{"guid": "2a353217-83dc-4ab5-963d-6830edc255bf:6dba642b-e510-46af-98f7-a4948c9506f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200039.1", "spisova_znacka": "6Sžo/27/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/27/2013 z 26. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2014, sp. zn. 6Sžo/27/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200039.1", "identifikacne_cislo": "1012200039", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/223", "nazov": "zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/223-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-56.odsek-4", "nazov": "§ 56 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-56.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/223-2001/paragraf-56"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/223#paragraf-56"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6dba642b-e510-46af-98f7-a4948c9506f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200039.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200039.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200039.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/27/2013\n1012200039\n26. 02. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200039.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: HAMÉ\nSLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Hlavná 44/A, Stupava, IČO : 31 391 079, právne zastúpený advokátom\nJUDr. Jozefom Horváthom, so sídlom Francisciho 11, Bratislava, proti žalovanému: Recyklačný fond, so\nsídlom Nobelova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu riaditeľa Recyklačného\nfondu č. S/11/01/2010 zo dňa 6. decembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 28. novembra 2012, č. k. 2S/13/2012-34, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. novembra 2012, č.\nk. 2S/13/2012-34 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len ako krajský súd alebo súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 28.\nnovembra 2012, č. k. 2S/13/2012-34 podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia riaditeľa\nžalovaného č. S/11/01/2010 zo dňa 6. decembra 2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a\npotvrdené rozhodnutie žalovaného č. S/11/01/2010 zo dňa 22. júna 2011 o nevyhovení žiadosti žalobcu\no vrátenie prostriedkov zaplatených žalobcom na účet sektora kovových obalov Recyklačného fondu za\nobdobie 2004 v celkovej sume 35.717,12 eur (1.076.014 SK) podanej v súlade s ust. § 56 ods. 4 zákona\nč. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len zákon č. 223/2001 Z. z. alebo zákon o odpadoch). O trovách konania rozhodol podľa § 250k\nods. 1 O.s.p. a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca vo veci úspech\nnemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolávajúc sa na ustanovenia § 7 ods. 1 písm. c/,\nh/ a r/, § 56 ods. 3 a 4 a § 74 zákona č. 223/2001 Z. z. dôvodil, že na konania podľa zákona č. 223/2001 Z.\nz. sa vzťahuje zákon č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len Správny poriadok) subsidiárne, čo znamená, že ustanovenia Správneho poriadku sa v konaní\naplikujú tam, kde zákon č. 223/2001 Z. z. nemá osobitnú (odchylnú) úpravu. Konštatoval ďalej, že zákon\nč. 223/2001 Z. z. v jeho znení platnom a účinnom v rozhodnej dobe (rok 2005) stanovil, že nárok na\nvrátenie príspevku zaplateného Recyklačnému fondu za výrobu a dovoz uskutočnené v kalendárnom\nroku zanikne, ak výrobca alebo dovozca nepredloží Recyklačnému fondu do konca prvého štvrťroka\nnasledujúceho kalendárneho roka doklady preukazujúce zhodnotenie odpadov odôvodňujúce vrátenie\nzaplateného príspevku, teda možnosť vrátenia zaplateného príspevku do Recyklačného fondu zákon\npodmienil predložením dokladov preukazujúcich zhodnotenie odpadov, ktoré by odôvodňovali vrátenie\n\nzaplateného príspevku a súčasne stanovil lehotu limitovanú koncom prvého štvrťroka nasledujúceho\nkalendárneho roku, s nedodržaním ktorej spojil zánik nároku na vrátenie príspevku.\nZ uvedeného zastal názor, že žalovaný môže pri rozhodovaní o žiadosti o vrátenie príspevku brať do\núvahy len tie doklady, preukazujúce zhodnotenie odpadov, ktoré mu boli predložené najneskôr do 31.\nmarca nasledujúceho kalendárneho roka a preto podklady odôvodňujúce vrátenie príspevku predložené\nžalovanému po uvedenom dni nemôžu byť pri rozhodovaní o vrátení príspevku vzaté do úvahy, pretože\naj keby žiadateľ takýmito podkladmi preukázal zhodnotenie odpadov v predchádzajúcom kalendárnom\nroku, jeho nárok na vrátenie zaplateného príspevku viažuceho sa k takto preukázanému zhodnotenie\nuplynutím 31. marca nasledujúceho roka zanikol.\nPoukázal na to, že v prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva,\nže podklady predložené žalobcom spolu so žiadosťou zo dňa 24. februára 2005 a to potvrdenia o\nzhodnotení kovového odpadu vystavené spoločnosťou Železiarne Podbrezová, a.s. nepreukazovali\nzhodnotenie odpadu z kovových obalov (kat. č. 15 01 04), ktorého sa žiadosť týkala, pretože boli\nvystavené k odpadom zo šrotovania kovových odpadov - odpad zo železa a ocele (kat. č. 19 10 01 vyhl. č. 284/2001 Z. z.).\nVo vzťahu k potvrdeniu o zhodnotení odpadov z kovových obalov vystaveného spoločnosťou\nVÍTKOVICE STEEL, a.s. dňa 14.04.2005 a predloženého Recyklačnému fondu dňa 06. mája 2005, na\nktoré žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o vrátenie príspevku zaplateného do Recyklačného\nfondu v roku 2004 nemohol prihliadať, nakoľko ide o podklady vystavené a predložené žalovanému po\nuplynutí vyššie uvedenej lehoty. Konštatoval, že rozhodnutie o nevyhovení žiadosti je zákonné, nakoľko\ntáto právna skutočnosť sama osebe bránila kladnému rozhodnutiu o žalobcovej žiadosti. V tejto súvislosti\nďalej dôvodil, že vzhľadom na osobitnú úpravu spôsobu a času preukazovania dôvodnosti žiadosti o\nvrátenie príspevku podľa zákona č. 223/2001 Z. z. nebolo povinnosťou žalovaného za daných okolností\npostupovať podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku a vyzývať žalobcu na odstránenie nedostatkov jeho\nžiadosti zo dňa 24. februára 2005, nakoľko z tohto podania je zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka\na čo sa navrhuje. Dodal, že skutočnosť, že k žiadosti žalobca nedoložil v stanovenej lehote do 31.\nmarca 2005 doklad preukazujúci zhodnotenie relevantného druhu odpadov, nezakladala žalovanému\npovinnosť vyzývať žalobcu na odstránenie nedostatkov jeho podania, pričom povinnosťou správneho\norgánu bolo v danom prípade len poskytnúť účastníkovi súčinnosť do tej miery, aby bolo možné o jeho\nžiadosti rozhodnúť, nie žiadať o doplnenie takých podkladov, aby bolo možné o žiadosti rozhodnúť\nkladne. Z uvedených skutočností dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu z\ndôvodu nepredloženia dokladov preukazujúcich zhodnotenie relevantného druhu odpadov v zákonnej\nprekluzívnej lehote, rozhodol v súlade so zákonom.\nStotožnil sa aj s názorom žalovaného, pokiaľ ide o otázku, či potvrdenie vystavené spoločnosťou\nVÍTKOVICE STEEL, a.s., teda zhodnotiteľom odpadov z Českej republiky, bolo podľa právnej\núpravy platnej v roku 2005 prípustným dokladom preukazujúcim zhodnotenie odpadov, že zákon\nč. 223/2001 Z. z. v § 56 ods. 3 vyžadoval preukázanie zhodnotenia odpadov u osoby, ktorá má\nudelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov udelený orgánmi štátnej\nsprávy odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Potvrdenie o zhodnotení odpadu vystavené\nspoločnosťou VÍTKOVICE STEEL, a.s. (bez ohľadu na čas jeho predloženia žalovanému) však uvedenú\nzákonnú podmienku nespĺňa a preto podľa názoru súdu žalovaný vec posúdil správne, keď uzavrel, že\npredmetný doklad nepotvrdzoval zhodnotenie odpadu z kovových obalov v zhodnocovacom zariadení,\nna prevádzkovanie ktorého bol vydaný súhlas podľa § 7 ods. 1 písm. c/, h/ a r/ zákona č. 223/2001 Z.\nz., ako to vyžadoval § 56 ods. 3 tohto zákona.\nKonštatoval tiež, že žalobca v žalobe okrem všeobecného tvrdenia o aplikačnej prednosti Nariadenia\nRady (EHS) č. 259/93 pred úpravou zákona č. 223/2001 Z. z. nepoukázal na rozpor postupu a\nrozhodnutia žalovaného v predmetnej veci s konkrétnymi ustanoveniami práva EÚ a žiaden takýto\nnesúlad vnútroštátnej právnej úpravy s predmetným nariadením ani nezistil.\nZáverom poznamenal, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy určuje\nžalovaného, proti ktorému má žaloba smerovať zákon (§ 250 ods. 4 O.s.p.) tak, že je ním, orgán, ktorý\nrozhodoval vo veci v poslednom stupni doplniac, že to platí bez zreteľa na skutočnosť, že z hľadiska\nfunkčnej príslušnosti v zákonom stanovených prípadoch vydáva rozhodnutie v druhom stupni správneho\nkonania vedúci správneho orgánu.\n\nVzhľadom na uvedené dospel po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový\nstav veci, tento po právnej stránke správne posúdil a svoje závery aj náležite odôvodnil a preto žalobu\npostupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nProti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhoval, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/13/2012 z 28. novembra 2012\nv súlade s ustanovením § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie Recyklačného fondu S/11/2010\nz 6. decembra 2011 ako nezákonné zruší a vráti vec na ďalšie konanie Recyklačnému fondu a súčasne\nzaviaže žalovaného na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, alternatívne navrhoval, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil (§ 250j ods. 2 písm.\na/ O.s.p.). Odvolávajúc sa na Čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, § 7 ods. 1 písm. c/, d/, § 56 ods. 3 a 4 a § 74 ods.\n1 zákona č. 223/2001 Z. z. a § 3 ods. 1 až 4, § 18 ods. 2, § 19 ods. 3, § 32 ods. 1 až 3, § 33 ods. 2, § 46,\n§ 47 ods. 3, § 49 ods. 2 a § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava\ndôvodov uvedených v žalobe zo dňa 20. novembra 2011 doručenej súdu prvého stupňa dňa 10. januára\n2012. Žalobca trval na tom, že konanie o vrátenie časti poplatku do Recyklačného fondu zo zálohových\nplatieb za odpady z kovových obalov sa nepochybne začalo podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku dňa\n24. februára 2005, kedy bola žiadosť doručená Recyklačnému fondu, teda táto bola doručená včas v\nlehote podľa § 56 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ žiadosť\nalebo doklady pripojené k žiadosti nepostačovali Recyklačnému fondu pre vydanie rozhodnutia bolo\njeho povinnosťou postupovať podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku a vyzvať ho ako žiadateľa, aby v\nurčenej lehote nedostatky odstránil s poučením, že inak konanie zastaví, čo sa však nestalo.\nNesúhlasil s tvrdením Recyklačného fondu a krajského súdu, že pri žiadosti na vrátenie časti poplatku\nz odpadu z kovových obalov nebola dodržaná prekluzívna lehota na preukázanie vzniku nároku podľa\n§ 56 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. argumentujúc, že je nepochybné, že v lehote predpokladanej v\ncitovanom ustanovení podal žiadosť o vrátenie časti poplatku do Recyklačného fondu zo zálohových\nplatieb, ktorú doložil dokladmi na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých v žiadosti.\nZastal názor, že tvrdenie o prípadnej preklúzii by prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak by k žiadosti o\nvrátenie preplatku zo zálohových platieb na príspevkoch do Recyklačného fondu za rok 2004 v komodite\nodpady z kovových obalov nepredložil žiadne doklady preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Doklady\nk žiadosti boli predložené, avšak Recyklačný fond spochybnil ich preukaznú silu a preto boli následne\npredložené doklady o zhodnotení odpadov z kovových obalov od spoločnosti VÍTKOVICE STEEL a.s.\nMal za to, že bolo povinnosťou Recyklačného fondu rozhodnúť o jeho nároku až potom, čo zistí presne\na úplne skutočný stav veci a za tým účelom ho mal vyzvať na doplnenie dokladov, alebo si aj sám\nobstarať podklady pre rozhodnutie napr. sám mohol vyzvať označené subjekty na odstránenie zistených\nnezrovnalostí alebo ich vysvetlenie (§ 32 ods. 1 až 3 Správneho poriadku), čo však neurobil.\nK tvrdeniu, že spoločnosť VÍTKOVICE STEEL a.s. ako česká právnická osoba nie je považovaná za\nprevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov v zmysle § 56 ods. 3 zákona č. 223/2001 Z. z.,\npretože vo vzťahu k jeho prevádzkovanému zariadeniu nebol vydaný súhlas podľa § 7 ods. 1 písm. c)\ncitovaného zákona považoval za potrebné uviesť, že po vstupe Slovenskej republiky do EÚ, môže byť\nprevádzkovateľom zariadenia na zhodnocovanie odpadov v zmysle § 56 ods. 3 zákona č. 223/2001 Z.\nz. aj subjekt, ktorý je oprávnený na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov spôsobom\nplatným v domovskom štáte podľa právnych predpisov tohto štátu. Dôvodil ďalej, že zo žiadneho\nustanovenia zákona č. 223/2001 Z. z. expressis verbis nevyplýva, že by odpad v danej komodite odpadov\nz kovových obalov nemohol byť zhodnocovaný aj mimo územia SR, t. j., že by zákonom bol zakázaný\nvývoz odpadov z kovových obalov na ich recykláciu mimo územia SR doplniac, že opačný výklad by\ndiskriminoval podnikateľské subjekty z iných členských štátov EÚ, čo je neprípustné. V tejto súvislosti\npoukázal aj na obsah stanoviska Ministerstva životného prostredia SR č. 3947/2006-4.2 zo dňa 7. apríla\n2006, ktoré bolo Recyklačnému fondu a súdu prvého stupňa predložené vo fotokópii, s ktorým obsahom,\nako namietol, sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal.\nĎalej namietal, že Recyklačný fond bol povinný mu pred vydaním rozhodnutia o jeho nároku ako\nžiadateľa podľa § 56 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. dať v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho\n\nporiadku možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a prípadne navrhnúť vykonanie ďalšieho\ndokazovanie, čo sa však nestalo.\nZ vyššie uvedených dôvodov mal za to, že splnil zákonné podmienky ustanovenia § 56 ods. 4 zákona\nč. 223/2001 Z. z. v požadovanom rozsahu, a preto považoval jeho nárok na vrátenie príspevkov\nzaplatených do Recyklačného fondu v sume 35.717,12 eur (1.076.014 SK) za oprávnený.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca v odvolaní neuviedol\niné skutkové ani právne dôvody než tie, s ktorými sa už vyrovnal v preskúmavanom rozhodnutí riaditeľ\nRecyklačného fondu, ako aj krajský súd v napadnutom rozsudku, a preto nepovažoval za potrebné\nobsah dotknutých častí ich odôvodnení parafrázovať. Len okrajovo považoval za potrebné uviesť, že\nšpecifikovaním zariadenia na zhodnocovanie odpadov relevantného pre účely aplikácie ust. § 56 ods. 3\na 4 zákona č. 223/2001 Z. z. [odkaz v zátvorke na ust. § 7 ods. 1 písm. c/, h/ a r/ uvedený v ust. § 56 ods. 3\nzákona č. 223/2001 Z. z. v znení aktuálnom v čase podania posudzovanej žiadosti žalobcu] neznamená\nzákaz ani obmedzenie vývozu odpadu na účely jeho zhodnotenia, na takýto vývoz odpadu, resp. na\njeho zhodnotenie mimo územia Slovenskej republiky len neboli viazané právne následky predpokladané\nv ust. § 56 ods. 3 a 4 zákona č. 223/2001 Z. z., čo znamená, že zhodnotenie odpadu mimo územia\nSlovenskej republiky neumožňovalo znížiť výšku príspevku plateného do Recyklačného fondu, resp.\nnemohlo založiť nárok na vrátenie už zaplateného príspevku.\nŽalovaný navrhoval odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť z jeho vecných a\nprávne správnych dôvodov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je nedôvodné.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie obchodnej spoločnosti HAMÉ SLOVAKIA\nspol. s r.o. a potvrdil rozhodnutie Recyklačného fondu č. sp. S/11/01/2010 zo dňa 22.06.2011. Týmto\nrozhodnutím Recyklačný fond nevyhovel žiadosti obchodnej spoločnosti HAMÉ SLOVAKIA spol. s r.o.\npodanej podľa § 56 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. z 24. februára 2005 o vrátenie prostriedkov\nzaplatených na účet sektora kovových obalov Recyklačného fondu za obdobie roku 2004 v celkovej\nsume požadovaného vrátenia zaplateného príspevku do Recyklačného fondu 35.717,12 eur (1 076 014\nSK)\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako najvyšší súd) dáva do pozornosti, že úlohou súdu\npri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia\nsprávneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n\nOdvolací súd mal z administratívneho spisu preukázané, že žalobca doručil dňa 1. marca 2005\nRecyklačnému fondu „Žiadosť o vrátenie preplatku zo zálohových platieb“ z 24. februára 2005 na\nzáklade potvrdenia o zhodnotení a recyklácii odpadov z obalov od firmy Envirea, s.r.o., Žilina, v komodite\nželezo a oceľ 35.717,12 eur (1 076 014 SK) a v komodite plasty 8 791,08 eur. K žiadosti žalobca\ndoložil osvedčenie č. 112/204/PO z 14.01.2005, ktorým spoločnosť ENVIREA spol. s r.o. prehlásila,\nže pre žalobcu zaistila plnenie povinnosti v súlade s ust. § 8 ods. 2 zákona č. 529/2002 Z. z. o\nobaloch a § 56 ods. 3 a 4 zákona č. 223/2001 Z. z. v období roka 2004 v komodite odpadu železo\na oceľ (uvedená komodita je v konaní sporná, pozn. odvolacieho súdu) katalógové č. odpadu 15 01\n04 v množstve 1 100.00 t, prehlásenie spoločnosti Zberne surovín Žilina, a.s. z 14. januára 2005\no recyklácii odpadov - obaly z kovu železa a ocele, katalógové číslo 15 01 04 v objeme 1 630\nt a potvrdenie vydané pre Zberne surovín Žilina, a.s. zhodnotiteľom Železiarne Podbrezová, a.s. z\n19. januára 2005 o zhodnocovanom odpade a spôsobe zhodnotenia komodity oceľový a liatinový\nodpad, katalógové číslo odpadu 19 10 01 - odpady zo šrotovania kovových odpadov, ktoré sa však\nnetýkalo relevantného odpadu z kovových obalov katalógové číslo 15 01 04. Žalobca dňa 6. apríla\n2005 doručil žalovanému žiadosť o odklad rozhodnutia vo veci vrátenia preplatku zálohových platieb za\nkomoditu železo a oceľ z dôvodu opätovného predloženia potvrdenia zhodnotenia predmetného odpadu\nv správnom katalógovom čísle. Následne dňa 6. mája 2005 doručil žalovanému doklady k žiadosti o\nvrátenie príspevku z Recyklačného fondu za komoditu železo a oceľ s odôvodnením, že zmena dokladu\nbola vyvolaná administratívnymi nedostatkami u pôvodného zhodnotiteľa odpadov katalógového čísla\n15 01 04 dodajúc, že ich zmluvný partner zabezpečil a predložil zdokladovanie toku materiálu iným\nzhodnotiteľom (spoločnosťou VÍTKOVICE STEEL, a.s.) ktorý doklad priložil k pôvodnej žiadosti o\nvrátenie príspevku z Recyklačného fondu v zmysle § 56 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z..\nV danej veci bolo prvostupňové správne rozhodnutie a následne napadnuté rozhodnutie vydané\nopätovne po zrušení prechádzajúcich rozhodnutí žalovaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 3S/10/2011-15 z 19. apríla 2011 z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p., keďže konajúci súd nemal k\ndispozícii administratívny spis a teda bolo znemožnené preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nV danej veci vyvstala pre odvolací súd prioritne spornou procesná otázka, konkrétne či postup\nkonajúceho správneho orgánu podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku subsumuje aj povinnosť správneho\norgánu upozorniť účastníka na to, že k podaniu predložil „nesprávne“ doklady, resp. doklady, ktoré jeho\nnároku nesvedčia, čo má v podstate za následok vydanie negatívneho rozhodnutia vo veci.\nPodľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\nPodľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť\nzrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť\njeho ďalšie náležitosti.\nPodľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán\npomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;\nsúčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.\nNiet pochýb, že zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania a správnych orgánov patrí medzi\nzákladné zásady správneho konania. Jej podstata spočíva v povinnosti správneho orgánu usmerniť\nvšetkých, ktorí majú aktívnu účasť na konaní, aby svojím konaním, resp. opomenutím konania neboli\npoškodení na svojich právach a právom chránených záujmov. Konkrétne je ustanovené, aby „pre\nneznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu“.\n\nV danom prípade však, podľa názoru najvyššieho súdu, nedošlo k porušeniu zásady aktívnej súčinnosti.\nZ podania žalobcu doručeného žalovanému dňa 1. marca 2005 určitým a jasným spôsobom vyplýva,\nkto ho podáva, ktorému orgánu je určené, akej veci sa týka a čo žalobca navrhuje. Teda z pohľadu\nformálnych náležitostí ide o podanie perfektné, obsahujúce všetky predpísané náležitosti. Preto\nnemožno vytknúť správnemu orgánu, že postupom podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku nevyzval\nžalobcu na odstránenie nedostatkov podania. Základom pre aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 3\nSprávneho poriadku sú formálne nedostatky podania, konkrétne sa jedná o také nedostatky, ktoré\nspočívajú v zmätočnosti podania alebo v jeho nekompletnosti - napríklad ak z podania nie je zrejmé,\nčoho sa týka alebo čoho konkrétne sa účastník domáha a na akom právnom základe.\nSkutočnosť, že žalobca k žiadosti nepredložil z obsahového hľadiska „perfektné“ doklady je v danom\nprípade na ťarchu žalobcu.\nPodľa § 56 ods. 3 zákona č. 223/2001 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase, príspevok výrobcu\na príspevok dovozcu sa zníži o príspevok za to množstvo výrobkov a materiálov, za ktoré sa platí\npríspevok do Recyklačného fondu a pri ktorých výrobca alebo dovozca preukáže, že sám alebo\nprostredníctvom zmluvného partnera, ktorý má udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na\nzhodnocovanie odpadov [ § 7 ods. 1 písm. c/] zabezpečil ich zhodnotenie alebo zabezpečil spracovanie\nstarých vozidiel; na túto činnosť nemožno zmluvnému partnerovi poskytnúť prostriedky z Recyklačného\nfondu. Zabezpečením zhodnotenia prostredníctvom zmluvného partnera sa rozumie aj preukázanie\nmateriálového toku odpadu od prevádzkovateľa zariadenia na zber odpadov [ § 7 ods. 1 písm. d)] do\nzariadenia na zhodnocovanie odpadov.\nPodľa § 56 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase, ak výrobca alebo dovozca\npreukáže, že po zaplatení príspevku do Recyklačného fondu zhodnotí v priebehu kalendárneho roka\nspôsobom podľa odseku 3 odpady z výrobkov, za ktoré zaplatil tento príspevok, vráti mu Recyklačný\nfond tú časť ním uhradeného príspevku, na ktorú sa vzťahuje možnosť zníženia príspevku podľa\nodseku 3, najviac však do výšky zaplateného príspevku. Nárok na vrátenie príspevkov zaplatených do\nRecyklačného fondu za výrobu a dovoz uskutočnené v kalendárnom roku zanikne, ak výrobca alebo\ndovozca nepredloží Recyklačnému fondu do konca prvého štvrťroka nasledujúceho kalendárneho roka\ndoklady preukazujúce zhodnotenie odpadov odôvodňujúce vrátenie zaplateného príspevku.\nUstanovenie § 56 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. stanovuje prekluzívnu lehotu vzťahujúcu sa k\nnároku na vrátenie príspevkov zaplatených do Recyklačného fondu za výrobu a dovoz uskutočnený v\nkalendárnom roku tak, že tento nárok zanikne, ak výrobca alebo dovozca nepredloží Recyklačnému\nfondu do konca prvého štvrťroka nasledujúceho kalendárneho roka t. j. do 31. marca nasledujúceho\nkalendárneho roka, doklady preukazujúce zhodnotenie odpadov odôvodňujúce vrátenie zaplateného\npríspevku. Z uvedeného preto vyplýva, že na priznanie nároku nestačí len podanie žiadosti do\nstanoveného termínu, ako sa domnieva žalobca, ale aj predloženie relevantných dokladov. Nesplnenie\ntejto povinnosti do uplynutia určenej lehoty, má ex lege za následok zánik nároku, pričom na\ntúto skutočnosť má správny orgán povinnosť prihliadnuť zo zákona. Preto, pokiaľ žalobca predložil\nžalovanému doklady, vystavené dokonca po uplynutí prekluzívnej lehoty (odvolací súd mal preukázané,\nže boli vydané až dňa 14. apríla 2005) dňa 6. mája 2005, nemal žalovaný inú možnosť ako žiadosti\nnevyhovieť.\nPokiaľ sa jedná o námietku, ktorou žalobca tvrdil, že doklad vystavený spoločnosť VÍTKOVICE STEEL,\na.s. je dokladom relevantným, keďže zo žiadneho ustanovenia zákona č. 223/2001 Z. z. expressis verbis\nnevyplýva, že by odpad v danej komodite odpadov z kovových obalov nemohol byť zhodnocovaný aj\nmimo územia SR, t. j., že by zákonom bol zakázaný vývoz odpadov z kovových obalov na ich recykláciu\nmimo územia SR, odvolací súd uvádza zhodne s názorom krajského súdu, že posúdenie tejto otázky\nvzhľadom na preklúziu nároku, je irelevantné.\nNedá však najvyššiemu súdu neuviesť, že spoločnosť VÍTKOVICE STEEL, a. s., nespĺňala zákonné\natribúty uvedené v § 56 ods. 3 zákona č. 223/2001 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase v spojení\n\ns ust. § 7 ods. 1 písm. c/, d/, keďže nešlo o zmluvného partnera, ktorý mal orgánom štátnej správy\nodpadového hospodárstva udelený súhlas.\nK námietke žalobcu, ktorou namietal, že Recyklačný fond si nesplnil povinnosť mu pred vydaním\nrozhodnutia o jeho nároku ako žiadateľa podľa § 56 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. dať v zmysle\nustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie\na prípadne navrhnúť vykonanie ďalšieho dokazovanie, odvolací súd udáva, z administratívneho\nspisu vyplýva, že podkladmi pre rozhodnutie žalovaného boli doklady predkladané žalobcom ako\nžiadateľom, a preto pokiaľ aj žalovaný neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie pred\nvydaním rozhodnutia, takéto pochybenie nemá za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru najvyššieho súdu,\nv zmysle ktorej treba považovať za neúčelné a nehospodárne zrušenie a vrátenie rozhodnutia len\nz dôvodu zopakovania procesu, ktorý by však účastníkovi administratívneho konania nepriniesol iný\nvýsledok.\nVychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za relevantné\npre vyhovenie jeho odvolacieho návrhu.\nNajvyšší súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. Rovnako nezistil v konaní žalovaného\nsprávneho orgánu, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa názoru najvyššieho súdu, krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nerozhodol svojvoľne ani protizákonne a odôvodnenie\njeho rozhodnutia je logické, jasné a zrozumiteľné. Preto najvyšší súd rozsudok krajského súdu podľa §\n250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ako vecne a právne správny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žalobcovi v odvolacom konaní náhradu trov konania\nnepriznal, pretože v tomto konaní bol neúspešný.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}