{"guid": "6adba9da-7064-4415-a1c1-8acabc0510db:a847416b-bd4a-43c9-8370-ae0d3ebeed0a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201931.1", "spisova_znacka": "6Sžf/21/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/21/2013 z 29. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 6Sžf/21/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201931.1", "identifikacne_cislo": "1011201931", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a847416b-bd4a-43c9-8370-ae0d3ebeed0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201931.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201931.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201931.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/21/2013\n1011201931\n29. 01. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201931.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej, a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobcu: WAAG HOLDING, a.s., IČO: 35 852 208, so sídlom ul. Svornosti 50, Bratislava, zastúpený\nadvokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, Advokátska kancelária so sídlom Farská 9, Nitra, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 23. septembra\n2011, č. I/222/17206-91186/2011/994275-r, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 6. decembra 2012, č. k. 1S /238/2011-37 , takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. decembra 2012, č.\nk. 1S/238/2011-37 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 6. decembra 2012, č. k. 1S/238/2011-37\nzamietol žalobou, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu zo dňa 23. septembra 2011, č. I/222/17206-91186/2011/994275-r, ktorým žalovaný\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Komárno zo dňa 9. júna 2011 č. 621/230/37265/11/\nBes, a následne jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané, že\nžalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Komárno zo dňa 9. júna 2011 č. 621/230/37265/11/Bes, ktorým správca dane podľa §\n44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 90.644,99 Eur.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu žalobcu, daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie roku 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa\n7. júna 2011 pod č. 621/320/30829/2011/Dá,Csj a jeho dodatok zo dňa 11. mája 2011, prerokované\nso žalobcom dňa 7. júna 2011 a na základe ktorých správca dane vydal dňa 9. júna 2011 dodatočný\nplatobný výmer; proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane sa žalobca odvolal, o ktorom\nDaňové riaditeľstvo SR rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil (rozhodnutie\nje predmetom súdneho prieskumu).\n\nĎalej krajský súd z administratívneho spisu zistil, že z vykonaného šetrenia správcu dane sa\nnepreukázala skutočnosť, že spoločnosť AQUITRADE, s.r.o. reálne dodala daňovníkovi WAAG\nHOLDING, a.s.- žalobcovi, kryštálový cukor a tým sa dostala do dôkaznej núdze, pretože sa\nnepodarilo žalobcovi preukázať podľa faktúr uvedených v administratívnom spise nadobudnutie tovaru\na opodstatnenosť uplatnených daňových nákladov; z obsahu spisu vyplýva, že žalobca deklaroval\ndodanie tovaru - kryštálového cukru, z tuzemska na územie Maďarskej republiky; správca dane\nprostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií požiadal maďarskú daňovú správu o\npreverenie reálnosti dodania tovaru (cukru) v prospech deklarovaných maďarských odberateľov spoločnosti RIKOTTA 2003 Kft. a VERFOR-TRADE Kft.; správca dane zároveň požiadal o preverenie\nprepravy deklarovaného tovaru spoločnosťou E+P Sped Kft., ktorá mala podľa žalobcom predložených\ndokladov zabezpečovať prepravu do Maďarskej republiky; z obsahu odpovedí na dožiadania vyplýva,\nže skutočné nadobudnutie a následný predaj cukru nemohol byť uskutočnený, pretože bola zistená len\nfakturácia deklarovaného tovaru, pričom spoločnosť VERFOR-TRADE Kft. podľa maďarskej daňovej\nsprávy nepriznala nadobudnutie tovaru od žalobcu a žalobcom deklarované dodanie tovaru v prospech\nmaďarskej spoločnosti, teda nebolo potvrdené Maďarskou daňovou správou žalobcom deklarované\ndodanie tovaru v prospech uvedenej maďarskej spoločnosti a jej zistenia sú v evidentnom rozpore s\nvyjadrením bývalého konateľa tejto spoločnosti H. D. (toto vyhlásenie správca dane vyhodnotil ako\nnedôveryhodné); zo šetrenia maďarských daňových orgánov v súvislosti so spoločnosťou RIKOTTA\n2003 Kft. vyplýva, že táto spoločnosť nevykonávala v roku 2008 žiadne podnikateľské aktivity, za\nuvedené obdobie nepodala žiadne daňové priznanie DPH, čím nedeklarovala žiaden nákup a predaj\ntovaru, s poukazom na vyjadrenie K. J. výkonného riaditeľa prepravnej spoločnosti, že prepravná\nspoločnosť E+P Sped Kft. prepravila cukor pre spoločnosť RIKOTTA 2003 Kft. len v mesiacoch\nnovember a december 2007 a nikdy predtým alebo po tomto období; maďarská daňová správa tiež\nuviedla, že podľa výpisov z bankového účtu spoločnosti RIKOTTA 2003 Kft. neboli zistené žiadne úhrady\nv prospech spoločnosti žalobcu za dodaný tovar; podľa maďarskej daňovej správy teda deklarované\ndodanie tovaru v roku 2008 žalobcom spoločnosti RIKOTTA 2003 Kft. nebolo potvrdené; maďarská\ndaňová správa na žiadosť správcu dane vykonala rozsiahle šetrenie aj v súvislosti s prepravou\nspoločnosťou E+P Sped Kft. a usúdila, že nemôžu byť vykonané 4 prepravy za deň s ohľadom na\npovinnú prestávku na ceste, pričom registračné čísla vozidiel neboli evidované vo väčšine faktúr na\ntankovanie a identifikované vozidla mali byť evidované v objednávke na výpočet presných nákladov/\nvýdavkov; daňoví úradníci maďarskej daňovej správe správy uviedli, že aj na základe rozsiahlych zistení\nnemôžu potvrdiť uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru na územie Maďarskej republiky.\nKrajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách v ustanovení § 2\nspojení s § 29 ods. 1 -9, s § 25a ods. 1, 2 a s § 15 ods.17 zákona č. 511/1992 Zb. a súčasne v intenciách\nustanovení § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení v roku 2008.\nKrajský súd poukázal na to že pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového\nstavu veci, rozpory medzi formálnou úpravou dokladov a skutočným stavom sa posudzujú vždy\npodľa skutočného obsahu kontrolovaného úkonu, daňové subjekty majú zákonom určenú povinnosť\nspolupracovať so správcom dane dane t. j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, ktorá spočíva v\nich dobrovoľnej účasti a nie vo vynútenej spolupráci vo forme viacnásobných upozornení na vykonanie\nkontroly na predloženie dokladov, ktoré sú podľa názoru správcu dane potrebné na kontrolu, až po\nuloženie pokuty za marenie výkonu kontroly; obe strany navzájom musia rešpektovať zásadu, aby\ndaňové konanie bolo hospodárne; dôkazné bremeno v daňovom konaní spočíva na daňovom subjekte,\nktorého povinnosťou je najmä preukázať, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a\núdaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne a úlohou správcu dane je na základe daňovej\nkontroly zistiť a objasniť všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, aby\nsprávne určil daňovú povinnosť; dokazovanie je procesný postup, ktorý slúži na získanie poznatkov\nsprávcu dane o všetkých skutočnostiach dôležitých pred správne rozhodnutie a ak daňový subjekt\nnesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho v súčinnosti s ním nemožno určiť\ndaň, správca dane je oprávnený určiť daň sám bez spolupráce s daňovým subjektom, pričom vychádza\nz podkladov, ktoré má k dispozícii, resp. si ich zaobstará.\nKrajský súd konštatoval, že žalobca mal počas výkonu daňovej kontroly dostatočný priestor na to,\naby predložil dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, čo v obchodných prípadov vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu z jeho strany nebolo splnené. Krajský súd mal za to, že žalobca ako daňový\nsubjekt porušil ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., v zmysle ktorého výdavkami nie sú\n\nvýdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Krajský súd považujúc\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za vecne\nsprávne, žalobu zamietol.\nK namietanému procesnému postupu správcu dane krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru správca\ndane neporušil § 15 ods. 17 zákona o správe daní, keďže dodržal zákonom stanovenú šesťmesačnú\nlehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá trvala celkom 5 mesiacov a 29 dní. Poukazom na to, že treba\nvziať na zreteľ prerušenie daňovej kontroly od 19. novembra 2010 rozhodnutím č. 621/320/64342/10/\nDá podľa § 25a zákona o správe daní, konštatoval, že z § 25 a ods. 1 uvedeného zákona vyplýva,\nže konanie sa prerušuje najmä v prípadoch, ktoré zákon výslovne vymenúva, avšak slovné spojenie\nnajmä nevylučuje konanie prerušiť aj z iných dôvodov. Ďalej uviedol, že v danom prípade neboli splnené\npodmienky pre prerušenie konania podľa § 25a ods. 2 uvedeného zákona, pretože prerušenie konania\nnenavrhli účastníci konania, ale išlo o prerušenie konania z dôvodu inej skutočnosti rozhodujúcej na\nvydanie rozhodnutia a to zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií zo dňa 18.\noktóbra 2010 súvisiacimi s preverením obchodných transakcií v prospech maďarských spoločností.\nSúhlasil so žalobcom, že na dodržanie zákonnej lehoty nemôže mať vplyv podanie či nepodanie\nnámietky daňového subjektu proti postupu zamestnanca správcu dane tak, ako to uviedol žalovaný, ale\ntáto okolnosť nie je relevantná, nakoľko správca dane neprekročil zákonom stanovenú šesťmesačnú\nlehotu na vykonanie daňovej kontroly, a preto ani nebol povinný požiadať nadriadený orgán o primerané\npredĺženie tejto lehoty.\nKrajský súd konštatoval, že po preskúmaní veci neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového\nkonania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo\nvyšlo v daňovom konaní najavo, z ktorých dôvodov dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe\nneodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Považujúc postup žalovaného ako aj preskúmavané\nrozhodnutie v súlade so zákonom, žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi nepriznal náhradu\ntrov konania, v dôsledku jeho neúspechu v konaní.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nZ dôvodov odvolania vyplýva, že žalobca považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny\na v rozpore so zákonom. Ako dôvody nezákonnosti namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci\na nesprávne právne posúdenie procesného pochybenia daňových orgánov v daňovom konaní, keď\nnedodržali zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly.\nŽalobca namietal, že krajský súd vo svojom rozsudku sa vôbec nezaoberal žalobným dôvodom\nspočívajúcim v námietke dĺžky trvania daňovej kontroly. Nesúhlasil s argumentáciou daňového\nriaditeľstva ako aj krajského súdu, ktorou sa vysporiadali s touto jeho námietkou. Poukazom na znenie\nprávnej úpravy ustanovenej v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. a na vzťah § 15 k § 25a uvedeného\nzákona uviedol, že lehota, ktorá je ustanovená v § 15 ods. 7 (zrejme ods. 17) je lehotou zákonnou\na je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť\nuskutočňovanej daňovej kontroly. Vyslovil názor, že uvedenú lehotu nemožno stotožňovať s lehotami\nna rozhodnutie, daňová kontrola je proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu),\nktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu. Mal za to,\nže § 25a nie je možné aplikovať na daňovú kontrolu (špeciálna úprava v paragrafe 15 ods. 7), keďže\nv tomto prípade ide o získanie informácie v rámci medzinárodnej pomoci a spolupráce a nie o začatie\niného konania, ktoré je ukončené rozhodnutím o predbežnej otázke alebo inej skutočnosti. Tvrdil, že\nv danom prípade správca dane nepostupoval pri výkone daňovej kontroly v zmysle § 15 ods. 17\n(správca dane nepožiadal orgán najbližšie nadriadený o predĺženie pred uplynutím šesťmesačnej lehoty\na písomne s uvedením dôvodov upovedomil o tom kontrolovaný daňový subjekt), čím porušil zákon\na nedodržal zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly, čím boli porušené práva a právom chránené\nzáujmy daňovníka. Ďalej uviedol, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol\ntak nenadobudol povahu zákonne získaného dôkazného prostriedku, v dôsledku čoho je i samotné\nrozhodnutie nezákonné. V danej súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 12\n\nC /179/2009 - 161, podľa ktorého v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave v konaní o náhradu\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom účastníkom konania - žalovaného proti Slovenskej\nrepublike - MF SR „za konanie nie je možné považovať medzinárodné dožiadanie“, uvádzajúc, že z\nrozsudku tiež vyplýva, že medzinárodné dožiadanie nie dôvodom na prerušenie konania a takýto postup\nsprávcu dane spôsobil prieťahy v konaní, ktoré mali za následok opodstatnenosť nároku na náhradu\nškody.\nĎalej namietal, že krajský súd nesprávne posúdil vykonané dokazovanie zo strany daňových orgánov,\ntvrdiac, že dokazovanie bolo jednostranné, správca dane nerešpektoval a nevykonal požiadavky\ndaňového subjektu na vykonanie úplného dokazovania podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. (napr.\npožiadavkami na vypočutie ako svedka K. J., konateľa spoločnosti E+P Sped kft. a výkonného riaditeľa\nN. Q., ktorými by sa preukázala oprávnenosť sporných nákladov), nevyhodnotil objektívne svedecké\nvýpovede a napriek tomu, že žalobca splnil všetky povinnosti v zmysle zákona o dani z príjmov, čim\nsprávca dane porušil základné zásady daňového konania v zmysle § 2 zákona č. 511/1992 Zb..\nPoukazom na skutkové zistenia uvádzané správcom dane tvrdil, že rozhodnutie správneho orgánu\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď predovšetkým nevykonal úplné dokazovanie v\nzmysle § 29 zákona č. 511/1992 Zb.. Vyslovil názor, že správca dane v uvedenom prípade nedostatočne\ndbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, nepostupoval v úzkej\nsúčinnosti s daňovým subjektom, nesprávne vyhodnotil dôkazy a neprihliadol na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo a taktiež nepoužil prostriedky, ktoré by daňový subjekt najmenej zaťažovali.\nPoukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 2 zákona č. 511/1992 Zb. tvrdil, že v prípade neuznania\nnákladov z dodávateľských faktúr od spoločnosti AQUITRADE, s.r.o. Stará Turá za dodávky 698,7\nton kryštálového cukru v celkovej sume 11 850 725,90 Sk nezistil u daňového subjektu žiadne\nporušenie povinností - štatutárny orgán spoločnosti zabezpečil riadne vedenie účtovníctva spoločnosti,\nvykonával svoju pôsobnosť s náležitou odbornou starostlivosťou, zohľadnil všetky dostupné informácie\na postupoval pritom vždy v dobrej viere, a preto ak si dodávateľ nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu\nvyplývajú zo zákona, to nemôže mať za následok porušenie práva a právom chránených záujmov\nkontrolovaného daňového subjektu, preto záver správcu dane že z uvedeného dôvodu nemohol preveriť\npredmetné dodávateľsko - odberateľské vzťahy a v dôsledku toho neuznal daňové náklady, považoval\nza protizákonné. Podobne požiadavku správcu dane, aby daňový subjekt zabezpečil účasť osoby, ktorá\nbola oprávnená v roku 2008 konať v mene obchodnej spoločnosti AQUITRADE, s.r.o., ako aj iných\nosôb bližšie neurčitých považoval za prostriedok, ktorý daňový subjekt značne zaťažoval, poukazom na\nskutočnosť, že daňový subjekt nemá také zákonné možnosti na zabezpečenie takýchto dôkazov ako\ndaňové orgány.\nZdôraznil, že uvedené prijaté dodávky kryštálového cukru, zaúčtované na účte 504, boli na druhej strane\naj vyskladnené a rovnako zaúčtované na účte 604, avšak správca dane sa jednostranne zameral len\nna neuznanie nákladov, t. j. zvýšenie základu, pričom v prípade, ak tovar nebol podľa správcu dane\nobstaraný, nemohol byť ani predaný.\nĎalej namietal neuznanie nákladov z titulu neoprávneného zaúčtovania dodávateľských faktúr od\nmaďarskej spoločnosti E + P Sped Kft. za vykonané prepravy cukru z územia Maďarskej republiky na\nSlovensko za obdobie od 11. januára 2008 do 30. novembra 2008.\nTaktiež namietal nesprávne posúdenie dôkazov týkajúcich sa predložených čestných vyhlásení\nmaďarskej finančnej správe. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že správne orgány sa\nvecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je\nmožné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so\nzásadou spravodlivého procesu.\nPoukázal na to, že u p. J. bola v čase od marca 2011 do marca 2012 vykonaná daňová kontrola,\nktorej výsledkom je potvrdenie všetkých údajov uvedených v daňovom priznaní daňovníka vrátane\nobchodných transakcií so žalobcom. Tvrdil, že obaja po osobnej výzve žalobcu potvrdili, že sú ochotní\no tom vypovedať aj na súde (navrhnuté aj v žalobe), že nikdy neboli správcom dane maďarskej daňovej\nsprávy vyzvaní na to, aby sa vyjadrili alebo vypovedali vo veci obchodnej spoločnosti WAAG HOLDING,\na.s.. Namietal, že napriek požiadavke žalobcu správca dane, odvolací orgán ani krajský súd neprihliadali\nna všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo (napríklad vypočuli navrhovaných svedkov),\nčím bola porušená jedna zo základných zásad daňového konania.\n\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia nesúhlasil s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní\na zotrval na dôvodoch uvedených v jeho vyjadrení k žalobe.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie dodatočný platobný výmer, správcu dane - Daňového úradu Komárno, ktorým správca dane vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2008 vo výške 90 644,99\neur. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie\nim prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o povinnosti žalobcu zaplatiť\nrozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa\nvo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\n\nvybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4). Správca\ndane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre\nvznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil\nriadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti\n(ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane\nv daňovom konaní (ods. 8).\n\nPodľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 7, 8 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý\nvedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba\ndokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno\npoužiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndaňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide\nnajmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane\na pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,\nzápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady\nk nim. Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu. Daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť\nalebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým\nvýdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak,\nPodľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),\nktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky uvedené pod písm.\na/ až k/.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval\nv súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých\ndôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil v súlade so zákonom, a preto boli\nsplnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.\n\nZákonodarca v právnych normách §§ 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z. ustanovuje zákonné podmienky\ndaňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky\nskutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol\nvyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť\npovinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods.8 zákona o správe daní).\nAk žalobca tvrdil, že ku kúpe tovaru - kryštálového cukru od spoločnosti AQUITRADE, s.r.o., a k\nuskutočneniu prepravy tovaru spoločnosťou E+P SPED Kft. v roku 2008 skutočne došlo, tak, ako to\ndeklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim\nakékoľvek pochybnosti, a teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet nákladov\nzákon č. 595/2003 Z. z. stanovil. Pokiaľ si teda žalobca ako platiteľ dane v daňovom priznaní uplatnil\nnárok na odpočítanie nákladov vyplývajúcich z predložených faktúr, potom na ňom spočívala povinnosť\npreukázať, že k poskytnutiu plnení, ktoré boli fakturované týmito faktúrami skutočne došlo, a teda spĺňajú\npodmienky nákladov zákonom č. 595/2003 Z. z. predpokladaných. Dokazovanie zo strany správcu dane\nslúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový\nsubjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na\nodpočítanie nákladov znižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený.\nOdvolací súd taktiež dáva do pozornosti, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle\nuvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. a to\npodmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\npríjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka\npreukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka\nzaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy\npamätať a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu\nk podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky\nuznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak., poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 cit.\nzákona.\nCieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si\ndaňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa náležite\nvecou zaoberali, vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom. Z\nuvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vo veci daňové orgány oboch stupňov\nzamerali dokazovanie jednostranne v jeho neprospech.\nV preskúmavacom konaní mal odvolací súd preukázané, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa pri\nvydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov\nrozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné plnenia\nboli označenými dodávateľmi reálne uskutočnené a či jednotlivé náklady boli vynaložené na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu, t. j. či ich možno považovať za daňový výdavok\nv zmysle § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmu. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu\nprvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vypláva, že žalobca spôsobom\nvylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na\nzáklade faktúr predložených k daňovej kontrole, možno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i/ zákona\nč. 595/2003 Z. z., pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu\nv zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., keď jedinými dôkazmi, ktoré svedčili o vynaložení\npredmetných daňových výdavkov boli faktúry a účtovná evidencia daňovníka.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť záver,\nže v danom prípade došlo k dodaniu tovaru spoločnosťou AQUITRADE, s.r.o., pretože z výsledkov\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť AQUITRADE, s.r.o., v roku 2008 nevykonávala\npodnikateľskú činnosť, keďže za uvedené obdobie táto spoločnosť nepodala žiadne daňové priznanie\nDPH, čím v uvedenom období nepotvrdila žiaden nákup a ani predaj tovaru, na základe ktorých\nskutkových zistení správca dane dospel k správnemu úsudku, že žalobca v kontrolovanom období\n\nnepreukázal opodstatnenosť ním uplatnených daňových nákladov v celkovej výške 11.850.725,90 Sk,\nv dôsledku čoho došlo k porušeniu § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z..\nPokiaľ si žalobca ako daňový subjekt uplatnil daňové náklady z dodávateľských faktúr od maďarskej\nspoločnosti E+P SPED Kft., za vykonané prepravy cukru, z výsledkov vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že preprava tovaru - cukru mala byť vykonaná aj v prospech maďarských odberateľov a\nto v prospech spoločností RIKOTTA 2003 Kft. a VERFOR-TRADE Kft, pričom z výsledkov miestneho\nzisťovania maďarskou daňovou správou bolo preukázané, že prepravná spoločnosť E+P SPED Kft. pre\nmaďarského odberateľa RIKOTTA 2003 Kft, prepravu tovaru zabezpečila len v mesiacoch november a\ndecember 2007, nikdy predtým alebo po tomto období- podľa vyjadrenia výkonného riaditeľa prepravnej\nspoločnosti, súčasne maďarská daňová správa v odpovedi na dožiadanie oznámila správcovi dane, že\nspoločnosť RIKOTTA 2003 Kft. nevykonávala v roku 2008 žiadne podnikateľské aktivity, za uvedené\nobdobie nepodala žiadne daňové priznanie DPH, čím nedeklarovala žiaden nákup a predaj tovaru\na podľa výpisov z bankového účtu spoločnosti RIKOTTA 2003 Kft., neboli zistené žiadne úhrady\nv prospech spoločnosti žalobcu za dodaný tovar. Vo vzťahu k ďalšiemu maďarskému odberateľovi\nVERFOR - TRADE Kft. maďarská daňová správa správcovi dane na jeho dožiadanie oznámila, že\nskutočné nadobudnutie a následný predaj cukru nemohol byť uskutočnený, pretože bola zistená\nlen fakturácia deklarovaného tovaru; maďarská daňová správa uviedla, že ich zdaniteľná osoba spoločnosť VERFOR - TRADE Kft nepriznala nadobudnutie tovaru od spoločnosti WAAG HOLDING,\na.s. - žalobcu a z vykonaných šetrení vyplynulo, že deklarované dodanie tovaru v prospech maďarskej\nspoločnosti VERFOR - TRADE Kft na územie Maďarskej republiky nebolo maďarskou daňovou správou\npotvrdené. Maďarská daňová správa vo vzťahu k prepravnej spoločnosti E+P SPED Kft. správcovi dane\noznámila, že pokiaľ išlo o zabezpečenie prepravy tovaru dodaného žalobcom maďarským odberateľom\nvychádzajúc z predložených CMR nie je možné potvrdiť uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru na\núzemie Maďarskej republiky spoločnosťou E+P Sped Kft., vzhľadom na rozpory v evidovaných údajoch;\nK. J., výkonný riaditeľ prepravnej spoločnosti v rámci šetrenia daňovej správe predložil záznamy, avšak\nnákladné listy, cestovné príkazy, dodacie listy, tachnografové disky, registrácie šoférov nepredložil, podľa\nzápisu dokumentácia za rok 2008 bola stratená.\nVychádzajúc zo skutkových zistení týkajúcich sa uplatnenia nákladov za dodanie služby - preprava\ntovaru, možno konštatovať, že úsudok správcu dané o nepreukázaní vykonania prepráv fakturovaných\nspoločnosťou E+P SPED Kft. bol správny, keďže žalobca a ani maďarská spoločnosť E+P SPED Kft.\nžiadnymi relevantnými dôkazmi vykonanie prepráv tovaru nepreukázali, v dôsledku čoho žalobca porušil\n§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.. Na základe uvedených skutočností správca dane v súlade so\nzákonom v danom prípade neuznal uplatnené daňové náklady v sume 2.521.748,70 Sk.\nVychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu treba súhlasiť s konštatovaním súdu prvého stupňa,\nže žalobca deklarované tvrdenia nepreukázal, pritom dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia\nobchodov deklarovaných v daňovom priznaní a preukazovaných faktúrami bolo na ňom, avšak\nžalobca v celom daňovom konaní nevedel preukázať deklarované tvrdenia, že obchodné transakcie\nuskutočnil s uvedenými dodávateľmi. Za vystavenie dokladov, ktorými preukazuje skutočnosti uvádzané\nv daňovom priznaní, zodpovedá daňový subjekt. Pokiaľ teda žalobca si uplatnil ako výdavok odmenu za\nuskutočnenie obchodnej činnosti s uvedenými spoločnosťami v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003\nZ. z. bolo jeho povinnosťou spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať, že daňové\ndoklady ním predložené k daňovej kontrole sú spôsobilé preukázať reálnosť obchodnej transakcie a tým\nsplnenie zákonných podmienok pre uplatnenie zníženia základu dane. Žalobca ako daňový subjekt v\ndanej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že sa reálne uskutočnili obchody fakturované\ndodávateľskými spoločnosťami.\nOdvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, ktorou namietal, že sa od neho požadovalo\npreukázanie skutočností nad rámec jeho možnosti, nenesúc zodpovednosť za plnenie si daňových\npovinností iných obchodných spoločností. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že žalobca na\npreukázanie plnení deklarovaných v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie nepredložil\ndôkazy, z ktorých by spôsobom nevylučujúcim pochybnosti vyplynulo faktické uskutočnenie obchodných\ntransakcií ním deklarovaných. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na zníženie základu dane na základe\npredloženej faktúry, musí byť aj schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,\na to práve osobou uvedenou na faktúre. Faktúra sama osebe nie je dôkazom o reálnom uskutočnení\n\nobchodnej transakcie, daňový subjekt je povinný reálnosť uskutočnenia obchodu preukázať aj inými\ndokladmi napr. objednávkou, dodacími a prijímacími dokladmi, alebo inými dokladmi, prepravnými\nlistinami, alebo potvrdením obchodného partnera o dodávke tovaru alebo služieb, čo v danom prípade\nvšak žalobca nepreukázal a vo svetle vykonaného dokazovania sa potom predložené faktúry javia ako\nfiktívne.\nOdvolací súd taktiež nesúhlasil s námietkou žalobcu, ktorou namietal, že súd prvého stupňa nevypočul\nnavrhovaných svedkov a nesprávne vyhodnotil predložené čestné vyhlásenia, podobne ako daňové\norgány.\nV danej súvislosti senát odvolacieho súdu dáva žalobcovi do pozornosti, že pre súd je rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy\nnevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Súd v rámci súdneho\nprieskumu v zmysle právnej úpravy ustanovenej v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je\nsúdom skutkovým a v preskúmavacom konaní posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného\nsprávneho orgánu a dokazovanie vykonáva len výnimočne, ak je to nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia, pričom je viazaný rozsahom skutkového stavu zisteného v správnom\n(daňovom) konaní. Zákonodarca v § 15 zákona o správe daní ustanovuje daňovému subjektu celý rad\nzákonom zaručených práv, ale i povinností, a to najmä právo a povinnosť predkladať dôkazy k svojim\ntvrdeniam, právo nahliadať do spisového materiálu v súvislosti s daňovou kontrolou, klásť svedkom\notázky pri ústnom pojednávaní, vyjadrovať sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, a pod..\nSkutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu preukazujú, že žalobca ako daňový subjekt mal\nmožnosť využiť a aj využil všetky svoje procesné práva počas daňovej kontroly, avšak pre nesplnenie\npovinnosti preukázanie skutočností nim deklarovaných, neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods.8\nzákona o správe daní. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa nepostupoval v danom prípade v\nrozpore so zákonnou úpravou, pokiaľ v preskúmavacom konaní nevypočul navrhovaných svedkov a v\nrámci súdneho prieskumu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu.\nOdvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou odvolaciu námietku žalobcu, ktorou namietal nezákonnosť\nrozhodnutia žalovaného z dôvodu porušenia § 25a zákona o správe daní.\nPodľa § 25a ods.1 až 5 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa\nzačalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie\nrozhodnutia.\nSprávca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne\nnavrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej\nskutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,\nnajdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na\nvydanie rozhodnutia.\nProti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.\nSprávca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo\npominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.\nPokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.\nAk je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.\nPodľa § 20 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. konanie je začaté dňom, keď sa podanie daňového subjektu\ndoručilo orgánu príslušnému konať vo veci, alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného\norgánu doručil doplnené podanie. Ak sa konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci,\nkonanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej\nje podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon v konaní.\n\nDaňové subjekty podávajú príslušnému správcovi dane priznania alebo hlásenia spôsobom podľa §\n38 a plnia registračnú a oznamovaciu povinnosť podľa § 31, ak tento zákon alebo osobitný zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 15 ods. 1, 16, 17 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ\ndane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u\ndaňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým\núradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j/\nprvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nUstanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.\nSprávca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie\nnadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím\nprimerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých\nosôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak\nvykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je\nministerstvo.\nVychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu a zákonnej úpravy citovanej vyššie odvolací\nsúd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly\npre vyrubenie dane za predmetné zdaňovacie obdobie zo strany správcu dane bola zachovaná. K\nargumentácii súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že zákonodarca predpokladá 6-mesačnú lehotu\nna vykonanie daňovej kontroly (§ 15 ods. 17) a v právnej norme § 15 ods. 16 zákonodarca ustanovuje,\nže ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Vzhľadom\nk uvedenému pokiaľ správca dane konanie prerušil z dôvodu konania o inej skutočnosti významnej\npre vydanie rozhodnutia podľa § 25a ods.1, ktoré je systematicky začlenené do prvej časti zákona\nč. 511/1992 Zb. postupoval v súlade so zákonom a keďže počas prerušenia konania lehoty neplynú,\ndo zákonnej 6-mesačnej lehoty nie je možné započítať dobu prerušenia. Z uvedených dôvodov pokiaľ\ndoba daňovej kontroly v danom prípade trvala 5-mesiacov a 29 dní, nebolo potrebné, aby správca dane\npožiadal o predĺženie lehoty svoj najbližšie nadriadený orgán a o tomto upovedomil daňový subjekt.\nOdvolací súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu, ktorý v danej súvislosti dal do pozornosti názor vyslovený\nv rozhodnutí Okresného súdu v Trnave v spojení s Krajským súdom v Trnave vo veci sp. zn.\n12C/179/2009. Senát odvolacieho súdu dáva predovšetkým do pozornosti, že názor súdu v označenej\nveci bol vyslovený v občianskom súdnom konaní v sporovej veci, konanie o ktorej je založené\nna úplne iných zásadách konania, ako konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nupravujúcej správne súdnictvo, v zmysle ktorej súd v rámci súdneho prieskumu, nie je súdom skutkovým\na preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, zákonnosť ktorého je podmienená\nzákonnosťou jeho postupu. Pokiaľ teda zákonodarca priamo v právnej norme ustanovujúcej daňovú\nkontrolu (§ 15) predpokladá postup podľa ustanovení prvej časti zákona č. 511/1992 Zb. správca dane\nnepostupoval v daňovej kontrole v rozpore so zákonom, keď konanie prerušil podľa § 25a ods.1 tohto\nzákona začleneného systematicky do jeho prvej časti.\nOdvolací súd taktiež považoval za nedôvodnú aj ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, ktorou namietal\nnezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane z dôvodu porušenia § 2\nv spojení s § 29 zákona č. 511/1992 Zb.. Vychádzajúc zo skutkových okolností zistených vykonaným\ndokazovaním správcu dane a vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu\nkonštatuje, že správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona\no správe daní rešpektujúc jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndaňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom spolupracoval so žalobcom a zároveň dbal\n\nna zachovávanie jeho práv a právom chránených záujmov ako i na dodržanie jeho procesných práv\nzabezpečením jeho prítomnosti na ústnom pojednávaní a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom s\nmožnosťou navrhovať vykonanie ďalších za účelom preukázanie jeho tvrdení (§ 29 ods. 8 zákona o\nspráve daní). Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil,\nzodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi\nustanoveniami zákona o dani z príjmov.\nVzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za relevantné\nk vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu. Senát odvolacieho súdu dospel k zhodnému záveru ako súd\nprvého stupňa, že správca dane ako aj žalovaný vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,\nnáležite zistili skutkový stav veci, v daňovom konaní postupovali v súčinnosti so žalobcom ako daňovým\nsubjektom, skutkové zistenia správne vyhodnotili v súlade so zákonom, ktoré skutočnosti náležite aj\nodôvodnili v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a\npostup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane v rozsahu\nžalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými\nnámietkami.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 Os.p..\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania pre neúspech v tomto\nkonaní.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku\nsprávy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v\nBratislave, bolo povinnosťou súdu podľa § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 konať na strane\nžalovaného s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája\n2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}