{"guid": "77a4025f-c1d6-4511-8c55-b3576db18d46:6ed42406-6ecb-4843-adf8-a561f3981bec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200104.1", "spisova_znacka": "5Sžf/101/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/101/2013 z 30. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2014, sp. zn. 5Sžf/101/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200104.1", "identifikacne_cislo": "1012200104", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2014-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ed42406-6ecb-4843-adf8-a561f3981bec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200104.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200104.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200104.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/101/2013\n1012200104\n30. 10. 2014\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200104.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo\nsudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: Z.O.GROUP,\ns.r.o., sídlom Švabinského 13, Bratislava, IČO: 44 063 822, zast. advokátom JUDr. Miroslav Belica,\nsídlom Štefánikova trieda 79, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. I/222/19661-123192/2011/993415-r zo dňa 30.11.2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 2S/27/2012-27 zo dňa 27.3.2013, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/27/2012-27 zo dňa 27.\nmarca 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal súd\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/19661-123192/2011/993415-r zo dňa\n30.11.2011, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava V, zo dňa 05.09.2011, za zdaňovacie\nobdobie december 2010, pričom tento platobný výmer zmenil zo sumy 39 897,29 € na sumu 39 867,29\n€ (z dôvodu nesprávneho sčítania dane uvedenej v daňovom priznaní 35 164,79 € a dane zistenej\ndaňovou kontrolou 4 702,50 €) a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu\nprávneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom v\ndaných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné\nobchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov (pri ktorých\nsa reálnosť dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so zákonom. Tvrdenie\nžalobcu, že správca dane nekonkretizoval doklady, ktoré žiadal ku konkrétnym daňovým priznaniam\npredložiť, je v rozpore so skutkovým stavom, pretože je evidentné, že doklady, ktoré požadoval\nsprávca dane na výkon daňovej kontroly, boli konkretizované v oznámení o výkone daňovej kontroly č.\n604/321/41426/2011/ Cib zo dňa 31.3.2011 a následne boli konkretizované aj vo výzve na predloženie\ndokladov č. 604/321/111240/2011/Cib zo dňa 24.6.2011, ktorá bola doručená konateľovi spoločnosti\npánovi V. D. do U., ako aj na adresu sídla spoločnosti. Správca dane listom č. 604/321/96949/2011 zo\ndňa 02.06.2011 informoval žalobcu o vykonaných úkonoch, ktoré súviseli s výkonom daňových kontrol za\nzdaňovacie obdobie január, február 2010, apríl až december 2010 a január 2011. Predmetné oznámenie\nbolo doručené dňa 10.6.2011 žalobcovi - konateľovi spoločnosti p. V. D. do U., ako aj na adresu sídla\nspoločnosti. Písomnosť adresovaná na sídlo spoločnosti bola prevzatá dňa 28.6.2011, z čoho vyplýva, že\n\nžalobca mal zabezpečené preberanie zásielok. Nie je dôvodné tvrdenie žalobcu, že výpovede svedkov si\nodporujú a že tieto osoby všeobecne prehlasujú, že mal vykonávať iba fiktívne obchody, pretože zo spisu\nvyplýva, že svedkovia boli vypočutí konkrétne a vyčerpávajúco. Žalobca aj napriek doručenej výzve na\npredloženie dokladov, tieto nepredložil. Žalobca tak mohol učiniť aj prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu, resp. tretej osoby, čo však neurobil. Čo sa týka navrhovaného prerušenia daňovej kontroly,\nkrajský súd uviedol, že návrh na prerušenie podal advokát JUDr. Q. H., ktorý však nebol oprávnený konať\nv mene žalobcu. Správca dane informoval JUDr. Q. H., že v zmysle § 9 ZSDP sa daňový subjekt môže\ndať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s\núradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Z dôvodu, že návrh na prerušenie\ndaňových kontrol u žalobcu nebol doručený správcovi dane osobou, ktorá bola oprávnená konať za\nžalobcu, správca dane oznámil JUDr. Q. H., že podanému návrhu nevyhovuje. Správca dane doručil\ndňa 09.08.2011 žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa a prerokovanie protokolu č. 604/321/126432/2011/\nCib zo dňa 27.07.2011, ktorá bola spolu s protokolom o daňovej kontrole doručená priamo konateľovi\nspoločnosti p. V. D. do U.. Vo výzve správca dane určil deň prerokovanie protokolu na 25.08.2011.\nŽalobca zaslal správcovi dane svoje vyjadrenie k protokolu, v ktorom informoval správcu dane, že\ncestou svojho právneho zástupcu JUDr. Q. H. podal návrh na prerušenie všetkých konaní, ktoré sú\nvedené na Daňovom úrade Bratislava V. Správca dane mu listom č. 604/321/139839/2011/Cib zo dňa\n22.08.2011 oznámil, že nemôže vyhovieť jeho požiadavke na prerušenie všetkých daňových kontrol,\npretože neexistujú dôvody na ich prerušenie. Konateľ žalobcu, napriek tomu že OČTK mu umožnili v\npriestoroch výkonu väzby nahliadnuť do dokladov spoločnosti žalobcu odmietol využiť svoje právo a\nsúčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu. Žalobca nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov, ktoré sú\ndeklarované v daňovom priznaní.\nKrajský súd aplikoval v odôvodnení ustanovenia § 2 ods. 1, 3 a 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších prepisov (ďalej\nlen „ZSDP“), ďalej § 29 ods. 2 a 8 ZSDP a § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).\nPoukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ.\nRozhodnutie o trovách konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..\nII.\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť\nna ďalšie konanie a priznal mu právo na náhradu trov konania. Uviedol, že prvostupňový súd nesprávne\nprávne posúdil vec. Žalobca má za to, že žalovaný ani prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom\nnevyporiadal s dôvodmi uvedenými v žalobe a to konkrétne porušením práva daňového subjektu podľa\n§ 15 ods. 5 písm. e/ ZSDP, podľa ktorého má daňový subjekt počas daňovej kontroly právo klásť\nsvedkom a znalcom otázky na ústnom pojednávaní. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v konaní\nbolo vypočutých viacero osôb, všetky však bez prítomnosti žalobcu, bez možnosti konfrontácie. Žalobca\npoukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. III ÚS 153/2007. Adekvátnym dôkazným prostriedkom\nna objasnenie, či došlo k zakúpeniu stavebného materiálu, mal byť predovšetkým podrobný výsluch\nkonateľov žalobcu, prípadne ďalších zamestnancov žalobcu na okolnosti, kedy došlo k zakúpeniu tovaru\na platbe. Podľa obsahu výsluchu a jeho hodnotení v intenciách ustanovenia § 2 ods. 3 ZSDP bude\ntreba zvážiť, či neprichádza do úvahy konfrontácia s predávajúcimi, u ktorých bolo vykonané miestne\nzisťovanie. Všetci svedkovia sú obvinení z ekonomickej kriminality. Konateľ žalobcu bol počas celého\nvýkonu daňovej kontroly vo väzbe a teda nemohol v žiadnom prípade predkladať žiadne doklady. Je\npravda, že tak mohol urobiť prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ale skutkové okolnosti toto\nznemožnili. Žalobca uviedol, že sa jedná o osobu podnikajúcu v medzinárodnej nákladnej doprave v obci\nSvätoplukovo a súčasne bol vo väzbe konateľ, jeho matka i sestra, pričom jediný otec bol na slobode,\ntento však počas trvania väzby zahynul pri dopravnej nehode. Obhajca reálne nemal šancu sa dostať\ndo priestorov žalobcu, nehovoriac o tom, že OČTK zaistili účtovníctvo tak, že do zápisnice u viedli, že\nsa jedná napr. o zelený šanón s označením V. D., počet listov 395 ks bez akejkoľvek inej špecifikácie.\nIII.\n\nŽalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.\nUviedol, že žalobca v odvolaní uvádza ako novú skutočnosť porušenie § 15 ods. 5 písm. e/ ZSDP.\nŽalovaný sa s týmto nestotožňuje, pretože sám konateľ žalobcu sa ukrátil o svoje právo konať v\ndanej veci. Podľa žalovaného ospravedlnením nemôže byť ani fakt, že konateľ žalobcu bol v čase\ndaňovej kontroly vo výkone väzby, pretože tento mal možnosť zvolenia si právneho zástupcu pre\nadministratívne konania, avšak toto právo nevyužil. K tvrdeniu žalobcu, že v danom prípade ide\no osobu, ktorá podnikala v medzinárodnej doprave žalovaný uviedol, že správca dane neuvádza,\nže daňový subjekt mal vykonávať len fiktívne obchody, práve naopak, správca dane uvádzal, že\ndaňový subjekt vykonával medzinárodnú a vnútroštátnu kamiónovú prepravu. V danom prípade správca\ndane nespochybnil dodanie tovarov a služieb, ktoré platiteľ deklaroval v podanom daňovom priznaní\nza zdaňovacie obdobie december 2010, ale správca dane na základe zisteného skutkového stavu\nspochybnil prijaté zdaniteľné obchody, ktoré platiteľ deklaruje v podanom dodatočnom daňovom priznaní\nv riadku 21 v celkovej sume 39 867,29 €. Konateľ spoločnosti, napriek tomu že bol obmedzený na\nsvojej osobnej slobode, nič mu nebránilo počas výkonu daňovej kontroly písomne komunikovať so\nsprávcom dane a poskytnúť vyjadrenie a predložiť doklady, ktoré si mohol zaobstarať prostredníctvom\nprávneho zástupcu, prípadne tretej osoby. Žalovaný počas výkonu daňovej kontroly požiadal Prezídium\nPZ, ÚBOK, aby zaistilo doklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou žalobcu a o zaistenie dokladov za\nzdaňovacie obdobie január, február, apríl až december 2010. Na základe listu OČTK správca dane zistil,\nže medzi zaistenými dokladmi sa doklady za obdobie december 2010 nenachádzajú. Z tohto dôvodu,\nsprávca dane v rámci daňovej kontroly využil doklady a písomnosti zo spisu žalobcu najmä výpovede\nsvedkov, ktoré boli získané v rámci daňových kontrol u daňového subjektu AUTODOPRAVA Marián\nZorko, s.r.o. (personálne prepojenou spoločnosťou). V sporných obchodných prípadoch bolo správcom\ndane preukázané vytvorenie umelých obchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a\nžalobcom. Ako svedok bola vypočutá len p. F. (osoba personálne prepojená s konateľom spoločnosti,\nktorá vyhotovovala za žalobcu faktúry a spracúvala účtovníctvo). K tvrdeniu žalobcu, že nemohol\nsplnomocniť splnomocnenca aby ho zastupoval, pretože tento splnomocnenec nemôže kvalifikovane\nvystupovať, pretože všetky doklady v súvislosti so žalobcom zaistil vyšetrovateľ PZ, ÚBOK žalovaný\nuviedol, že žalobca v rámci daňovej kontroly tvrdil, že nemôže predložiť doklady pretože boli zaistené a v\npodanej žalobe tvrdí, že OČTK nezaistili všetky doklady. Tieto tvrdenia považuje žalovaný za účelové. Ak\nmal žalobca vedomosť o tom, kde sa všetky doklady nachádzajú, mal možnosť tieto doklady zabezpečiť\na predložiť ich správcovi dane. V súvislosti s postupom správcu dane žalovaný ešte uvádza, že žalobca\nmohol podľa § 15 ods. 8 písm. d/ ZSDP do dňa doručenia výzvy uplatniť u správcu dane námietku\nproti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone kontroly, čo však neurobil. K námietke žalobcu, že\nobhajca reálne nemal šancu dostať sa do priestorov žalobcu s tým, že OČTK zaistili účtovníctvo tak,\nže do zápisnice uviedli, že sa jedná napr. o zelený šanón s označením V. D. počet listov 395 ks - bez\nakejkoľvek špecifikácie žalovaný uviedol, že v danom prípade vykonával daňovú kontrolu v spoločnosti\nžalobcu a nie u daňového subjektu V. D..\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené\nverejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1,\n3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nSúd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.\n\nZSDP v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada\nzákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených\nna daňovom konaní.\nZásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý\nje vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom\nustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním\nrozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj\nodvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové\norgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne\npovinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti\ndaňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.\nSkutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť\nzáujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je\nsíce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov\nrozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba\nprávne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho\noprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda\ndodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa §\n1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.\nPodľa § 2 ods. 3 ZSDP, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 ZSDP, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy\nskutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 ZSDP, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ\ndane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a\nto u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva\nv rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného\npredpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola\nuplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od\ndane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 ZSDP, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný\ndaňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného\npreukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon\ndaňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu\ndaňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti\ns daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom\notázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu\nich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do\nzapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 ZSDP, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane\ntieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b)\n\nzabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované\ninformácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú\nhospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie\na záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné\nvysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho\ntvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného\ndaňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,\ng) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového\nsubjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nPodľa § 15 ods. 16 ZSDP, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú\nkontrolu.\nPodľa § 15 ods. 17 ZSDP, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia.\nOrgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred\njej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných\nzávislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov.\nAk vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je\nministerstvo.\nPodľa § 15 ods. 18 ZSDP, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu\nukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný\no tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 ZSDP, vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie\ndaňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 ZSDP, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania,\nhlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné\nlistiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy\nvedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 ZSDP, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\npriznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu\ndaňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov\nvedených daňovým subjektom.\nPodľa § 48 ods. 2 ZSDP, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim\nsa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní\nprihliadnuť.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom\ndochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona\nhmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky\na mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú\ncenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou\nbankou Slovenska.\n\nPodľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak,\nako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude\nnadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne\nvýstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:\nPredmetom tohto konania bolo rozhodnutie žalovaného č. I/222/19661-123192/2011/993415-r\nzo dňa 30.11.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.\n604/230/144120/11/Mich zo dňa 05.09.2011 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie december 2010 v sume (po zmene) 39 867,29 €.\nPodľa § 49 ods. l v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo na odpočítanie dane z tovarov a služby\nvzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká\ndňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom\nprípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na\núčely svojho podnikania ako platiteľ.\nV uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil obchodný prípad v tom smere, že takýto deň\nnenastal, pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že žalobca skutočne dodal tovar\nv zmysle ním deklarovaných faktúr.\nPodľa § 49 ods. 2 zákona o DPH môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb,\nktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. V zmysle písm.\na) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v\ntuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané v nadväznosti na ustanovenie\n§ 51 citovaného zákona.\nKľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným\nbremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb\nzaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je\npodľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené\núdaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu\na je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt\nje oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.\nSplnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie\nuvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným\nobsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna\nskutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok NS SR vo veci\nsp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17\nz 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29\nods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné\n\nuniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za\nzákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom\nodpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si\nuplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane\nslúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový\nsubjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na\nodpočet DPH uznaný ako oprávnený“.\nSamotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo\nna odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na\nurčité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky\nje jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady\nmusia byť odrazom reálneho plnenia.\nNámietky žalobcu uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu, boli už predmetom\nžaloby a krajský súd sa s nimi vysporiadal (nie je pravdou ako uvádza žalovaný, že námietku podľa §\n15 ods. 5 písm. e/ ZSDP uplatnil žalobca až v odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s tým, že prvostupňový súd podľa názoru žalovaného\nnesprávne právne posúdil vec tým, že porušil právo žalobcu podľa § 15 ods. 5 písm. e) ZSDP klásť\nsvedkom otázky na pojednávaní. Naopak, ako vyplýva z administratívneho spisu a krajský súd sa s\ntým vysporiadal na str. 9 svojho rozsudku, sám žalobca nevyužil svoje právo pri zisťovaní skutkového\nstavu a pri dokazovaní, keď odmietol bez svojho právneho zástupcu nič podpisovať ani sa vyjadrovať,\ndo dokladov nahliadať odmietol, požiadal o zavolanie strážnika a z miestnosti, kde prebiehalo ústne\npojednávanie odišiel. Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že napriek tomu, že žalobca bol\npočas výkonu daňovej kontroly vo výkone väzby a teda bol obmedzený na svojej osobnej slobode, mal\nzabezpečenú možnosť nebyť pasívny a realizovať svoje práva daňového subjektu v zmysle ZSDP buď\nosobne, alebo prostredníctvom advokáta, alebo tretích splnomocnených osôb. Treba tiež zdôrazniť, že\ndaňová kontrola bola ukončená dňa 25.8.2011. Žalobca žiadnu námietku voči postupu zamestnancov\nsprávcu dane pri výkone daňovej kontroly do dňa doručenia výzvy nepodal.\nNámietka žalobcu v odvolaní ohľadom spochybnenia výpovedí svedkov z dôvodu ich obvinenia z\nekonomickej kriminality neobstojí, pretože všetci svedkovia museli byť poučení o povinnosti vypovedať\na o následkoch krivej výpovede. Rovnako tiež argumenty o nemožnosti žalobcu predkladať v daňovom\nkonaní doklady z dôvodu väzby jeho a rodinných príslušníkov sú účelové a ničím nepodložené. Ako už\nbolo uvedené, výkon väzby nie je skutočnosťou ktorá by mala za následok znemožnenie práva daňového\nsubjektu podľa ZSDP, žalobca však svoje zákonom stanovené práva vôbec nevyužil.\nVzhľadom na uvedené, najvyšší súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2\nO.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/27/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}