{"guid": "28567ee4-9f1a-4376-b328-4b2b8cfb270e:cdfba748-ea82-4e8f-a1a0-da1de8326f75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201588.1", "spisova_znacka": "2Sžo/16/2013", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/16/2013 z 18. 6. 2014", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2014, sp. zn. 2Sžo/16/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201588.1", "identifikacne_cislo": "1011201588", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "datum_vydania": "2014-06-18", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdfba748-ea82-4e8f-a1a0-da1de8326f75", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201588.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201588.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201588.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/16/2013\n1011201588\n18. 06. 2014\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201588.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčlenov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu MAC\nTV, s.r.o., so sídlom Brečtanova 1, Bratislava, zast. Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.,\nDrotárska cesta 102, Bratislava, proti žalovanej Rade pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 811\n09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/65/2011 zo dňa 7. júna 2011, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/186/2011-33 zo dňa 13. decembra\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/186/2011-33 zo dňa\n13. decembra 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ktorou sa\nžalobca domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým správny orgán rozhodol, že\nžalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii\n(ďalej len „zákon o vysielaní\") tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 20. decembra 2010\ncca o 20:17 hod. a cca 21:16 hod. odvysielal pred a po programe Panelák komunikáty označujúce za\nsponzora programu spoločnosť Orange Slovensko a.s. a T.O.P. AUTO Slovakia, a.s., v ktorej naplnili\ndefiníciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. bez ich oddelenia zvukovo obrazovými\nprostriedkami od tohto programu, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného oddelenia\nod iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby,\nza čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní sankciu a to - upozornenie na porušenie\nzákona. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že žalovaný správny orgán svojim procesným\npostupom neporušil právo žalobcu na súdnu a inú ochranu garantovanú mu článkom 46 ods. 1 a 2\nÚstavy SR a tiež nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom tým, že rozhodol\njedným meritórnym rozhodnutím o dvoch pôvodne samostatne začatých správnych konaniach (č. 134PLO/O-1246/2011 a č. 133-PLO/O-1245/2011), ktoré začali toho istého dňa vo veci možného porušenia\n§ 34 ods. 1 zákona o vysielaní, keď predmetom oboch správnych konaní bolo odvysielanie komunikátov\noznačujúcich sponzorov programu. Krajský súd tiež poukázal na to, že žalovaný dospel správne k\nzáveru, že vzhľadom na predmetný skutkový stav vo veciach bolo odôvodnené uložiť v uvedených\nkonaniach rovnakú sankciu a to upozornenie na porušenie zákona, keď s prihliadnutím na zásadu\nhospodárnosti vedenia správneho konania bolo účelné vydať v týchto dvoch správnych konaniach jedno\nmeritórne rozhodnutie.\nČo sa týka námietky žalobcu o nezrozumiteľnosti a neurčitosti výroku, uviedol krajský súd, že\nvýrok rozhodnutia správneho orgánu spĺňa všetky zákonné náležitosti, presne a nezameniteľne\n\nšpecifikuje, ktoré komunikáty naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a taktiež\nžalovaný správny orgán zrozumiteľne uviedol, ktorým konaním došlo k odvysielaniu reklamy bez jej\nrozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná\ns inými zložkami programovej služby, pričom výrok rozhodnutia je podrobne odôvodnený.\nKomunikát spoločnosti Orange Slovensko a.s. odvysielaný počas programu Panelák obsahoval verbálnu\nzložku „z vášho obľúbeného paneláku vám už naozaj nič neujde. Všetko, čo ste nestihli nájdete v\n7-dňovom archíve vysielania Fiber TV od Orange\". Vizuálna zložka bola odvysielaná spôsobom, že\nkamera odchádza smerom dozadu, na pozadí sa odostiera červená opona, ktorá po žlto - oranžovom\nzáblesku v pozadí tapety odkrýva ilustráciu budovy bytového domu na ilustráciu obrazu. Do záberu sa\nstavajú postavy ľudí, ktoré vyzerajú ako vystrihnuté z fotografií. Následne je v zábere záblesk žlto oranžovej farby, z ktorého sa na čiernej obrazovke objaví nápis „Fiber TV 7-dňový TV archív vysielania\".\nV ďalšom zábere je na čiernej obrazovke vyobrazené logo spoločnosti Orange, pod logom spoločnosti\nje uvedené www.orangedoma.sk a sponzorom programu je Orange Slovensko a.s..\nPri komunikáte T.O.P. AUTO SLOVAKIA bola odvysielaná verbálna zložka „dostane vás kamkoľvek\nľavým zadným a zvyšnými tromi ešte ďalej. Tento program vám prináša nový Landrover freelander\n2\". Pri obrazovej zložke vychádza zo záberu auto Freelander 2, ako prechádza krajinou. Krajina je\nzobrazená ako vymodelovaná z plastelíny, pričom pri prechádzaní z auta, sa ňou krajina mení, následne\nje na obrazovke zobrazené „partnerom programu je T.O.P. AUTO SLOVAKIA www.landrover.sk <http://\nwww.landrover.sk>\".\nV závere svojho rozsudku krajský súd konštatuje, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne\nvysporiadal s odlíšením sponzorského odkazu od reklamy a uviedol dôvody, pre ktoré predmetný\nkomunikát prekročil rámec sponzorského odkazu a naplnil definíciu reklamy. Ak žalobca chcel odvysielať\nsponzorský odkaz v súlade so zákonom, resp. informovať o existencii sponzora programu a jeho\nproduktu a tým propagovať jeho obchodné meno a tovar, mal ho odvysielať tak, aby neobsahoval žiadne\nosobitné propagačné prvky, ktoré by upriamovali pozornosť recipienta na konkrétnu vlastnosť produktu\nsponzora a tým ovplyvňovali jeho spotrebiteľské rozhodnutie.\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie Rady zrušil a\nvec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, poprípade rozsudok krajského súdu ako nezákonný\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal i trovy konania.\nŽalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že vec nebola posúdená v súlade\ns konštantnou judikatúrou NS SR ako pokračovací delikt a podľa toho bolo úlohou Rady vydať jedno\nrozhodnutie a uložiť jednu sankciu za všetky čiastkové útoky. Dôvodil tiež nepreskúmateľnosťou a\nnezrozumiteľnosťou výroku rozhodnutia a nedostatkom dôvodov. Z rozhodovacej činnosti žalovanej,\nako aj krajského súdu vyplýva, že Rada začala viaceré správne konania a vydala viaceré identické\nsprávne rozhodnutia vo veci porušenia § 34 ods. 1 zákona o vysielaní, o ktorých bolo na úrovni\nKrajského súdu v Bratislave rozhodnuté rozdielne. Rada bez predchádzajúceho upozornenia žalobcu\nviedla 2 samostatné správne konania, ktoré predstavovali čiastkové útoky pokračovacieho správneho\ndeliktu a bez akéhokoľvek procesného rozhodnutia alebo upozornenia žalobcu tieto spojila až vydaným\nrozhodnutím č. RL/65/2011. Namietal nesprávne právne posúdenie a porušenie práva na inú právnu\nochranu a spravodlivé súdne konanie. Podľa žalobcu výrok rozhodnutia žalovanej neobsahuje konkrétny\nspôsob spáchania skutku a najmä jeho presnú identifikáciu a popis častí odvysielaného komunikátu,\nktoré mali naplniť definíciu reklamy, vrátane popisu, akým spôsobom túto definíciu reklamy mali naplniť a\npreto je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Žalobca namietal,\nže pred krajským súdom poukázal na 11 rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorými bol vyslovený záväzný\nprávny názor týkajúci sa obsahovej stránky výroku rozhodnutia správneho orgánu, avšak prvostupňový\nsúd sa odmietol s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožniť a považoval rozhodnutie žalovanej,\nvrátane jeho výrokovej časti za právne bezvadné a úplné a to napriek skutočnosti, že rozhodnutie\nžalovanej neobsahovalo spôsob akým odvysielaný komunikát naplnil definíciu reklamy, hoci vymedzenie\nspôsobu je povinnou náležitosťou výroku rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca má jednoznačne za\nto, že výrok rozhodnutia žalovanej je neúplný a neposkytuje žalobcovi jednoznačnú odpoveď na to,\n\nakým spôsobom sa má v budúcnosti vyhnúť porušeniu povinnosti a ani to, za aké konanie bol zo\nstrany žalovanej sankcionovaný. Krajský súd pochybil, keďže rozhodnutie Rady považoval za úplné a\nzrozumiteľné. Krajský súd sa preto v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s námietkou\nabsencie vymedzenia spôsobu akým malo dôjsť k naplneniu definície reklamy, nakoľko až na základe\nsplnenia tohto kritéria je možné dopustiť sa porušenia povinnosti podľa § 34 ods. 1 zákona o vysielaní.\nV danom prípade výrok správneho orgánu nijakým spôsobom neodpovedal na otázku, akým konaním\n(opomenutím) zo strany žalobcu naplnil odvysielaný komunikát definíciu reklamy.\nŽalobca má za to, že žalovaná ako aj krajský súd sa nedostatočne vysporiadali s aplikáciou\nustanovenia zákona o vysielaní, ktoré sa týka zákonnej definície reklamy a sponzorského odkazu\n(sponzorovania). Poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorá sa pri\nposudzovaní sponzorských odkazov, reklamy a iných komerčných oznámení dôkladne vysporiadala s\nich definičnými znakmi a rozdielmi, podľa ktorých je potrebné posudzovať konanie vysielateľov. Každý\nvysielaný komerčný komunikát je potrebné posúdiť komplexne a zohľadniť všetky rozhodné aspekty\nvo vzájomných súvislostiach a porovnať, ktoré z nich sú v konkrétnom prípade významnejšie a ktoré\nustupujú do úzadia a podstatnou skutočnosťou je celkové vyznenie komerčného komunikátu a nie\njeho izolované čiastkové aspekty, pričom v danom prípade je spornou otázkou posúdenie komerčného\nkomunikátu, ktorý obsahoval informáciu o sponzorovi programu. V danom prípade i krajský súd\nnesprávne vec právne posúdil, keď odvysielaný komunikát považoval za reklamu a to bez toho, aby\ntento komunikát napĺňal jednotlivé definičné znaky reklamy. Platí tu, že s klesajúcou dĺžkou komunikátu\nmusí rásť agresivita a intenzita použitých výrazových prostriedkov, aby mohol byť učinený záver o tom,\nže daný spot je reklamou a nie inou formou komerčnej mediálnej komunikácie. I krátke oznámenie\nmôže byť reklamou, keď priamo vyzýva ku kúpe výrobku, uvádza jeho cenu alebo výrobok porovnáva\ns konkurenciou, avšak zmienku o určitej vlastnosti výrobku nemožno samú osebe považovať ako\nzdôrazňovanie vlastnosti na presvedčenie diváka ku kúpe výrobku a nie ako porovnanie s inými\nvýrobkami na trhu. V danom prípade jediným rozlišovacím kritériom pre určenie, či ide o reklamu alebo\nsponzorský odkaz, je účel sledovaný odvysielaným komunikátom. Nie je možné konštatovať, že by\nsponzorský odkaz nesmel obsahovať znaky, ktoré sa môžu do istej miery zhodovať s reklamou. Účelom\nsponzorského odkazu je vytváranie alebo upevňovanie dobrej povesti alebo mena sponzora. Sponzoring\na reklama sa spravidla vzájomne prelínajú. Snaha o oslovenie nových zákazníkov je pritom legitímnym\ncieľom sponzorovania (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 7 As 88/2010). Vo\nvšeobecnosti o reklamu pôjde vtedy, ak odvysielaná informácia je natoľko agresívna, že jej účelom je\npodpora predaja a nákupu.\nPre vyslovenie jednoznačného záveru o sledovanom účele odvysielaného komerčného komunikátu je\npotrebné preskúmať celkové vyznenie komunikátu a to najmä podľa ďalších pravidiel, ktorými sú: a/\nkomplexné hodnotenie komunikátu, b/ dĺžka spotu, c/ objekt komunikátu, d/ dynamickosť komunikátu,\ne/ zaradenie komunikátu, f/ označenie komunikátu, g/ presviedčavý charakter, h/ porovnávanie.\nČo sa týka komunikátu poskytujúceho informáciu týkajúcu sa subjektu sponzor Orange Slovensko,\na.s., žalobca poukázal na to, že reklamou nemôže byť informácia, ktorá popisuje vlastnosti produktu\nalebo jeho obsah a túto skutočnosť ostatne potvrdila aj žalovaná keď uviedla: „Samotné uvedenie\nfaktickej informácie o funkcii daného produktu alebo služby nesmeruje k podpore predaja produktu alebo\nslužby, nakoľko iba bližšie identifikuje tento produkt.\" Žalovaná však naplnenie definície reklamy videla\nv tom, že komunikát použil „expresívne\" vyjadrenia „typické\" pre reklamu, čím upriamil pozornosť diváka\nna funkciu služby a pozitívne ju hodnotil. Rada však bola povinná skúmať, či tieto výrazy nabádali\nrecipienta ku kúpe služby sponzora, napríklad uvedením ceny služby; výhodnej akcie; zľave a pod.,\nalebo či porovnávali službu sponzora s inou podobnou službou a upriamovali pozornosť recipienta na\nkvalitatívnu výhodnosť služby sponzora oproti ostatným produktom/službám iných osôb. Žalovaná sa\ns takýmto hodnotením podľa žalobcu nezaoberala a len uviedla, že informácie spolu s expresívnymi\nslovami podporovali predaj služby, tiež žalovaná neuviedla v akom konaní žalobcu (akých konkrétnych\nslovách, prípadne obrazových alebo zvukových informáciách) videla podporu predaja služby sponzora\na preto takéto odôvodnenie naplnenia definície reklamy je podľa žalobcu absolútne nedostatočné,\narbitrárne a svojvoľné bez opory v zistenom skutkovom stave veci a podľa žalobcu môže ísť v danom\nkomunikáte nie o naplnenie definície reklamy, ale iba o naplnenie definície sponzorského odkazu\n(sponzorovania). Predmetné vety totiž neobsahovali žiadnu informáciu o odplatnosti, cene služby alebo\n\nvýhodách, respektíve zľavách plynúcich recipientom a neobsahovali ani výzvu recipientom, ktorá by\nmala smerovať k využitiu služby alebo ktorá by podnecovala recipienta, aby službu (produkt) využil\na nakoniec predmetné vety neobsahovali ani porovnanie s inými produktmi na trhu. Podľa žalobcu\npredmetný komunikát ako aj predmetné vety sú veľmi krátke a z časového hľadiska nepredstavujú\ndostatočný úsek na to, aby mohli efektívne a agresívne pôsobiť na recipienta tak, aby mohol byť\nkomunikát považovaný za reklamu.\nŽalobca vo svojom odvolaní poukázal na obdobné skutočnosti týkajúce sa predmetného komunikátu\nvo vzťahu k sponzorovi T.O.P. AUTO Slovakia, a.s., ktoré sa týkajú motorového vozidla LAND ROVER,\nFREELANDER 2.\nPodľa žalobcu predmetné komunikáty boli jednoznačne a zrozumiteľne zvukovo - obrazovo oddelené od\niných častí programovej služby a teda nedošlo k porušeniu ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o vysielaní,\nčím krajský súd ako i Rada vec nesprávne právne posúdili a poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia\nMestského súdu v Prahe a rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktoré sú podľa\nžalobcu aplikovateľné na prejednávanú vec.\nRada pre vysielanie a retransmisiu sa ku odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila a žiadala, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako zákonný\npotvrdil. Uviedla, že zo žaloby žalobcu je zrejmé, že v konaní pred krajským súdom nenamietal vadu\nkonania a právneho posúdenia, ktoré mali spočívať vo vydaní samostatných rozhodnutí v konaniach, v\nktorých Rada mala rozhodovať o čiastkový útokoch žalobcu. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že námietku týkajúcu sa pokračovacieho správneho deliktu\nje potrebné uplatniť v lehote na podanie žaloby a v danom prípade sa preto krajský súd nemohol\nzaoberať skutočnosťami, ktoré žalobca nenamietal. Podľa Rady tiež ako vadu konania, resp. právneho\nposúdenia veci nemožno posúdiť ani postup krajského súdu, keď nespojil veci, ktoré prejednávali aj iné\nsenáty tohto súdu, pretože žalobca sa tiež takéhoto spojenia nedomáhal. Ak by krajský súd jednotlivé\nkonania spájal, fakticky by hľadal argumenty pre zrušenie napadnutého rozhodnutia za žalobcu, čo by\nbolo v rozpore s dispozičnou zásadou uplatňovanou v konaniach podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p..\nNavyše je potrebné zdôrazniť, že v prípadoch, na ktoré poukazuje žalobca, žalovaná neposudzovala\nčiastkové útoky, ale samostatné konania a to aj s prihliadnutím na judikatúru Najvyššieho súdu SR\nv tejto oblasti, ktorá však jasné a všeobecne použiteľné podmienky pre analógiu trestného práva v\nsprávnom trestaní nestanovila. Tak z napadnutého rozhodnutia, ako aj z rozhodnutí č. RL/56/2011,\nRL/55/2011, RL/63/2011, RL/64/2011 je zrejmé, že žalovaná pristúpila k spojeniu tých správnych\nkonaní, kde to bolo opodstatnené, pričom toto spojenie v každom rozhodnutí aj zdôvodnila (spojenie\nvecí za účelom vydania jedného meritórneho rozhodnutia nemusí byť len dôsledkom pokračujúceho\nsprávneho deliktu, ale môže byť opodstatnené aj hospodárnosťou konania, atď.). Žalovaná tak v\nkonečnom dôsledku postupovala tak, ako si to podľa žalobcu vyžaduje dôsledné uplatňovanie analógie s\ntrestným právom a napadnutým rozhodnutím rozhodla o predmete dvoch správnych konaní. Poukázala\nna to, že v napadnutom rozhodnutí uviedla dôvody, pre ktoré vydala jedno meritórne rozhodnutie a\npreto je tvrdenie žalobcu o tom, že tieto dôvody nepoznal, nepravdivé. Samotné spojenie správnych\nkonaní formou vydania jedného meritórneho rozhodnutia nepredstavuje žiadny reálny zásah do práv\nžalobcu, nakoľko takéto spojenie nemá na jeho procesné ani iné postavenie žiadne negatívne dôsledky.\nV napadnutom rozhodnutí sa žalovaná vysporiadala so všetkými porušeniami zákona č. 308/2000\nZ.z., ktoré identifikovala v rámci jednotlivých správnych konaní. Krajský súd sa taktiež v napadnutom\nrozsudku na stranách 10 a 11 podrobne vysporiadal s argumentom žalobcu ohľadne postupu žalovanej\npri rozhodovaní v predmetných správnych konaniach a svoje závery o jeho zákonnosti zdôvodnil.\nV rozhodnutí Rady je podrobne rozvedené, akými úvahami sa riadila pri kvalifikovaní jednotlivých\nkomunikátov ako reklamy a podrobne rozviedla, že prečo komunikáty označujúce sponzora programu\npovažuje za reklamu a z tohto dôvodu na ne treba aplikovať ustanovenia o reklame a svoje závery riadne\nzdôvodnila. Pokiaľ žalobca namietal nezrozumiteľnosť výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu,\ntak žalovaná poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že vymedzenie\nspôsobu porušenia zákonnej povinnosti je v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu dostačujúce a\npoukázala na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a preto potvrdenie napadnutého rozhodnutia\nsprávneho orgánu zo strany krajského súdu z hľadiska preskúmateľnosti výroku správneho rozhodnutia\nje potom plne v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Aby sa na obsah sponzorského odkazu\n\nnevzťahovali ustanovenia regulujúce reklamu, tak nesmie sponzorský odkaz obsahovať špecifické\npropagačné prvky a táto skutočnosť vyplýva aj z výkladovej správy k Protokolu pozmeňujúcemu\nEurópsky dohovor o cezhraničnej televízii (1998) (č. 171). Sponzorovanie má mať jednoznačne nižšiu\npropagačnú hodnotu ako reklama, nemá byť ďalším nástrojom na zvýšenie reklamného tlaku na\nrecipienta, je preto neprípustné, aby sponzorský odkaz z hľadiska použitých výrazových prostriedkov a\nspôsobu jeho spracovania „konkuroval\" reklame. Nižšia propagačná hodnota sponzorského odkazuje\nje kompenzovaná absenciou limitov, ktoré sú prípustné pre reklamu. Z hľadiska právneho posúdenia\nsponzorských odkazov obsahujúcich špecifické propagačné prvky ako reklamy a následnú aplikáciu\nustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. regulujúcich vysielanie reklamy aproboval aj Najvyšší súd SR vo veci\n8Sž/11/2012. Uvedené v konečnom dôsledku vyplýva aj z rozsudku NSS ČR sp.zn. 7 As 81/2005, kde je\nuvedené i právne posúdenie rozdielu medzi reklamou a sponzorským odkazom. Rada je toho názoru, že\njej právne posúdenie odvysielaných komunikátov obstojí aj vo svetle rozlíšenia sponzorského odkazu od\nreklamy, ktoré uvádza žalobca a ktoré je prebraté z judikatúry NSS ČR. V závere svojho vyjadrenia Rada\npoukázala na vyhodnotenie jednotlivých komunikátou propagujúcich sponzora programu spoločnosti\nOrange Slovensko, a.s. a tiež komunikátu propagujúceho sponzora programu spoločnosti T.O.P. AUTO\nSlovakia, a.s..\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým,\nže termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku).\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nPodľa druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 1 veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými\nzisteniami správneho orgánu, námietkami žalobcu, ako aj vyjadreniami správneho orgánu na tieto\nnámietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré\nzodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.\nNajvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne\nodkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu k dôvodom podaného odvolania žalobcu, s ktorými\nsa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na\nzopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:\nPodľa § 31a ods. 1 Zákona, mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto zákona zvuková,\nobrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby\nalebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a\na) je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú\nprotihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo\n\nb) je programovou službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou\nurčenou výhradne na vlastnú propagáciu.\nPodľa § 31a ods. 2 Zákona, mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup,\nsponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup,\nprogramovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35\nods. 8.\nPodľa § 32 ods. 1 Zákona, reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané\nza odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť\npredaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť\niný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPodľa § 34 ods. 1 Zákona, vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené\nod iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo\nvysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní\ntelevíznej programovej služby zvukovo -obrazové alebo priestorové prostriedky.\nPodľa § 38 ods. 1 vety prvej Zákona, sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame\nalebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na\npožiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary\nalebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.\nPodľa § 38 ods. 2 Zákona, ak je program alebo séria programov čiastočne alebo ako celok\nsponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\nzreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom a priezviskom,\nak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci programu. Vysielateľ\na poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku programu a na konci\nprogramu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program alebo sériu programov\nlogom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora.\nNemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v rozhodovacej činnosti Rady pre vysielanie by išlo vo\nvzťahu ku žalobcovi o prekvapivé rozhodnutie. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca ako účastník\nsprávneho konania mal vedomosť o výklade jednotlivých sporných ustanovení zákona o vysielaní, ktoré\nustanovenia Rada uplatňovala v rozhodovacom procese, ktorý je teraz predmetom súdneho prieskumu\npodľa piatej časti hlavy druhej OSP a preto túto námietku žalobcu najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú.\nVysielateľ je povinný sponzorovaný program zreteľne označiť v súlade s požiadavkami podľa § 38 ods.\n2 Zákona. Sponzorským odkazom je recipient informovaný o tej skutočnosti, že sleduje resp. bude\nsledovať program, ktorý je sponzorovaný a tiež, kto je sponzorom. Účelom sponzorského odkazu je, na\nrozdiel od reklamy, propagácia názvu, obchodného mena, výrobku prípadne služby sponzora, s dôrazom\nna informovanie o jeho existencii a vytváranie dobrého mena firmy alebo výrobku/služby sponzora, nie s\nreklamným zámerom - podporou predaja tovarov/služieb. Sponzorovaním sponzor vytvára u recipientov\npovedomie ohľadne svojej firmy alebo výrobkov/služieb.\nSponzorský odkaz je potrebné hodnotiť ako celok, a to jeho zvukovú ako aj obrazovú časť vo vzájomnej\nsúvislosti. Použitie expresívnych výrazov pozitívne hodnotiacich služby sponzora spolu s dynamickou\nobrazovou časťou, nemožno považovať len za bežné slovné spojenia slúžiace na identifikáciu sponzora\ntvoriace jeho image. Odvysielané komunikáty prezentovali služby sponzora pozitívnymi kvalitatívnymi\nhodnoteniami, pričom ich celkovým spracovaním bol nesporne naplnený reklamný zámer.\n\nPokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, tak\nNajvyšší súd SR nepovažoval túto námietku za opodstatnenú a to vzhľadom na skutočnosť, že Rada\nnáležitým spôsobom rozobrala a posúdila vo svojom napadnutom rozhodnutí predmetné komunikáty a\nto jednak v rovine reklamy a jednak v rovine sponzorského odkazu.\nRada vo svojom rozhodnutí dostatočne uviedla dôvody pre hodnotenie odvysielaných komunikátov\nurčitým spôsobom - ako reklamu. Pokiaľ ide o samotné toto hodnotenie konajúci súd nie je v zmysle\n§ 245 ods. 2 OSP oprávnený preskúmavať správnu úvahu správneho orgánu, pokiaľ nevybočila z\nmedzí a hľadísk ustanovených zákonom, ktorá podmienka bola v preskúmavanej veci rešpektovaná.\nNajvyšší súd uvádza, že dôvody rozhodnutia uvedené v rozhodnutí Rady považuje za logické vyústenie\nskutkových zistení o obsahu vysielaného programu, pričom nezistil prekročenie medzí správnej úvahy\nRady (§ 245 ods. 2 OSP), pokiaľ kvalifikovala predmetný program ako taký, ktorý naplnil definíciu reklamy\npodľa zákona. Rada dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnila svoje skutkové závery a správne úvahy,\nktoré súd preskúmavajúci zákonnosť rozhodnutia, tak ako ich citoval aj v tomto rozhodnutí, považuje v\nmedziach podaného odvolania za akceptovateľné.\nKompetencia Rady je v tomto smere jednoznačne a nespochybniteľne daná zákonom a uplatnenie tejto\nkompetencie Radou v preskúmavanej veci nemohol súd posúdiť ako nezákonnosť.\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním odporkyne definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a\nlogických nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že toto ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP\npotvrdil.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP\ntak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemal úspech. Rade napriek\núspechu vo veci, náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}