{"guid": "a0294f22-4ccd-40d6-9d94-8b72b6804d8e:3ab867fb-266a-4f75-93bd-99fe0a27c0a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201929.1", "spisova_znacka": "6Sžf/19/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/19/2013 z 29. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 6Sžf/19/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201929.1", "identifikacne_cislo": "1011201929", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ab867fb-266a-4f75-93bd-99fe0a27c0a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201929.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201929.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201929.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/19/2013\n1011201929\n29. 01. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201929.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej, a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobcu: WAAG HOLDING, a.s., IČO: 35 852 208, so sídlom ul. Svornosti 50, Bratislava, zastúpený\nadvokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, Advokátska kancelária so sídlom Farská 9, Nitra, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 19. septembra 2011, č.\nI/222/15626-92025/2011/993415-r, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 6. decembra 2012, č. k. 1S /237/2011-49 , takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. decembra 2012, č.\nk. 1S /237/2011-49 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 6. decembra 2012, č. k. 1S/237/2011-49\nzamietol žalobou, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu zo dňa 19. septembra 2011, č. I/222/15626-92025/2011/993415-r, ktorým žalovaný\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Komárno zo dňa 9. júna 2011 č. 621/230/37278/11/\nBes, a následne jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané, že\nžalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Komárno zo dňa 9. júna 2011 č. 621/230/37278/11/Bes, ktorým správca dane podľa §\n44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 90.249,21 Eur.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu žalobcu, daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie roku 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa\n7. júna 2011 pod č. 621/320/30829/2011/Dá,Csj a jeho dodatok zo dňa 11. mája 2011, prerokované\nso žalobcom dňa 7. júna 2011 a na základe ktorých správca dane vydal dňa 9. júna 2011 dodatočný\nplatobný výmer; proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane sa žalobca odvolal, o ktorom\nDaňové riaditeľstvo SR rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil (rozhodnutie\nje predmetom súdneho prieskumu).\n\nĎalej krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca deklaroval dodanie tovaru - kryštálového\ncukru z tuzemska na územie Maďarskej republiky; za účelom preverenia skutočného dodania tovaru\nsprávca dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií požiadal maďarskú daňovú\nsprávu o preverovanie reálnosti dodania tovaru (cukru) v prospech deklarovaných maďarských\nodberateľov - spoločnosti RIKOTTA 2003 Kft. a VERFOR-TRADE Kft, zároveň požiadal o preverenie\nprepravy deklarovaného tovaru spoločnosťou E+P Sped Kft., ktorá mala podľa žalobcom predložených\ndokladov zabezpečovať prepravu tovaru do Maďarskej republiky; z obsahu odpovedí na dožiadania\nvyplýva, že skutočné nadobudnutie a následný predaj cukru nemohol byť uskutočnený, pretože\nbola zistená len fakturácia deklarovaného tovaru, pričom spoločnosť VERFOR-TRADE Kft. podľa\nmaďarskej daňovej správy nepriznala nadobudnutie tovaru od žalobcu; žalobcom deklarované dodanie\ntovaru v prospech maďarskej spoločnosti VERFOR-TRADE Kft., teda nebolo potvrdené maďarskou\ndaňovou správou a jej zistenia sú v evidentnom rozpore s vyjadrením bývalého konateľa spoločnosti\nVERFOR-TRADE Kft. R. H., ktoré vyhlásenie správca dane vyhodnotil ako nedôveryhodné; zo šetrenia\nmaďarských daňových orgánov v súvislosti so spoločnosťou RIKOTTA 2003 Kft. vyplýva, že táto\nspoločnosť nevykonávala v roku 2008 žiadne podnikateľské aktivity, za uvedené obdobie nepodala\nžiadne daňové priznanie DPH, čím nedeklarovala žiaden nákup a predaj tovaru, v danej súvislosti\npoukazom na vyjadrenie I. Y. - výkonného riaditeľa prepravnej spoločnosti, ktorý sa vyjadril v tom zmysle,\nže prepravná spoločnosť E+P Sped Kft. prepravila cukor pre spoločnosť RIKOTTA 2003 Kft. len v\nmesiacoch november a december 2007 a nikdy pred tým alebo po tomto období; maďarská daňová\nspráva tiež uviedla, že podľa výpisov z bankového účtu spoločnosti RIKOTTA 2003 Kft. neboli zistené\nžiadne úhrady v prospech spoločnosti žalobcu za dodaný tovar; podľa maďarskej daňovej správy teda\ndeklarované dodanie tovaru v roku 2008 žalobcom spoločnosti RIKOTTA 2003 Kft. nebolo potvrdené;\nmaďarská daňová správa na žiadosť správcu dane vykonala rozsiahle šetrenie aj v súvislosti s prepravou\nspoločnosťou E+P Sped Kft. a usúdila, že nemôžu byť vykonané štyri prepravy za deň s ohľadom na\npovinnú prestávku na ceste, pričom registračné čísla vozidiel neboli evidované vo väčšine faktúr na\ntankovanie a identifikované vozidlá mali byť evidované v objednávke na výpočet presných nákladov/\nvýdavkov; daňoví úradníci maďarskej daňovej správy uviedli, že aj na základe rozsiahlych zistení\nnemôžu potvrdiť uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru na územie MR.\nKrajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení § 43\nods. 1, 5 zákona o DPH v spojení s § 29 ods. 2, 4 a s 2 ods. 3, 6 zákona č. 511/1992 Zb. a poukazom\nna čl. 53 a čl. 54 Aktu o podmienkach pristúpenia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pristúpení\n(čl. 1 ods. 2 zmluvy) v spojení s čl. 249 Zmluvy o ES (teraz čl. 288 Zmluvy o fungovaní EU, ďalej aj\nlen ZFEÚ) a čl. 161 Zmluvy o Euratom, ďalej poukazom na právnu úpravu smernice Rady 2006/112/ES\nz 28.11.2006 a judikatúru Súdneho dvora EÚ - rozsudky Adeneler, C-212/04, 4.7.2006, Zb. s. 1-6057,\nbod 111, 115 a 116; Connect Austria. C-462/99 22.5.2003, Zb. s. 1-5197, bod 40; Rieser Internationale\nTransporte, C-157/02, 5.2.2004, Zb. s. 1-1477, bod 67; rozsudok z 21.06.2012 v spojených venách\nC-80/11 a C-142/11; Halifax z 7. decembra 2010, R, C-285/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, z 27.\noktóbra 2011; Tanoarch, C-504/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 50; rozsudky Fini H, body 33 a\n34; Kittel a Recolta Recycling, Recycling,; Véleclair, C-414/10 z 29. marca 2012, zatiaľ neuverejnený v\nZbierke, bod 32; rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto\nSupermarkt, bod 24, z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, zatiaľ neuverejnený\nv Zbierke, bod 25, rozsudok z 26. januára 2012, Kraft Foods Polska, C-588/10, zatiaľ neuverejnený v\nZbierke, bod 23; rozsudky Gabalfrisa a.i., bod 52, Nidera Handelscompagnie, C-3 85/09, z 21. októbra\n2010 zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 49, Dankowski, bod 37.\nKrajský súd poukázal na to, že z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti vyplýva, že\ndaňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne\npovinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, čo znamená, že zásada zákonnosti\ndaňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.\nKrajský súd považoval za nesporné, že správca dane v rámci daňovej kontroly postupoval v súčinnosti\nso žalobcom, čo preukazu zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktorých sa zúčastňoval B.. H. D.,\npredseda predstavenstva žalobcu, tento bol oboznámený so všetkými výsledkami kontrolných zistení a\nzároveň bol požiadaný o predloženie dokladov, ktorými môže preukázať opak uvedených v kontrolných\nzisteniach; B.. H. D. následne predložil správcovi dane čestné prehlásenie I. Y. - konateľa spoločnosti\nE+P Sped Kft. a čestné prehlásenie R. H. - bývalého konateľa spoločnosti VERFOR-TRADE Kft.,\nktoré však podľa správnych orgánov a taktiež aj podľa názoru súdu nepotvrdili reálnosť obchodných\n\ntransakcií, t. j. dodanie tovaru spomínaným odberateľom v Maďarskej republike, tvrdiac, že obidve\nvyššie uvedené osoby mali možnosť sa k sporným obchodným transakciám vyjadriť už aj do zápisníc u\nmiestne príslušného správcu dane maďarskej daňovej správy, keďže maďarská daňová správa vo veci\nvykonávala rozsiahle šetrenie a mohli preukázať svoje tvrdenia, ktoré až následne uviedli v čestných\nprehláseniach.\nPodľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo\nveci rozsiahle dokazovanie a nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania\ndokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu, správne rozhodnutia obsahujú dostatok\nrelevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné, postupom správnych\norgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito\norgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nKrajský súd poukazom na to, že predpokladom oslobodenia od dane je, aby nadobúdateľ a dodávateľ\nboli podnikateľmi a vlastníctvo tovaru bolo prevedené na nadobúdateľa a tovar bol skutočne fyzicky\npremiestnený do iného členského štátu, konštatoval, že v danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že\nfyzické dodanie - premiestnenie tovaru na územie MR nebolo preukázané a podľa maďarskej daňovej\nsprávy odberatelia z MR nadobudnutie tovaru nedeklarovali ani v podaných daňových priznaniach a\nsúhrnných výkazoch.\nPodľa názoru krajského súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali dôsledne v súlade so\nzákonom a pri skúmaní podmienok pre oslobodenie od dane správne zistili skutkový stav veci a vec\naj správne právne posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2008 v\nsume 90.249,21 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca samotnú výšku dorubenej DPH nespochybňoval,\nsa s ňou krajský súd bližšie nezaoberal a rovnako sa nevyjadril ani k otázkam, ktoré neboli sporné,\nresp. ktoré žalobca v žalobe nerozporoval a ktoré uznali aj správne orgány vo svojich rozhodnutiach.\nPokiaľ išlo o spoločnosť AQUITRADE s.r.o., uviedol, že za zdaňovacie obdobie október 2008 neboli\nvykonané žiadne dožiadania týkajúce sa tejto spoločnosti, pretože v tomto období nemal daňový subjekt\nvo svojom účtovníctve zaúčtované žiadne doklady od tejto spoločnosti, a preto neboli ani predmetom\nkontroly. Krajský súd dospel k záveru, že keďže žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského\nštátu a podľa záznamov v jeho účtovníctve bol tovar vyskladnený, vznikla mu daňová povinnosť dňom\ndodania tovaru v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a preto správne orgány postupovali v\nsúlade s § 29 ods. 2,4, § 2 ods. 3, ods. 6 ZSDP.\nK namietanému procesnému postupu správcu dane krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru správca\ndane neporušil § 15 ods. 17 zákona o správe daní, keďže dodržal zákonom stanovenú šesťmesačnú\nlehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá trvala celkom 5 mesiacov a 29 dní. Poukazom na to, že treba\nvziať na zreteľ prerušenie daňovej kontroly od 19. novembra 2010 rozhodnutím č. 621/320/64342/10/\nDá podľa § 25a zákona o správe daní, konštatoval, že z § 25a ods. 1 uvedeného zákona vyplýva,\nže konanie sa prerušuje najmä v prípadoch, ktoré zákon výslovne vymenúva, avšak slovné spojenie\nnajmä nevylučuje konanie prerušiť aj z iných dôvodov. Ďalej uviedol, že v danom prípade neboli splnené\npodmienky pre prerušenie konania podľa § 25a ods. 2 uvedeného zákona, pretože prerušenie konania\nnenavrhli účastníci konania, ale išlo o prerušenie konania z dôvodu inej skutočnosti rozhodujúcej na\nvydanie rozhodnutia a to zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií zo dňa 18.\noktóbra 2010 súvisiacimi s preverením obchodných transakcií v prospech maďarských spoločností.\nSúhlasil so žalobcom, že na dodržanie zákonnej lehoty nemôže mať vplyv podanie či nepodanie\nnámietky daňového subjektu proti postupu zamestnanca správcu dane tak, ako to uviedol žalovaný, ale\ntáto okolnosť nie je relevantná, nakoľko správca dane neprekročil zákonom stanovenú šesťmesačnú\nlehotu na vykonanie daňovej kontroly, a preto ani nebol povinný požiadať nadriadený orgán o primerané\npredĺženie tejto lehoty.\nKrajský súd konštatoval, že po preskúmaní veci neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového\nkonania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo\nvyšlo v daňovom konaní najavo, z ktorých dôvodov dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe\nneodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Považujúc postup žalovaného ako aj preskúmavané\nrozhodnutie v súlade so zákonom, žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\n\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi nepriznal náhradu\ntrov konania, v dôsledku jeho neúspechu v konaní.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nZ dôvodov odvolania vyplýva, že žalobca považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny\na v rozpore so zákonom. Ako dôvody nezákonnosti namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci\na nesprávne právne posúdenie procesného pochybenia daňových orgánov v daňovom konaní, keď\nnedodržali zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly.\nŽalobca namietal, že krajský súd vo svojom rozsudku sa vôbec nezaoberal žalobným dôvodom\nspočívajúcim v námietke dĺžky trvania daňovej kontroly. Nesúhlasil s argumentáciou daňového\nriaditeľstva ako aj krajského súdu ktorou, sa vysporiadali s touto jeho námietkou. Poukazom na znenie\nprávnej úpravy ustanovenej v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. a na vzťah § 15 k § 25a uvedeného\nzákona uviedol, že lehota, ktorá je ustanovená v § 15 ods. 7 (zrejme ods. 17) je lehotou zákonnou\na je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť\nuskutočňovanej daňovej kontroly. Vyslovil názor, že uvedenú lehotu nemožno stotožňovať s lehotami\nna rozhodnutie, daňová kontrola je proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu),\nktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu. Mal za to,\nže § 25a nie je možné aplikovať na daňovú kontrolu (špeciálna úprava v paragrafe 15 ods. 7), keďže\nv tomto prípade ide o získanie informácie v rámci medzinárodnej pomoci a spolupráce a nie o začatie\niného konania, ktoré je ukončené rozhodnutím o predbežnej otázke alebo inej skutočnosti. Tvrdil, že\nv danom prípade správca dane nepostupoval pri výkone daňovej kontroly v zmysle § 15 ods. 17\n(správca dane nepožiadal orgán najbližšie nadriadený o predĺženie pred uplynutím šesťmesačnej lehoty\na písomne s uvedením dôvodov neupovedomil o tom kontrolovaný daňový subjekt), čím porušil zákon\na nedodržal zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly, čím boli porušené práva a právom chránené\nzáujmy daňovníka. Ďalej uviedol, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol\ntak nenadobudol povahu zákonne získaného dôkazného prostriedku, v dôsledku čoho je i samotné\nrozhodnutie nezákonné. V danej súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 12\nC /179/2009 - 161, podľa ktorého v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave v konaní o náhradu\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom účastníkom konania - žalovaného proti Slovenskej\nrepublike - MF SR „za konanie nie je možné považovať medzinárodné dožiadanie“, uvádzajúc, že z\nrozsudku tiež vyplýva, že medzinárodné dožiadanie nie dôvodom na prerušenie konania a takýto postup\nsprávcu dane spôsobil prieťahy v konaní, ktoré mali za následok opodstatnenosť nároku na náhradu\nškody.\nĎalej namietal, že krajský súd nesprávne posúdil vykonané dokazovanie zo strany daňových orgánov,\ntvrdiac, že dokazovanie bolo jednostranné, správca dane nerešpektoval a nevykonal požiadavky\ndaňového subjektu na vykonanie úplného dokazovania podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. (napr.\npožiadavkami na vypočutie ako svedka I. Y., konateľa spoločnosti E+P Sped kft. a výkonného riaditeľa\nC. W., ktorými by sa preukázalo dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ, nevyhodnotil objektívne\nsvedecké výpovede a napriek tomu, že žalobca splnil všetky podmienky na oslobodenie dodania tovaru\npodľa § 43 zákona o DPH, rozhodol v neprospech žalobcu, čim správca dane porušil základné zásady\ndaňového konania v zmysle § 2 citovaného zákona.\nPoukazom na skutkové zistenia uvádzané správcom dane tvrdil, že správca dane pri svojich tvrdeniach\nvychádzal zo záverov kontrolných zistení, o.i. zo skutočnosti, že dodanie tovaru od maďarského\ndodávateľa MCM Kft. bolo uskutočnené, avšak preprava z územia MR na územie SR nemohla byť\nvykonaná, pri následnom predaji tovaru z územia SR na územie MR uskutočnenie prepráv a vo väzbe\nna to ani dodanie tovaru maďarským odberateľom VERFOR TRADE Kft. a RIKOTTA 2003 Kft. nebolo\npreukázané, a preto nemohlo ísť o dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením; napriek tomu\nbol tovar vyskladnený a tak v zmysle § 19 ods.l zákona o DPH platiteľovi dane vznikla daň. povinnosť.\nVyslovil názor, že správca dane ako aj odvolací orgán pri svojich tvrdeniach porušil ust. § 2 ods. 1, 3 a 6,\nnajmä nehodnotil všetky získané dôkazy vo vzájomnej súvislosti a nebral do úvahy všetky skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie alebo vyrubenie dane a okrem uvedeného použil aj také prostriedky,\nktoré daňový subjekt zaťažovali v značnej miere.\n\nNamietal, že nadobudnutie tovaru od maďarského dodávateľa MCM bolo uznané, preprava z územia\nMR na územie SR však nie - pričom boli použité výlučne dôkazné prostriedky týkajúce sa prepravy z\núzemia SR na územie MR, majúc za to, že správca dane účelovo použil pri každom svojom posudzovaní\nskutkového stavu len určitý dôkazný prostriedok bez vzájomnej súvislosti. Tvrdil, že v opačnom prípade\nby musel dospieť k záveru, že buď nedošlo k nadobudnutiu tovaru z územia MR a ani k jeho následnému\ndodaniu na územie MR, alebo došlo k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu a následne aj k\ndodaniu do iného členského štátu, pretože nepotvrdenie prepravy nie je dôkazom, ktorý by potvrdzoval,\nže k dodaniu nemohlo prísť.\nNesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že správne orgány sa vecou dôkladne zaoberali, pričom\nnajmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné tvrdiť, že by vedenie\ndaňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu.\nPoukazom na argumentáciu súdu prvého stupňa vo vzťahu k čestným vyhláseniam I. Y. a R. H., uviedol,\nže obaja na základe jeho výzvy potvrdili, že sú ochotní o tom vypovedať aj na súde, že nikdy neboli\nsprávcom dane maďarskej daňovej správy vyzvaní na to, aby sa vyjadrili alebo vypovedali vo veci obch.\nspoločnosti WAAG HOLDING a.s.. Poukázal na to, že u p. Y. bola v čase od marca 2011 do marca\n2012 vykonaná daňová kontrola, ktorej výsledkom je potvrdenie všetkých údajov uvedených v daňovom\npriznaní daňovníka, vrátane obchodných transakcií so žalobcom.\nĎalej uviedol, že v žalobe navrhoval, že v prípade potreby budú predložené súdu zápisnice k vykonaným\nkontrolám na území MR u špeditéra + štvrťročné sumárne DPH (z ktorých vyplývajú obchody s\nAQUITRADE, s.r.o. a VERFOR TRADE, Kft.)\nNamietal, že napriek jeho požiadavke správca dane, odvolací orgán ani krajský súd neprihliadali na\nvšetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo (napr. nevypočuli navrhovaných svedkov), čím\nbola porušená jedna zo základných zásad daňového konania.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia nesúhlasil s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní\na zotrval na dôvodoch uvedených vo svojom vyjadrení k žalobe.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie dodatočný platobný výmer, prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Komárno, ktorým\nsprávca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 vo\nvýške 90 249,21 eur, len čo do výšky vyrubenej dane na sumu 87 229,57 eur. Odvolací súd v rozsahu\nodvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\nv spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o povinnosti žalobcu zaplatiť\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008.\n\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa\nvo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd z predloženého spisu krajského súdu súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že\nsprávca dane vykonal u daňového subjektu - žalobcu, daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie roku\n2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol pod č. 621/320/30829/2011/Dá,Csj a jeho dodatok zo dňa\n11. mája 2011, prerokované so žalobcom dňa 7. júna 2011 a na základe ktorých správca dane vydal\ndňa 9. júna 2011 dodatočný platobný výmer; proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane sa\nžalobca odvolal, o ktorom Daňové riaditeľstvo SR rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu\ndane zmenil do výšky vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie\nna sumu 87 229,57 eur. (rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu).\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (zákon o správe daní alebo zákon\nč. 511/1992 Zb.) ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených\nv daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými\nsubjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich\nnajmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem\núkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4). Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na\nvlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,\na to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods.\n5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah\nprávneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (ods. 6). Všetky\ndaňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou\nvšetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (ods.8).\nPodľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 7, 8 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý\nvedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba\ndokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno\npoužiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndaňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide\nnajmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane\na pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,\nzápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady\nk nim. Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu. Daňový subjekt\n\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť\nalebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 43 ods. 1, 5 zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,\núčinného pre rok 2008 (ďalej len zákon o DPH alebo zákon č. 222/2004 Z. z.) je oslobodené dodanie\ntovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo\nnadobúdateľom tovaru alebo na účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom\nčlenskom štát.\nPlatiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4\ncit. zákonného ustanovenia. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu\nkópiou faktúry a a ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným\ndokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto doručenia, b/ ak prepravu tovaru\nvykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c/\nak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že\ntovar prepravil do iného členského štátu, d/ inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím\nlistom, dokladom o prijatí platby za tovar.\nPodľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ zákona 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\nvoči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.\nPodľa § 51 ods. 1, písm. a/ zákona 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval\nv súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých\ndôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil v súlade so zákonom, a preto boli\nsplnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.\nCieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si\ndaňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa náležite\nvecou zaoberali, vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom. Z\nuvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vo veci daňové orgány oboch stupňov\nzamerali dokazovanie jednostranne v jeho neprospech.\nV preskúmavacom konaní mal odvolací súd preukázané, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa pri\nvydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov\nrozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia\nboli uskutočnené. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z výsledkov\nvykonaného dokazovania v daňovom konaní vypláva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek\npochybnosti nepreukázal, že obchodné transakcie, ktoré deklaroval za sledované zdaňovacie obdobie\n\nna základe faktúr predložených k daňovej kontrole, sa uskutočnili spôsobom tvrdeným žalobcom, pričom\npreukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 29 ods.8 zákona\nč. 511/1992 Zb., keď ako dôkazy predložil len faktúry a účtovnú evidenciu daňovníka.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť záver,\nže v danom prípade došlo k nákupu a k následnému predaju tovaru - cukru, spoločnosťou žalobcu\nspôsobom ním deklarovaným.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu z vykonaného šetrenia\nsprávcom dane prostredníctvom miestneho zisťovania, ako aj z predložených doplňujúcich dokladov\nsa nepreukázala skutočnosť, že zdaniteľné obchody - tovar, ktorý bol deklarovaný vo faktúrach\npredložených žalobcom spoločnosť AQUITRADE, s.r.o. spoločnosti WAAG HOLDING, a.s. - žalobcovi,\ndodala, keď z odpovedi miestne príslušného správcu dane spoločnosti AQUITRADE, s.r.o., na\ndožiadanie č. 644/320/9354/2010/Tru zo dňa 25. októbra 2010 vyplýva, že správca dane dňa 21. októbra\n2010 vykonal v sídle spoločnosti AQUITRADE, s.r.o., Štúrova 683, Stará Tura, miestne zisťovanie za\núčelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré mali byť uzatvorené v roku 2008 medzi\nuvedeným daňovým subjektom a spoločnosťou WAAG HOLDING, a.s. - žalobcom; v čase výkonu\nmiestneho zisťovania sa na uvedenej adrese nikto nenachádzal, objekt, kde malo byť sídlo spoločnosti,\nbol opustený a uzamknutý a taktiež nikde nebolo vyznačené sídlo spoločnosti, z ktorých dôvodu správca\ndane nemohol preveriť predmetné dodávateľsko-odberateľské vzťahy; Daňový úrad Stará Tura potvrdil,\nže daňový subjekt AQUITRADE, s.r.o., posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podal za\nzdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007. Ďalej bolo zistené, že registrácia daňového čísla pre DPH bola\nv prípade tejto obchodnej spoločnosti ukončená dňom 30.9.2008. Zo šetrenia vykonaného miestne\npríslušným správcom dane spoločnosti AQUITRADE, s.r.o. vyplynulo, že daň z pridanej hodnoty,\nktorá bola deklarovaná vo faktúrach predložených žalobcom v celkovej sume 697.631,10 Sk, nebola\nspoločnosťou AQUITRADE, s.r.o, do ŠR prizná a odvedená.\nVzhľadom k tomu, že žalobca ako daňový subjekt napriek výzve správcu dane nepredložil v priebehu\nvýkonu daňovej kontroly, žiadne relevantné dôkazy, ktoré by ovplyvnili kontrolné zistenia správcu dane,\naj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal nadobudnutie tovaru deklarovaného v predmetných\nfaktúrach a tým splnenie zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 zákona č.\n222/2004 Z. z., z ktorých dôvodov správca dane predmetné obchodne transakcie správne vyhodnotil,\nkeď konštatoval, že nadobudnutie tovaru z dodávateľských faktúr od spoločnosti AQUITRADE, s.r.o.\nnebolo dostatočne preukázané, a preto uplatnením práva na odpočítanie dane vo vyčíslenej sume\nplatiteľ dane porušil ustanovenie § 49 ods. 2, písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č.\n222/2004 Z. z..\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je možné súhlasiť ani\ns tvrdením daňového subjektu o nedostatočne zistenom skutkovom stave o jeho dodávke tovaru\nmaďarským odberateľom VERFOR - TRADE Kft, a RIKOTTA 2003 Kft. a jeho preprava spoločnosťou\nE+P SPED Kft..\nZ rozsiahleho šetrenia, ktoré vykonala maďarská daňová správa sa nepreukázalo, že deklarovaný tovar\nbol z tuzemska na územie Maďarskej republiky prepravený. Z odpovedi maďarskej daňovej správy vo\nvzťahu k spoločnosti VERFOR - TRADE Kft vyplynulo, že skutočné nadobudnutie a následný predaj\ncukru nemohol byť uskutočnený, pretože bola zistená len fakturácia deklarovaného tovaru; maďarská\ndaňová správa uviedla, že ich zdaniteľná osoba - spoločnosť VERFOR - TRADE Kft nepriznala\nnadobudnutie tovaru od spoločnosti WAAG HOLDING, a.s. - žalobcu a z vykonaných šetrení vyplynulo,\nže deklarované dodanie tovaru v prospech maďarskej spoločnosti VERFOR - TRADE Kft na územie\nMaďarskej republiky nebolo maďarskou daňovou správou potvrdené.\nPokiaľ išlo o spoločnosť RIKOTTA 2003 Kft. maďarská daňová správa v odpovedi na dožiadanie\nsprávcovi dane oznámila, že spoločnosť RIKOTTA 2003 Kft. nevykonávala v roku 2008 žiadne\npodnikateľské aktivity, za uvedené obdobie nepodala žiadne daňové priznanie DPH, čím nedeklarovala\nžiaden nákup a predaj tovaru a podľa výpisov z bankového účtu spoločnosti RIKOTTA 2003 Kft., neboli\nzistené žiadne úhrady v prospech spoločnosti žalobcu za dodaný tovar.\n\nPokiaľ išlo o zabezpečenie prepravy tovaru dodaného žalobcom maďarským odberateľom maďarská\ndaňová správa oznámila, že vychádzajúc z predložených CMR nie je možné potvrdiť uskutočnenie\nprepravy deklarovaného tovaru na územie Maďarskej republiky spoločnosťou E+P Sped Kft., vzhľadom\nna rozpory v evidovaných údajoch. I. Y., výkonný riaditeľ prepravnej spoločnosti vo svojom vyjadrení\npotvrdil, že prepravná spoločnosť E+P Sped Kft prepravila cukor pre spoločnosť RIKOTTA 2003 Kft, len\nv mesiacoch november a december 2007, nikdy predtým alebo po tomto období.\nTeda skutkové zistenia v danom prípade preukázateľne svedčia o tom, že žalobca nesplnil podmienky\nv zmysle § 43 ods.1 zákona o DPH, keďže nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia v zmysle § 43\nods. 5 tohto zákona, čím mu vznikla daňová povinnosť dňom dodania tovaru vo výške 1.930.217 Sk.\nOdvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že za intrakomunitárnu dodávku v rámci ES sa považuje len\ntaká, ktorá je spojená s prepravou. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 43\nzákona o DPH predpokladom oslobodenia od dane je, aby nadobúdateľ a dodávateľ boli podnikateľmi a\nvlastníctvo tovaru bolo prevedené na nadobúdateľa a tovar bol skutočne fyzicky premiestený do iného\nčlenského štátu. Dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, môže na dodanie tovaru uplatniť\noslobodenie od dane, teda len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky pre oslobodenie\ndodania a to, že tovar je fyzický prepravený do iného členského štátu, ide o odplatný obchodný\nvzťah medzi dodávateľom a odberateľom, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude\nprepravený inou osobou. Aj podľa názoru najvyššieho súdu tieto podmienky pre oslobodenie od dane\nsplnené neboli, keď v danom prípade nebolo preukázané, že žalobca dodal maďarským odberateľom\ntovar a že vôbec bola preprava fakturovaného tovaru spoločnosťou E+P SPED Kft. uskutočnená.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k\nzáveru, že v danom prípade žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH, keďže\nnebolo preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do iného členského štátu.\nOdvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, ktorou namietal, že sa od neho požadovalo\npreukázanie skutočností nad rámec jeho možnosti, nenesúc zodpovednosť za plnenie si daňových\npovinností iných obchodných spoločností. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že žalobca na\npreukázanie plnení deklarovaných v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie nepredložil\ndôkazy, z ktorých by spôsobom nevylučujúcim pochybnosti vyplynulo uskutočnenie obchodných\ntransakcií ním deklarovaných.\nOdvolací súd taktiež nesúhlasil s námietkou žalobcu, ktorou namietal, že súd prvého stupňa nevypočul\nnavrhovaných svedkov.\nV danej súvislosti senát odvolacieho súdu dáva žalobcovi do pozornosti, že pre súd je rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy\nnevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Súd v rámci súdneho\nprieskumu v zmysle právnej úpravy ustanovenej v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je\nsúdom skutkovým, v preskúmavacom konaní posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného\nsprávneho orgánu a dokazovanie vykonáva len výnimočne, ak je to nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia, pričom je viazaný rozsahom skutkového stavu zisteného v správnom\n(daňovom) konaní. Zákonodarca v § 15 zákona o správe daní ustanovuje daňovému subjektu celý rad\nzákonom zaručených práv, ale i povinností, a to najmä právo a povinnosť predkladať dôkazy k svojim\ntvrdeniam, právo nahliadať do spisového materiálu v súvislosti s daňovou kontrolou, klásť svedkom\notázky pri ústnom pojednávaní, vyjadrovať sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, a pod..\nSkutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu preukazujú, že žalobca ako daňový subjekt mal\nmožnosť využiť a aj využil všetky svoje práva počas daňovej kontroly, avšak pre nesplnenie povinnosti\npreukázanie skutočností nim deklarovaných, neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona\no správe daní. Správca dane výsledky komplexného zisťovania skutkového stavu danej veci zhrnul v\nprotokole o daňovej kontrole a jeho prerokovaním s daňovým subjektom daňová kontrola bola ukončená.\n\nOdvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou odvolaciu námietku žalobcu, ktorou namietal nezákonnosť\nrozhodnutia žalovaného z dôvodu porušenia § 25a zákona o správe daní.\nPodľa § 25a ods. 1 až 5 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa\nzačalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie\nrozhodnutia.\nSprávca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne\nnavrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej\nskutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,\nnajdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na\nvydanie rozhodnutia.\nProti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.\nSprávca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo\npominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.\nPokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.\nAk je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.\nPodľa § 20 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. konanie je začaté dňom, keď sa podanie daňového subjektu\ndoručilo orgánu príslušnému konať vo veci, alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného\norgánu doručil doplnené podanie. Ak sa konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci,\nkonanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej\nje podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon v konaní.\nDaňové subjekty podávajú príslušnému správcovi dane priznania alebo hlásenia spôsobom podľa §\n38 a plnia registračnú a oznamovaciu povinnosť podľa § 31, ak tento zákon alebo osobitný zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 15 ods. 1, 4, 10, 13, 16, 17 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje\nzáklad dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti,\na to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej\ndaňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa §\n1a písm. j/ prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová\nkontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona\nalebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nAk správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly\naj iného zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v oznámení o výkone daňovej\nkontroly podľa odseku 2, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie\nobdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného\nodkladu kontrolovanému daňovému subjektu.\nO výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec\nsprávcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu\ns výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania\nprotokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie\nkontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený\npísomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie\nlehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k\nprotokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve\nna prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového\n\nsubjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve\nnemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane\nje oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného\npodnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným\ndaňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu\npodľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k\nprotokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.\nDaňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo\njeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu\ns daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania\nzápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu\nalebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína\nvyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí,\nže daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b)\nza kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku\n12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na\nvyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie\norgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane\n(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.\nUstanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.\nSprávca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie\nnadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím\nprimerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých\nosôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva\ndaňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.\nVychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu a zákonnej úpravy citovanej vyššie odvolací\nsúd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly\npre vyrubenie dane za predmetné zdaňovacie obdobie zo strany správcu dane bola zachovaná. K\nargumentácii súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že zákonodarca predpokladá 6-mesačnú lehotu\nna vykonanie daňovej kontroly (§ 15 ods.17) a v právnej norme § 15 ods. 16 zákonodarca ustanovuje,\nže ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Vzhľadom\nk uvedenému pokiaľ správca dane konanie prerušil z dôvodu konania o inej skutočnosti významnej\npre vydanie rozhodnutia podľa § 25a ods. 1, ktoré je systematicky začlenené do prvej časti zákona\nč. 511/1992 Zb. postupoval v súlade so zákonom a keďže počas prerušenia konania lehoty neplynú,\ndo zákonnej 6-mesačnej lehoty nie je možné započítať dobu prerušenia. Z uvedených dôvodov pokiaľ\ndoba daňovej kontroly v danom prípade trvala 5-mesiacov a 29 dní, nebolo potrebné, aby správca dane\npožiadal o predĺženie lehoty svoj najbližšie nadriadený orgán a o tomto upovedomil daňový subjekt.\nOdvolací súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu, ktorý v danej súvislosti dal do pozornosti názor vyslovený\nv rozhodnutí Okresného súdu v Trnave v spojení s Krajským súdom v Trnave vo veci sp. zn.\n12C/179/2009. Senát odvolacieho súdu dáva predovšetkým do pozornosti, že názor súdu v označenej\nveci bol vyslovený v občianskom súdnom konaní v sporovej veci, ktoré konanie je založené na úplne\niných zásadách konania, ako konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej\nsprávne súdnictvo, v zmysle ktorej súd v rámci súdneho prieskumu preskúmava zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu, zákonnosť ktorého je podmienená zákonnosťou jeho postupu. Pokiaľ\nteda zákonodarca priamo v právnej norme ustanovujúcej daňovú kontrolu (§ 15) predpokladá postup\npodľa ustanovení prvej časti zákona č. 511/1992 Zb. správca dane nepostupoval v daňovej kontrole v\nrozpore so zákonom, keď konanie prerušil podľa § 25a ods. 1 tohto zákona začleneného systematicky\ndo jeho prvej časti.\nOdvolací súd taktiež považoval za nedôvodnú aj ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, ktorou namietal\nnezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane z dôvodu porušenia § 2\nv spojení s § 29 zákona č. 511/1992 Zb.. Vychádzajúc zo skutkových okolností zistených vykonaným\n\ndokazovaním správcu dane a vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu\nkonštatuje, že správca dane pri vykonávaní dôkazov a ich hodnotení aplikoval zásadu zákonnosti v\nzmysle § 2 ods.1 zákona o správe daní ako aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 tohto\nzákona, rešpektujúc jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom v konaní postupoval v súčinnosti s daňovým subjektomžalobcom, dbajúc na zachovávanie jeho práv a právom chránených záujmov postupom v zmysle § 29\nods. 2, 8 uvedeného zákona.\nVzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za relevantné\nk vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu. Senát odvolacieho súdu dospel k zhodnému záveru ako súd\nprvého stupňa, že správca dane ako aj žalovaný vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,\nnáležite zistili skutkový stav veci, v daňovom konaní postupovali v súčinnosti so žalobcom ako daňovým\nsubjektom, skutkové zistenia správne vyhodnotili v súlade so zákonom, ktoré skutočnosti náležite aj\nodôvodnili v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a\npostup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane v rozsahu\nžalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými\nnámietkami.\nZ dôvodov uvedených vyššie odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja\nods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 Os.p..\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože bol v tomto\nkonaní neúspešný.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku\nsprávy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v\nBratislave, bolo povinnosťou súdu podľa § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 konať na strane\nžalovaného s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája\n2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}