{"guid": "05bd3e2a-ee9c-4006-9c2c-914e5ba87e97:a2e2934d-39a5-42b6-8ee1-3959585be57a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201614.1", "spisova_znacka": "8Sžo/28/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2013 z 22. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2014, sp. zn. 8Sžo/28/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201614.1", "identifikacne_cislo": "1011201614", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2014-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2e2934d-39a5-42b6-8ee1-3959585be57a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201614.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201614.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201614.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/28/2013\n1011201614\n22. 05. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201614.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc.\na členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobkyne: MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r.o. so sídlom Bratislavská 1/A, Bratislava, zastúpený AK DEDÁK & Partners, s.r.o.,\nAdvokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a\nretransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej č. RL/78/2011 zo dňa 4. júla 2011, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 3S 190/2011-83 zo dňa 12. februára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 190/2011-83 zo dňa\n12. februára 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP\") zrušil rozhodnutie žalovanej č. RL/78/2011 zo dňa 4. júla 2011, ktorým\nžalovaná rozhodla, že žalobkyňa porušila povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.\no vysielaní a retransmisii (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.\") tým, že dňa 12. februára 2011 odvysielala\npred a počas programu Bláznivý Jimov život o cca 10:16, 10:35 a 10:43 hod. komunikát označujúci\nsponzora programu spoločnosť Orange Slovensko, a.s., ktoré mali naplniť definíciu reklamy bez jej\nrozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná\ns inými zložkami programovej služby a uložila podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nsankciu - upozornenie na porušenie zákona.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto rozsudku a postupu žalovanej mal preukázané, že žalovaná\npreskúmavaným rozhodnutím č. RL/78/2011 zo dňa 4. júla 2011 uložila žalobkyni podľa § 64 ods. 1,\npísm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti ustanovenej v § 34ods. 1 zákona č. 308/2000\nZ. z. uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona.\nKrajský súd poukázal na to, že z hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom je\ndôležité posúdiť obsah komunikátu, t.j. posúdiť, či obsah konkrétneho komunikátu obsahuje oznam\ninformatívneho charakteru alebo, či už ide o údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu\nvýrobku alebo služieb, čo je však úlohou žalovaného. Dôležité sú prostriedky, ktoré v ňom boli\npoužité a rovnako aj určité kvalitatívne hodnotenie konkrétneho produktu. V reklame je možné použiť\n\nsubjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu alebo rôznymi inými formami\npozitívne reklamovaný produkt propagovať. V sponzorskom odkaze takéto výrazové prostriedky nie je\nmožné použiť, nemôže obsahovať typické reklamné prvky. V prípade, ak by sponzorský odkaz takéto\nreklamné prvky obsahoval, bolo by tak možné obchádzať prísnejšie pravidlá, ktoré platia pre vysielanie\nreklamy. Podľa prvostupňového súdu, ak sa takéto reklamné prvky vyskytujú aj v sponzorskom odkaze,\nje nevyhnuté takýto sponzorský odkaz posúdiť podľa § 38 zákona č. 308/2000 Z. z. a v prípade,\nže prišlo k porušeniu povinnosti vysielateľa musí žalovaná zložiť vysielateľovi sankciu. Rada teda\nnemala vysielateľa sankcionovať podľa § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. poukazujúc na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/40/2012, a preto žalovaná správne zistila skutkový\nstav ale nesprávne aplikovala príslušné ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z., a preto krajský súd podľa\n§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň\nžalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 489,06 Eur.\nProti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietne.\nŽalovaná poukázala na to, že súd prvého stupňa nesporuje skutočnosť, že, či predmetný komunikát\nobsahoval reklamné prvky, ale dospel k záveru, že, ak sa reklamné prvky vyskytnú v sponzorskom\nodkaze, je nutné vysielateľa sankcionovať podľa § 38 zákona č. 308/2000 Z. z., a teda za\nporušenie pravidiel sponzoringu. Odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžo/40/2012.\nŽalovaná poukazuje, že uvedený postup je v priamom rozpore s výkladom, ktorý prijala RADA, a ktorý\nbol uvedený aj v zrušenom rozhodnutí, nakoľko podľa jej názoru je nutné komunikát, ktorého účelom\nje podporovať predaj, kúpu alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov,\nako reklamu podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., a to aj v tom prípade, ak daný komunikát\nzároveň informuje diváka o tom, kto je sponzorom daného programu. Toto priamo vyplynulo aj z analýzy,\nktorú si dala vypracovať k danej problematike Európska komisia a táto analýza, ako primárny problém\nidentifikovala prekročenie povoleného reklamného času v jednej hodine, ako aj počas jedného dňa a\nnie porušenie pravidiel pre sponzorované odkazy.\nŽalovaná ďalej poukázala na to, že sponzorský odkaz, ako samostatná zložka programovej služby nie\nje sponzorovaným programom. Hoci identifikuje sponzora programu táto samostatná zložka nemôže\nnaplniť definíciu programu podľa § 3 písm. i/ zákona č. 308/2000 Z. z., nakoľko tento sa vzťahuje\nvýlučne na sponzorovaný program. Naopak definícia reklamy v § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.\nneobsahuje žiadnu výnimku pre verejné oznamy, ktoré okrem iného informujú diváka o tom, kto je/bol\nsponzorom daného programu. Z § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. jednoznačne vyplýva, že každé\nverejné oznámenie, ktorého účelom je podporovať predaj, kúpu alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane\nnehnuteľností, práv a záväzkov je reklamou, a je preto nutné naň aplikovať ust. § 34 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z. z. alebo § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. V tejto veci poukázala na rozhodovaciu\nčinnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 8Sž/11/2012, ako aj rozhodnutia\nNSS ČR sp. zn. 7As81/2005, 6As13/2009, 6As5/2010, 7As3/2009 a pod. Zároveň žalovaná poukázala\nna eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, a preto považuje právny názor, ktorý prvostupňový súd\nvyslovil v predmetnom rozsudku za nevykonateľný.\nŽalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila svojim podaním zo dňa 2. apríla 2013, pričom poukázala na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/40/2012, ako aj sp. zn. 4Sž/10/2012,\nz ktorých podľa jej názoru vyplýva, že skutok opísaný vo výroku bol nesprávne právne posúdený, a že,\nak sa reklamné prvky vyskytnú aj v sponzorskom odkaze, je nutné sponzorský odkaz právne posúdiť\npodľa § 38 zákona č. 308/2000 Z. z., a za toto porušenie aj vysielateľa sankcionovať. Navrhla napadnutý\nrozsudok, ako vecne a právne správny potvrdiť. Zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho\nkonania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa ust. § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods.\n2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v\nspojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie žalovanej v danej veci je dôvodné.\n\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zrušil podľa § 250j ods. 1 písm. a/ O.s.p. rozhodnutie žalovanej č. RL/78/2011 zo dňa 4. júla\n2011, ktorým žalovaná rozhodla, že žalobkyňa porušila povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona č.\n308/2000 Z. z. tým, že dňa 12. februára 2011 odvysielala pred a počas programu Bláznivý Jimov život o\ncca 10:16, 10:35 a 10:43 hod. komunikát označujúci sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko,\na.s., ktoré mali naplniť definíciu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí\nprogramovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby a uložila podľa\nust. § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona.\nV danej veci bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či komunikáty odvysielané dňa 12. februára 2011\npred a počas programu Bláznivý Jimov život o cca 10:16, 10:35 a 10:43 hod., ktoré označovali ako\nsponzora programu spoločnosť Orange Slovensko, a.s., naplnili definíciu reklamy, a teda, či spadajú\npod režim ust. § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., alebo spadajú pod režim ust. § 38 ods. 1 a 2 zákona\nč. 308/2000 Z. z, teda pod režim sponzorovania programu.\nOdvolací súd vzhliadnuc pripojený obrazovo-zvukový záznam, z ktorého vyplýva, že v čase o 10h\n16min a 32sek. začne bežať komunikát, ktorý uvádza moderátor J. so slovami „S novým mobilným\noperátorom FunFón telefonuješ čajočkám supervýhodne. Viac na www.funfon.sk <.. L.\" 10h 16min a 42\nsek. koniec komunikátu. V pravom hornom rohu obrazovky je logo FunFón a v spodnej časti je v závere\ntext „Sponzorom programu je mobilný operátor FunFón. Poskytovateľom služby je Orange Slovensko\na.s.\" pričom totožný komunikát bol odvysielaný vysielateľom aj o 10h 35min a 54sek. do 10h 36min a\n04sek., že takýto komunikát je nutné jednoznačne s ohľadom na jeho obsah podradiť pod režim ust. §\n32 ods. 1 zákona č. 308/2001 Z. z., teda, že zo strany vysielateľa došlo k odvysielaniu reklamy, bez jej\nrozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná\ns inými zložkami programovej služby.\nPre posúdenie v danej veci totiž nie je podstatné to, ako predmetný komunikát označí vysielateľ, ale\nako možno posúdiť komunikát z hľadiska jeho obrazového a zvukového obsahu, t.j., či ide skutočne\no komunikát, ktorý je reklamou a zároveň uvádza aj sponzora programu, alebo ide len o označenie\nsponzora programu. V danej veci je jednoznačne nutné odvysielané komunikáty so zvukovým obsahom\n„S novým mobilným operátorom FunFón telefonuješ čajočkám supervýhodne. Viac na www.funfon.sk\n<.. L.\" a obrazovým obsahom na ktorom moderátor J. drží v rukách reklamný predmet (SIM kartu) na\ntelefonovanie s FunFón, pričom v pravom hornom rohu obrazovky je logo FunFón a v spodnej časti\nje v závere text „Sponzorom programu je mobilný operátor FunFón. Poskytovateľom služby je Orange\nSlovensko a.s.\" je nutné považovať za reklamu na kúpu uvedeného produktu a služby.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 250ja ods. 7 O.s.p. poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sž/11/2012 zo dňa 29. novembra 2012, ktorého text uvádza nasledovne:\n,,Rozhodnutím č. RP/020/2012 zo dňa 3. apríla 2012 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka porušila\npovinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene\nzákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku\nlen „Zákon\") tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 28. novembra 2011 odvysielala o cca\n23:14 a cca o 23:52 hod. pred a po programe Hod svišťom komunikáty, ktoré za sponzora programu\noznačovali spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1\nZákona, čím došlo k odvysielaniu reklamných šotov bez ich rozoznateľného a zreteľného oddelenia od\niných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby, za čo\nbola navrhovateľke uložená pokuta vo výške 3319 €.\nV odôvodnení uvedeného rozhodnutia odporkyňa uviedla, že účastníčka konania bola detailne\noboznámená s výkladom Rady v otázke posudzovania tzv. sponzorských odkazov rozhodnutiami\nRL/36/2011, RL/53/2011, RL/54/2011, RL/55/2011, a RL/56/2011 zo dňa 12. apríla 2011, ktoré\nnadobudli právoplatnosť dňa 21. júna 2011, viac ako 5 mesiacov pred odvysielaním predmetných\nkomunikátov, teda považovala argumentáciu účastníčky konania ohľadne „nového\" výkladu v súvislosti\ns posudzovaním sponzorských odkazov za nepravdivú a zavádzajúcu. Sponzorovanie nie je na rozdiel\nod reklamy definované prostredníctvom odvysielaného obsahu, ale ako činnosť s konkrétnym účelom,\n\nktorým má byť poskytnutie plnenia na financovanie programov a propagovanie sponzora. Propagovanie\nsponzora sa vo vysielaní prejavuje najmä prostredníctvom označenia sponzora (sponzorský odkaz),\nktoré je vysielateľ povinný odvysielať pred a po sponzorovanom programe. Pokiaľ akýkoľvek komunikát,\nteda aj sponzorský odkaz, naplní definíciu reklamy je z pohľadu Zákona reklamou. Jedným z definičných\nkritérií reklamy podľa § 32 ods. 1 Zákona, je zámer, ktorým musí byť podpora predaja, nákupu\nalebo nájmu tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok\nsledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom - podpora odbytu tovarov alebo služieb.\nOdporkyňa ďalej uviedla, že na dosiahnutie svojho účelu môže reklama obsahovať akékoľvek\nobsahové prvky, ktoré Zákon z použitia v reklame výslovne nevylučuje, môže obsahovať subjektívne\nhodnotiace komentáre, vyzdvihovanie kvalitatívnych vlastností tovarov alebo služieb alebo iné špecifické\npropagačné prvky. Toto vymedzenie je zároveň limitom pre obsah sponzorského obsahu, ktorý, ak sa\nna neho nemajú vzťahovať ustanovenia regulujúce reklamu, nesmie obsahovať špecifické propagačné\nprvky, pričom v tejto súvislosti odporkyňa poukázala na výkladovú správu k protokolu pozmeňujúcemu\nEurópsky dohovor o cezhraničnej televízii. Sponzorský odkaz má obsahovať informácie o skutočnosti,\nže daný program je sponzorovaný a tiež kto je jeho sponzorom, avšak bez uvedenia akýchkoľvek\nšpecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho\nproduktov.\nKomunikát odvysielaný pred programom Hod svišťom obsahoval verbálnu zložku „Trendy lyžovačku plnú\nšportovej módy v novej shopping zóne Tatrymotion vám s týmto programom prináša lyžiarske stredisko\nJasná SK.\" Výraz trendy lyžovačka použitý v danom komunikáte jednoznačne pozitívne hodnotil kvalitu\nslužieb poskytovaných v stredisku jasná SK. Vyjadrenie plnú športovej módy v novej shopping zóne\nTatramotion zase zdôrazňovalo novú špecifickú črtu tohto strediska, čím poukazovalo na jeho dobrú\nvybavenosť. Tieto informácie boli nepochybne spôsobilé vzbudiť záujem diváka a toto stredisko, za\núčelom zvýšenia jeho návštevnosti.\nKomunikát odvysielaný po programe Hod svišťom obsahoval verbálnu zložku „Cool lyžovačku plnú\nzážitkov a hviezdne žúrky v klube Happy end vám spolu s týmto programom prináša lyžiarske stredisko\nJasná SK.\" Výraz cool lyžovačka jednoznačne pozitívne hodnotil kvalitu služieb poskytovaných v\nstredisku Jasná SK a vyjadrenie plnú zážitkov a hviezdne žúrky v klube Happy end zdôrazňovali\natraktívne zariadenia v tomto stredisku. Vzhľadom na uvedené, predmetné komunikáty naplnili definíciu\npodľa § 32 ods. 1 Zákona.\nOdporkyňa ďalej uviedla, že v prípade reklamy alebo upútaviek na vlastné programy je ich vysielanie\nnevyhnutné oddeliť od vysielania iných zložiek programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s\ninými zložkami programovej služby, pričom vo vysielaní sa použijú zvukovo-obrazové alebo priestorové\nprostriedky. Predmetné komunikáty boli odvysielané pred a po programe Hod svišťom. Bezprostredne\npred/po odvysielaní týchto komunikátov odvysielala účastníčka konania označenie ďalšieho sponzora\nprogramu Hubert. Zo záznamu vysielania vyplynulo, že tieto označenia informovali recipienta o\nskutočnosti, že daný program je tiež sponzorovaný výrobcom alkoholického nápoja Hubert, žiadnym\nspôsobom neinformovali recipienta o tom, že po reklame bude nasledovať program alebo po programe\nreklama. Recipient nedostal rozoznateľnú a zreteľnú informáciu, kedy sa končí reklamný obsah a\npokračuje samotný program. Označenie odvysielané medzi predmetnými komunikátmi a programom\nHod svišťom jednoznačne a nespochybniteľne sledovalo účel informovania o sponzorovi programu, a\nteda neoddeľovalo v zmysle § 34 ods. 1 Zákona rozoznateľne a zreteľne reklamu od ostatných zložiek\nprogramovej služby, z ktorého dôvodu odporkyňa dospela k záveru, že predmetné komunikáty neboli\nod programu Hod svišťom oddelené rozoznateľným a nezameniteľným spôsobom v zmysle § 34 ods.\n1 Zákona.\nPri výšky sankcie vzala odporkyňa do úvahy skutočnosť, že účastníčka konania je multiregionálnym\nvysielateľom, je za správny delikt objektívne zodpovedná, pričom v minulosti bola za porušenia\npredmetného zákonného ustanovenia sankcionovaná, a teda mohla vedieť, že svojím konaním môže\nporušiť alebo ohroziť záujem chránený Zákonom. Pokiaľ ide o závažnosť správneho deliktu, odporkyňa\nuviedla, že princíp oddelenia a rozoznateľnosti reklamy od obsahu vysielania je jeden z najstarších ako aj\nnajpodstatnejších základov európskej regulácie televízneho vysielania ako takého. Základným účelom\ntejto zásady je ochrana diváka pred možnou zámenou reklamy za iné zložky programovej služby, a\nteda ochrana diváka pred potenciálnym uvedením do omylu o povahe vysielanej zložky programovej\nslužby. Zo skutkového stavu a dostupných informácií jednoznačne a preukázateľne nevyplývalo, že\n\npri naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, teda\nuvedená skutočnosť nemala vplyv na určenie výšky pokuty. S prihliadnutím na skutočnosť, že pre\núčastníčku konania ide o prvú pokutu za odvysielanie tzv. sponzorského odkazu, ktorý naplnil definíciu\nreklamy, bola stanovená výška pokuty na minimálnej hodnote zákonom stanoveného rozpätia.\nProti predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote dňa 14. júna 2012 opravný\nprostriedok, v ktorom sa domáhala jeho zrušenia ako nezákonného z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm.\na/, c/, d/, e/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nv texte rozsudku len „O. s. p.\"), vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie a priznania náhrady trov\nsúdneho konania.\nUviedla, že v r. 2009 sa uskutočnilo stretnutie odporkyne a vysielateľov za účelom nájdenia výkladových\npravidiel pre obsah sponzorských odkazov. Výsledkom tohto pracovného stretnutia bol záver, že\nodporkyňa pripraví orientačné pravidlá týkajúce sa obsahu sponzorských odkazov, ktoré pravidlá do\nsúčasnosti neboli navrhovateľke predložené, nakoľko odporkyňa skonštatovala, že na vydanie takýchto\npravidiel nemá právomoc a jediný spôsob ako stanoviť záväzné pravidlá pre vysielanie sponzorských\nodkazov je rozhodovacia činnosť. Pokiaľ odporkyňa odkazovala na rozhodnutie č. RP/244/2005 zo dňa\n27. septembra 2005, ide o rozhodnutie vydané cca 4 roky predtým ako zasadala odborná komisia,\nvýsledkom ktorej mali byť zjednotené pravidlá týkajúce sa sponzorských odkazov, a preto nie je\nsmerodajné.\nĎalej uviedla, že sponzorské odkazy sú súčasťou televízneho vysielania od roku 2000 a nemá vedomosť\no tom, že by odporkyňa posúdila sponzorský odkaz ako reklamu. Pokiaľ odporkyňa zrazu pristúpila\nk zásadnej zmene v posudzovaní ich obsahu, sú tým ohrozované princípy právneho štátu zakotvené\nv čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, hlavne princíp právnej istoty, predvídateľnosti aplikácie právnych noriem\na hlavne princíp „v rovnakých veciach rovnako\" viažuci sa k rozhodovacej činnosti orgánov verejnej\nmoci. Navrhovateľke nebolo známe či a ako sa zmenili výkladové pravidlá pri posudzovaní obsahu\nsponzorských odkazov a z akých dôvodov, či a ako sa zmenila rozhodovacia činnosť odporkyne v tejto\nveci.\nOdporkyni síce náleží v rozsahu dovolenom zákonom užívanie správneho uváženia, avšak to nemôže\npredstavovať ľubovôľu, ani nesmie ísť mimo zákonom stanovených medzí. Odporkyňa si nemôže určiť,\nže niečo čo nevie správne kvalifikovať ako sponzorský odkaz, je reklamou len preto, že nie je podrobná\nprávna úprava sponzorských odkazov a následne sankcionovať vysielateľa za porušenie povinností\nviažucich sa k reklame.\nSponzorovanie nie je definované prostredníctvom odvysielaného obsahu, ale ako činnosť s konkrétnym\núčelom. Týmto účelom má byť na jednej strane poskytovanie plnenia na financovanie programov a\npropagovanie sponzora na strane druhej. Propagovanie sponzora sa vo vysielaní prejavuje najmä\nprostredníctvom označenia sponzora (sponzorský odkaz), ktoré je vysielateľ povinný odvysielať pred a\npo sponzorovanom programe. Takéto označenie sa v praxi vyvinulo na samostatný komunikát, ktorý má\nvizuálne blízko k reklame.\nOdporkyňa sa nezamerala na negatívne vymedzenie dôvodov, ktoré by vysvetľovali prečo by daný\nkomunikát nemohol byť sponzorským odkazom, len určila že ide o reklamu. Neposkytla jednoznačné\nstanovisko, že daný komunikát nie je sponzorským odkazom, nedospela k vyvráteniu právnych dôvodov,\nže komunikát nie je sponzorským odkazom. Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení neobsahuje žiadne\nskutočné vysporiadanie sa s možnosťou, že by šlo o sponzorský odkaz. Odporkyňa nesplnila zákonnú\npovinnosť vyrovnať sa s návrhmi účastníčky ohľadne právnej kvalifikácie komunikátu. Z napadnutého\nrozhodnutia nemôže byť zrejmé, či daný komunikát je reklamou alebo sponzorským odkazom, prípadne\nv čom videla odporkyňa vytýkané reklamné prvky. Text odvysielaný v komunikáte neobsahoval\nvýrazy, ktoré by pozitívne hodnotili kvalitu služieb, neboli výrazmi spôsobilými nepochybne vzbudiť\nzáujem diváka o toto lyžiarske stredisko, boli použité bežné slovné spojenia slúžiace na identifikáciu\nsponzora s uvedením názvu jeho najznámejšieho produktu. Bližšou špecifikáciou propagačných\nprvkov sú vyzývanie na nákup, zmienky o kvalite alebo účinnosti produktu, pričom daný komunikát\nuvedené neobsahoval. Odporkyňa nevysvetlila v čom konkrétne videla motív presvedčovania diváka na\nnavštívenie daného strediska a či sa uvedený motív v komunikáte vôbec vyskytoval. V znení, v akom boli\nkomunikáty odvysielané, nebolo žiadnym spôsobom vyjadrené priame alebo nepriame povzbudzovanie\n\nk navštíveniu daného strediska. Prvky, ktoré boli použité, slúžili len k bližšej identifikácii alebo sú\ncharakteristikou sponzora, produktu, dotvárajú jeho image.\nĎalej navrhovateľka uviedla, že nie je možné tvrdiť, že predmetný komunikát nebol rozoznateľne a\nzreteľne oddelený od iných častí programovej služby, nakoľko je zrejmé, že odporkyňa identifikovala\npredmetný obsah bez akýchkoľvek problémov a vedela ho rozoznať od ostatných častí programovej\nslužby. Odvysielané komunikáty neboli súčasťou celku, v ktorom boli v uvedenom čase odvysielané\nreklamné šoty a zároveň je z rozhodnutia odporkyne zrejmé, že komunikáty boli rozoznateľne a zreteľne\noddelené od iných zložiek programovej služby. Žiadny divák nemohol mať ani na chvíľu pochybnosti,\nže nesleduje predchádzajúci alebo nasledujúci obsah vysielania, ale že sleduje iba a práve obchodné\nvyjadrenie - sponzorský odkaz.\nK podanému opravnému prostriedku sa písomným podaním zo dňa 10. júla 2012 vyjadrila odporkyňa\ntak, že navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nUviedla, že navrhovateľka bola detailne oboznámená s výkladom odporkyne v otázke posudzovania\nsponzorských odkazov rozhodnutiami č. RL/36/2011, RL/53/2011, RL/54/2011, RL/55/2011, RL/56/2011\nzo dňa 12. apríla 2011, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 21. júna 2011, viac ako 5 mesiacov\npred odvysielaním komunikátov, ktorých právne posúdenie tvorilo predmet napadnutého rozhodnutia.\nArgumentácia navrhovateľky o „novom\" výklade je zjavne nepravdivá a zavádzajúca.\nOdporkyňa pri posudzovaní problematiky vysielania sponzorských odkazov výrazne prihliadla na aspekt\nprávnej istoty navrhovateľky a pri správnych konaniach začatých na základe vlastného monitoringu\nuložila iba sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Týmto umožnila navrhovateľke podrobne a\ndôkladne sa oboznámiť s výkladom odporkyne v danej veci. Väčšina rozhodnutí odporkyne je prístupná\nna jej webovom sídle a každé rozhodnutie je v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. dostupné na požiadanie.\nOdporkyňa považovala odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za súladné so Zákonom. Zákon\nustanovuje vysielateľovi povinnosť označiť sponzorovaný program a pre toto označenie ustanovuje v\n§ 38 ods. 2 podrobné podmienky. V rámci praxe sa táto povinnosť plní odvysielaním samostatného\nkomunikátu pred a po programe, ktorý postup je akceptovateľný, nakoľko žiadne ustanovenie Zákona to\nnezakazuje. Ak takýto sponzorský odkaz naplní definíciu § 32 ods. 1 Zákona, je zrejmé, že musí spĺňať\npovinnosti ustanovené pre reklamu, nakoľko žiadne ustanovenie Zákona neustanovuje, že by reklama,\nktorá okrem iného informuje o sponzorovi, nebola reklamou resp. nemusela spĺňať povinnosti platné\npre reklamu. Sponzorský odkaz musí zreteľne informovať verejnosť o sponzorovi programu. Fakt, že\nkomunikát zreteľne informuje verejnosť o sponzorovi programu neznamená, že nemohol naplniť definíciu\nreklamy.\nNa tvrdenie navrhovateľky, že od r. 2000 nebol reklamný odkaz posúdený ako reklama poukázala\nodporkyňa na rozhodnutie č. RP/244/2005 zo dňa 27. septembra 2005, keď aj napriek jeho existencii\nodporkyňa pristúpila prvotne k uloženiu upozornenia na porušenie zákona, teda umožnila navrhovateľke\npodrobne sa oboznámiť s výkladom v tejto otázke a až po opätovnom nerešpektovaní tejto povinnosti\nudelila pokutu.\nAk sponzorský odkaz nie je v zákone definovaný, nie je možné uviesť žiadne argumenty, prečo konkrétny\nkomunikát nenaplnil jeho neexistujúce znaky. Skutočnosť, že komunikát spĺňa náležitosti uvedené v §\n38 ods. 2 Zákona nevylučuje, že by nemohol spĺňať definíciu reklamy. Odporkyňa mala jedinú zákonnú\nmožnosť, a to posúdiť či daný komunikát nenaplnil definíciu reklamy a či pri jeho odvysielaní boli\nsplnené všetky povinnosti vzťahujúce sa na reklamu. Odporkyňa nesúhlasila, že by slovné spojenia\npoužité v predmetných komunikátoch boli bežnými spojeniami slúžiacimi na bližšiu identifikáciu sponzora\nprogramu, ale tieto upozorňovali diváka na konkrétne atraktívne zariadenia strediska, čím toto stredisko\npropagovali. Vzhľadom na výskyt uvedených prídavkov (cool, trendy lyžovačka, hviezdne žúrky, nová\nshopping zóna), ktoré pozitívne hodnotili dané lyžiarske stredisko, bolo hlavnou funkciou komunikátov\npresvedčiť verejnosť, aby navštívila toto stredisko.\nOdporkyňa ďalej uviedla, že fakt či rozpoznala uvedené komunikáty je z pohľadu dodržania povinnosti\npodľa § 34 ods. 1 Zákona irelevantná. Navrhovateľka bola povinná odvysielať reklamu takým spôsobom,\naby bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od iných častí programovej služby. Predmetná povinnosť\n\nexplicitne ustanovuje, že na toto oddelenie sa vo vysielaní použijú zvukovo - obrazové alebo priestorové\nprostriedky, pričom k oddeleniu prostredníctvom priestorových prostriedkov dochádza iba v prípade,\nak je reklama vysielaná súčasne s inou zložkou programovej služby napr. v prípade použitia techniky\nsplit - screen. V prípade oddelenia reklamy od ostatných častí programovej služby prostredníctvom\nzvukovo - obrazových prostriedkov je následne nutné každý prípad individuálne skúmať, či je toto\noddelenie možné považovať za rozoznateľné a zreteľné v zmysle Zákona. Navrhovateľka nepoužila na\noddelenie predmetných komunikátov od bezprostredne nasledujúceho programu zvukovo - obrazové\nprostriedky, ktorých účelom by bolo oddeliť reklamu od ostatných zložiek programovej služby. Napadnuté\nrozhodnutie nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo\nskutkového stavu zisteného v zmysle Správneho poriadku a je v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení\ns § 64 ods. 6 Zákona) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v\nrozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na\nnariadenom pojednávaní dňa 29. novembra 2012 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky\nnie je dôvodný.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p.\n(§ 250l ods. 1 O. s. p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O. s. p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí\nobdobne.\nPodľa § 31a ods. 1 Zákona, mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto zákona zvuková,\nobrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby\nalebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a\na) je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú\nprotihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo\nb) je programovou službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou\nurčenou výhradne na vlastnú propagáciu.\nPodľa § 31a ods. 2 Zákona, mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup,\nsponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup,\nprogramovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35\nods. 8.\nPodľa § 32 ods. 1 Zákona, reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané\nza odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť\npredaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť\niný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPodľa § 34 ods. 1 Zákona, vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené\nod iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo\n\nvysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní\ntelevíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové prostriedky.\nPodľa § 38 ods. 1 vety prvej Zákona, sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame\nalebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na\npožiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary\nalebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.\nPodľa § 38 ods. 2 Zákona, ak je program alebo séria programov čiastočne alebo ako celok\nsponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\nzreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom a priezviskom,\nak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci programu. Vysielateľ\na poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku programu a na konci\nprogramu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program alebo sériu programov\nlogom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora.\nNavrhovateľka v podanom opravnom prostriedku namietala najmä to, že v doterajšej rozhodovacej praxi\nodporkyňa neposudzovala sponzorské odkazy ako reklamu, a teda bol narušený princíp právnej istoty,\npredvídateľnosti aplikácie právnych noriem a hlavne princíp „v rovnakých veciach rovnako\".\nZ vyjadrenia odporkyne je zrejmé, že v časovom období už pred odvysielaním predmetných komunikátov\nbola navrhovateľka účastníčkou konaní, ktoré sa týkali vysielania sponzorských odkazov, pričom\nmeritórne rozhodnutia sú verejne prístupné aj na webovej stránke odporkyne (<http://www.rvr.sk/sk/\ndatabaza-sankcnych-rozhodnuti/>) a s ich obsahom sa oboznámil aj konajúci súd.\nNemožno prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľky, že v rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy by šlo\no prekvapivé rozhodnutie. Navrhovateľka ako účastníčka konania v týchto skorších konaniach mala\nvedomosť o výklade Zákona uplatňovanom odporkyňou ohľadne náležitostí sponzorského odkazu, a\npreto túto námietku najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú.\nVysielateľ je povinný sponzorovaný program zreteľne označiť v súlade s požiadavkami podľa § 38 ods.\n2 Zákona. Sponzorským odkazom je recipient informovaný o tej skutočnosti, že sleduje resp. bude\nsledovať program, ktorý je sponzorovaný a tiež, kto je sponzorom. Účelom sponzorského odkazu je, na\nrozdiel od reklamy, propagácia názvu, obchodného mena, výrobku prípadne služby sponzora, s dôrazom\nna informovanie o jeho existencii a vytváranie dobrého mena firmy alebo výrobku/služby sponzora, nie s\nreklamným zámerom - podporou predaja tovarov/služieb. Sponzorovaním sponzor vytvára u recipientov\npovedomie ohľadne svojej firmy alebo výrobkov/služieb.\nSponzorský odkaz je potrebné hodnotiť ako celok, a to jeho zvukovú ako aj obrazovú časť vo vzájomnej\nsúvislosti. Použitie expresívnych výrazov pozitívne hodnotiacich služby v stredisku sponzora (nové,\ncool, happy, trendy, hviezdne žúrky), spolu s dynamickou obrazovou časťou, nemožno považovať\nlen za bežné slovné spojenia slúžiace na identifikáciu sponzora tvoriace jeho image. Odvysielané\nkomunikáty prezentovali služby sponzora pozitívnymi kvalitatívnymi hodnoteniami, pričom celkovým\nich spracovaním bol naplnený reklamný zámer, t.j. podporiť návštevnosť tam uvedeného lyžiarskeho\nstrediska a jeho zariadení.\nPokiaľ navrhovateľka namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia kvôli nedostatku\ndôvodov, najvyšší súd nepovažoval túto za opodstatnenú.\nOdporkyňa v rozhodnutí dostatočne uviedla dôvody pre hodnotenie odvysielaných komunikátov určitým\nspôsobom - ako reklamu. Pokiaľ ide o samotné toto hodnotenie konajúci súd nie je v zmysle § 245 ods.\n2 O. s. p. oprávnený preskúmavať správnu úvahu, pokiaľ nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených\n\nzákonom, ktorá podmienka bola v prejednávanej veci rešpektovaná. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že\npokiaľ súčasťou odvysielaných komunikátov bol aj názov sponzora, uvedené nebráni tomu, aby tieto\nzároveň naplnili definíciu reklamy.\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250l ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250k ods. 1 veta\nprvá O. s. p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná a\nodporkyni nárok na náhradu trov konania v takomto konaní neprináleží.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov a položky č.\n10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k tomuto zákonu.\nOdvolací súd žalobkyni nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224\nods. 2 a s § 250k ods. 1, pretože bola v tomto konaní neúspešná.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}