{"guid": "aed003bf-9fda-4420-ab62-5dfd95980cf2:1e0e3857-e921-4bed-bc00-1b10f49a72a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201975.1", "spisova_znacka": "5Sžo/26/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/26/2013 z 30. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2014, sp. zn. 5Sžo/26/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201975.1", "identifikacne_cislo": "1011201975", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "datum_vydania": "2014-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-33.odsek-3", "nazov": "§ 33 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-33.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-33.odsek-4", "nazov": "§ 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-33.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/200#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e0e3857-e921-4bed-bc00-1b10f49a72a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201975.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201975.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201975.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/26/2013\n1011201975\n30. 04. 2014\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201975.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej\na členov senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu D., bytom\nv A., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom v Bratislave, Račianska 8,\nproti žalovanému Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičová 5,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 14. októbra 2011, č. MF/022923/2011-23, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2013, č. k. 3S/260/2011-43,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republike rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2013, č. k.\n3S/260/2011-43 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nRozsudkom z 22. januára 2013, č. k. 3S/260/2011-43 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného\nzo 14. októbra 2011, č. MF/022923/2011-23. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil rozhodnutie generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z 27. júna\n2011, č. 691/2011-1460/GR, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie vedúceho zmeny pobočky Colného\núradu Košice Šaca (1207), služobného úradu Colný úrad Košice.\nS poukazom na § 3, § 33 ods. 3 a § 230 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov\n(ďalej len „zákon o štátnej službe colníkov“), čl. 2 písm. f/ prílohy rozkazu ministra financií č. 2/2007\nRozsah právomoci nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe colníkov (personálna\na disciplinárna právomoc) v znení dodatkov (ďalej len „rozkaz ministra č. 2/2007“), postupujúc v\nzmysle § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) mal z obsahu pripojených\nadministratívnych spisov za preukázané, že rozhodnutie č. 391/2011-1460/GR z 27. júna 2011 bolo\nvydané oprávnenou osobou, a to v súlade s čl. 2 písm. f/ rozkazu ministra č. 2/2007 upravujúcim\nprávomoci nadriadených vo veciach služobného pomeru štátnej služby colníkov, publikovanom vo\nVestníku 33/2007, oboznámenie s ktorým žalobca potvrdil svojím podpisom.\nPodľa záverov krajského súdu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobcu a nie sú dané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého\nrozhodnutia. Žalobca bol z funkcie odvolaná v zmysle § 33 ods. 3, 4 zákona o štátnej službe colníkov, a to\nbez uvedenia dôvodu, preto prvostupňové správne rozhodnutie nemuselo obsahovať odôvodnenie, inak\nobsahovalo všetky náležitosti podľa § 230 zákona o štátnej službe colníkov, jeho výrok bol formulovaný\n\npresne, určito a stručne. Žalovaný aj správny orgán prvého stupňa, podľa krajského súdu, dostatočne\nzistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému žalobcovi ich náhradu\nnepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP) odvolanie\nžalobca, namietajúc nezákonnosť rozsudku krajského súdu z dôvodov, že krajský súdu dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a\nrozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/\nOSP). Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) odvolaním napadnutý\nrozsudok zmenil a napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňový správnym rozhodnutím zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil a špecifikoval.\nZa zásadnú v prejednávanej veci označil žalobca otázku, či bol generálny riaditeľ oprávnený podľa §\n33 ods. 3 zákona o štátnej službe colníkov. Zopakoval námietku, že rozdelenie právomocí podľa § 33\nods. 3 zákona o štátnej službe colníkov a delegácia časti na generálneho riaditeľa ministrom financií je\nv rozpore so zákonom.\nPoukázal ďalej na čl. 7 rozkazu ministra č. 2/2007, z ktorého vyplýva, že ustanovovaciu právomoc (t.\nj. aj právomoc odvolať osobu) na colnom úrade má riaditeľ colného úradu voči colníkom zaradeným\nna colnom úrade. Žalobca je colníkom na colnom úrade a do funkcie vedúceho zmeny ho ustanovil\nriaditeľ colného úradu, ktorý bol teda v zmysle § 33 zákona o štátnej službe colníkov v spojení s čl. 8\nods. 2 a čl. 7 rozkazu ministra č. 2/2007 oprávnený žalobcu z tejto funkcie odvolať tak, ako to urobil\nvoči predchádzajúcemu riaditeľovi zmeny. Zdôraznil, že krajský súd sa námietkou odlišného postupu pri\nodvolávaní z funkcie vedúceho zmeny colného úradu vôbec nezaoberal.\nMá za to, že ani minister nemôže konať v rozpore s princípom nedeliteľnosti právomoci menovať,\nresp. ustanovovať do funkcie (§ 33 zákona o štátnej službe colníkov), a túto rozdeliť a delegovať\nspôsobom, ako je uvedené v rozkaze ministra č. 2/2007. Tento záver vyplýva aj z § 3 zákona o štátnej\nslužbe colníkov. V prípade pripustenia odlišného výkladu by došlo k situácii, v ktorej by prezident\ncolného riaditeľstva (pôvodne generálny riaditeľ colného riaditeľstva) prostredníctvom odvolávania osôb\nustanovených alebo menovaných do funkcie riaditeľom colného úradu mohol neprimerane zasahovať\ndo personálneho obsadenia úradu.\nPreto sa žalobca domnieva, že právomoc zákonom zverená zákonom ministrovi môže byť delegovaná\nna nadriadeného jedine tak, že nadriadený na tom istom stupni riadenia odvoláva colníka, ktorého do\nfunkcie ustanovuje. Tento postup by bol v súlade s § 33 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 (zákona o štátnej\nslužbe colníkov). Pokiaľ aj minister konaním vo veciach služobného pomeru poverí iného nadriadeného,\ntoto poverenie nesmie byť v rozpore so zákonom.\nKrajský súd sa v tomto smere vôbec nezaoberal žalobcovou námietkou, že rozkaz ministra je v zmysle §\n238 (zákona o štátnej službe colníkov) absolútne neplatným právnym úkonom, hoci túto žalobca vzniesol\nv lehote na podanie žaloby - v jej písomnom doplnení.\nNestotožňujeme sa ani z argumentáciou súdu, že nebolo potrebné v rozhodnutí uviesť predpis, z\nktorého mala vyplývať príslušnosť nadriadeného odvolať žalobcu z funkcie, a to aj napriek tomu, že\ns rozkazom bol oboznámený. Povinnosť oboznámiť sa s internými predpismi nezbavuje nariadeného\nvydať rozhodnutie tak, aby malo náležitosti ustanovené zákonom, o to viac, ak v rozhodnutí uvedie, že\nžalobcu odvoláva podľa § 33 (zákona o štátnej službe colníkov), bez toho aby vo výroku bolo poukázané,\nže právomoc odvolať mu bola udelená na základe § 3 (zákona o štátnej službe colníkov). Je evidentné,\nže výrok rozhodnutia, ako ho formuloval generálny riaditeľ je v rozpore § 230 ods. 2 (zákona o štátnej\nslužbe colníkov).\nVo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že v zmysle § 3 zákona o štátnej\nslužbe colníkov „v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach\nslužobného pomeru podľa tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak\ntento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“).“\n\nMinister financií SR v súlade s hore uvedeným ustanovením delegoval v Rozkaze ministra financií\nč. 2/2007 (ďalej len „rozkaz“) právomoc odvolávať z funkcií nadriadených na generálneho riaditeľa\nColného riaditeľstva SR. Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR v zmysle rozkazu odvoláva bez\nuvedenia dôvodu nadriadených uvedených v prílohe č. 2 k zákonu o štátnej službe colníkov. Nakoľko\nžalobca ako nadriadený zastával funkciu vedúceho zmeny, ktorá je uvedená v prílohe č. 2 k zákonu\no štátnej službe colníkov, mohol byt' tento odvolaný generálnym riaditeľom Colného riaditeľstva SR\nbez uvedenia dôvodu. Žalovaný má za to, že delegovanie právomoci ministrom v personálnych a\ndisciplinárnych otázkach na generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR ako aj odvolanie žalobcu\ngenerálnym riaditeľom Colného riaditeľstva SR nie je v rozpore s ustanoveniami zákona o štátnej službe\ncolníkov ani inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nPoukázal na to, že v konaní o preskúmanie zákonnosti prvostupňového a druhostupňového správneho\nrozhodnutia nie je daná právomoc súdu, aby vyhlásil Rozkaz ministra č. 2/2007 za absolútne neplatný\nprávny úkon. Zastáva názor, že napádané prvostupňové rozhodnutie má všetky zákonom predpísané\nnáležitostí, je presne formulované a určité. Tvrdenia žalovaného (správne „žalobcu“ - pozn.), že „je\npotrebné v rozhodnutí uviesť predpis, z ktorého mala vyplývať príslušnosť nadriadeného odvolať žalobcu\nz funkcie,“ nie je ničím podložené a nemá ani oporu v zákone o štátnej službe colníkov.\nVo zvyšku sa žalovaný pridržiava svojho písomného vyjadrenia doručeného súdu ako aj ústneho\nvyjadrenia predneseného na pojednávaní a navrhuje rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne\nsprávny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného\nodvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nV prejednávanej veci je predmetom konania rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky (ďalej\nlen „minister“) zo 14. októbra 2011, č. MF/022923/2011-23, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a\npotvrdené rozhodnutie generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z 27. júna 2011,\nč. 691/2011-1460/GR, o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny Pobočky colného úradu Košice\nŠaca, služobného úradu Colného úradu Košice.\nAko vyplýva z oboch rozhodnutí, generálny riaditeľ rozhodol na základe pôsobnosti vyplývajúcej mu\njednak z § 33 ods. 3 a 4 zákona o štátnej službe colníkov, a jednak z § 3 zákona o štátnej službe colníkov\nv spojení s rozkazom ministra č. 2/2007 ako interného aktu riadenia, publikovaného vo Vestníku colnej\nsprávy.\nPráve vyvodenie pôsobnosti generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z týchto\npredpisov žalobca spochybňuje ako rozporné. Namieta jednak rozpor rozkazu ministra č. 2/2007 so\nzákonom o štátnej službe colníkov, vnútorný rozpor jednotlivých ustanovení rozkazu č. 2/2007, ako\naj rozpor celého postupu so ústavnou zásadou rovného zaobchádzania, kedy argumentuje, že jeho\npredchodca bol do funkcie vedúceho zmeny vymenovaný a z tejto funkcie aj odvolaný riaditeľom Colného\núradu Košice, v čom vidí diskriminačný postup v jeho veci. Podľa názoru žalobcu, postup, kedy ho, na\nrozdiel od jeho predchodcov, z funkcie vedúceho zmeny odvolal generálny riaditeľ Colného riaditeľstva\nSlovenskej republiky svedčí v prospech záveru, že ide o šikanu zo strany nadriadených, pričom poukázal\naj na „nezávideniahodnú situáciu“, do ktorej sa žalobca „v rámci kolektívu za uplynulé štyri roky“ dostal.\n(Žalobca vo svojich podaniach povahu tejto „nezávideniahodnej situácie“ bližšie nešpecifikoval.)\nPodľa § 3 zákona o štátnej službe colníkov v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná\na rozhoduje vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona minister financií Slovenskej republiky\n(ďalej len „minister“), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány\n(ďalej len „nadriadený“).\n\nPodľa § 4 ods. 2 zákona o štátnej správe colníkov nadriadeným podľa tohto zákona je colník, ktorý je\nzaradený v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe; to neplatí, ak ide o ministra, prezidenta\nfinančnej správy (ďalej len „prezident“), viceprezidenta finančnej správy (ďalej len „viceprezident“) alebo\no nadriadeného colníkov zaradených mimo priameho výkonu štátnej služby uvedeného v § 86 ods. 5,\nktorého právne postavenie ustanovuje osobitný predpis. 1aa) Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi,\norganizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených colníkov.\nPodľa § 33 ods. 3 zákona o štátnej službe colníkov colníka do funkcie nadriadeného vymenúva a z tejto\nfunkcie odvoláva príslušný nadriadený.\nPodľa § 33 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku\n3, môže byť z tejto funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu.\nPodľa čl. 2 písm. f/ prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „generálny riaditeľ CR SR“) odvoláva z funkcií nadriadených v prílohe č. 2 k zákonu\npodľa § 33 ods. 4 zákona.\nPodľa čl. 4 písm. c/ prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 riaditeľ colného kriminálneho úradu a riaditeľ\ncolného úradu ustanovuje colníkov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 4 podľa § 33 ods. 1 zákona.\nPodľa čl. 4 písm. d/ prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 riaditeľ colného kriminálneho úradu a riaditeľ\ncolného úradu vymenúva colníkov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 4 podľa § 33 zákona.\nPodľa čl. 7 ods. 4 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 riaditeľ colného kriminálneho úradu a riaditeľ\ncolného úradu vymenúva do funkcie vedúcich a ich zástupcov v služobnom úrade; ustanovuje do funkcie\ncolníkov zaradených v služobnom úrade.\nPodľa čl. 8 ods. 2 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 ustanovovacia pôsobnosť zahrňuje tiež právo\nodvolať z funkcie, zaradiť do jednotlivých druhov štátnej služby, určiť kratší čas služby v týždni\nalebo ho inak vhodne upraviť, určiť základný čas služby v týždni, určiť služobný príjem, oznámiť\nskončenie služobného pomeru zrušením v skúšobnej dobe, úmrtím, stratou hodnosti, vydať posudok o\nslužobnej činnosti, rozhodnúť o náhrade nákladov vynaložených na získanie alebo zvýšenie vzdelania,\no ich čiastočnom znížení alebo odpustení, vyslať colníka na preventívnu rehabilitáciu, na služobnú\ncestu s výnimkou zahraničnej služobnej cesty. Ustanovovacia pôsobnosť zahrňuje tiež právo poveriť\nzastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, ak funkcia, ktorej sa toto\npersonálne opatrenie týka, ako aj funkcia colníka, ktorý má byť poverený zastupovaním alebo výkonom\ndočasne neobsadenej riadiacej funkcie, sú v ustanovovacej pôsobnosti toho istého nadriadeného. Inak\nvykoná toto opatrenie generálny riaditeľ CR SR.\nPodľa čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) zákonné obmedzenia základných\npráv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\nPodľa § 5a ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného\npomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu\ndruhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný\nza to, že podá na iného colníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného\nstíhania.\nPodľa § 5a ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka\npostihovať alebo znevýhodňovať preto, že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného\npomeru.\n\nV prvom rade najvyšší súd považuje za potrebné vysporiadať sa s námietkou absencie pôsobnosti\ngenerálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, tiež v súvislosti s tvrdenou\nnezákonnosťou rozkazu ministra č. 2/2007, resp. jeho článku 2 z dôvodu „rozdelenia nedeliteľnej\nustanovovacej právomoci“ medzi generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a\nriaditeľa colného úradu.\nRozkaz ministra ako interný predpis bol vydaný na základe § 3 zákona o štátnej službe colníkov, ktoré\nzákonné ustanovenie určuje okruh subjektov s právomocou a pôsobnosťou vo veciach služobného\npomeru na ministra a nadriadených. Minister, ako vyplýva z ustanovenia § 3 koná a rozhoduje v\nprípadoch, keď zákon o služobnom pomere colníkov neustanovuje inak, t. j. nezveruje túto nadriadeným.\nUrčenie, v akom rozsahu bude táto realizovaná niektorým nadriadeným, konajúcim v jednom z piatich\nstupňoch personálnej moci (čl. 2 až čl. 6 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007), zákon opäť zveruje\nministrovi.\nRozkaz ministra č. 2/2007, aj s jeho prílohou, je teda realizáciou tohto zákonného poverenia ustanoviť\nrozsah, v akom vo veciach služobného pomeru konajú a rozhodujú jednotliví nadriadení.\nNemožno prisvedčiť názoru žalobcu, že nadriadeným, ktorého má na mysli § 4 ods. 2 zákona o štátnej\nslužbe colníkov, je výlučne riaditeľ colného úradu, a preto minister, ani konajúc v zmysle § 3 zákona\no štátnej službe colníkov nemôže v rozpore s princípom nedeliteľnej právomoci delegovať právomoc\npodľa § 33 zákona o štátnej službe colníkov jednak na riaditeľa colného úradu, a súčasne aj v jej časti na\ngenerálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Princíp nedeliteľnej právomoci pritom\nžalobca vyvodil z čl. 8 ods. 2 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007.\nV prvom rade, z definície pojmu „ustanovovacia právomoc“ v čl. 8 ods. 2 prílohy k rozkazu ministra č.\n2/2007 nemožno vyvodiť „princíp nedeliteľnosti právomoci podľa § 33 zákona o štátnej službe colníkov“.\nJednak, interný predpis, ktorým je ustanovený rozsah právomoci vyplývajúcej zo zákona nemôže, z\nlogiky hierarchie právnych noriem, zakotvovať akékoľvek princípy vo vzťahu k zákonu. Následne, sama\nskutočnosť, že je právomoc ustanoviť colníka do funkcie alebo ho z nej odvolať (§ 33 ods. 2 zákona o\nštátnej službe colníkov), vymenovať colníka do funkcie nadriadeného alebo ho z nej odvolať (§ 33 ods.\n3 zákona o štátnej službe colníkov), odvolať colníka z funkcie nadriadeného bez uvedenia dôvodu (§\n33 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov) rozkazom ministra zverená súčasne dvom nadriadeným,\nnezakladá nezákonnosť rozkazu ministra.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že rozkaz ministra nie je právnym úkonom podľa § 237 zákona o štátnej\nslužbe colníkov, preto námietka, že je absolútne neplatným úkonom nemôže byť vyhodnotená inak, ako\nirelevantná.\nAko vyplýva z čl. 2 až čl. 6 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007, personálna právomoc nadriadených\nje hierarchizovaná do piatich stupňov, ktoré (menované zostupne) realizujú generálny riaditeľ Colného\nriaditeľstva Slovenskej republiky (1. stupeň), námestník generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva\nSlovenskej republiky (2. stupeň), riaditeľ colného kriminálneho úradu a riaditeľ colného úradu (3.\nstupeň), riaditeľ odboru Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a vedúci samostatného oddelenia\nColného riaditeľstva Slovenskej republiky, ako aj nadriadený, ktorému nebol určený vyšší stupeň\npersonálnej pôsobnosti (okrem vedúceho zmeny) (4. stupeň), vedúci colného inštitútu Colného\nriaditeľstva Slovenskej republiky počas doby vysielania colníka na denné štúdium v colných kurzoch\n(5. stupeň).\nPokiaľ žalobca poukazuje na čl. 4 písm. c/ prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 a z neho vyplývajúcu\nprávomoc ustanovovať colníkov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 4 podľa § 33 ods. 1 a 2 zákona (o\nštátnej služby colníkov), najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania je odvolanie\nžalobcu z funkcie, do ktorej bol vymenovaný podľa § 33 ods. 3 zákona o štátnej službe colníkov (nie\n\nustanovený podľa § 33 ods. 1, 2). Článok 4 a článok 2 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 si v\ntomto smere neodporujú. Rovnako nemožno mať za vzájomne rozpornú, nieto zakladajúcu vzájomnú\nnezákonnosť, istú dvojkoľajnosť vyplývajúcu z čl. 4 písm. d/ a čl. 2 písm. f/ prílohy k rozkazu ministra\nč. 2/2007.\nZo znenia prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 vyplýva všeobecná ustanovovacia právomoc riaditeľa\ncolného úradu vo vzťahu k vedúcemu zmeny v služobnom úrade, pri súčasnej právomoci generálneho\nriaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky odvolať ho bez uvedenia dôvodu, a to v rámci výkonu\nprávomoci odvolať nadriadených podľa prílohy č. 2 k zákonu o štátnej službe colníkov, v ktorej tabuľke\n2 je vedúci zmeny uvedený.\nVo vzťahu k žalobcovmu argumentu o vytvorení možnosti generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva\nzasahovať do právomoci vo veciach služobného pomeru riaditeľa colného úradu tým, že bude podľa\n§ 33 ods. 4 v spojení s § 33 ods. 3 zákona o štátnej služby colníkov odvolávať „nepohodlných“\nnadriadených bez uvedenia dôvodu, najvyšší súd uvádza, že zákon odvolanie nadriadeného bez\nuvedenia dôvodu umožňuje a túto právomoc zveruje „príslušnému nadriadenému“. Konkrétne určenie\n„príslušného nadriadeného“ je pritom ponechané na ministra financií (§ 3 zákona o štátnej služby\ncolníkov).\nSkutočnosť, či nejaká právomoc zverená zákonom alebo na základe zákona bola, alebo nebola,\nrespektíve môže, alebo nemôže byť zneužitá na presadzovanie vlastných personálnych záujmov, nie je\npredmetom tohto konania. Je pravda, že nemožno dobre predísť takému konaniu, rovnako ako nemožno\nani predísť vymenovaniu do funkcie na základe iných než profesionálnych kvalít. Avšak nemožno\napriórne predpokladať, že ustanovenie alebo vymenovanie do funkcie, alebo odvolanie z nej, pokiaľ\nniektorému subjektu nevyhovuje, je zneužitím právomoci.\nKeďže minister financií v rozkaze č. 2/2007 a jeho prílohe ustanovil rozsah právomocí nadriadených na\nzáklade § 3 zákona o štátnej službe colníkov, pričom v relevantných ustanoveniach neprekročil rozsah\nich právomoci a pôsobnosti zverenej zákonom nadriadeným, ani ich nezveril inak v rozpore so zákonom\no štátnej službe colníkov, nemožno priznať relevantnosť námietkam k obsahu a zákonnosti rozkazu\nministra č. 2/2007. Najvyšší súd dodáva, že z administratívneho spisu vo veci je zrejmé, že tento rozkaz\nministra bol riadne uverejnený vo Vestníku č. 33/2007 (Informácia č. 166/2007), pričom oboznámenie\nsa s vestníkom č. 33/2007 žalobca svojím podpisom, s uvedením dátumu vo formáte „070713“ a hodiny\n„16.00“, potvrdil.\nKeďže žalobca bol z funkcie nadriadeného - vedúceho zmeny - odvolaný bez uvedenia dôvodu, nemožno\nprihliadať na námietku nedostatočného zistenia skutočného stavu, povinnosť ktorá vyplýva z § 222\nzákona o štátnej službe colníkov, upravujúceho osobitne konanie vo veciach služobného pomeru\ncolníkov. Zákonná možnosť odvolať z funkcie nadriadeného bez uvedenia dôvodu suspenduje ako\npožiadavku presného a úplného zistenia skutočného stavu veci (§ 222 ods. 1), tak aj požiadavku na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 230).\nPokiaľ žalobca ďalej namieta, že v odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia malo byť\npopri uvedeniu § 33 ods. 3, 4 zákona o štátnej službe colníkov uvedený aj § 3 zákona, pretože\nprávomoc odvolať colníka z funkcie nadriadeného z § 33 zákona o štátnej službe colníkov nevyplýva,\nnajvyšší súd poukazuje na to, že táto skutočnosť nemala vplyv na práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti žalobcu. Preto, hoci z dôvodov vhodnosti by bola lepšia iná formulácia odôvodnenia\nprvostupňového správneho rozhodnutia, nemala táto skutočnosť negatívny dopad na zákonnosť tohto\nalebo napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 OSP).\nVo vzťahu k námietke diskriminačného postupu žalobca neuviedol žiadne tvrdenia konkretizujúce\nporušenie osobitne § 5a zákona o štátnej službe colníkov [a následne aj zákona č. 365/2004 Z. z. o\nrovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení\n\nniektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) a čl. 13 ods. 3 ústavy] neuviedol žiadne skutočnosti podľa\ntohto zákonného ustanovenia ako dôvody diskriminačného postupu nadriadených vykonávajúcich voči\nnemu ustanovovaciu pôsobnosť, resp. právomoc vymenovať a odvolať ho do a z funkcie vedúceho\nzmeny, ako ani nekonkretizoval konanie týchto subjektov. Preto jeho námietku musí najvyšší súd\nvyhodnotiť ako vágnu a ničím nepodloženú. Tvrdenie „nezávideniahodnej situácie“, do ktorej sa „žalobca\ndostal v rámci kolektívu za uplynulé štyri roky,“ žalobca v konaní ponechal v rovine tohto všeobecného\ntvrdenia.\nPokiaľ krajský súd vo svojom rozsudku dospel k záveru, že nie je možné žalobe žalobcu vyhovieť,\nje namieste jeho výrok vyhodnotiť ako vecne správny. Najvyšší súd nezistil žiadnu zo žalobcom\nnamietaných vád, krajský súd na základe správneho posúdenia skutkového stavu veci dospel k\nsprávnym právnym záverom. Nevyhovujúc námietkam a výhradám žalobcu ako irelevantným, najvyšší\nsúd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 219 OSP, § 250 ja ods. 3 OSP).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd v súlade s § 244 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP a § 250k OSP. Neúspešnému žalobcovi na ich náhradu nevzniklo právo, pričom hoci úspešný,\nžalovaný zo zákona na túto právo nemá.\nNapadnuté rozhodnutie, ako i jemu predchádzajúce prvostupňové správne rozhodnutie boli vydané v\nrežime zákona o štátnej službe colníkov, ako aj zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy\nv colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinných do 31. decembra 2011. Následne, s\núčinnosťou od 01. januára 2012 došlo k zlúčeniu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného\nriaditeľstva Slovenskej republiky a vytvoreniu Finančnej správy Slovenskej republiky.\nVzhľadom k tomu, že pre súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí správnych\norgánov z hľadiska právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a konania mu\npredchádzajúceho, najvyšší súd ponechal pôvodné označenie správnych orgánov a na vec aplikoval\nprávne predpisy v ich znení, v akom mali byť na vec aplikované správnymi orgánmi.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nnie\n\nje\n\nprípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}