaný i správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov\nzaistených žalobcovi, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu\na získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli aj reálne uskutočnené. Podľa názoru\nodvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania v\ndaňovom konaní vypláva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že\nobchodné transakcie, ktoré deklaroval za sledované zdaňovacie obdobie ( január 2010) na základe\nfaktúr zadovážených v daňovej kontrole, sa uskutočnilo spôsobom deklarovaným žalobcom, pričom\npreukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 29 ods.8 zákona\nč. 511/1992 Zb. - v zmysle ktorej právnej úpravy žalobca má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nNa podporu uvedeného najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn.\n2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III.\nÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom\nsubjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona\no DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,\nktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento\nnárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom\nstanovených podmienok.“\nV zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom\ndodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom\nprípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na\núčely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona č.\n511/1992 Zb. povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov\npotom hodnotí daňový orgán.\nPodľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých\npodmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. preukáže. Žalobca bol povinný správcovi dane\npreukázať, že zdaniteľné obchody, tak ako ich deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované\nzdaňovacie obdobie sa reálne uskutočnili, čo v uvedenom prípade aj podľa názoru najvyššieho súdu\nnebolo platiteľom (žalobcom) v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu teda aj odvolací súd\nkonštatuje správnosť skutkových zistení krajským súdom a správne a podrobné vyvodenie dôvodov\nrozhodnutia krajského súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.\nPokiaľ žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že žalovaný ani prvostupňový súd\nsa žiadnym spôsobom nevyporiadali s dôvodmi uvedenými v žalobe a to konkrétne porušením práva\ndaňového subjektu garantovaného § 15 ods. 5 písm. e/ zákona NR SR č. 511/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov, podľa ktorého má daňový subjekt počas daňovej kontroly, okrem iných práv aj\nprávo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, odvolací súd túto námietku považoval za\nnedôvodnú.Zo skutkových zistení danej veci vyplýva, že z pohľadu daňového procesu sa sám žalobca\nukrátil o svoje právo konať v danej veci, keď odmietol súčinnosť so správcom dane. Odvolací súd zhodne\nako súd prvého stupňa zastáva názor, že ospravedlnením nemôže byť ani skutočnosť, že žalobca bol\nv čase daňovej kontroly vo výkone väzby, pretože tento mal možnosť zvoliť si právneho zástupcu pre\nadministratívne konanie, ktoré právo avšak v priebehu daňovej kontroly nevyužil.\n\nVo vzťahu k námietke žalobcu, ktorú však nevzniesol v odvolaní proti dodatočnému platobnému\nvýmeru a to, že daňový subjekt (žalobca) nemohol klásť svedkom otázky, odvolací súd uvádza, že\nkonatelia dodávateľských spoločností v daňových konaniach konali ako účastníci daňového konania,\nktoré vykonávali miestne príslušné daňové úrady, teda neboli vypočutí ako svedkovia. V danej súvislosti\nsenát odvolacieho súdu poukazuje na to, že svedkom môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej\nveci nie je v pozícii daňového subjektu a súčasne, že daňové úrady, ktoré preverovali a zisťovali skutkový\nstav u dodávateľských spoločností, boli v daných prípadoch v postavení miestne príslušných správcov\ndane týchto spoločnosti a daňové subjekty (dodávatelia) boli v predmetných konaniach (v daňových\nkontrolách, resp. miestnych zisťovaniach) v postavení miestne príslušných daňových subjektov a nie v\npostavení svedkov. Zo skutkových zistení ďalej vyplýva, že ako svedok v danom prípade vypovedala\nlen p. W. (osoba personálne prepojená s konateľom spoločnosti, ktorá vyhotovovala za žalobcu faktúry\na spracovávala mu aj účtovníctvo podľa jeho pokynu), ako aj, že svedeckú výpoveď menovanej hodnotil\nsprávca dane vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a pritom prihliadol na všetky skutočnosti,\nktoré vyšli v danom prípade najavo. Zo zadovážených dôkazov vychádzajúc aj z vyjadrení konateľov\nspoločnosti k činnosti spoločností, ktoré mali spolupracovať so spoločnosťami p. O. R. a p. O. R.,\nodvolací súd taktiež vyhodnotil získané dôkazy tak, že zdaniteľné obchody, z ktorých si žalobca ako\nplatiteľ dane uplatnil právo na odpočítanie dane, sa neuskutočnili a k dodaniu tovaru reálne nedošlo, keď\nskutkové okolnosti vypovedajú len o tom, že v daných obchodných transakciách išlo len o fakturovanie\nzdaniteľných obchodov, bez reálneho dodania.\nOdvolací súd nepovažoval za opodstatnenú ani námietku žalobcu, že z dôvodu väzby nemohol v\ndaňovom konaní predkladať požadované doklady a to ani prostredníctvom svojho obhajcu, keďže to\nznemožnili skutkové okolnosti.\nZo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že správca\ndane v priebehu výkonu daňovej kontroly požiadal Žiadosťou o doručenie úradnej písomnosti číslo\n604/321/111242/2011/Cib zo dňa 24. júna 2011, Ústav na výkon väzby Leopoldov o doručenie úradnej\npísomnosti - Výzvy na predloženie dokladov č. 604/321/111240/2011Cib zo dňa 24. júna 2011,\nštatutárnemu zástupcovi spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. p. O. R., predmetná výzva bola menovanému\ndoručená dňa 12. júla 2011, avšak i napriek doručenej výzve daňový subjekt požadované doklady\nnepredložil, ani ich predloženie žiadnym spôsobom nezabezpečil.\nOdvolací súd zastáva názor, že ak mal alebo má daňový subjekt vedomosť o tom, kde sa všetky doklady\nspoločnosti nachádzali, či nachádzajú, mal nielen možnosť, ale aj povinnosť tieto doklady zabezpečiť a\npredložiť ich správcovi dane prostredníctvom svojho právneho zástupcu, resp. tretej osoby, čo v danom\nprípade daňový subjekt neurobil.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu skutkové okolnosti danej veci vyvracajú dôvodnosť tvrdenia žalobcu,\nže mu bolo odňaté právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a že upozornil správny\norgán, že bez súčinnosti OČTK nemôže sám predložiť doklady, keď zo skutkových zistení je zrejmé, že\nsprávca dane v rámci výkonu daňovej kontroly konal v súčinnosti OČTK, čoho dôkazom je aj list správcu\ndane č. 604/321/42690/2011/Cib zo dňa 5. apríla 2011 a odpoveď evidovaná pod č. ČVS: PPZ-327/\nBOK-ZA-2010, ktorej prílohu tvorili faktúry za zdaňovacie obdobie január, február, máj, jún, júl, október,\nnovember, december 2010 a január a február 2011.\nV danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca i napriek tomu, že mu zamestnanci správcu\ndane umožnili v priebehu ústneho pojednávania v priestoroch Ústavu na výkony väzby v Leopoldove,\nnahliadnuť do dokladov spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o., ktoré si správca dane zabezpečil v súčinnosti\nOČTK, nevyužil svoje právo a súčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu so správcom dane odmietol,\n(Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 604/321/140963/2011/Cib zo dňa 25. augusta 2011), čo zdôvodnil\ntým, že: „bez svojho právneho zástupcu nebude nič podpisovať ani sa vyjadrovať, do dokladov nahliadať\nnebude“, požiadal o zavolanie strážnika a z miestnosti, kde prebiehalo ústne pojednávanie, odišiel.\nOdvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že „obhajca reálne nemal šancu dostať sa\ndo priestorov žalobcu, nehovoriac o tom, že OČTK zaistili účtovníctvo tak, že do zápisnice uviedli, že\nsa jedná napr. o zelený šanon s označením O. R., počet listov 395 ks - bez akejkoľvek špecifikácie“,\n\nkeďže v danom prípade správca dane vykonával daňovú kontrolu v spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. a nie\nu daňového subjektu O. R.. Jeho tvrdenia považoval za právne bezvýznamné.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu zo spisového materiálu vyplýva, že v priebehu výkonu daňovej\nkontroly správca dane neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992\nZb. a zároveň správca dane vytvoril žalobcovi dostatočný časový priestor na preukázanie skutočností,\nktoré by mali vplyv na správne určenie dane, čo žalobca nevyužil, pretože v rámci daňovej kontroly\npri zabezpečovaní dokladov nebol súčinný a požadované doklady i napriek výzve správcu dane,\nnezabezpečil.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a\npostup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane v rozsahu\nžalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými\nnámietkami.\nOdvolací súd vchádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na\nzávery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nza nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť odvolacieho návrhu žalobcu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2 O.s.p.\npotvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p.), keď pri nedostatku relevantných žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\nO náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust.\n§ 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov tohto konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}