{"guid": "f0ae69ce-5bf0-4fd4-b68e-e843c1cc1465:59af4b21-ca12-4551-a42b-6a1d0bc02b2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201868.1", "spisova_znacka": "7Sžso/24/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/24/2013 z 28. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2014, sp. zn. 7Sžso/24/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201868.1", "identifikacne_cislo": "1011201868", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Závadská", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-113.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-113.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-113"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-113"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/59af4b21-ca12-4551-a42b-6a1d0bc02b2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201868.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201868.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201868.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/24/2013\n1011201868\n28. 05. 2014\nJUDr. Elena Závadská\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201868.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. W., narodeného X. R. XXXX, bytom\nJ., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom v Bratislave, Strojnícka ul. č. 8, proti\nžalovanému Ministerstvu financií Slovenskej republiky v Bratislave, Štefanovičova ul. č. 8, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného z 3. októbra 2011 číslo MF/023967/2011-23, o vrátení výsluhového\ndôchodku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. februára 2013, č. k.\n1S 225/2011-42, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 14. februára 2013, č. k. 1S\n225/2011-42 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. februára 2013, č. k. 1S 225/2011-42, podľa § 250j ods.\n1 OSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 3. októbra 2011 číslo\nMF/023967/2011-23 a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\nKrajský súd zistil, že preskúmavaným rozhodnutím z 3. októbra 2011 číslo MF/023967/2011-23\nžalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie, Colného riaditeľstva\nSlovenskej republiky, odboru personálneho manažmentu, oddelenie sociálneho zabezpečenia (ďalej len\n„prvostupňového správneho orgánu\") z 1. júla 2011 zn. 21568/2011-1462, ktorým podľa § 113 ods. 2\npísm. g) bod 2. zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) bola\nžalobcovi uložená\npovinnosť vrátiť vyplatenú sumu na výsluhovom dôchodku za obdobie od 1. februára 2008 do 31. mája\n2011 vo výške 11 011,56 €.\nKrajský súd považoval za preukázané, že žalobca bol 31. januára 2008 uvoľnený zo služobného\npomeru colníka podľa § 182 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o\nzmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n200/1998 Z.z.\") rozhodnutím riaditeľa Colného úradu v Košiciach\nz 12. novembra 2009 číslo\n46139/2009-5634/1977/Ker. Ďalším rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z 30. marca\n2010 zn. 14550/2010-1462 bol žalobcovi od 1. februára 2008 priznaný výsluhový dôchodok podľa §\n38 ods. 1, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. v sume 7 614 Sk mesačne, ktorý bol každým rokom\nzvyšovaný (valorizovaný) a to od 1. júla 2008 na sumu 7 995 Sk mesačne, od 1. júla 2009 na sumu\n282,25 € mesačne, od 1. júla 2010 na sumu 288,75 € mesačne. Výsluhový dôchodok bol naposledy\nvyplácaný do 31. mája 2011. Žalobca bol od 21. mája 2011 opätovne zaradený do štátnej služby\nvykonávanej v služobnom pomere potom, ako rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.\nmája 2011, sp. zn. 3Sžo/14/2011 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19. januára 2011\n\nč. 7S13929/2010, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného z 19. júla 2010 č. 24160/2010-1214 v spojení\ns rozhodnutím riaditeľa Colného úradu v Košiciach z 12. novembra 2009 číslo 46139/2009-5634/1977/\nKer. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaného následne uložil žalobcovi povinnosť vrátiť vyplatenú sumu na výsluhovom dôchodku za\nobdobie od 1. februára 2008 do 31. mája 2011 spolu vo výške 11 011,56 €.\nKrajský súd nepokladal za dôvodnú námietku žalobcu o povinnosti vrátiť vyššiu sumu (za jún a júl 2011),\nnež aká mu bola vyplatená z titulu výsluhového dôchodku, s poukazom na výrok preskúmavaného\nrozhodnutia, z ktorého vyplýva povinnosť vrátiť na výsluhovom dôchodku sumu vyplatenú za obdobie\nod 1. februára 2008 do 31. mája 2011. Tiež nepokladal za podstatnú námietku žalobcu o zmätočnosti\nvýroku preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, lebo v ňom uviedol nesprávne číslo rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu s odôvodnením, že ide zrejmú vadu, ktorú možno odstrániť podľa §\n47 ods. 6 správneho poriadku, lebo správne číslo rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je\nuvedené v záhlaví preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\nKrajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že žalobcovi s poukazom na § 187 ods. 1 a §\n79 ods. 1 písm. a/-l/ zákona č. 200/1998 Z.z. za čas trvania neplatného skončenia služobného pomeru\npatrí služobný príjem, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Služobný\nplat bol doplatený a v dôsledku čoho mu zanikol právny nárok na výplatu výsluhového dôchodku podľa\n§ 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. Z toho dôvodu pokladal preskúmavané rozhodnutie za zákonné.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s\npoukazom na § 250k ods. 1 OSP a neúspešnosť žalobcu v konaní.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalovaný doposiaľ neodstránil zmätočnosť vo\nvýroku preskúmavaného rozhodnutia, lebo potvrdil iné rozhodnutie ako to, proti ktorému smerovalo jeho\nodvolanie. Žalobca ďalej uviedol, že krajský súd sa po právnej stránke nevysporiadal s námietkou\nuvedenou v žalobe, že vrátenie vyplateného výsluhového dôchodku po zániku nároku na výplatu\nvýsluhového dôchodku nie je možný postup podľa § 63 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. Krajský súd\nneodôvodnil povinnosť žalobcu vrátiť výsluhový dôchodok v dôsledku zrušenia rozhodnutia o skončení\nslužobného pomeru súdom a doplatenia služobného platu. Namietal, že ustanovenie § 63 ods. 1\ncit. zákona upravuje právny stav do budúcna, kedy opätovným prijatím do služobného pomeru zaniká\nnárok na vyplácanie výsluhového dôchodku. Ide o inú právnu skutočnosť ako zrušenie nezákonného\nrozhodnutia o skončení služobného pomeru. S nezákonným skončením služobného pomeru spája zákon\nč. 200/1998 Z.z., výlučne zákonný nárok na zaplatenie služobného platu za obdobie od skončenia\nslužobného pomeru do zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru. Súd prvého stupňa sa\nnevysporiadal s týmito dvomi rozličnými právnymi skutočnosťami, s ktorými sú spojené rozdielne právne\ndôsledky. Uviedol, že realizoval svoje právo na nárok na výsluhový dôchodok, o ktorý požiadal po\nskončení služobného pomeru i keď toto skončenie bolo nezákonné. Z dôvodu, že splnil podmienky\npre priznanie výsluhového dôchodku, žalovaný mu výsluhový dôchodok priznal a vyplácal v súlade so\nzákonom za obdobie, kedy bol na výsluhovom dôchodku a na jeho vrátenie neexistuje zákonný dôvod.\nPodotkol, že žalobca do zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru bol na výsluhovom\ndôchodku, a v tomto období nevykonával štátnu službu v služobnom pomere. Podľa jeho názoru\nustanovenia § 63 a § 113 zákona č. 328/2002 Z.z., z ktorých žalovaný odvodzuje povinnosť žalobcu vrátiť\nvyplatený výsluhový dôchodok sú aplikovateľné výlučne na taký skutkový stav, keď v dôsledku konania,\npriečiaceho sa zákonu, by došlo k priznaniu výsluhového dôchodku žalobcovi v rozpore so zákonom.\nŽalobcovi však bol výsluhový dôchodok priznaný v súlade so zákonom. Žalobca ďalej namietal, že\nkrajský súd sa tiež nevysporiadal s jeho námietkou, ktorá sa týka § 113 citovaného zákona. Upozornil,\nže toto ustanovenie upravuje povinnosť vrátiť výsluhový dôchodok len v prípade zavineného konania\npoberateľa výsluhového dôchodku a nie vtedy, keď došlo k vyplateniu výsluhovej dávky v dôsledku\nkonania iného subjektu. Nie je dôvodom vrátenia výsluhového dôchodku skutočnosť, že žalobcovi bol\ndoplatený služobný plat. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a zrušil\npreskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania za právne zastupovanie v sume\n645,31 €, ktoré vyčíslil podaním zo 7. marca 2013.\n\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.\nUviedol, že zánik nároku na priznaný výsluhový dôchodok ku dňu, ktorý predchádza dňu opätovného\nprijatia do služobného pomeru, z ktorého tento nárok vzniká, logicky vylučuje možnosť poberania\nvýsluhového dôchodku aj za čas samotného trvania služobného pomeru ako to bolo v prípade žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (podľa § 10 ods. 2, § 246c a § 250ja OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel\nk záveru, že odvolaniu žalobcu treba vyhovieť.\nPodľa § 113 ods. 2 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z. (v znení do 30. apríla 2013) poberateľ dávky\nsociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od\nktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak\n1. nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom,\n2. prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností\npredpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila,\n3. vedome inak spôsobil, že dávka sociálneho zabezpečenia alebo jej časť sa vyplatila neoprávnene\nalebo vo vyššej sume, ako patrila.\nZákonom č. 80/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým\nsa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol s účinnosťou od 1. mája 2013 doplnený § 113 ods. 2 písmeno\ng) štvrtým bodom so znením:\n„4. rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá\".\nZo spisov vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vrátení\nvyplatenej dávky sociálneho zabezpečenia, a to výsluhového dôchodku za obdobie od neplatného\nskončenia služobného pomeru a nevyplácania služobného platu, t.j. od 1. februára 2008 do 31. mája\n2011, opätovným nástupom do služobného pomeru a vyplácania služobného platu.\nVzhľadom na požadované obdobie vrátenia dávky sociálneho zabezpečenia treba v prejednávanej veci\npoužiť § 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z. v znení platnom do 1. mája 2013, kedy vznikla\npovinnosť za daného skutkového stavu vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia len v prípade uvedenom\npod bodom 2.\nŽalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vo výroku preskúmavaného rozhodnutia uložil povinnosť\nvrátiť vyplatenú sumu na výsluhovom dôchodku s poukazom na § 113 ods. 2 písm. g) zákona č.\n328/2002 Z.z.\nŽalobca v žalobe ako aj v odvolaní namietal, že nedošlo k splneniu skutkovej podstaty vzniku povinnosti\nvrátiť dávku sociálneho zabezpečenia podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy OSP (§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nUstanovenie § 157 ods. 2 OSP upravuje obsahové náležitosti súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení\ndôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia je procesným právom účastníka, pretože len dostatočné a presvedčivé odôvodnenie\nrozhodnutia dáva účastníkovi možnosť náležité skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu voči\nktorému chce využiť možnosť podať opravný prostriedok. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva vyplýva potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, i keď nie je potrebné zdôvodňovať\nkaždý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať\nodpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu. Dôvody\n\nmusia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, nestačí len odkaz na určité časti\nzákonov.\nAk rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP, je nepreskúmateľný. Takéto\narbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom\ndôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom\n(čo zakladá vadu konania podľa § 241 ods. 2\npísm. a/ OSP v spojení s § 237 písm. f/ OSP), pretože mu upiera možnosť náležité skutkovo a právne\nargumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.\nKrajský súd však pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného dôsledne nerešpektoval zásady\nobsahujúce požiadavku na spravodlivý súdny proces. Počtom strán rozsiahle odôvodnenie rozsudku\npodrobne obsahuje odôvodnenie podanej žaloby, vyjadrenie žalovaného. Následne krajský súd uviedol\nskutočnosti, ktoré mal súd za preukázané a bez bližšieho odôvodnenia a bez právnej argumentácie v\nžalobe namietanej rozhodnej skutočnosti týkajúcej sa vrátenia dávky výsluhového dôchodku podľa §\n113 ods. 2 písm. g) bodu 2. zákona č. 328/2002 Z.z. sa stotožnil s právnym záverom žalovaného.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa nie je v súlade s\n§ 157 ods. 2 OSP, pretože je pre odvolací súd nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Krajský\nsúd svoje zistenia presvedčivo neodôvodnil, pretože z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, akými\núvahami sa krajský súd riadil, lebo nezaujal právne stanovisko k namietanej vyššie uvedenej skutočnosti,\nktorá podľa žalobcu spôsobila nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Nezaoberal sa skutočnosťou, či\nžalobcovi vznikla povinnosť vrátiť dávku vyplatenú neprávom s prihliadnutím na jeho zavinenie, ktoré\nvšak musí byť obsiahnuté v samotnom preskúmavanom rozhodnutí žalovaného. Musí teda skúmať a\nodôvodniť, či žalobca prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel\nz okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, teda musí\nvyriešiť otázku vplyvu konania o neplatnosti skončenia služobného pomeru žalobcu na jeho vedomosť o\ntom, že mu dávka nepatrí. Len po vyriešení tejto otázky môže súd prvého stupňa sám vo veci rozhodnúť.\nOdvolací súd preto nedostatky v procesnom postupe súdu prvého stupňa považoval za natoľko závažné,\nže rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nOSP a § 250ja ods. 3 vety druhej OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nSúd prvého stupňa preto v ďalšom konaní vec znova posúdi a vysporiada sa so všetkými relevantnými\nnámietkami žalobcu a vo veci znovu rozhodne s poukazom na procesné ustanovenia aj s náležitým\nodôvodnením.\nV novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 250k ods.\n1 OSP v spojení s § 224 ods. 3 OSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}