{"guid": "1eff8770-47b6-4dfb-b90f-c6c487820202:cdf2563c-5261-492f-9391-e10fdd85e603", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201747.1", "spisova_znacka": "6Sžp/29/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/29/2013 z 29. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 6Sžp/29/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201747.1", "identifikacne_cislo": "1011201747", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108", "nazov": "§ 108 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-108"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdf2563c-5261-492f-9391-e10fdd85e603", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201747.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201747.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201747.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžp/29/2013\n1011201747\n29. 01. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201747.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisnauerovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: Žilinský\nsamosprávny kraj, so sídlom Ul. Komenského 48, Žilina, IČO: 37808427, proti žalovanému: Ministerstvo\ndopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6,\nBratislava, za účasti: R. A., bytom F. X, U., zastúpený advokátkou JUDr. Elenou Štefančíkovou, so sídlom\nAdvokátskej kancelárie Prielohy 1012/1C Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného č. 2011/2930/V-1262-2/Pi zo dňa 17. augusta 2011, o odvolaní žalovaného a účastníka\nkonania R. A. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 211/2011-33 zo dňa 28. júna 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 211/2011-33 zo dňa\n28. júna 2013 z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 4S 211/2011-33 zo dňa 28. júna 2013 rozhodnutie\nžalovaného č. 2011/2930/V-1262-2/Pi zo dňa 17. augusta 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského\nstavebného úradu v Žiline č. 2011/00505/AJA zo dňa 6. mája 2011 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/\nObčianskeho súdneho poriadku a vec mu vrátil a na ďalšie konanie. Účastníkom náhrada trov konania\nnepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia a postupu žalovaného, uvedené v záhlaví tohto rozsudku, mal z administratívneho spisu\npreukázané, že návrh žalobcu zo dňa 16. septembra 2010 vo veci dočasného obmedzenia vlastníckeho\npráva účastníka k pozemkom už vyššie špecifikovaným v prospech navrhovateľa - žalobcu pre stavbu\n„O. Z./XXX U. - obchvat\" prvostupňový vyvlastňovací správny orgán zamietol dňa 6. mája 2011\nrozhodnutím č. 2011/00505/AJA; hlavným argumentom odôvodnenia bola skutočnosť, že územné\nrozhodnutie č. 2001/02071/OU-ŽP/Za zo dňa 28. septembra 2001, právoplatné dňa 2. apríla 2002 na\npredmetnú stavbu stratilo platnosť dňa 31.12.2010 a nie je platným dokladom, na základe ktorého možno\nuskutočňovať vyvlastnenie pozemkov pre účely zamýšľanej stavby; na odvolanie žalobcu žalovaný\npotvrdil rozhodnutie správneho orgánu rozhodnutím č. 2011/2930/V-1262-2/Pi zo dňa 17. augusta 2011\ntvrdiac, že neboli dané podmienky pre rozhodnutie podľa § 40 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), keďže o predĺžení\nlehoty platnosti územného rozhodnutia nebolo rozhodnuté pred jej uplynutím. Z administratívneho spisu\nsúd ďalej zistil, že platnosť daného územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby bolo prvýkrát\npredĺžené do 2. marca 2008, druhýkrát do 31. decembra 2010 rozhodnutím č. 1877/2009/Dv zo dňa 29.\ndecembra 2009, právoplatné dňa 3. februára 2010.\n\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného posudzoval v zmysle právnych noriem\nustanovených v § 40 ods. 1, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v\nznení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon).\nPodľa názoru krajského súdu z citovaných ustanovení stavebného zákona vyplýva, že pokiaľ je pred\nuplynutím doby platnosti územného rozhodnutia podaná žiadosť o jej predĺženie, potom je postup\nžiadateľa v súlade s citovaným predpisom. Názor žalovaného a tiež prvostupňového správneho orgánu,\nže o predĺženie platnosti územného rozhodnutia musí byť právoplatne rozhodnuté ešte pred uplynutím\ndoby platnosti predlžovaného rozhodnutia krajský súd považoval za neudržateľne rozširujúci výklad\nstavebného zákona. Poukázal na to, že pri takomto výklade by nebolo reálne (ani pri akceptácii všetkých\ndruhov súvisiacich zákonných lehôt) možné určiť s akým predstihom pred uplynutím doby platnosti\npredlžovaného rozhodnutia má žiadateľ žiadosť podať. Krajský súd tiež nemal pochybnosti o tom, že\npokiaľ by zákonodarca chcel spojiť s podaním žiadosti o predĺženie platnosti územného rozhodnutia\ndôsledky, ktoré by mali vplyv na jeho platnosť, potom by ich stanovil výslovne, majúc za to, že pokiaľ ich\nvšak nestanovil, potom ich správny organ nemôže nad rámec zákona aplikovať v neprospech účastníka\nsprávneho konania.\nKrajský súd konštatoval, že v preskúmavanej veci lehota platnosti územného rozhodnutia bola určená\ndo 31. decembra 2010 (rozhodnutím č. 1877/2009/Dv zo dňa 29. decembra 2009, toto rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 3. februára 2010) a návrh na obmedzenie vlastníckeho práva bola podaná\ndňa 16. septembra 2010, t. j. v čase platnosti územného rozhodnutia, poukazom na to, že v § 40\nods. 1 stavebného zákona je výslovne stanovený následok samotného podania napr. aj o obmedzenie\nvlastníckeho práva za účelom realizácie zamýšľanej stavby, a to, že územné rozhodnutie nestráca\nplatnosť a v § 40 ods. 3 stavebného zákona sa účinky podanej žiadosti na dobu platnosti územného\nrozhodnutia výslovne neuvádzajú.\nKrajský súd zastával názor, že z uvedenej argumentácie vyplýva, že podanie účastníka prerušilo\nplynutie lehoty platnosti územného rozhodnutia, a preto neobstojí názor žalovaného, že v danom\nprípade nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobcu, keďže bolo v rozhodnom čase už územné rozhodnutie\nneplatné. Argumentáciu žalobcu krajský súd uznal za dôvodnú, a preto napadnuté rozhodnutie spolu s\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému\nžalobcovi ich nepriznal, keďže si ich neuplatnil a pribratému účastníkovi konania ich nepriznal z dôvodov,\nže mu ich zákon nepriznáva.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalovaný a účastník konania\nR. A.. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.\nŽalovaný alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1, 2 O.s.p..\nV dôvodoch odvolania žalovaný namietal, že súd prvého stupňa podľa jeho právneho názoru dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Tvrdil, že Stavebný úrad o žiadosti na predĺženie platnosti územného\nrozhodnutia rozhoduje v procesnom konaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní s výnimkami stanovenými stavebným zákonom, v rámci ktorého posudzuje\npredovšetkým skutočnosť, či existujú dôvody na predĺženie platnosti územného rozhodnutia, dôvodiac,\nže nemožno rozhodnúť o predĺžení platnosti rozhodnutia, ktoré stratilo platnosť s tým, že samotné\npodanie žiadosti pred uplynutím lehoty platnosti automaticky nepredlžuje dobu platnosti územného\nrozhodnutia a ani neprerušuje jej plynutie, majúc za to, že po uplynutí času platnosti územné rozhodnutie\nstráca platnosť. Konštatoval, že uvedená lehota je prekluzívna, nie procesná, nemožno ju nijakým\nspôsobom po jej uplynutí predĺžiť a zákon s jej uplynutím spája zánik platnosti územného rozhodnutia,\ntzn., že navrhovateľ musí o predĺženie platnosti územného rozhodnutia požiadať v lehote, ktorá umožní\nešte počas platnosti územného rozhodnutia právoplatne ukončiť konanie o jeho predĺžení. Vzhľadom\nna uvedené sa žalovaný nestotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave, že podanie žiadosti o\npredĺženie lehoty platnosti územného rozhodnutia má za následok prerušenie lehoty platnosti územného\nrozhodnutia. Poukázal na to, že z ustanovení stavebného zákona, ktoré citoval, vyplýva, že ďalšou z\n\nmožností, ktorou môže stavebník zabrániť tomu, aby územné rozhodnutie nestratilo platnosť je, aby\nv stanovenej lehote podal kvalifikovanú žiadosť o stavebné povolenie, pričom k žiadosti o stavebné\npovolenie musí stavebník už preukázať, že má vlastnícke alebo iné právo k pozemku alebo k stavbe\nvysporiadané. Ďalej uviedol, že v konkrétnom prípade sa žalobca však iba pokúšal pred uplynutím\nlehoty platnosti územného rozhodnutia získať právo k predmetným pozemkom vyvlastnením (v danom\nprípade dočasným obmedzením vlastníckeho práva) z čoho vyplýva, že vlastnícke alebo iné právo neboli\npreukázané v územnom konaní a v čase podania návrhu na dočasné obmedzenie vlastníckeho práva\nnebola zo strany žalobcu podaná ani žiadosť o stavebné povolenie, ktorá by zabránila strate platnosti\núzemného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Argumentoval, že platnosť územného rozhodnutia nebola\nzachovaná ani podaním žiadosti o stavebné povolenie. Žalovaný ďalej konštatoval, že v konkrétnom\nvyvlastňovacom konaní obe správne orgány v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona\nskúmali súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania vo vzťahu k zákonnému vymedzenému účelu na\nzáklade cit. územného rozhodnutia, pričom správne zistili, že cit. územné rozhodnutie stratilo platnosť,\na preto nemôže byť v žiadnom prípade relevantným podkladom v uvedenom vyvlastňovacom konaní.\nV dôvodoch odvolania účastník konania R. A. tiež namietal, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Uviedol, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal a ani sa nijak nevysporiadal s\nargumentáciou žalovaného a vedľajšieho účastníka. Dôvodil, že prvostupňový súd svoje tvrdenie a\nnázor riadne nevysvetlil, logicky nevyargumentoval a ničím ho nepodložil. Argumenty žalovaného a\npribratého účastníka vyhodnotil len stroho, a to, že „ názor je neudržateľný\". Tvrdil, že krajský súd pri\nvýklade ustanovení právneho predpisu by síce mal vychádzať z jeho výslovného znenia, avšak nemal\nby podľahnúť akejkoľvek svojvôli, ale svoj výklad by mal založiť na logickej argumentácii. Poukazom\nna znenie § 40 ods.1 stavebného zákona, ktoré citoval, položil otázku, že v odseku 1 zákonodarca\npriamo uviedol podmienky, za ktorým napríklad rozhodnutie o umiestnení stavby nestráca platnosť\na v nasledovnom spornom odseku 3 takúto úpravu opomenul. Dôvodil, že prirodzeným výkladom a\nvysvetlením je, že tam, kde zákonodarca chcel upraviť spočívanie lehoty na uplynutie platnosti, toto\nspočívanie t.j. „nestráca však platnosť' uviedol a tam, kde takýto úmysel nemal, túto úpravu neuviedol,\nmajúc za to, že úmyslom zákonodarcu bola úprava, kedy platnosť územného rozhodnutia zaniká priamo\nzo zákona, čiže uplynutím času, na ktorý bolo vydané a podaním žiadosti o predĺženie uplynutie platnosti\núzemného rozhodnutia nespočíva, považujúc názor krajského súdu za neudržateľný. Ďalej uviedol, že\nako pribratý účastník považuje za potrebné brániť svoje vlastnícke právo nie len týmto odvolaním voči\npredmetnému rozsudku krajského súdu, ale aj na súdoch s medzinárodnou pôsobnosťou.\nŽalobca k odvolaniu žalovaného sa vyjadril tak, že navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nodvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil v celom rozsahu. Zastával právny\nnázor, že tým, že včas t.j. pred uplynutím lehoty platnosti územného rozhodnutia podal žiadosť o\npredĺženie času platnosti tohto rozhodnutia, došlo k spočívaniu lehoty platnosti územného rozhodnutia\nt. j. k prerušeniu jej plynutia. Uviedol, že územné rozhodnutie č. 2001/02071/OU-ŽP/Za zo dňa 28.\nseptembra 2001, ktorého sa predĺženie platnosti týka, je teda podľa jeho názoru naďalej platné a nejedná\nsa o neexistujúci právny akt a ako také bolo a naďalej je v súlade s § 110 ods. 2 stavebného zákona\nspôsobilým podkladom pre vyvlastňovacie konanie resp. pre pokračovanie vo vyvlastňovacom konaní.\nK odvolaniu žalovaného sa účastník konania pán R. A. vyjadril tak, že v celom rozsahu sa stotožňuje\ns názorom žalovaného, uvedeným v jeho odvolaní, majúc za to, že názor žalovaného je založený na\nlogickom výklade stavebného zákona, keď jednoznačne, logicky a priamo vysvetlil svoj názor a tento\npodporil ja aplikačnou praxou.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd\") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a\nv medziach podaných odvolaní (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolania prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá a § 211 ods. 1 ), a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.\n\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa rozhodnutie žalovaného č. 2011/2930/V-1262-2/Pi zo dňa 17. augusta 2011 v spojení\ns rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/00505/AJA zo dňa 6. mája 2011 zrušil a\nvec mu vrátil a na ďalšie konanie. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu\na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo\ndňa 6. mája 2011 zamietol návrh žalobcu zo dňa 16. septembra 2010 vo veci dočasného obmedzenia\nvlastníckeho práva účastníka k predmetným pozemkom v prospech navrhovateľa - žalobcu, pre\nstavbu „O. Z./XXX U. - obchvat\". A preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania\nim predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým bol s konečnou platnosťou zamietnutý návrh žalobcu na dočasné obmedzenie\nvlastníckeho práva účastníka k pozemkom v prospech žalobcu pre stavbu „O. Z./XXX U. - obchvat\"\npodľa stavebného zákona.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\npo tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis a dospel\nk záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho\nspisu majúce za následok ich nesprávne právne posúdenie a nesprávne rozhodnutie vo veci.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.).\nOdvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis, zistil, že\npredmetom konania Krajského stavebného úradu v Žiline bol návrh žalobcu - Žilinského samosprávneho\nkraja zo dňa 13. septembra 2010 doručený úradu dňa 16. september 2010, ktorým sa žalobca ako\nnavrhovateľ začatia správneho konania domáhal obmedzenia vlastníckeho práva k pozemkom, v návrhu\nšpecifikovaných.\nZ dôvodov návrhu vyplýva, že žalobca ako účel obmedzenia vlastníckeho práva uviedol obmedzenie\nvlastníckeho práva vo verejnom záujme v zmysle § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona pre výstavbu a\nsprávu diaľnic ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných\n\npredpisov -„O. Z./XXX U. - obchvat\"; ako osobu, voči ktorej smeruje obmedzenie vlastníckeho práva\noznačil - R. A., bytom ul. F. X, U.; ďalej opísal skutkový stav, že na výstavbu stavby „O. Z./XXX\nU. - obchvat\" bolo Okresným úradom v Žiline odbor ŽP vydané rozhodnutie o umiestnení stavby č.\n2001/02071/OÚ- ŽP/Za zo dňa 28. septembra 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. apríla 2002,\nobec Belá vydala rozhodnutia o predĺžení jeho platnosti č. j. 1506/2005/Dv zo dňa 2. marca 2005, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 2. marca 2005 a č. j. 1877/2009/Dv zo dňa 29. decembra 2009 ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 3. februára 2010; v návrhu označil pozemky podľa údajov z katastra a\nnavrhovaný rozsah, v akom sa má vlastnícke právo k pozemkom obmedziť na základe geometrického\nplánu zo dňa 4. marca 2010 č. 43665225-11/2010 overeného Správou katastra Žilina pod č. 376/2010\ndňa 16. marca 2010 vyhotoveného Z.. J. Y.- Geodetické práce, Pod sadom 774/27 Žilina; v návrhu ďalej\nuviedol, že obmedzenie vlastníckeho práva platí na dočasné obdobie od vstupu dodávateľa stavebných\nprác na pozemky t. j. od odovzdania staveniska dodávateľovi stavebných prác do uzatvorenia riadnej\nkúpnej zmluvy, resp. vyvlastnenia pre trvalý záber; navrhovateľ vyslovil názor že sú splnené podmienky\npre obmedzenie vlastníckych práv k pozemkom z dôvodu, že sa jedná o verejnoprospešnú stavbu „O. Z./\nXXX U. - obchvat\", ktorej výstavbu a správu nie je možné realizovať iným spôsobom s poukazom na to,\nže pokus o získanie práva k pozemkom ostal bezvýsledným, nakoľko vlastník dotknutých nehnuteľností\np. A. na list Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 3. júna 2010, ktorým mu bol doručený návrh na\nuzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, reagoval listom zo dňa 30. júna 2010 v tom zmysle, že\nnepristupuje k návrhu na uzavretie zmluvy ani nenavrhol iné riešenie, ktoré by umožňovalo zrealizovať\ndotknutú cestnú stavby v súlade s vydaným územným rozhodnutím; záverom v návrhu uviedol, že\nnavrhuje vykonať konanie o obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom a aby\npríslušný stavebný úrad obmedzil vlastnícke právo pána A. k dotknutým nehnuteľnostiam - pozemkom\nza náhradu.\nKrajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím zo dňa 6. mája 2011 č. 2011/00505/AJA návrh navrhovateľa\n- žalobcu, na obmedzenie vlastníckeho práva zamietol z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre\nobmedzenie vlastníckeho práva podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona.\nProti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ - Žilinský samosprávny kraj, o ktorom odvolaní\nrozhodol žalovaný - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky\nrozhodnutím zo dňa 17. augusta 2011 č. 2011/2930/V-1262-2/Pi (rozhodnutie napadnuté žalobou)\ntak, že odvolanie navrhovateľa Žilinského samosprávneho kraja zamietol a rozhodnutie Krajského\nstavebného úradu v Žiline č. 2011/00505/AJA zo dňa 6. mája 2011 potvrdil.\nŽalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 40 ods. 1, 3\nstavebného zákona v spojení s § 110 ods. 1, 2 tohto zákona a v spojení s § 3 ods. 2, s § 32 ods.\n1 a § 34 ods. 1 správneho poriadku, ktoré právne normy citoval, konštatoval, že závažnou právnou\notázkou v danej veci je, či v prípade, ktorý je predmetom tohto rozhodovania bolo možné vydať\nrozhodnutie o vyvlastnení, ktoré v intenciách § 110 ods. 2 stavebného zákona musí byť vydané na\npodklade právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby; ďalej poukazom na skutkové\nzistenia v danej veci konštatoval, že územné rozhodnutie vydané Stavebným úradom obcou Belá č.\n2001/0271/OÚ-ŽP/Za zo dňa 28. septembra 2000 stratilo platnosť 31. decembra 2010; uviedol, že v\nuvedenej veci nie je rozhodujúce, či rozhodnutie Stavebného úradu obce Belá č. 1877/2009/Dv zo dňa\n29. decembra 2009 je alebo nie zákonné, pretože toto rozhodnutie už stratilo platnosť a určujúcim\nje právna skutočnosť, že územné rozhodnutie stratilo platnosť pred tým, než sa stihlo vo veci vydať\nprávoplatné rozhodnutia o vyvlastnení; záverom uviedol, že súčasný právny stav týkajúci sa územného\nrozhodnutia, ktoré stratilo platnosť je nezvratným a takúto materiálnu vlastnosť, ktorou rozhodnutie\nuplynutím lehoty stratilo, nemožno dodatočne konvalidovať; žalovaný po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa konštatoval, že po vyhodnotení dôvodov uvedených v\nrozhodnutí krajského stavebného úradu ako aj dôvodov uvedených v odvolaní nezistil dôvod na zmenu\nalebo zrušenie rozhodnutia krajského stavebného úradu Žilina, ako aj že nezistil nesúlad napadnutého\nrozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nPodľa § 108 ods. 1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie\nstavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke\npráva k pozemkom a stavbám možno obmedziť (§ 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka) rozhodnutím\nstavebného úradu (ďalej len \"vyvlastniť\").\n\nPodľa § 110 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno\ndosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\nVyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným\nrozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma\nsa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.\nVyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba\nobmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke\nprávo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný\noprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo\nstavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na\nzostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.\nPodľa § 32 stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy\nv území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby,\nb) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d)\nrozhodnutie o stavebnej uzávere.\nPodľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný\núčel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a\nzámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v\núzemí a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických\nhodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby\nsi v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,\nprojektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa\nmusia zahrnúť do stavebného povolenia.\nPodľa § 40 ods. 1, 3, 4 stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití\núzemia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby\nplatí tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch\ndlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie\nalebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona (§ 71 ods. 1), alebo ak sa\nzačalo s využitím územia na určený účel.\nČas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, ak ju podal\npred uplynutím lehoty. Čas platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere ani po predĺžení nesmie presiahnuť\npäť rokov odo dňa, keď územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Čas platnosti územného\nrozhodnutia nemožno predĺžiť, ak bol na to isté územie schválený územný plán zóny, ktorý rieši predmet\núzemného rozhodnutia.\nÚzemné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych nástupcov jeho navrhovateľa a ostatných účastníkov\núzemného konania.\nPodľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov - správny poriadok).\nSprávne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť\nzáujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať\nplnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi\nkonania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby\nmohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje\nnávrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia\nsprávne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní\nujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\n\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku).\nSprávny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné\npodklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre\nrozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako\naj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a\nspôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).\nOdvolací súd v danej veci dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa v konaní postupoval\nnáležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistil riadne skutočný stav v súčinnosti s\núčastníkmi konania, skutkové zistenia a právne závery náležite odôvodnil v dôvodoch rozhodnutia, v\npreskúmavanej veci rozhodol skutkovo správne a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov žalovaný\nako odvolací správny orgán v danej veci rozhodol zákonne, keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil a\nodvolanie zamietol.\nPodmienky na umiestnenie stavby sú výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území s prihliadnutím\nna budúce účinky stavby v území najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, súladu urbanisticko\narchitektonického riešenia stavby s okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj vzhľadom k susedným\nstavbám, pričom stavebný úrad je povinný pri vydávaní rozhodnutia prihliadať osobitne na vymedzené\npožiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy. Predpokladom vydania\nrozhodnutia o umiestnení stavby v zmysle § 39a ods. 1, 2 stavebného zákona, je zistenie stavebným\núradom v územnom konaní, či sú splnené zákonné podmienky ustanovené v §§ 32 a nasl. stavebného\nzákona. V zmysle § 37 stavebného zákona v územnom konaní stavebný úrad sleduje verejné záujmy, a\nsúčasne skúma, či sú splnené zákonné podmienky ustanovené v § 38, teda sleduje ochranu vlastníckych\npráv. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 38 je povinnosťou navrhovateľa predložiť stavebnému\núradu listiny preukazujúce jeho vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom, ku ktorým žiada vydať\núzemné rozhodnutie o umiestnení stavby a pokiaľ mu k týmto pozemkom nesvedčí takéto právo,\npreukázať splnenie zákonného dôvodu (navrhovaný účel pozemku) pre vyvlastnenie pozemku, na\nktorom má byť umiestnená stavba na základe rozhodnutia stavebného úradu o jej umiestnení. V\núzemnom rozhodnutí stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými\nsa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, pričom ide predovšetkým o ochranu verejných záujmov\nv území, čo však nezbavuje stavebný úrad rešpektovať aj záujmy právnických alebo fyzických osôb,\nktorých práva alebo právom chránené záujmy by mohli byť budúcou stavbou dotknuté. Rozhodnutím o\numiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, stavba na ňom sa umiestňuje a určujú sa podmienky\npre umiestnenie stavby. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 40 ods.1 stavebného zákona\nstanovuje lehotu platnosti územného rozhodnutia a v právnej norme ustanovenej v § 40 ods. 3 stanovuje\nprávomoc stavebného úradu čas platnosti územného rozhodnutia predĺžiť na žiadosť navrhovateľa,\nak ju podal pred uplynutím lehoty, pokiaľ to umožňuje územnoplánovacia dokumentácia alebo iné\npodklady pre územné rozhodnutie alebo podmienky v území. Pokiaľ zákonodarca v uvedenej právnej\nnorme ustanovuje možnosť predĺžiť čas platnosti pôvodného právoplatného územného rozhodnutia\ntreba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu podmieňujúcich dôvodnosť predĺženia času platnosti\npôvodného územného rozhodnutia.\nZákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 108 ods.1 stavebného zákona zveruje tiež do právomoci\nstavebného úradu vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo obmedzenie\nvlastníckeho práva k pozemkom a stavbám pokiaľ je to potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení\nvo verejnom záujme. Zákonodarca predpokladá možnosť vyvlastnenia len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia\nnemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom (§ 110 ods. 1 stavebného zákona). Súčasne\nzákonodarca v právnej norme § 110 ods. 2 stavebného zákona ustanovuje podmienku vyvlastnenia\ntak, že vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám musí byť v súlade s cieľmi a zámermi\núzemného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím.\nOdvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n341/07, v ktorom ústavný súd konštatuje: „Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti\n\nkonštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných\nprávnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej\nnormy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci\nktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy\nby sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu\ntextu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba\nvychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia\nviazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu)\nodchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo\npožiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov\n(čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle\n(arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch\nnejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac\nverzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,\no ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným\ngramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2\nústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu\naplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť\nštátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona\".\nInštitút vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva v zmysle právnej úpravy §§ 108 a nasl.\nstavebného zákona v spojení s inštitútom územného konania v zmysle právnej úpravy §§ 32-42\nstavebného zákona predstavuje mimoriadne zložitý proces, najmä ak ide o rozsiahle stavby ako je aj v\ndanom prípade cesta, výsledkom, ktorého je rozhodnutie o vyvlastnení alebo obmedzení vlastníckeho\npráva, podmieneného rozhodnutím o umiestnení stavby na základe objektívnych okolností platných\nv čase platnosti vydaného rozhodnutia o umiestnení stavby, z ktorých dôvodov je potrebné pri zmene\npodmienok, ktoré vyšli najavo následne ako nové okolnosti za účelom realizácie budúcej stavby,\npostupovať v súlade s právnou úpravou stavebného zákona platnou v čase rozhodovania vychádzajúc\nz účelu a zmyslu právnej úpravy vyvlastnenia v spojení s právnou úpravou územného konania, pričom\nsprávne orgány, ktorým zákonodarca zveril do právomoci konať a rozhodovať o vyvlastnení alebo\nobmedzení vlastníckeho práva podľa stavebného zákona, sú súčasne viazané konať a rozhodnúť na\nzáklade návrhu navrhovateľa (§ 112 ods.2 stavebného zákona) a v jeho rozsahu.\nZo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že v danom prípade žalobca - Žilinský samosprávny\nkraj návrhom zo dňa 13. septembra 2010 doručeným Krajskému stavebnému úradu v Žiline dňa 16.\nseptembra 2010 sa ako navrhovateľ domáhal začatia správneho konania obmedzenia vlastníckeho\npráva k pozemkom, v návrhu špecifikovaných a navrhoval, aby príslušný stavebný úrad obmedzil\nvlastnícke právo pána A. k dotknutým nehnuteľnostiam - pozemkom za náhradu, uvádzajúc účel\nobmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme v zmysle § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona\npre výstavbu a správu diaľnic ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem\npodľa osobitných predpisov -„O. Z./XXX U.- obchvat\".\nZo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, ktoré nie sú medzi účastníkmi ani sporné,\nje ďalej zrejmé Okresným úradom v Žiline odbor ŽP bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby č.\n2001/02071/OÚ- ŽP/Za zo dňa 28. septembra 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. apríla 2002 ,\nobec Belá vydala rozhodnutia o predĺžení jeho platnosti č. j. 1506/2005/Dv zo dňa 2. marca 2005, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 2. marca 2005 a č. j. 1877/2009/Dv zo dňa 29. decembra 2009, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 3. februára 2010, tak, že platnosť územného rozhodnutia bola predĺžená\nku dňu 31. decembra 2010.\nVychádzajúc z uplatneného návrhu navrhovateľa - Žilinský samosprávny kraj, žalobcu, ktorým rozsahom\nbol stavebný úrad viazaný, predmetom správneho konania v danej veci bol uplatnený nárok navrhovateľa\nna obmedzenie vlastníckeho práva pána A. k dotknutým nehnuteľnostiam - pozemkom za náhradu z\ndôvodu verejného záujmu v zmysle § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona pre výstavbu stavby -„O.\nZ./XXX U.- obchvat\".\n\nV súlade s právnou úpravou ustanovenou v právnej norme § 108 ods.1 stavebného zákona stavebný\núrad môže rozhodnutím vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo k pozemkom a stavbám ak je to\npotrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme a to na základe návrhu v zmysle §\n112 ods. 2. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje\núzemným rozhodnutím (§ 110 ods. 2).\nVzhľadom k uvedenému pokiaľ teda žalobca ako navrhovateľ v danom prípade sa návrhom domáhal\nobmedzenia vlastníckeho práva k predmetným dotknutým nehnuteľnostiam z dôvodu verejného\nzáujmu spočívajúceho v realizácií stavby „O. Z./XXX U.- obchvat\" bolo povinnosťou stavebného úradu\nskúmať splnenie podmienky verejného záujmu, dôkazom splnenia ktorej podmienky bolo platné územné\nrozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby. Vychádzajúc zo skutkových zistení je v danej veci nesporne\npreukázané, že v danom prípade Okresný úrad v Žiline odbor ŽP vydal rozhodnutie o umiestnení stavby\nč. 2001/02071/OÚ- ŽP/Za zo dňa 28. septembra 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. apríla 2002\na následne stavebný úrad - obec Belá vydal rozhodnutia o predĺžení jeho platnosti, v dôsledku čoho\nplatnosť označeného územného rozhodnutia bola predĺžená až do dňa 31. decembra 2010. Správne\norgány z uvedených dôvodov preto dospeli k správnemu záveru, že návrhu navrhovateľa na obmedzenie\nvlastníckeho práva p. A. k predmetným dotknutým pozemkom nie je možné vyhovieť, pretože územné\nrozhodnutie v čase rozhodovania o tomto návrhu stratilo platnosť.\nSprávny bol teda úsudok žalovaného, keď konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu je súladné so všeobecne záväznými predpismi, pretože zo skutkových zistení je zrejmé, že\núzemné rozhodnutie vydané Stavebným úradom obcou Belá č. 2001/0271/OÚ-ŽP/Za zo dňa 28.\nseptembra 2000 stratilo platnosť 31. decembra 2010 a súčasne poukazom na skutkové zistenia danej\nveci, konštatoval, že závažnou právnou otázkou v tejto veci je, či v prípade, ktorý je predmetom tohto\nrozhodovania, bolo možné vydať rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré v intenciách § 110 ods. 2 stavebného\nzákona musí byť vydané na podklade právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby.\nOdvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti žalobcu, že predmetom preskúmavacieho konania v\ndanej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, ktorým\nbolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o návrhu žalobcu na obmedzenie vlastníckeho práva, a preto\npovinnosťou súdu v rámci súdneho prieskumu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného v rozsahu\npredmetu, o ktorom konal a rozhodol, rozsahom ktorého bol správny súd viazaný. Predmetom správneho\nkonania a rozhodovania správnych orgánov oboch stupňov v danej veci a teda aj predmetom súdneho\nprieskumu bol návrh na obmedzenie vlastníckeho práva a nie návrh o predĺženie platnosti územného\nrozhodnutia. Platnosť územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa\n(§ 40 ods. 3, veta prvá stavebného zákona) v konaní o predĺženie platnosti územného rozhodnutia,\nktoré je samostatným návrhovým konaním, predmetom ktorého je skúmanie podmienok podmieňujúcich\npredĺženie platnosti územného rozhodnutia v intenciách §§ 32 a nasl. stavebného zákona. Konanie o\nvyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva je samostatným návrhovým konaním (§ 112 ods. 2\nstavebného zákona), predmetom ktorého je skúmanie podmienok podmieňujúcich vyvlastnenie alebo\nobmedzenie vlastníckeho práva v intenciách §§ 108 a nasl. za účelom preukázania, že vyvlastnenie\nalebo obmedzenie vlastníckeho práva je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa\ndokazuje územným rozhodnutím, ktoré musí byť platné. Platnosť územného rozhodnutia je zákonnou\npodmienkou pre vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva, na ktorú stavebný úrad v konaní\no vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva prihliada z úradnej povinnosti vychádzajúc z\núzemného rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorým rozhodnutím je stavebný úrad viazaný. Vzhľadom\nk uvedenému konaniu o vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva musí predchádzať územné\nkonanie o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby, resp. územné konanie o predĺžení\nplatnosti pôvodne vydaného územného rozhodnutia.\nOdvolací súd vo vzťahu k uvedenému súčasne dáva do pozornosti, že súd v preskúmavacom konaní\nneposudzuje účelnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preskúmava, či orgán štátnej\nsprávy konal a rozhodol v zmysle zákona, či postupoval v správnom konaní s účastníkmi konania, či\nsa vysporiadal s ich námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálili správne svoj právny záver.\n\nVzhľadom k uvedenému senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov\nkonali a rozhodli v danom prípade v zmysle zákona, v administratívnom konaní postupovali s účastníkmi\nkonania a teda aj so žalobcom, s jeho námietkami vznesenými v správnom konaní sa náležite vyporiadali\nvychádzajúc z objektívnych skutkových okolností veci a svoje právne závery aj riadne odôvodnili v\nodôvodneniach svojich rozhodnutí.\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov považoval námietky žalovaného vznesené v odvolaní proti\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho návrhu a súčasne z\ndôvodov uvedených vyššie nepovažoval námietky žalobcu uvedené v jeho žalobe za relevantné na\nvyhovenie jeho žalobného návrhu, a preto pokiaľ súd prvého stupňa žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nodvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 a s § 220 zmenil tak, že žalobu zamietol ako nedôvodnú.\nOdvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p v spojení s § 224\nods. 1 a s § 250k ods. 1, pretože žalobca v tomto konaní nemal úspech.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1 .mája\n2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}