{"guid": "57819fb3-8d72-4919-b3d2-00c52a1b0b41:1ad69fbe-7c14-4a73-a01f-53542e619195", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201963.1", "spisova_znacka": "5Sžp/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/2/2013 z 30. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2014, sp. zn. 5Sžp/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201963.1", "identifikacne_cislo": "1011201963", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "datum_vydania": "2014-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ad69fbe-7c14-4a73-a01f-53542e619195", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201963.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201963.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201963.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžp/2/2013\n1011201963\n30. 01. 2014\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201963.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej\na členov senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu Z., bytom v U.,\nzastúpeného advokátom JUDr. Martinom Priecelom, so sídlom kancelárie v Bratislave, Mickiewiczova 6,\nproti žalovanému Okresnému úradu Bratislava (pôvodne Krajský stavebný úrad v Bratislave), so sídlom\nv Bratislave, Staromestská 6, o preskúmanie rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave z\n26. septembra 2011, č. A-2011/607-KOL, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nz 27. septembra 2012, č. k. 1S/244/2011-66, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra\n2012, č. k. 1/S/244/2011-66\nm e n í\ntak, že rozhodnutie žalovaného z 26. septembra 2011\nč. A-2011/607-KOL, ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Petržalka z 22. apríla 2010 č.\nUKSP-4696-AQ-2010-Po, Pr/22-P 18 z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132 eur titulom súdneho\npoplatku a 396,61 eura titulom trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Martina Priecela, advokáta v\nBratislave, Mickiewiczova 6, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní.\nodôvodnenie:\nRozsudkom z 27. septembra 2012, č. k. 1S/244/2011-66 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného,\nktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Petržalka (ďalej\nlen „stavený úrad“) z 22. apríla 2010, č. UKSP-4696-AQ-2010-Po, Pr/22-P18 o zamietnutí návrhu na\nobnovu konania ukončeného rozhodnutím z 28. októbra 2008, č. UKSP-2777-AQ-2008-Po, Pr/45-P36.\nKrajský súd postupom podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal\nna základe podanej žaloby napadnuté rozhodnutie, zameral sa najmä na sporné posúdenie naplnenia\npodmienok pre povolenie obnovy konania v zmysle § 62 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok). Poukázal pritom na skutočnosť, že žalobca rozhodnutie stavebného úradu z\n28. októbra 2008, č. UKSP-2777-AQ-2008-Po, Pr/45-P36, ktorým bol uznaný vinným z priestupku a bola\nmu uložená pokuta vo výške 100.000 Sk, prebral 26. januára 2010. Následne, napriek poučeniu v ňom\nuvedenému, žalobca nevyužil svoje právo účastníka konania a nepodal proti rozhodnutiu v zákonnej\nlehote odvolanie.\nNa základe zistenia, že žalobca nevyužil možnosť podať v zákonnej lehote odvolanie proti citovanému\nrozhodnutiu, dospel krajský súd k záveru, že nie je možné právoplatne ukončené priestupkové konanie\nobnoviť. Žalobca aj podľa krajského súdu nesplnil jednu z kumulatívnych podmienok obnovy konania\n(§ 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku) a konajúci stavebný úrad nemal inú možnosť len predložený\n\nnávrh na obnovu konania zamietnuť. Žalobca si svojim zavineným správaním privodil, že náprava\nnemohla byť zjednaná v odvolacom konaní, napríklad nevyužil žiadne úsilie na uplatnenie svojich\nprocesných práv podaním odvolania. Keďže žalobca nepodal v zákonnej lehote odvolanie, nebola\nsplnená jedna z kumulatívnych podmienok obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho\nporiadku.\nKeďže krajský súd mal za to, že postup žalovaného ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade so\nzákonom, žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní neúspešnému žalobcovi\nprávo na ich náhradu nepriznal.\nV lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) napadol rozsudok\nkrajského súdu žalobca odvolaním a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie a\nrozhodnutie krajskému súdu, alebo jeho zmeny s tým, že najvyšší súd napadnuté rozhodnutie žalobcu\nzruší vec mu vráti na ďalšie konanie.\nŽalobca mal za jednoznačné, že v konaní predchádzajúcom vydaniu rozsudku krajského súdu došlo\nk vadám v zmysle § 205 ods. 1 písm. a/ OSP, § 221 ods. 1 OSP, t. j., že krajský súd vec nesprávne\nposúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,\nďalej v zmysle § 205 ods. 1 písm. b/ OSP, t. j. vadou, ktorá mala za následok nesprávne, zmätočné a\nnepreskúmateľné rozhodnutie vo veci, ako aj vadou podľa § 205 ods. 1 písm. c/ OSP, teda, že neúplne\nzistil skutkový stav veci, a napokon vadou podľa § 205 ods. 1 písm. d/ OSP, keď krajský súd mal na\nzáklade vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nK dôvodu, ktorý krajský súd vyhodnotil ako zákonný dôvod pre nepovolenie obnovy konania\nkonštatovaný žalovaným uviedol, že:\n1/ Správny poriadok (§ 62) nepodmieňuje uplatnenie návrhu na obnovu konania využitím riadnych\nopravných prostriedkov.\n2/ O námietkach, ktorými dôvodil návrh na obnovu konania, by nemohol uplatniť v prípadnom odvolaní,\npretože sa o nich dozvedel až po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Preto k náprave, ktorú sa žalobca\nsnaží dosiahnuť cestou obnovy konania, nemohlo dôjsť v odvolacom konaní.\nPodľa žalobcu krajský súd a pred ním žalovaný vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového\nstavu, respektíve z jeho nesprávneho vyhodnotenia. O právoplatnosti rozhodnutia, ktorého preskúmania\nsa prostredníctvom obnovy konania žalobca domáha, a teda aj nemožnosti domáhať sa nápravy v\nodvolacom konaní svedčí, podľa žalobcu, aj skutočnosť, že na jeho podklade už začalo exekučné\nkonania, preto základná podmienka pre povolenie obnovy konania - existencia právoplatného\nrozhodnutia - bola naplnená. Stavebný úrad, žalovaný a ani krajský súd nerozporovali existenciu\nostatných predpokladov povolenia obnovy konania.\nNaopak, uviedol žalobca, oba správne orgány ako aj krajský súd alibisticky, prísne formalisticky a\nnezákonne argumentujú len tvrdením, že odvolacie konanie nebolo iniciované výhradne zavinením\nžalobcu. Ignorujú tak skutočnosť, že žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do spisového materiálu\nvedeného v jeho veci (§ 23 správneho poriadku), aby mohol podať kvalifikované odvolanie. Kým mu bolo\numožnené využiť toto právo, ktoré mu ako účastníkovi prislúcha (01. marca 2010), už uplynula lehota na\npodanie odvolania. Dôvody, ktoré by predtým mohol namietať v odvolaní, sa dozvedel a mohol uplatniť\naž po lehote na jeho podanie.\nPoukazoval na to, že inštitút mimoriadneho opravného prostriedku - obnovy konania v zmysle § 62\nsprávneho poriadku je práve prostriedkom, ktorý má vyššie uvedené situácie z praxe riešiť a nie prísne\nformalistickým a nezákonným výkladom predmetného ustanovenia umožniť správnym orgánom a súdom\npostupovať v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a Článkom\n6 ods. 1, prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.; ďalej len\n„dohovor“) a legalizovať tak nezákonné rozhodnutia, pri ktorých došlo evidentne k porušeniu.\n\nAko vyplýva z odvolania žalobcu, o nahliadnutie do spisového materiálu žiadal osobne, keďže ako\ndôkaz žiadal použiť záznam z bezpečnostných kamier v budove stavebného úradu, ako aj výsluchom\nsvedkov. Súčasne opätovne spochybnil podpis na doručenke zásielky, ktorú mal prevziať 18. júna 2008,\na napísanie listu doručeného stavebnému úradu 07. júla 2008 a žiadal ustanovenie znalca z odboru\npísmoznalectvo, odvetvie ručné písanie. Ani s jedným z týchto návrhov na vykonanie dokazovania sa\nstavebný úrad nevysporiadal, tieto návrhy na vykonanie dôkazov opomenuli aj žalovaný a následne aj\nkrajský súd.\nVýklad § 62 správneho poriadku tak, ako ho na vec aplikovali žalovaný a následne aj krajský súd označil\nžalobca za neopodstatnene a formalisticky reštriktívny do takej miery, že je v rozpore s požiadavkami\nspravodlivého súdneho konania, odporujúc tiež materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ústavy.\nŽalovaný využil svoje právo písomne sa k odvolaniu žalobcu a navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nPoukázal na to, že skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní sú totožné s obsahom žaloby a\ntvrdení v odvolaní voči rozhodnutiu stavebného úradu z 22. apríla 2010 UKSP-4696-AQ-2010-Po,\nPr/22-P18 o nepovolení obnovy konania. S namietanými skutočnosťami sa dostatočným a zákonným\nspôsobom vysporiadal aj žalovaný vo svojom rozhodnutí č. A-2011/607-KOL zo dna 26. septembra 2011\nvyhodnotil ich ako neodôvodnené, pričom zotrval na svojom právnom názore, a rovnako krajský súd ich\nnevyhodnotil ako skutočnosti majúce za následok nezákonnosť napadnutého\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nmožno priznať úspech.\nNapadnuté rozhodnutie bolo vydané Krajským stavebným úradom v Bratislave. Následne, zákonom č.\n345/2012 Z. z. boli s účinnosťou od 01. januára 2013 krajské úrady životného prostredia zrušené (§ 1\npísm. b/) a ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady v sídle kraja (§ 2 ods. 1). Zákon č. 180/2013 Z. z. s\núčinnosťou od 01. októbra 2013 ustanovil, že obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.\nseptembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona (§ 9 ods. 1). Súčasne, podľa § 9 ods. 15 zákona\nč. 180/2013 Z. z. ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení\npoužívajú slová „obvodný úrad v sídle kraja“, „obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja“, „obvodný\npozemkový úrad v sídle kraja“, „obvodný lesný úrad v sídle kraja“, „obvodný úrad pre cestnú dopravu a\npozemné komunikácie v sídle kraja“ a „správa katastra v sídle kraja“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa\ntým „okresný úrad v sídle kraja“ v príslušnom tvare. Najvyšší súd preto v konaní pokračoval s Okresným\núradom Bratislava, ktorého aj ako odporcu označil v záhlaví tohto rozsudku.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nPodľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP)\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\n\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné\npochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nSvoj návrh na obnovu konania žalobca odôvodnil poukazom na chyby v doručovaní, kedy zásielky\njemu adresované a určené do vlastných rúk neprevzal on, ale jeho menovec, ktorý jednak býva na\ntotožnej adrese, resp. ďalší v blízkom susedstve. Osoba, ktorá 02. júla 2008 prevzala predvolanie\nna ústne pojednávanie, na túto aj reagovala oznámením, že sa na pojednávanie nedostaví, pretože\nžiaden priestupok nespáchala. Z tohto asi vznikol dojem, že žalobca, ktorý toto oznámenie nepísal,\nsa vyhýba prejednaniu priestupku. Žiadal preto ustanovenie znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie\nručné písmo, aby bolo toto jeho tvrdenie dokázané. Poukázal tiež na skutočnosť, že rozhodnutie\nstavebného úradu z 20. augusta 2008 č. UKSP-2777-AQ-208-Po, Pr/45-P36 mu bolo doručované v\nčase, kedy sa nachádzal na dovolenke v zahraničí, preto fikcia doručenia prvostupňového rozhodnutia\n16. septembra 2008 neobstojí. O existencii tohto rozhodnutia sa dozvedel až na základe začatého\nexekučného konania a rozhodnutie osobne 27. januára 2010 prevzal. O dôvodoch obnovy konania sa\ndozvedel až nahliadnutím do spisu, ktoré mu po viacerých márnych pokusoch bolo umožnené až 01.\nmarca 2010, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolacieho konania. Preto má za to, že sú dané\nokolnosti odôvodňujúce povolenie obnovy konania z dôvodu podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho\nporiadku.\nSpornou skutočnosťou v prejednávanej veci je potom otázka, či bol žalobca povinný, resp. či mal reálnu\nmožnosť, podať odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu o uložení sankcie a\nuplatniť v takomto odvolacom konaní svoje námietky prednesené v návrhu na obnovu konania, aby bola\nnaplnená požiadavka § 62 ods. 1 pre povolenie obnovy konania.\nPodľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím,\nktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak nesprávnym postupom správneho orgánu\nsa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na\nrozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní.\nNesprávnym úradným postupom správneho orgánu sa rozumie jeho nezákonný postup v rozpore s\nprocesnými právnymi normami, ktorý zapríčinil, že účastník konania nemal možnosť uplatniť v konaní\nvšetky svoje práva.\nV konkrétnom konaní správneho orgánu došlo k naplneniu tohto predpokladu tým, že napriek tvrdeniam\nžalobcu, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručené inej osobe, so zhodným menom a rovnakou\nadresou v dome, kde je viac bytov, túto okolnosť správny orgán nepreveroval, napriek tomu, že žalobca\nkonkrétne označil túto osobu, ako aj okolnosti za ktorých mohlo dôjsť k zámene a namietal, že podpis\nna poštovej doručenke sa nezhoduje s jeho podpisom (čo aj dokladoval ďalšími svojimi podpismi\nvyplývajúcimi z priebehu správneho konania). Za daného stavu nie je možné žalobcovi vytknúť, že si\nsvoju neúčasť v konaní zavinil sám.\nOhľadne ostatných procesných podmienok potrebných na odôvodnený návrh na obnovu konania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že v dôsledku vyššie uvedeného postupu\n\nprvostupňového správneho orgánu, jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a žalobca sa proti nemu\nnemohol odvolať.\nV danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 3 správneho poriadku tak, ako tvrdí\nsprávny orgán, lebo toto zákonné ustanovenie predpokladá doručené rozhodnutie s chybným, alebo\nžiadnym poučením, k čomu však v prípade žalobcu nedošlo.\nZo zisteného skutkového stavu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožnil s právnym názorom\nkrajského súdu, ktorý skonštatoval, že žalobca rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané\ndňa 20. augusta 2008 prebral dňa 26. januára 2010 a napriek poučeniu v ňom uvedenom nepodal\nodvolanie, čo považoval za rozhodujúcu skutočnosť, keďže podľa neho náprava mohla byť uskutočnená\nv odvolacom konaní.\nPredovšetkým je potrebné vidieť tú skutočnosť, že žalobca sa o vydaní prvostupňového správneho\nrozhodnutia dozvedel až v rámci exekučného konania, ktoré bolo vedené proti nemu na základe\nuvedeného rozhodnutia až jeden a pol roka po jeho vydaní v čase, keď už bolo právoplatné. V danej\nsituácii nemal inú možnosť obrany voči tomuto rozhodnutiu, nakoľko doručením tohto rozhodnutia\nnemohol brániť svoje práva na spravodlivý proces ani podaním žaloby podľa § 250b ods. 2, 3 OSP,\nktorá je podmienená skutočnosťou, že sa s ním ako s účastníkom vôbec nekonalo. Správny orgán so\nžalobcom ako s účastníkom konal, ale tak, že sa mu odňala možnosť zúčastniť sa na konaní.\nPreto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave v zmysle § 250ja ods. 3\nveta prvá OSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušila\nvec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ OSP.\nÚlohou správneho orgánu bude v ďalšom konaní preveriť námietky žalobcu ohľadne doručenia a\nprevzatia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v naznačenom smere a opätovne rozhodnúť\no jeho návrhu na obnovu konania.\nO náhrade trov celého súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP s poukazom na § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP, v zmysle ich vyčíslenia\nprávnym zástupcom v sume 528,61 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia za\ndva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom,\npodanie žaloby) po 123,50 eura, za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 (podanie odvolania\n16. decembra 2012) v sume 127,16 eura (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, ods. 5 písm. b/\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), plus\n2 krát režijný paušál po 7,41 eura, 1 krát režijný paušál po 7,63 eura. Náhradu trov celého konania je\nžalovaný povinný zaplatiť na účet JUDr. Martina Priecela, advokáta v Bratislave, Mickiewiczova 6, č.\núčtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní v zmysle § 149 ods. 1 OSP.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}