{"guid": "335bd82b-ea94-4c58-8847-7d5ed3059f68:d2918abe-719a-4813-a994-82cbe0f11733", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201846.1", "spisova_znacka": "8Sžf/74/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/74/2013 z 30. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2014, sp. zn. 8Sžf/74/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201846.1", "identifikacne_cislo": "1011201846", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2014-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-48.odsek-5", "nazov": "§ 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-48.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-48", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2918abe-719a-4813-a994-82cbe0f11733", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201846.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201846.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201846.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/74/2013\n1011201846\n30. 10. 2014\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201846.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: CAR RENTAL\nSLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Novohorská 14, 831 06 Bratislava, zastúpeného advokátkou: JUDr. Lucia\nHalvoňová, so sídlom Na Vŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. I/222/12018-94283/2011/990036-r zo dňa 28. septembra 2011, konajúc o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 222/2011-50 zo dňa 30. mája 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 222/2011-50 zo dňa\n30. mája 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/222/12018-94283/2011/990036-r zo dňa\n28. septembra 2011, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil dodatočný\nplatobný výmer Daňového úradu Bratislava III č. 602/230/49397/2011/Fab zo dňa 12. apríla 2011, a\nktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume\n97 337,09 Euro, za porušenie § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že z predloženého administratívneho\nspisu krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 z\n15. marca 2011 odkazujúc na rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane.\nPodľa krajského súdu bolo dostatočne preukázané zo strany žalobcu, že došlo k dodaniu predmetného\ntovaru na územie Maďarska pre spoločnosť ROGARE Kft., a že spoločnosť bola v čase dodania\ntovaru spoločnosťou identifikovanou pre daň v Maďarsku. Poukázal aj na skutočnosť, že sa žalovaný\nnezaoberal prehlásením konateľa spoločnosti ROGARE Kft. Y. K. z 9. apríla 2010, ktorý potvrdil\nprevzatie tovaru. Krajský súd na základe toho dospel k záveru, že žalovaný neskúmal dôkazy vo\nvzájomnej súvislosti ale len každý jednotlivo, pričom v rozhodnutí sa nevysporiadal s tým, prečo považuje\ndôkazy predložené žalobcom za nevierohodné a nemožno chcieť po daňovom subjekte preukazovanie\nskutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného subjektu.\n\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne a zároveň žalobcovi\nneprizná právo na náhradu trov konania.\nPoukázal na to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa ust. Zákona č. 511/1992\nZb., pričom v priebehu výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2009 správca dane\npreveroval opodstatnenosť uplatnenia oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.\nz. pri dodávkach tovaru deklarovaných na faktúrach č. 20009026 a 20009027 vystavených žalobcom,\nako aj zabezpečenie prepravy tovaru. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie, či\npredložené listinné dôkazy odrážajú skutočnosť, teda či došlo k dodaniu tovaru osobe identifikovanej na\ndaň v inom členskom štáte tak, ako to bolo uvedené v odberateľských faktúrach 20009026 a 20009027,\npričom bolo zistené, že spoločnosť ROGARE Kft. nadobudnutie tovaru od spoločnosti CAR RENTAL\nSLOVAKIA, s.r.o. nepriznala, nepodala súhrnný výkaz a ani daňové priznanie za preverované obdobie.\nUvedená spoločnosť je nekontaktná, nevykonáva žiadne ekonomické aktivity a nie je známa ani osoba\nkonateľa spoločnosti a osoba zástupcu pre doručovanie. Namietal, že by na žalobcu preniesol absolútne\ndôkazné bremeno, ale poukázal na to, že spornou zostala otázka preukázanie dodania tohto tovaru\nna účely § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalovaný poukázal na rozsudky SD EU (predtým ESD)\nC-409/04T a C-184/05 T, z ktorých je zrejmé, že potvrdenie o nadobudnutí tovaru od dodávateľa nie je\ndôkazom pri intrakomunitárnom dodaní tovaru. Poukázal, tiež na rozsudok SD EÚ č. C-73/06 P, podľa\nktorého, ak vyplynie zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej výmeny informácií, že adresa uvedená\nv osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti (čo bol daný prípad),\nje daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky.\nŽalovaný zároveň poukázal na výklad čl. 28c A písm. a/ prvý odsek Šiestej smernice v rozsudku ESD č.\nC-409/014T, kde v bode 1 judikoval ESD, z ktorého vyplýva, že muselo dôjsť k prechodu práva nakladať\ns tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol prepravený alebo\nodoslaný do iného členského štátu, pričom nejde len o deklarovanie tohto stavu dokladmi ale aj jeho\nfaktickú realizáciu.\nK odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca svojim podaním, pričom uviedol, že navrhuje napadnutý\nrozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v danej veci predložili dodatočné dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení, avšak správca dane ani neuviedol, aké ďalšie dôkazy má žalobca predložiť.\nTo, že spoločnosť ROGARE Kft. je nekontaktná, nemôže byť na ujmu žalobcu. Opakovane poukázal na\nprehlásenie p. K. z 9. apríla 2010 ako aj na správu znalca PhDr. W. X.. Poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 ako aj na rozhodnutia ESD č. C-80/11 a C-142/11\n(Mahagében kft proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Fóigazgatósága a Peter\nDávid proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Észak-alfoldi Regionális Adó Fóigazgatósága) a poukázal na\nnutnosť postupovať podľa rozsudkov SD EÚ (predtým ESD) č. C-355/03, C-484/03 a C354/03 (zaťaženie\ntransakcie daňovým podvodom, o ktorom žalobca nevie alebo nemohol vedieť) v sieti dodávateľov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je možné\nvyhovieť.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 30. októbra 2014 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase, oslobodené od dane je dodanie\ntovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo\nnadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom\nčlenskom štáte.\n\nPodľa ods. 4, oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného\nčlenského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo\noslobodené od dane podľa odseku 1.\nPodľa ods. 5, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa\nodsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a\na) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo\niným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,\nb) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo\nosobou ním poverenou,\nc) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,\nže tovar prepravil do iného členského štátu,\nd) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby\nza tovar.\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,\nktorým bol znížený nadmerný odpočet DPH za mesiac apríl 2009 uplatnený žalobcom z dôvodu, že\nžalobca nevedel preukázať skutočné dodanie tovaru odberateľovi so sídlom v inom členskom štáte\nEurópskej únie, konkrétne v Maďarsku a taktiež z dôvodu, že v daňovom konaní sa nepreukázalo, že\npredmetný tovar bol v tomto inom štáte aj skutočne zdanený.\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav,\nktorý vo veci zistil správca dane a žalovaný a jeho rozhodnutie preto nie je v súlade so zákonom nakoľko\nnesprávne vyložil a aplikoval správcom dane a žalobcom použité zákonné ustanovenia v napádaných\nrozhodnutiach.\nVzhľadom na rozsah a obsah žaloby a jej dôvodov sa odvolací súd zameral na výklad ust. § 43 zákona\no DPH, v súvislosti so splnením podmienok pre oslobodenie od dane, nakoľko podľa jeho názoru práve\ntáto skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že jednou\nzo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v\ndaňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy\nštátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a\nostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať,\nsú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia\ndôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a odvolací súd\nnezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa zákona č. 511/1992 Zb.\no správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, ako uvádzal žalobca, pretože i správca dane\nmá oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú\ntreba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu\npríslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Neznamená to však, že\nsprávca dane má povinnosť v daňovom konaní zabezpečovať dôkazy (listiny) v prospech daňového\nsubjektu, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia, ale prejednávacia zásada. Takto postupoval\ni správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov\ni dožiadané daňové úrady v krajine nadobúdateľa (odberateľa) zdaniteľného plnenia podľa žalobcom\npredložených faktúr, t. j. v Maďarskej republike v rámci medzinárodnej výmeny informácií.\nOdvolací súd ďalej poukazuje na to, že úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej\ntransakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a deklaroval správne. Správca dane ani pri\njednom fakturovanom zdaniteľnom obchode u daňového subjektu nemal možnosť zistiť a preveriť, či\ndeklarovaný tovar reálne (skutočne fyzicky) opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi do iného\nčlenského štátu Európskeho spoločenstva - Maďarskej republiky, na ktorého by prešlo právo nakladať s\n\ntovarom ako vlastník, čo je v súlade s jednou zo zásad daňového konania v zmysle § 2 ods. 6 zákona č.\n511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“).\nPodľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly a v\nnapadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil základný princíp fungovania DPH pri dodaní\ntovaru z jedného členského štátu do druhého členského štátu v Európskom spoločenstve. V\npreskúmavaných prípadoch sa odvolací súd stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom\nžalovaného a niet pochýb, že musí ísť o vzťah dodávateľ - odberateľ, v ktorom dodávateľ musí byť\nidentifikovaný pre DPH v krajine dodania tovaru a odberateľ v štáte nadobudnutia tovaru a nesmie ísť\no fiktívnu firmu (že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu jej\nekonomickej činnosti). Teda tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia tovaru a dodávateľ tovaru si\nuplatní oslobodenie dane, lebo ide o cezhraničné dodanie tovaru a platí princíp určenia. Niet pochýb,\nže podľa predložených listín dodávateľ tovaru je žalobca ako daňový subjekt identifikovaný pre DPH na\nSlovensku a odberateľom mala byť spoločnosť - daňový subjekt identifikovaný pre DPH v Maďarskej\nrepublike, ktorá ale daň zo žalobcom deklarovaných daňových obchodov neodviedla, a že adresa\nuvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu jej ekonomickej činnosti.\nOdvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanom prípade niet pochýb, že žalobca v daňovom konaní\nprezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu, t.j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky,\navšak zároveň zdôrazňuje, že tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná a právo\nnakladať s tovarom ako vlastník musí prejsť na nadobúdateľa za splnenia podmienky, že ide o skutočnú\nfirmu, nie o fiktívnu firmu (spoločnosť), ako tomu bolo v tomto prípade.\nPodľa názoru odvolacieho súdu z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru\npri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to\nprechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.\nV § 43 ods. 5 zákona o DPH zákonodarca kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový\nsubjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Preto nestačí iba formálne\npreukázanie (faktúra, CMR, zmluva a pod.), že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný\nskutočnému nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Keďže pri vnútro\nspoločenských (intrakomunitárnych) obchodoch prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je\nsledovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov. Preto nie je v rozpore so zákonom o správe\ndaní, zákonom o DPH ani s právom Európskeho spoločenstva požadovať, aby sa daňový subjekt, ktorý\nvystupuje ako dodávateľ, uistil o dôveryhodnosti svojho partnera v tom zmysle, že zdaniteľné obchody,\nktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov a budú riadne zdanené.\nPodľa názoru najvyššieho súdu žalovaný správne poukázal na rozhodnutia ESD č. C-409/04 04 (Teleos),\nv ktorom je riešená práve otázka opustenia územia tovarom a bol vyslovený právny názor, že musia byť\nsplnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený titulom nadobudnutia\nv inom členskom štáte, t.j. u odberateľa, rozhodnutie C-146/05 (Albert Collé), rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR č. k. 2Afs 177/2006-61, ktorý rieši otázku listinných dôkazov, ktoré nemožno inak\noveriť, a preto nemôžu obstáť ako dôkaz vedľa toho, že by dodávatelia vyvíjali akékoľvek aktivity ako\naj rozsudok sp. zn. 9Afs 73/2008, ktorý vyslovil právny názor, že daňový subjekt je povinný preukázať\nsvoje tvrdenia, že ide o spoločnosť uvedenú na daňových dokladoch, lebo odpočítanie DPH je možné\nlen medzi platiteľmi DPH navzájom, pričom pri zdaniteľných osobách, ktoré nie sú platiteľmi DPH\nodpočítanie nie je možné.\nObchodné prípady, ktoré žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil\nfaktúry, medzinárodné nákladné listy (CMR) a zmluvy vzťahujúce sa na zdaniteľné obchodné prípady,\nvšak podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňajú atribúty daňových transakcií podľa ust. § 43 ods. 1\nzákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Tieto listiny by boli spôsobilé privodiť\ndaňovému subjektu uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za\npodmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej\nrepubliky a dodaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v\nrámci Európskeho spoločenstva, čo preukázané nebolo. Žalobca preto podľa názoru odvolacieho súdu\n\nneuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, nakoľko oslobodenie\nod DPH pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký, t.j. na predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie\ntovaru, teda daňovú transakciu medzi týmito subjektmi aj s preukázaním dodania daňového plnenia\nnadobúdateľovi v inom členskom štáte. V prejednávanom prípade konkrétne nepreukázal dodanie tovaru\nz územia Slovenskej republiky do Maďarskej republiky pre odberateľa ROGARE Kft. (spoločnosť možno\npre daňové účely považovať za fiktívnu spoločnosť z dôvodu, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre\nzdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu jej ekonomickej činnosti ) t. j. skutočnosť, že tovar opustil územie\nSlovenskej republiky a že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu, na ktorého prešlo\nprávo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu, že on má doklady v poriadku, obchod sa realizoval a on má záväzky\nvoči svojmu odberateľovi vyporiadané, preto nemôže ovplyvniť konanie tohto odberateľa, odvolací súd\npoznamenáva, že zákon o DPH, ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich\nobchodných partnerov, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto\nnevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne\npodmienky na vrátenie, resp. uplatnenie nároku na oslobodenie od DPH vzhľadom k tomu, že ide o\nverejné prostriedky daňových poplatníkov.\nS poukazom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že rozhodnutia správcu dane ako aj\nžalovaného sú vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám logického myslenia a\nsprávneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami, § 43 ods. 1 zákona o DPH\nplatného v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne\nsprávne vyporiadal s námietkami žalobcu a najvyšší súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa\n§ 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu cituje vo vyjadrení rozsudky SD EU v spojených veciach\nC-80/11 a C-142/11 Mahagében kft proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális\nAdó Fóigazgatósága a Peter Dávid proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Észak-alfoldi Regionális Adó\nFóigazgatósága (ďalej len „Mahagében“).\nPreto v prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v rozsudku vo veci Mahagében\n(C-80/11 a C-142/11) SD EU v prvom rade pripomenul boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným\nzneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES (bod 41). Z tohto dôvodu\nprináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na\nobjektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. V predmetnej veci položené\nprejudiciálne otázky vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet\ndane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a že faktúra obsahuje všetky údaje\npožadované smernicou 2006/112/ES (bod 44).\nV prejednávanej právnej veci však nebolo preukázané, že by sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, nakoľko\nžalobca nevedel preukázať, že tovar skutočne dodal spoločnosti ROGARE Kft., a že sa tento dostal do\ndispozície ním tohto odberateľa. Nebola teda splnená jedna z podmienok, za ktorých došlo k položeniu\nprejudiciálnej otázky vo veci Mahagében; zároveň v predmetnej právnej veci nebolo preukázané\nsplnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112/\nES.\nNa tomto mieste odvolací súd pripomína, že z judikatúry SD EU vyplýva, že členské štáty sú povinné\noverovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty\n(medzi inými pozri rozsudky SD EU zo 17. júla 2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s.\nI-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s.\nI-7639, bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64). Každá zdaniteľná\nosoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie DPH a jej\nkontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení, ktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej\nsi nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany\npredchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej. Na\nzáklade uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok SD EU\n\nvo veci Mahagében nemožno aplikovať v predmetnej právnej veci spôsobom, aký mal pravdepodobne\nna mysli žalobca, t. j. v jeho prospech.\nZákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Pre odpočet\nDPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom,\nfaktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne materiálne preukázané. Navyše, v\nprejednávanom prípade, keďže žalobca si nadmerný odpočet DPH uplatňoval v súvislosti s oslobodením\nod platenia dane podľa § 43 zákona o DPH, bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie,\nže nadobudnutý tovar bol v Maďarskej republike aj zdanený, čo sa však nepreukázalo (medzi inými\nrozsudok SD EU C-409/04 vo veci Teleos). K splneniu zákonných podmienok na odpočet DPH bol\npreto žalobca povinný predložiť doklad o uskutočnenom obchode - reálne dodanie tovaru spoločnosti\nROGARE Kft. Namiesto toho žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe predložených faktúr\nz obchodu, ktorý sa reálne neuskutočnil. Najvyšší súd zhodne so záverom daňových orgánov konštatuje,\nže zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj\nformálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, na základe ktorých si uplatňuje\nodpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Tomu nemôže svedčiť ani\nprehlásenie konateľa ROGARE Kft. z 9. apríla 2010.\nPokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré\nrozsudky SD EU, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie\nmá prvky niektorého z rozsudkov SD EU a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch\nuvedené.\nAvšak aj napriek tejto skutočnosti, tvrdenie žalobcu (v konaní pred prvostupňovým súdom), že z\nuvedených rozsudkov vyplýva záver SD EU, že nie je možné pričítať na ťarchu daňového subjektu,\nže si jeho obchodný partner (dodávateľ alebo odberateľ) neplní svoje daňové povinnosti, alebo sa\ndopustí podvodu na DPH nie je podložené, nakoľko takéto konštatovanie sa v predmetných rozsudkoch\nnenachádza.\nNaopak, z rozhodnutí SD EU z 3. marca 2004, Transport Service, C-395/02, Zb. s. 1-1991, bod 26; z\n12. januára 2006, Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Zb. s. 1-483, bod 54, ako aj Kittel a\nRecolta Recycling, bod 49 vyplýva, že právo platiteľa DPH, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenia, na\nodpočítanie DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto\nplnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je\nbez toho, aby to platiteľ vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Avšak, tento\nprípad sa týka plnení, ktoré samé osebe nie sú poznačené podvodom.\nV danom prípade jadrom problému je, že podvodom je poznačené priamo plnenie, ktoré mal uskutočniť\nžalobca, t.j. nie plnenie, ktoré tomuto plneniu predchádzalo, alebo nasledovalo v reťazi dodávok, a preto\nokrem vyššie uvedeného aj z tohto dôvodu nie je možné aplikovať tieto rozsudky na daný prípad.\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu\nvydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu a vecne správne.\nPreto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru odlišnému od záverov správnych orgánov oboch\nstupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu došlo k porušeniu\nzákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor nepovažoval odvolací súd, z dôvodov\nuvedených vyššie, za vecne správny.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného vyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ako vecne\nnesprávny podľa § 220 OSP zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z\nustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v konaní\núspešný a žalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}