{"guid": "1f8bc79b-b177-4c32-868c-eb18697cbc0b:a786cf93-ad92-41f8-aa12-ca5b40562074", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201613.1", "spisova_znacka": "3Sžo/50/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/50/2013 z 20. 8. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2014, sp. zn. 3Sžo/50/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201613.1", "identifikacne_cislo": "1011201613", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2014-08-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a786cf93-ad92-41f8-aa12-ca5b40562074", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201613.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201613.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201613.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/50/2013\n1011201613\n20. 08. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201613.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej\nveci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mýtna 1, Bratislava, IČO: 47 232 480, právne zastúpený\nAdvokátskou kanceláriou Procházka & partners, s.r.o., Búdková cesta 4, Bratislava, proti žalovanému:\nRada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. RL/76/2011 zo dňa 04.07.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1S/190/2011-45 zo dňa 23. mája 2013, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1S/190/2011-45 zo dňa 23. mája 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie rozhodnutie žalovaného č. RL/76/2011 zo dňa 04.07.2011, ktorým\nžalovaný rozhodol, že žalobca ako vysielateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona\nč. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov tým, že „dňa 13.02.2011 o cca\n11:55 hod. odvysielal na televíznej programovej službe Jednotka v rámci programu o 5 minút 12 rozhovor\ns predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť“,\nza čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie\nzákona.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,\nže výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje opis skutku, ktorým malo prísť k porušeniu právnej\npovinnosti vysielateľa. Takto vymedzený skutok je nedostatočný, keďže výrok rozhodnutia správneho\norgánu musí predovšetkým obsahovať podrobný opis skutku v rozsahu, miesto, čas a spôsob spáchania\ndeliktu spolu s uvedením takých skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným. Z obsahu\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného krajský súd zistil, že uvedené porušenie by sa malo\nvzťahovať k prvej časti odvysielaného programu nazvanej „Medzi 4 očami“, ktorej jediným hosťom bol\npredseda parlamentu P. A., ktorý diskutoval s moderátorkou\no aktuálnom politickom dianí, najmä v súvislosti s okolnosťami vylúčenia poslanca T. M. z klubu SaS\na s tým súvisiacu možnú koaličnú krízu. Druhá časť programu „O 5 minút 12“, v ktorej boli hosťami\n\nP. C. a P. O. bola z pohľadu Rady spracovaná v súlade s požiadavkami, ktoré kladie na politickopublicistický program zákon č. 308/2000 Z.z., čo však vo výroku rozhodnutia absentuje, rovnako aj\nsamotná špecifikácia časti programu, odvysielaním ktorej by malo dôjsť k porušeniu zákona. Uvedené\npochybenie vyhodnotil súd v súlade s citovaným § 250j ods. 2 písm. d) OSP tak, že má za následok\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, čo viedlo tunajší súd k záveru, že\nmusí napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť mu na ďalšie konanie.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Namietal, že pre posúdenie otázky, ako má\nbyť formulovaný výrok, ktorým sa konštatuje porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 16 ods. 3 písm. b)\nzákona č. 308/2000 Z.z. je v prvom rade potrebné si uvedomiť, aká povinnosť z tohto ustanovenia\nvyplýva, cituje „Vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov\na politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií\nspravodajského charakteru“.\nZ takto vymedzeného správneho deliktu je zrejmé, že naplnením jeho skutkovej podstaty nebude\nodvysielanie konkrétnych informácií, výrokov, alebo častí programu, alebo nejaká iná konkrétna vada,\nktorá zakladá rozpor s princípmi objektívnosti a nestrannosti. Skutkom, ktorým dôjde k porušeniu § 16\nods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. je až odvysielanie programu ako celku. Tento záver vyplýva\ntak z predmetného ustanovenia, ako aj z logiky veci - objektivitu a nestrannosť programu totiž nemožno\nhodnotiť izolovane na základe jednotlivých výrokov, ale v kontexte celého programu, spôsobu jeho\nspracovania a preto až odvysielanie programu ako celku môže naplniť skutkovú podstatu správneho\ndeliktu podľa cit. ustanovenia zákona č. 308/2000 Z.z.\nZ uvedeného dôvodu teda nie je nevyhnutné špecifikovať vo výroku rozhodnutia ukladajúceho sankciu\nza porušenie § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/200 Z.z. konkrétnu časť programu, v ktorej\ndošlo k odvysielaniu obsahov zakladajúcich rozpor s predmetným ustanovením. Nie je povinnosťou\nsprávneho orgánu uviesť vo výroku rozhodnutia dôvody (v predmetnom prípade boli prezentované\njednostranné informácie, nimi dotknutému subjektu nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie, resp. nebolo\nsprostredkované stanovisko, pričom spôsob vedenia diskusie a reakcie moderátorky nezabezpečili, aby\nbol priebeh diskusie vyvážený). Je celkom zrejmé, že dôvody, ktoré vedú správny orgán k prijatiu vo\nvýroku uvedeného záveru (t.j., že program nebol objektívny a nestranný) majú byť uvedené v časti\nrozhodnutia na to určenej - v odôvodnení. Žalovaný navrhoval, aby najvyšší súd zmenil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave a žalobu zamietol.\nŽalobca vo vyjadrení zo dňa 19.08.2013 k odvolaniu žalobcu uviedol, že zo strany žalovaného\ndošlo tiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z dôvodu nesprávne vyhodnotenej obsahovej\nzložky programu vo vzťahu k charakteru programu, ktorý bol vysielaný naživo. Úlohou moderátora pri\ntakomto type programu je viesť účastníka politickej diskusie tak, aby bola zabezpečená objektívnosť\na nestrannosť a nemožno mu v tomto konkrétnom prípade vytýkať nedostatočnú činnosť, keďže v\nprograme moderátor upozornil účinkujúceho na fakt, že kritizovaný politik (T. M.) nie je prítomný a že\nnemôže reagovať. Od moderátora programu nie je možné očakávať a ani požadovať, aby v rámci\ndiskusie vyvažoval neprítomnosť druhej strany tým, že bude „...prípadne v rámci diskusie oponovať\nkritickými vyjadreniami a tak zastúpiť v diskusii absentujúcu stranu“. Pojmy objektívnosť, nestrannosť,\nnázory a hodnotiace komentáre nie sú v zákone\nč. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a ani v súvisiacich normatívnych právnych aktoch bližšie\nšpecifikované alebo definované a spadajú do kategórie neurčitých pojmov. Platí tu zásada, že je\nvo výlučnej kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie práva vymedziť ich obsah. V danom\nprípade programu o 5 minút 12 neboli zo strany žalovaného náležite zohľadnené všetky súvislosti\nposudzovaného programu. Žalobca zastáva názor, že politik oslovený do diskusie by mal učiniť všetko\npreto, aby sa v rámci svojich aktuálnych možností diskusie zúčastnil, alebo aby do diskusie poslal osobu\nkompetentnú jeho pozíciu zastúpiť a to najmä pri závažných témach, kde sa stretávajú vyhranené názory\npolitických strán. Nie je na vysielateľovi, aby ho suploval a korigoval tému v snahe o oponenciu voči\nprítomnému účastníkovi. Rovnako je potrebné v patričnom rozsahu zohľadniť skutočnosť, že verejne\nčinné osoby sú povinné znášať vyššiu mieru kritiky vo vzťahu k svojmu pôsobeniu a skutočnosť, že\n\nkaždý občan má ústavou garantované právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom\nalebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať a prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu\nna hranice štátu. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250j ods. 3 posledná veta\nO.s.p. v spojení s § 220 ods. 1 O.s.p. odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi „sankciu“\n- upozornenie na porušenie zákona. Napriek tomu, že zákon č. 308/2000 Z.z. toto opatrenie vysielateľa\nformálne označuje ako sankciu, chýba v tomto prípade materiálny znak sankcie - ujma, ktorú spôsobuje v\nprávnej sfére žalobcu. Toto opatrenie nespôsobuje vysielateľovi žiadnu materiálnu ujmu (napr. v podobe\nzaplatenia pokuty), ale ani nemateriálnu ujmu. Takéto rozhodnutie sa nevykonáva. Túto sankciu nie\nje možné prirovnávať ani k pokarhaniu, pretože pokarhanie vo svojom sémantickom význame v sebe\nzahŕňa odsúdenie takéhoto konania. Senát preto dospel k záveru, že nejde o sankciu v zmysle Ústavy\nSR ani Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor ESĽP“), na ktorú sa\nvzťahuje princíp nullum crimen sine lege nulla poena sine lege.\nZásadnou právnou otázkou je, akú právnu funkciu plní upozornenie na porušenie zákona. Zo\nsystematického výkladu ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 64 ods. 2\nprvá veta zák. č. 308/2000 Z.z., že písomné upozornenie na porušenie zákona je podmienkou na\nuloženie pokuty pri opakovanom porušení zákona. V rámci tohto opakovaného porušenia zákona sa\nvždy skúma i existencia porušenia právnej povinnosti a upozornenie na porušenie zákona ani nevytvára\nprekážku res iudicata na preskúmanie porušenej povinnosti v rozhodnutí o pokute. Tieto vzťahy právnych\npredpisov nasvedčujú tomu, že upozornenie na porušenie zákona má zabezpečiť včasnú transformáciu\nsprávnej úvahy Rady k vysielateľom v tom, čo Rada ako orgán dohľadu nad vysielaním považuje za\nnezabezpečenie objektívnosti a nestrannosti. Tento mechanizmus je nevyhnutný, pretože zákonom sa\nnedá vopred definovať objektívnosť a nestrannosť programov. Objektívnosť a nestrannosť môže byť\nvyhodnotená iba spätne, a to správnou úvahou Rady. Na vytváraní správnej úvahy Rady s podieľajú\njednotliví jej členovia. Najvyšší súd sa preto stotožnil s vyjadrením Rady, že skutkom, ktorým dôjde k\nporušeniu § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. je až odvysielanie programu ako celku. Rada\nna takýto skutok vysielateľa upozorní a „sankciu“ - pokutu je možné uložiť až potom, ako vysielateľ je\nupozornený na porušenie zákona.\nV tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na ust. § 64 ods. 6 zák. č. 308/2000 Z.z.,\nz ktorého vyplýva, že možnosť opravného prostriedku proti uloženej sankcii sa pripúšťa iba proti\nsankciám, ktoré prinášajú vysielateľovi ujmu (pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu\nalebo jeho časti, pokuta, odňatie licencie ). Súdny prieskum zákonnosti je v tých prípadoch\nzabezpečovaný prostredníctvom opravných prostriedkoch podľa 3. Hlavy Piatej časti OSP proti\nneprávoplatným rozhodnutia. V dôsledku generálnej klauzuly pri žalobách podľa 2. Hlavy Piatej časti\nO.s.p. došlo k vytvoreniu nesprávnej súdnej praxe, ktoré viedla k tou, že upozornenia na porušenia\nzákona sa prejedávajú v dvojstupňovom súdnom konaní, oproti jednostupňovému súdnemu konaniu o\nopravných prostriedkoch. Tieto skutočnosti viedli senát k záveru, že ani úmyslom zákonodarcu nebolo\nustanoviť tu možnosť súdneho prieskumu a že nejde o sankciu materiálnom zmysle Ústavy a Dohovoru\nESĽP.\nPokiaľ ide o vec samu, senát zastáva názor, že procesný postup Rady bol správny. Nestrannosť\na objektívnosť v publicistických programoch je zabezpečovaná ustálenou praxou Rady, ktorá dbá\nna dodržiavanie pravidla, aby bola vždy daná možnosť vyjadriť sa dotknutej osobe a druhej strane.\nNedodržanie tohto postupu znamená, že divák ako prijímateľ informácie nemá stanovisko dotknutej\nosoby. Ide pritom o všeobecnú zásadu objektívnosti označovanú aj ako „audiatur et altera pars“ [nech\nje vypočutá aj druhá strana]. V danom prípade nebolo vysielateľovi vytknuté a bránené, aby slobodne\n\nformuloval obsah príspevku, ale aby dal priestor na vyjadrenie i druhej, dotknutej strane. Ide pritom o\nvitálnu zásadu objektívnosti, ktorej narušenie môže byť v budúcnosti vysielateľmi zneužité. Najvyšší\nsúd rozhodnutie Rady považuje za v súladné so zákonom, všeobecnými právnymi zásadami, s Ústavou\nSR i s Dohovorom ESĽP. Je potrebné zdôrazniť, že upozornenia na porušenia zákona sa netýka a\nneplní funkciu k už odvysielanému programu, ale k druhovo rovnakým programom do budúcnosti. Týmto\npostupom Rada dáva na vedomie, že do budúcnosti bude považovať takýto postup za dôvod na uloženie\nsankcie, ide o tzv. „sankciu“ s prospektívnym účinkom.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. a § 224 ods. l, 2 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}