{"guid": "a52b7031-f013-413a-8f31-7efccb90643e:48c2cd8d-870a-4fc4-b618-f750ee6011c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201753.1", "spisova_znacka": "2Sži/8/2013", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/8/2013 z 20. 8. 2014", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2014, sp. zn. 2Sži/8/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201753.1", "identifikacne_cislo": "1011201753", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2014-08-20", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/48c2cd8d-870a-4fc4-b618-f750ee6011c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201753.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201753.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201753.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sži/8/2013\n1011201753\n20. 08. 2014\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201753.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčlenov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu EUREA,\nobčianske združenie, so sídlom v Bratislave, Tupého 25/A, IČO: 30794242, zastúpeného advokátom\nMgr. Vladimírom Šárnikom, so sídlom v Bernolákove, Národného oslobodenia 25, proti žalovanému\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-124/2011 zo dňa 5. októbra 2011, konajúc o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/170/2011-26 zo dňa 7. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/170/2011-26 zo dňa 7.\nnovembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\nzamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. októbra\n2011, ktorým minister vnútra SR podľa § 19 ods. 2 v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len\nZSI) zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru,\nÚradu boja proti korupcii (povinná osoba) č. KM-419-011/SI-2011 zo dňa 1. augusta 2011, ktorým\nsa v časti sprístupnenia osobných údajov nachádzajúcich sa v poskytovanej informácii čiastočne\nnevyhovelo žiadateľovej žiadosti o poskytnutie informácie, ktorou požiadal o sprístupnenie „uznesenia\nÚradu špeciálnej prokuratúry, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo\ndňa 26. novembra 2010 o začatí trestného stíhania, ČVS: PPZ-186/BPK-B-2010“, a toto prvostupňové\nrozhodnutie zároveň potvrdil.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôvodil, že z ustanovenia § 11 ods. 1 písmeno d/\nZSI účinného od 1. januára 2012 vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné sprístupňovať\ninformácie o svojich rozhodnutiach, pričom ide o vyjadrenie princípu prevažujúceho verejného záujmu\nna informovanosť verejnosti o činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Obmedzenie prístupu k\ninformáciám v rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní sa nevzťahuje na informáciu,\nktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, pričom poznámka pod čiarou odkazuje okrem\niného aj na ustanovenie § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Toto ustanovenie\nstanovuje povinnosť prokuratúry zverejňovať na internetovej stránke generálnej prokuratúry právoplatné\nuznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do pätnástich\ndní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, pričom z rozhodnutí sa vylúčia údaje za účelom\nochrany právom chránených záujmov ( napr. osobné údaje). Ustanovenie § 55m ods. 5 zákona o\nprokuratúre zároveň stanovuje povinnosť sprístupňovať verejnosti na základe žiadosti podľa ZSI všetky\n\nprávoplatné uznesenia prokurátora vrátane procesných uznesení (uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami\nvo veci samej), ako aj obžalobný návrh. Krajský súd ďalej dôvodil, že orgány činné v trestnom konaní\nmusia pritom z textu uznesení alebo obžalobného návrhu vylúčiť informácie chránené ustanoveniami §§\n8 až 11 ZSI (napríklad osobné údaje). Pre posúdenie prejednávanej veci však bola relevantná právna\núprava účinná do 1. januára 2012, pričom podľa § 11 ods. 1 písm. d/ účinného do 1. januára 2012\nsa sprístupňovali informácie o všetkých rozhodnutiach orgánu činného v trestnom konaní bez bližšej\nšpecifikácie ich druhu (čo vyplývalo z formulácie „okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku\nkonania“). Krajský súd ďalej uviedol, že povinná osoba s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ zákona\no slobodnom prístupe k informáciám, bola oprávnená obmedziť sprístupnenie informácie alebo ju\nnesprístupniť, pričom postačovalo, aby žalobcovi poskytla informáciu o rozhodnutí alebo o samotnom\nvýsledku konania. Povinná osoba však ustanovenie § 11 ods. 1 písmeno d/ ZSI vyložila extenzívne s tým,\nže pod pojem „informácia o rozhodnutí“ je možné zahrnúť aj informáciu o celom obsahu rozhodnutia,\na to aj o obsahu odôvodnenia, t.j. žalobcovi o informáciu je možné sprístupniť aj celý text daného\nrozhodnutia, a to aj formou zaslania mu kópie žiadaného rozhodnutia. Žalovaný podľa názoru krajského\nsúdu neporušil zákon o slobodnom prístupe k informáciám, keďže žalobcovi napokon sprístupnil viac\ninformácií ako bol povinný sprístupniť.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv odvolacom konaní rozhodol tak, že zmení napadnutý rozsudok krajského súdu a žalobe žalobcu\nv plnom rozsahu vyhovie a zároveň mu prizná i trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania.\nŽalobca uviedol, že v časti odôvodnenia týkajúceho sa osobných údajov sa dostal krajský súd do\nkolízie s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj\nvlastnou judikatúrou, na ktorú žalobca v žalobe poukazoval. V napadnutom rozsudku sa súd 1. stupňa\nnevysporiadal s ústavnoprávnymi aspektmi vecí, na ktoré poukazoval žalobca a krajský súd odklon\nod judikatúry ani v náznakoch nevysvetlil, nereagoval na žalobné argumenty, v dôsledku čoho došlo k\nporušeniu práv žalobcu na súdnu ochranu. Meno a priezvisko akejkoľvek fyzickej osoby, prípadne aj\nv spojení s údajom o jej pracovisku, nie sú takými trvalými identifikátormi, ktoré by tieto fyzické osoby\nnezameniteľne identifikovali spomedzi množstva iných fyzických osôb, napríklad obyvateľov Bratislavy,\nči občanov Slovenskej republiky. Identifikátor v rozsahu meno, priezvisko, pracovisko, teda neurčuje\nfyzickú osobu takým spôsobom, aby údaje priradené k tomuto identifikátoru alebo v ňom zahrnuté, mali\npovahu osobných údajov. Uvedené údaje podľa žalobcu nespĺňajú ani definičné kritérium osobných\núdajov v zmysle § 3 zákona č. 428/2002 Z.z., nakoľko nejde o informácie týkajúce sa fyzickej osoby,\nale ide o informácie týkajúce sa výkonu právomoci prokurátora, resp. politických aktivít politicky činných\nosôb v spojení s informáciami o financovaní politických strán. Identifikátor v rozsahu meno, priezvisko,\npracovisko, nie je ani charakteristikou tvoriacou fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú,\nkultúrnu alebo sociálnu identitu fyzickej osoby, ako to predpokladá v § 3 zákona č. 428/2002 Z.z..\nŽalovaným nesprístupnené údaje nemajú ani povahu informácií týkajúcich sa súkromia, pretože sa\ntýkajú výlučne služobného pomeru prokurátora, či politických aktivít činných politikov. V súvislosti s\nústavne konformným výkladom príslušných zákonov, žalobca uviedol, že utajovať mená a priezviská\nprokurátorov, ktorí už len z podstaty svojho služobného zaradenia nepôsobia v utajení, rovnako ako\nutajovať mená a priezviská aktívnych politikov nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné a naopak,\nje to doslova škodlivé. Žalobca poukázal na to, že ním požadovaná informácia sa týkala podozrenia z\nkriminálnych aktivít pri získavaní finančných prostriedkov na činnosť politickej strany (vlastnou hlavou),\nktorá spochybňuje samotnú podstatu demokracie a približuje Slovensko k banánovej republike, a preto\nby mala byť verejnosť informovaná o priebehu vyšetrovania, vrátane mien a priezvisk aktívnych politikov,\nktorí vo veci vypovedali a samozrejme aj mena prokurátora, ktorý vyšetrovaniu zabránil. Ďalej poukázal\nna to, že čo sa týka rozsahu sprístupňovania informácií o rozhodnutí, tak krajský súd vykonal určitú\nnadprácu, keď sa zaoberal právnou otázkou, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná. V tejto súvislosti\nžalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. novembra 2009, č.k. 1Sžo 184/2008.\nŽalovaný správny orgán sa ku odvolaniu žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave písomne\nnevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako i konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP);\n\nodvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP),\nkeď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobcu proti rozsudku krajského súdu nie je možné vyhovieť a to z nasledovných dôvodov :\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými\nzisteniami správnych orgánov, námietkami žalobcu, ako aj vyjadreniami správnych orgánov na tieto\nnámietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré\nzodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.\nNajvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne\nodkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré sú\nprakticky totožné s dôvodmi samotnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj\nprávnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku\nkrajského súdu.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:\nPrávo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými\nÚstavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide\no opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti\nštátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah\nobmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Zákon č. 211/2000 Z.z. potom v\npodrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného, zistil, že žalobca žiadosťou doručenou Prezídiu Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii,\npožiadal podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie „uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorým\nbolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo dňa 26. novembra 2010 o začatí\ntrestného stíhania, ČVS: PPZ-186/BPK-B-2010“.\nZákon č. 211/2000 Z.z. pri sprístupňovaní informácií rozlišuje tri spôsoby vybavenia žiadosti, a to keď:\n- povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 (ústne,\npísomne, odpis, výpis, kópia informácií, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou) a v zákonom\nstanovenej lehote; v tomto prípade sa rozhodnutie urobí záznamom v spise a nie je proti nemu prípustný\nopravný prostriedok - § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.\n\n- povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti; v tom prípade vydá v zákonom stanovenej lehote\npísomné rozhodnutie, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok - § 18 ods. 2, § 19 ods. 1 zákona\nč. 211/2000 Z.z.\n- povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani\ninformáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť\ninformáciu a je proti nemu prípustný opravný prostriedok - § 18 ods. 3, § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ.z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné konštatovať, že v predmetnej právnej veci\npovinná osoba - žalovaný - nebola nečinná, v zákonnej lehote poskytla informácie, vydala rozhodnutie\na informáciu sprístupnila, aj keď v inom ako žalobcom požadovanom rozsahu. Obsahom základného\npráva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a\nočakávaní žalobcu (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 184/03\nz 1.októbra 2003, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod\nč. 334/2003, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Sži 5/2011 zo dňa 16. novembra\n2011).\nSkutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s obsahom zverejnenej informácie, bez ďalšieho nepredstavuje\nporušenie ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z., ani porušenie práva žalobcu na prijímanie informácií v\nzmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje postup\na rozhodnutie žalovaného za súladný so zákonom č. 211/2000 Z.z. a čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa § 6 ods. 1 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom\nkonaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní\nvšak musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva,\ndaňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.\nPodľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt.\nPodľa § 9 ods. 2 ZSI, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom\nsystéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje\nzákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.\nPodľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní\npožadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to\nustanovuje zákon.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI účinného od 1. januára 2012 povinná osoba obmedzí\nsprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane\nmedzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov\n24) okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné\npredpisy, 24).\nV ustanovení § 55m zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre je zakotvený inštitút „Zverejňovanie a\nsprístupňovanie rozhodnutí“.\n(1) Prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné\nstíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nuznesenia.\n\n(2) Generálna prokuratúra zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií, a to do troch\npracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\n(3) Pred zverejnením rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých\nanonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.\n(4) Zverejňovanie rozhodnutí prokurátora podľa odseku 1 a 2 technicky zabezpečuje generálna\nprokuratúra na svojom webovom sídle.\n(5) Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona 47) všetky\nprávoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a\nobžalobný návrh.\n(6) Prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo\nsprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie\nmohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom\nchránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný\nprostriedok podľa osobitného zákona.\nV danom prípade správne konštatuje krajský súd, že pre posúdenie prejednávanej veci bola\nrozhodujúcou právna úprava účinná a to do 1. januára 2012, pričom podľa § 11 ods. 1 písm. d/ účinného\ndo 1. januára 2012 sa sprístupňovali informácie o všetkých rozhodnutiach orgánu činného v trestnom\nkonaní, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania.\nOdvolací súd je toho názoru že povinná osoba postupovala správne, keď žalobcovi sprístupnila\npredmetné uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry, avšak až po vylúčení osobných údajov, ktoré sa v\npredmetnom uznesení nachádzajú a týkajú sa subjektov, ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3 ZSI.\nV danom prípade je totiž nesporné, že údaje ako meno, priezvisko, hodnosť a funkcia príslušníka\npolicajného zboru je nevyhnutné považovať za osobné údaje a túto skutočnosť je potrebné aplikovať i\nvo vzťahu k osobe prokurátora, a to v zmysle § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov.\nV danom prípade žalobca totiž ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by disponoval súhlasom\ndotknutého prokurátora, ktorý predmetnú vec vybavoval, a to na zverejnenie jeho osobných údajov v\npríslušnom rozsahu v akom sa žalobca týchto údajov domáhal.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu SR správne povinná osoba skúmala, či zverejnením osobných údajov\npríslušných policajtov, by sa nedopustila postupu, ktorý by bol v rozpore so zákonom. Je potrebné\nzdôrazniť, že zákon o ochrane osobných údajov vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a\nRady 95/46/ES zo dňa 24. októbra 1995, o ochrane jednotlivcov v súvislosti so spracovávaním\nosobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. Zmyslom uvedenej smernice bolo podchytiť v rámci\nochrany osobných údajov akékoľvek informácie, ktoré môžu súvisieť s jednotlivcom. Výraz „akékoľvek“\ninformácie, ktorý je použitý v texte smernice jednoznačne svedčí o širokej ochrane osobných údajov\ndotýkajúcich sa súkromného a rodinného života jednotlivca v úzkom zmysle, ale tiež informácie o\nakomkoľvek druhu činnosti, ktorou sa jednotlivec zaoberá, napríklad informácia o jeho pracovných\nvzťahoch alebo ekonomickom či spoločenskom správaní sa, a zahŕňa tiež informácie o jednotlivcoch bez\nohľadu na postavenie alebo úlohu, v akej daná osoba vystupuje, a to ako zamestnanec, zákazník a pod.\nV danom prípade správne povinná osoba aktívne skúmala existenciu súhlasu dotknutých subjektov na\nzverejnenie ich osobných údajov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že zverejnením príslušných údajov o dotknutom\nsubjekte, by došlo k zverejneniu citlivých osobných údajov vypovedajúcich o mene a priezvisku\npríslušného prokurátora, a to pri plnení jeho služobných úloh, ktoré údaje sú v danom prípade nesporne\n\ni chránenými osobnými údajmi v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, ako i zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám, k zverejneniu ktorých dotknutý subjekt nedal súhlas, takýto súhlas oprávnená\nosoba vo vzťahu k povinnej osobe nepreukázala, tiež oprávnená osoba nepreukázala súhlas ďalších\nosôb, ktorých osobné údaje boli v kópii predmetného uznesenia vypustené, a preto povinná osoba\npostupovala v súlade so zákonom, ak v tejto časti info-žiadosti oprávnenej osoby nevyhovela.\nZa týchto skutkových a právnych okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru\nodvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu.\nZ obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne\nzrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané,\nže vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd\nani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by\nmala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPreto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch\nstupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov\nuvedených vyššie, za správny.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal v podstate už v\nprvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako\nsúladný so zákonom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1\na § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a\nžalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/170/2011", "guid": "2333ad55-6b5a-42d6-93a3-6c49880d294a:0a7bf1b1-b61a-477c-b0f2-24f41883ba9f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}