{"guid": "4214923f-5c85-41c2-8dcf-fd2533d4a99b:bd93de8e-3026-4447-8758-5566fb189c79", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201965.1", "spisova_znacka": "2Sžo/18/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/18/2013 z 16. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. apríla 2014, sp. zn. 2Sžo/18/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201965.1", "identifikacne_cislo": "1011201965", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "datum_vydania": "2014-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd93de8e-3026-4447-8758-5566fb189c79", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201965.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201965.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201965.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/18/2013\n1011201965\n16. 04. 2014\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201965.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčlenov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu C. L., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom H. č. XXXX, XXX XX T., zast. JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom so sídlom Trhová\n1, 960 01 Zvolen , proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy,\nodbor priestupkov, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. SLV-PS-PK-171/2011 zo dňa 27. októbra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 3S 257/2011-100 zo dňa 13. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 257/2011-100 zo dňa\n13. novembra 2012, p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave v zmysle ust. § 250 j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobný\nnávrh žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný v odvolacom\nkonaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru\nv Banskej Bystrici, č. KRPPZ-BB-VO2-PK-10-004/2011 zo dňa 18. júla 2011, ktorým prvostupňový\nsprávny orgán zamietol návrh žalobcu na obnovu konania vo veci rozhodnutia riaditeľa KR PZ Banská\nBystrica č. KRP-16-6/PK-2008 o odvolaní proti služobnému hodnoteniu schválenému riaditeľom OR PZ\nvo Zvolene, ktorým bol žalobca vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej\nslužbe. Krajský súd takto rozhodol, keď poukázal na to, že v personálnom konaní podľa zákona o\nštátnej službe príslušníkov PZ je obnova konania prípustná za kumulatívneho splnenia troch podmienok,\nktorými sú dodatočné zistenie nových skutočností alebo dôkazov, ich neznámosť policajtovi alebo jeho\nnadriadenému v čase pôvodného konania - a to bez jeho viny, a možnosť, že tieto nové skutočnosti alebo\ndôkazy budú mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V žiadnom prípade konanie o obnove nie\nje právnym prostriedkom ako zvrátiť dôsledky účastníkovej pasivity v pôvodnom konaní. Ak bol žalobca\ntoho názoru, že príslušný nadriadený nezákonne nahliadol do utajovaných častí trestného spisu, resp.\nak mal akúkoľvek inú pochybnosť o zákonnosti nazerania do trestného spisu v rámci jeho personálneho\nkonania, mal túto námietku vzniesť už počas pôvodného správneho konania a následne aj počas\nsúdneho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Túto možnosť však nevyužil a proti rozhodnutiu\nKR PZ v Banskej Bystrici č. p. KRP-16-6/PK-2008 zo dňa 16. mája 2008, ktorým bolo potvrdené\nžalobcovo služobné hodnotenie správnu žalobu nepodal. Pokiaľ žalobca svoje práva správnou žalobu\nnebránil, nie je možné nahrádzať tento postup návrhom na obnovu konania. Krajský súd ďalej dôvodil\ntým, že samotné oznámenie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky zo dňa 20. apríla 2011 bez ďalšieho nedokazuje nezákonný postup žalobcovho nadriadeného\npri spracovaní návrhu služobného hodnotenia. Zo služobného hodnotenia ani z rozhodnutia o odvolaní\n\nproti nemu nijako nevyplýva tvrdenie, že podkladom služobného hodnotenia boli aj utajované časti\nspisov a preto krajský súd zhodne s názorom žalovaného dospel k záveru, že zákonné predpoklady na\npovolenie obnovy konania v žalobcovom prípade neboli naplnené.\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v odvolacom konaní zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a to tak, že\nrozhodnutie Prezidenta policajného zboru č. SLV-PS-PK-171/2011 zo dňa 27. októbra 2011 zruší a\nvec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že až dňa 28. apríla 2011 mu bolo známe, že mjr.\nG. R. v tej dobe vo funkcii riaditeľa OO PZ Hriňová nahliadol do utajovaných častí tohto spisu ČVS:\nUIS-169/IOS-V-2006 a že si myslel, že legálnym spôsobom. Dôvodil tým, že dňa 28. apríla 2011 mu\nbolo podľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, plk.\nC.. G. C. doručené oznámenie zo dňa 20. apríla 2011 o vybavení jeho sťažnosti zo dňa 6. januára\n2011, pričom v oznámení o vybavení sťažnosti sa jednoznačne uvádza, že bolo zistené, že G. R. a\nani iným neoprávneným osobám neboli poskytnuté písomnosti z uvedeného utajovaného spisu. To,\nže mjr. R. nahliadol do utajovaných častí spisu preukazuje návrh služobného hodnotenia na osobu\nžalobcu, ktorý sa nachádza v personálnom spise, keď priamo v návrhu služobného hodnotenia uvádza\nna strane 3, že ,,Treba dodať, že vyhodnotené odpočúvania menovaného sú legálnym dôkazom pre\npotreby personálneho konania. Jedná sa o legálny dôkaz (so zreteľom na rozhodnutie o odpočúvaní\nvydané Vojenským obvodovým súdom v Banskej Bystrici zo dňa 8. novembra 2006 v zmysle § 115 ods.\n6 Trestného poriadku) a dôkaz legitímny (s poukazom na ustanovenie § 36 zákona č. 171/1993 Z. z. o\nPolicajnom zbore)\" po utajovanej časti spisu sa opierajú o rozhodnutie o služobnom hodnotení a práve\nopačné tvrdenie je podľa oznámení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 20. apríla 2011, že\nnikto nemohol nezákonne nahliadnuť do utajovaných skutočností rozhodnutí o odpočúvaní vydaných\nVojenským obvodovým súdom v Banskej Bystrici zo dňa 8. novembra 2006. Pokiaľ mjr. R. by nenahliadol\ndo utajovaných častí spisu, nemohol by potom tieto skutočnosti uvádzať v návrhu služobného hodnotenia\na v služobnom hodnotení a následne sa o tieto utajované časti mohli opierať ďalšie personálne konania\nvykonané správnymi orgánmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Neobstojí preto ani tvrdenie\nprezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky plk. C.. C. E. v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 27.\noktóbra 2011, nakoľko prepisy boli vyhotovené až dňa 12. júla 2007 a dňa 13. júla 2007 a do spisu\nČVS:UIS-169/OIS-V-2006, boli doručené až dňa 16. júla 2007, skoro 4 mesiace neskôr ako ich overené\nkópie mal údajne prevziať G. R.. Ako dôkaz k žalobe doložil kópiu časti písomnosti číslo PPZ-785/ZPČS-ITP-2007 a kópiu časti PPZ-791/ZPČ-S-ITP-2007, ktoré podľa žalobcu potvrdzujú jeho tvrdenia. Na\nrozdiel od krajského súdu je toho názoru, že kumulatívne splnil všetky podmienky pre obnovu konania\nv danom prípade. Tieto nedostatky vyšli najavo až po právoplatnosti služobného hodnotenia na jeho\nosobu a tieto nové dôkazy majú závažný vplyv a sú spôsobilé zvrátiť rozhodnutie vo veci samej. Uviedol,\nže jemu neboli bez jeho viny tieto uvádzané skutočnosti a dôkazy v čase služobného hodnotenia a\nodvolania voči nemu známe, nemohol ich napadnúť v samostatnej žalobe. Tvrdenie krajského súdu, že\nnekonal vo veci služobného hodnotenia, považuje za nesprávne, nakoľko ako náhle mu bolo doručené\nOznámenie zo dňa 20. apríla 2011, tak postupoval vo veci zákonným spôsobom. Ďalej uviedol, že\npovažuje za nesprávne, že krajský súd sa nezaoberal tým, že dňa 3. novembra 2011 po zákonnej lehote\nmu bolo doručené rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-171/2011 zo dňa 27. októbra 2011, ktorým\nPrezident Policajného zboru Slovenskej republiky C.. C. E. podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.\nzamietol jeho odvolanie voči rozhodnutiu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica plk. G.. G.\nR. č. p.: KRPZ-BB-VO2-PK-10-004/2011 zo dňa 18. júla 2011 o zamietnutí ,,návrhu na obnovu konania\"\nvo veci rozhodnutia riaditeľa KR PZ Banská Bystrica č. KRP-16-6/PK-2008 zo dňa 16. mája 2008 o\nodvolaní voči ,,služobnému hodnoteniu\" schválenému riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene.\nTýmto bol porušený zákon, pretože odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne,\nspravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania a ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do\n60 dní od podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť, pričom odvolací orgán\nnerozhodol v zákonnej lehote 60 dní a rozhodol až dňa 27. októbra 2011 - skoro po troch mesiacoch\nod podania odvolania. Žalobca ďalej poukázal na svoje vysvetlenie týkajúce sa trestného konania, na\nzáklade ktorého bolo na neho spracované služobné hodnotenie mjr. G. R. a uviedol, že všetky dôkazy,\nna základe ktorých mu bolo vznesené obvinenie a vedené vyšetrovanie a následne podaná obžaloba\nza prečin zneužívania verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, boli nezákonné\na vykonané nezákonným postupom a konaním vyšetrovateľa a orgánov činných v trestnom konaní.\nPoukázal v tejto súvislosti na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/64/2012 zo dňa\n25. júla 2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/25/2011 zo dňa 13.\nmarca 2012, na základe ktorého bol podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby,\n\npretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol ako obžalovaný stíhaný a že tieto rozhodnutia\nzaslal k preskúmavaciemu konaniu Krajskému súdu v Bratislave. Uviedol, že počas personálneho\nkonania bolo použité proti nemu nezákonné odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ktoré\nboli vykonané v rozpore s § 115 Trestného poriadku, na základe nezákonného príkazu na odpočúvanie\na záznam telekomunikačných činností vydaného Vojenským obvodovým súdom Banská Bystrica dňa 8.\nnovembra 2006, kde komunikácia z príslušného telefónneho čísla bola následne v dobe od 8. novembra\n2006 do 7. mája 2007 nezákonne odpočúvaná a taktiež boli zaznamenávané SMS správy z príslušného\ntelefónneho čísla Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - Prezídiom Policajného zboru, Úradom\nzvláštnych policajných činností -Stred Banská Bystrica.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky sa písomne ku odvolaniu žalobcu vyjadrilo a žiadalo, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nako súladný so zákonom potvrdil. Poukázalo na to, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia k\npodanej žalobe.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, § 250ja ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku) s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli súdu ako aj internetovej stránke súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nV správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, t. j. orgánov štátnej správy, orgánov územnej\nsamosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb,\npokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti\nverejnej správy (§ 244 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).\nPokiaľ ide o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v § 192\nods. 1 písm. d/ zákona o Policajnom zbore, je potrebné dať do pozornosti nasledovné skutočnosti a to,\nže v zmysle § 27 ods. 6 písm. b/ zákona sa v priebehu štátnej služby vykoná služobné hodnotenie, ak\ndôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. Dňa 5. marca 2008 bol riaditeľom\nObvodného oddelenia PZ Hriňová na žalobcu spracovaný návrh služobného hodnotenia a z tohto návrhu\nvyplýva, že k jeho spracovaniu sa pristupuje v súlade s § 27 ods. 6 písm. b/ zákona a spracované\nslužobné hodnotenie bolo schválené i riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene dňa 14. marca\n2008. Žalobca bol so schváleným služobným hodnotením oboznámený dňa 19. marca 2008. Žalobca\nsa voči služobnému hodnoteniu odvolal a jeho odvolanie bolo zamietnuté rozhodnutím riaditeľa KR PZ\nv Banskej Bystrici č. KRP-16-6/PK-2008 zo dňa 16. mája 2008 a bolo žalobcovi riadne doručené dňa\n19. júna 2008.\nProti rozhodnutiu o odvolaní proti služobnému hodnoteniu žalobca žalobný návrh v zmysle piatej časti\nhlavy druhej O.s.p. nepodal.\nZákon č. 73/1998 Z. z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru (okrem iných). Štátnou\nslužbou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade\nalebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere a\nzakladá sa vo vzťahu k štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.).\nPodľa § 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon č. 171/1993 Z. z.\") policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy\nvo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem\na medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov\nSlovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (ods. 3).\n\nZ ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad 5Sž/92/97, 4Sž/185/2000,\n6Sž/13/2001, Sž-o-NS/23/2003, Sž-o-NS/53/2003, 4Sž/143/2002, 7Sž/107/2001, 7Sž/86/2002,\n2Sžo/156/2008, 2Sž-o-KS/48/2005) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad III. ÚS\n366/06, III. ÚS 263/06) vyplýva, že v konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru nie je\nslužobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada\nprezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení\nžalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny,\nale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru\npodľa zákona č. 73/1998 Z. z. Preto nemožno vo veci žalobcu v súdnom preskúmavacom konaní\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku skúmať otázku prezumpcie neviny,\ntrestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom. Sankciu za porušenie služobnej\nprísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Zákonné\npredpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od\nvýsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti\nnemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Preto konanie v personálnych veciach príslušníkov\nPolicajného zboru (s výnimkou ustanovenia § 192 ods. 1 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z. z., o ktoré však\nv predmetnej právnej veci nejde) nie je podmienené výsledkom trestného konania.\nŽalobca v odvolaní poukázal na to, že v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III\npod sp. zn. 2T/96/2010 bol v plnom rozsahu oslobodený spod obžaloby, nakoľko nebolo preukázané, že\nsa skutok stal. Podľa žalobcu mal jeho nadriadený v personálnom konaní vo veci porušenia služobnej\nprísahy a služobnej povinnosti čakať na výsledky trestného konania vedeného proti žalobcovi. Žalobca\nvyslovil názor, že svojim konaním sa nedopustil porušenia služobnej prísahy alebo porušenia služobnej\npovinnosti zvlášť hrubým spôsobom, nakoľko v trestnom konaní sa preukázalo, že skutok sa ani nestal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zhodne so záverom krajského súdu uvádza, že konanie o služobnom\npomere a trestné konanie sú dve samostatné konania, pričom pre konanie vo veci prepustenia zo\nslužobného pomeru nie je rozhodujúci výsledok trestného konania v tom zmysle, či žalobca bude uznaný\nvinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V konaní o prepustení zo služobného pomeru, i\nv zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, je postačujúce preukázanie porušenia služobnej prísahy\nalebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie príslušného policajta\nv služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tiež je potrebné uviesť,\nže služobný orgán je v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. kompetentný v personálnych veciach konať\nsamostatne a nemá povinnosť prerušiť konanie za účelom vyčkania na výsledok trestného konania. Ani\nprípadný právoplatný oslobodzujúci rozsudok by ešte neznamenal, že policajt sa nedopustil porušenia\nslužobnej disciplíny. Disciplinárna zodpovednosť je oveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna.\nAdministratívne konanie sa od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou\nprocesu a podstatne voľnejšou procesnou úpravou dokazovania. V personálnom konaní možno použiť\nako dôkazy aj dôkazné prostriedky, ktoré nemusia svojou formou postačovať pre účely trestného\nkonania. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by v administratívnom konaní boli zadovážené\ndôkazy v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný správny orgán vykonal vo\nveci vlastné dokazovanie a jeho výsledky vyhodnotil v súlade § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že u žalobcu boli\nsplnené podmienky na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192\nods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z., pretože jeho konanie bolo v rozpore s obsahom služobnej\nprísahy a nezodpovedá služobným povinnostiam príslušníka PZ a ako také je neprijateľné a nezlučiteľné\nso záujmami štátnej služby.\nVychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 3S 257/2011-100 zo dňa 13. novembra 2012 ako vecne správny potvrdil (§ 219\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a stotožnil sa i s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku).\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}