{"guid": "0ec5e874-b060-4a8a-a61e-581634ad652e:9c299e4c-dd0d-465b-b65d-83ae6780ad27", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1012200026.1", "spisova_znacka": "3Sži/29/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/29/2013 z 11. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2014, sp. zn. 3Sži/29/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1012200026.1", "identifikacne_cislo": "1012200026", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2014-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c299e4c-dd0d-465b-b65d-83ae6780ad27", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1012200026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sži/29/2013\n1012200026\n11. 02. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:1012200026.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek\nsenátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: JUDr. M. O., trvale\nbytom M. XXX XX S., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,\nPribinova č. 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-129/2011 zo\ndňa 07.11.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 8/2012-36\nzo dňa 31.07.2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 8/2012-36 zo dňa\n31.07.2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods.2, písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie\nMinistra vnútra Slovenskej republiky č.: SLV-OLVS-129/2011 zo dňa 07.11.2011, ako aj prvostupňové\nrozhodnutie žalovaného č. KM 614/SI-2011 zo dňa 05.09.2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie s odôvodnením, že rozhodnutie o nesprístupnení informácií z dôvodu ochrany utajovaných\nskutočností musí obsahovať odôvodnenie, prečo je splnená formálna podmienky utajenia, t.j. zaradenie\npredmetných informácií pod konkrétnu položku utajovaných skutočností (ale aj pod konkrétnu\nformuláciu, resp. slovné spojenie tejto položky), ako aj materiálna podmienka, t.j. prečo naozaj\nexistuje potreba chrániť predmetné informácie v záujme Slovenskej republiky. Pri zdôvodňovaní chrániť\npožadovanú informáciu v záujme Slovenskej republiky tiež nemožno doslovne a mechanicky zopakovať\nvšeobecnú charakteristiku utajovanej skutočnosti určitého stupňa utajenia prevzatú z § 3 zákona č.\n215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Odôvodnením potreby utajovať informáciu nemôže\nbyť iba jednoduché konštatovanie, že sprístupnením informácie by prišlo k ujme na záujmoch Slovenskej\nrepubliky. Povinná osoba musí v rozhodnutí podrobnejšie odôvodniť, prečo by k takej ujme malo dôjsť.\nŽalobcom požadované informácie o samotnej existencii požadovaných zmlúv, dohôd, dodatkov a\ndátumoch ich uzatvorenia, o cene plnenia podľa predmetných zmlúv, dohôd a dodatkov, ako aj o\npodmienkach a výške sankcií hroziacich za ich zrušenie, či nesplnenie, nespĺňajú kritéria utajovaných\nskutočností podľa zákona č. 215/2004 Z.z. a rovnako sa netýkajú oblastí podľa nariadenia vlády č.\n216/2004 Z.z., ktorými sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností, ani nie sú obsahom zoznamu\nutajovaných skutočností v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR pod položkou č. 37. Tieto dokumenty\nmusia byť sprístupnené tak, že z nich majú byť vylúčené iba tie časti, ktorých sa dôvod obmedzenia\ntýka. Predmetom zákonnej ochrany sú iba skutočnosti, ktoré majú v zákone ustanovené vlastnosti\nutajovaných skutočností, nie celé materiály, ktoré obsahujú utajované skutočnosti. Ak napríklad\npísomnosť obsahuje utajovanú skutočnosť, štátny orgán s právomocou ju chrániť môže utajovanú\n\nskutočnosť začierniť alebo inak urobiť verejnosti neprístupnou, ale nemôže odmietnuť uverejnenie\nvšetkého ostatného, čo sa uvádza v písomnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené nemalo byť žalovaným\nobmedzené sprístupnenie informácií požadovaných žalobcom, ide o sprístupnenie informácie týkajúcej\nsa používania verejných prostriedkov. Žalovaný mal žalobcovi sprístupniť ním požadované dokumenty\ntak, že z nich mal vylúčiť tie časti, ktorých sa dôvod obmedzenia týkal.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil a žalobu zamietol. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu a podáva odvolanie,\nkeďže má zato, že rozhodnutie súdu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNamietal, že žalobca žiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa všetkých zmlúv uzatvorených so\nspoločnosťou ORGA - TRADE a.s., Račianska 188, 830 04 Bratislava, IČO: 31 402 038, týkajúcich\nsa modernizácie technických prostriedkov slúžiacich na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej\nprevádzky a akýchkoľvek dohôd a dodatkov meniacich alebo zrušujúcich predmetné zmluvy, prípadne\njednostranný právny úkon, na základe ktorého bola takáto zmluva zrušená.\nPoukazoval na § 2 písm. a/ zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, utajovanou skutočnosťou je informácia alebo\nvec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba\nchrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo\nodcudzením a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím\nnariadením. Podľa § 2 písm. b/ predmetného zákona informáciou je:\nobsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu,\nobsah ústneho vyjadrenia,\nobsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho\ntransportného média.\nŽalobcom žiadané informácie tak, ako ich vymedzil žalobca vo svojej žiadosti doručenej komunikačnému\nodboru kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky dňa\n09.06.2011 majú charakter\nutajovaných skutočnosti podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 215/2004 Z.z. o\nochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na sú skutočnosťami, ktoré je potrebné subsumovať pod položku 37 zoznamu utajovaných skutočností v\npôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prílohy nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 16/2008, a teda „obstarávanie“ predmetných technických prostriedkov. Žalovaný je toho\nnázoru, že pojem „obstarávanie“ predmetných technických prostriedkov treba vykladať extenzívne a v\nširších súvislostiach, keďže obstarávanie predmetných technických prostriedkov sa zabezpečuje najmä\nformou zmlúv, a teda konkrétne aj zmluvami, ktorých znenie žalobca požadoval. Nie je možné súhlasiť\nso žalobcom, že zmluva nemôže tvoriť utajovanú skutočnosť ako celok. Žalobcom požadované zmluvy,\ndohody a dodatky tak, ako sú uvedené v jeho žiadosti, tvoria utajovanú skutočnosť ako celok, a preto sa\nna ne vzťahujú obmedzenia ich sprístupnenia podľa § 8 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky preto\npostupovalo v konaní správne, keď žalobcovi požadované informácie nesprístupnilo.\nŽalovaný má za to, že návrh žalobcu nemožno považovať za dôvodný, pretože obe rozhodnutia,\nt.j. rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu č. SLV-OLVS-129/2011 zo 07.11.2011, ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KM 614/SI-2011 z 05.09.2011 sú rozhodnutiami\nvydanými v súlade so zákonom.\n\nŽalovaný má tiež za to, že nie je vhodné komukoľvek sprístupniť, resp. zverejniť čo i len\nčiastkovú informáciu o samotnom nákupe a jeho predmete, obstarávaní akýchkoľvek technických\nprostriedkov uvedených v číselníku interných čísel komoditnej skupiny č. 10-spravodajská technika,\nktoré budú používané utajovaným spôsobom útvarmi zabezpečujúcimi použitie informačno-technických\nprostriedkov.\nAk sa žalobcovi sprístupní takáto (aj keď len čiastková) informácia, ten je oprávnený ju rozširovať ďalej\nv podstate bez obmedzenia. Takýmto konaním môže dôjsť k odhaleniu foriem a metód práce polície pri\nboji so zločinnosťou, ktoré tvoria položku 34 zoznamu utajovaných skutočností v pôsobnosti Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky prílohy nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 16/2008.\nOrganizované skupiny, záujmové osoby získaním informácie o samotnom nákupe takýchto technických\nprostriedkov, ale aj o podmienkach nákupu, firme, cene a pod. zo zmlúv, dohôd a dodatkov, ktoré\nsa na prvý pohľad nemusia javiť ako utajovaná skutočnosť, môžu odhaliť možnosti, formy a spôsoby\nzískavania informácií políciou o trestnej činnosti. Na základe takto získaných primárnych informácií sa\nmôžu ďalej prepracovať k oveľa dôležitejším informáciám, k obstarávaným technickým prostriedkom, k\nich technickej špecifikácii a pod., následne potom môžu prispôsobiť páchanie trestnej činnosti a zabrániť\ntak polícii v možnosti získavať potrebné informácie.\nVyhovenie žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií zo zmluvy o obstaraní predmetného technického\nprostriedku by v budúcnosti mohlo viesť k značným problémom súvisiacim s odhaľovaním foriem a\nmetód práce polície aj pri obstarávaní iných technických prostriedkov. Táto skutočnosť bude mať dopad\nnielen na úrad, ďalšie útvary Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale aj napr. na Ministerstvo obrany\nSlovenskej republiky, Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad pri obstarávaní\ntechnických prostriedkov používaných utajovaným spôsobom, a teda pri uzatváraní zmlúv obdobného\ncharakteru.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného zo dňa 11.10.2013 písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania\n(§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\n5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211\nods. 2 O.s.p.) a napadnutý rozsudok z iných právnych dôvodov ako vecne správny potvrdil podľa § 250ja\nods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p.\nPodľa § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov všetky obmedzenia\npráva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane\nsprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie\nodmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že v danom prípade je zásadnou právnou otázkou aplikácia\nustanovenia § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií vo vzťahu k vyhláške Národného\nbezpečnostného úradu č. 453/2007 Z.z. o administratívnej bezpečnosti, ktorá v § 2 upravuje manipuláciu\ns utajovanými skutočnosťami.\nKrajský súd vychádzajúc z ustanovenia § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. vyslovil záväzný právny názor:\n„ak napríklad písomnosť obsahuje utajovanú skutočnosť, štátny orgán s právomocou ju chrániť môže\nutajovanú skutočnosť začierniť alebo inak urobiť verejnosti neprístupnou, ale nemôže odmietnuť\nuverejnenie všetkého ostatného, čo sa uvádza v písomnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené nemalo\nbyť žalovaným obmedzené sprístupnenie informácií požadovaných žalobcom, ide o sprístupnenie\n\ninformácie týkajúcej sa používania verejných prostriedkov. Žalovaný mal žalobcovi sprístupniť ním\npožadované dokumenty tak, že z nich mal vylúčiť tie časti, ktorých sa dôvod obmedzenia týkal“.\nS týmto právnym názorom sa senát najvyššieho súdu nestotožnil. Pokiaľ je písomnosť označená\nstupňom utajenia tak uvedený spôsob zabezpečovania aplikácie § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. jej súčasne\n„manipuláciou s utajovanou písomnosťou“ v zmysle § 2 vyhlášky č. 453/2007 Z.z. o administratívnej\nbezpečnosti. Je potrebné zdôrazniť, že uvedený pojem je vymedzený demonštratívne, preto významne\nzasahuje do možnosti súčasnej aplikácie § 12 zákona č. 211/2000 Z.z.\nPodľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 211/2000 Z.z. manipulácia s utajovanou písomnosťou na účely tejto vyhlášky je\ntvorba, príjem, evidencia, preprava, prenášanie, ukladanie, rozmnožovanie, vyraďovanie, uschovávanie\na akékoľvek iné nakladanie s utajovanou písomnosťou (ďalej len \"manipulácia\"), ktorá sa zaznamenáva\nv administratívnej pomôcke, ktorou je najmä....\nSúčasne je však nevyhnutné brať do úvahy ustanovenie § 2 písm. b/ č. 215/2004 Z.z. o ochrane\nutajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého na účely tohto zákona je\ninformáciou\n1. obsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu,\n2. obsah ústneho vyjadrenia,\n3. obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho\ntransportného média.\nVzhľadom na to, že zákon o ochrane utajovaných skutočností ustanovil, že informáciou je obsah\npísomnosti vzniká zásadná právna otázka, či ide o obsah v písomnosti vo formálnom zmysle, t.j. všetky\npísomné znaky uvedené na listine ako nosiči informácie, alebo v materiálnom zmysle t.j. meritórny\nobsah. V tejto časti sa najvyšší súd prikláňa k právnemu názoru krajského súdu, že ide o ochranu\nutajovaných skutočností v materiálnom zmysle. Preto výlučne označenie účastníkov zmluvy, typ zmluvy\n(napr. kúpna...) dátum uzavretia, všeobecný opis (názov) jej predmetu, číslo zmluvy potvrdzujúce\njej existenciu, bez zverejnenia materiálneho obsahu podliehajú právnemu režimu zákona o slobode\ninformácii v zmysle jeho ustanovenia § 12. Z obsahu žiadosti o informáciu vyplýva, že týmito údajmi\nžalobca v podstate disponoval a ide iba o ich verifikáciu. Je potrebné, uviesť, že zákon o slobode\ninformácii slúži aj na verifikáciu, že žiadaná informácia existuje, ale podlieha režimu utajovaných\nskutočností.\nZ hľadiska právnej praxe senát najvyššieho súdu poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky\nvo svojej rozhodovacej činnosti (nález IV. US 464/2010-45 zo dňa 10.11.2011 zrušil rozsudok NS SR 3\nSži/5/2009) odmietol paušálny prístup a formálny prístup k obmedzeniu prístupu k informáciám s tým,\nže i v týchto prípadoch je nevyhnutné vykonať správnu úvahu. To znamená, že jednotlivé obmedzenia\nprístupu k informáciám musia vždy prejsť materiálnym testom ustanovenia § 12 zákona o slobode\ninformácií za použitia správnej úvahy. Medze správnej úvahy senát pre ďalšie konanie uviedol.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 246c O.s.p. v spojení s § 224\nods. 1 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania a súd mu ho vo vyhlásenom rozsudku priznal. Žalobca trovy konania v zmysle\nustanovenia § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p. trovy konania nevyčíslil do 3 pracovných dní od vyhlásenia\nrozsudku. Najvyšší súd zistil, že žiadne trovy odvolacieho konania mu zo spisu nevyplývajú, preto v\nzmysle § 151 ods. 2 in fine O.s.p. v písomnom vyhotovení rozsudku mu náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}