{"guid": "5bb8c8a3-a3eb-4210-951f-cdea9cacd8f3:43083604-2b66-4e00-8d0c-908db526bca4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201566.1", "spisova_znacka": "2Sžf/63/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/63/2013 z 18. 6. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2014, sp. zn. 2Sžf/63/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201566.1", "identifikacne_cislo": "1011201566", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2014-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "nazov": "§ 250ja ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43083604-2b66-4e00-8d0c-908db526bca4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201566.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201566.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201566.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/63/2013\n1011201566\n18. 06. 2014\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201566.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Obec Veľké Kostoľany, M.R. Štefánika\n800/1, Veľké Kostoľany, právne zastúpeného: Lion Law Partners, s.r.o., Horná 32, Banská Bystrica,\nproti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. MF/19675/2011-71 z 18. júla 2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 1S/180/2011-79 zo 14. marca 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/180/2011-79 zo 14.\nmarca 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým uznesením 1S/180/2011-79 zo 14. marca 2013 podľa ustanovenia\n§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zastavil konanie o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. MF/19675/2011-71 z 18. júla 2011, ktorým bolo potvrdené odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. I/227/10392-53081/2011/992013r zo dňa 9.5.2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovu konania ukončeného právoplatným\nrozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. I/227/68725/2007/990241-r zo dňa\n31.8.2007.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd z obsahu administratívneho spisu\nzistil, že správca dane, obec Veľké Kostoľany vydal platobný výmer č. 72/2006 zo dňa 12.5.2006,\nktorým vyrubil prevádzkovateľovi Slovenské elektrárne a.s. daň z nehnuteľnosti za rok 2006 v sume\n19.300.324,- Sk. Celkový rozdiel na dani z nehnuteľnosti oproti dani vypočítanej daňovým subjektom\nv daňovom priznaní predstavoval sumu 8.571.382,- Sk. Daňová povinnosť bola určená odlišne v časti\ntýkajúcej sa chladiacich veží patriacich EVO Jaslovské Bohunice, ktoré na rozdiel od daňového subjektu,\nsprávca dane zdanil ako stavby a nie ako pozemky. Pri určení dane z nehnuteľnosti, daňový subjekt\nvychádzal zo stanoviska Ministerstva financií SR č. MF/008282/2006-722 zo dňa 12.1.2006.\nProti platobnému výmeru č. 72/2006 zo dňa 12.5.2006 daňový subjekt podal odvolanie. Daňové\nriaditeľstvo SR, Banská Bystrica, rozhodnutím č. I/227/68725/2007/990241-r zo dňa 31.8.2007 zmenilo\nv odvolacom konaní platobný výmer správcu dane č. 72/2006 zo dňa 12.5.2006, ktorým bola vyrubená\ndaň z nehnuteľnosti na rok 2006 v sume 19.300.324,- Sk. Následne správca dane podal podnet\nna preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo financií SR listom č.\nMF/28815/2008-722 zo dňa 3.12.2008 oznámilo, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so\nvšeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie sú podľa § 53 ods. 3 zákona SNR č. 511/1992\nZb. dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie.\n\nDňa 23.3.2009 bolo na Daňové riaditeľstvo doručené podanie zo dňa 19.3.2009 označené ako „Podnet\nk nariadeniu obnovy konania z úradnej moci\", pričom správca dane uviedol ako novú skutočnosť alebo\ndôkaz, ktorý by mohol mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohol sa v konaní uplatniť bez\njeho zavinenia „doplnenie č. 1 (číslo úkonu 300/2008) zo dňa 3.9.2008 k odbornému stanovisku č.\n259/2007 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity zo dňa 15.7.2007\", o ktorého vypracovanie\npožiadal správca dane listom zo dňa 6.8.2008. Vzhľadom na to, že správca dane nebol podľa názoru\nDaňového riaditeľstva účastníkom konania, podnet bol odložený, o čom bol vyhotovený úradný záznam\nč. I/227/7126-53862/2009/990241 zo dňa 20.5.2009.\nSprávca dane podal dňa 3.6.2010 podnet na Krajskú prokuratúru v Trnave, ktorý bol doplnený\ndňa 2.8.2010, pričom sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva č.\nI/227/68725/2007/990241-r zo dňa 31.8.2007 a postupu Daňového riaditeľstva pri vybavení podnetu zo\ndňa 19.3.2009 týkajúceho sa obnovy konania. Krajská prokuratúra v Trnave vo svojom upovedomení\nč. Kd 62/10-13 zo dňa 16.9.2010 označila postup Daňového riaditeľstva pri vydaní napadnutého\nrozhodnutia ako zákonný a vecne správny. Rovnako vyhodnotila aj zákonnosť postupu pri vybavení\npodnetu na obnovu konania. Podnet správcu dane bol na základe uvedeného odložený ako nedôvodný.\nNásledne správca dane podal podnet na Generálnu prokuratúru SR, ktorá sa vo svojom upovedomení\nč. VI/2 Gd 270/10-8 zo dňa 1.12.2010 v celom rozsahu stotožnila správnym stanoviskom Krajskej\nprokuratúry v Trnave.\nDňa 9.9.2010 bola na Krajský súd v Trnave podaná žaloba na nečinnosť vo veci obnovy konania, ktorú\nsprávca dane podal proti spôsobu vybavenia podnetu na obnovu konania. Krajský súd v Trnave vydal\nuznesenie č. k. 14S 98/2010-46 zo dňa 29.3.2011, v ktorom uložil Daňovému riaditeľstvu rozhodnúť o\npodnete správcu dane vo veci obnovy konania, pričom označil obec Veľké Kostoľany - správcu dane\nza daňový subjekt z titulu príjemcu výnosu z dane nehnuteľností a následne za účastníka daňového\nkonania podľa § 6 ods. 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. Dňa 19.3.2009 Daňové riaditeľstvo žiadosť\ndaňového subjektu zamietlo rozhodnutím č. I/227/10392-53081/2011/992013-r zo dňa 9.5.2011. Proti\ntomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie a následne rozhodovalo Ministerstvo financií SR a\ndospelo k záveru, že dôvod uvádzaný v odvolaní, nie je novým dôvodom a že týmto dôvodom sa už\nzaoberalo Daňové riaditeľstvo, Ministerstvo financií SR, Krajská prokuratúra v Trnave ako aj Generálna\nprokuratúra SR, pričom ani jeden z týchto orgánov nepovažoval „doplnenie č. 1 (číslo úkonu 300/2008)\nzo dňa 3.9.2008 k odbornému stanovisku č. 259/2007 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity\nzo dňa 15.7.2007\" za skutočnosť zakladajúcu dôvod na zmenu v merite veci.\nPodľa názoru krajského súdu v danej veci nebol žalobca účastníkom konania, ale orgánom s\nrozhodovacou právomocou, ktorý vydal v súlade so zákonom č. 582/2004 Z.z. a všeobecne záväzným\nnariadením obce Veľké Kostoľany č. 2/2005 rozhodnutie, t.j. platobný výmer č. 72/2006 zo dňa\n12.5.2006, ktorým vyrubil daň z nehnuteľnosti na rok 2006. V tejto súvislosti konal žalobca ako\nsprávny orgán v prvom stupni a žalobou sa domáha preskúmania rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil\nrozhodnutie Daňového riaditeľstva SR o zamietnutí jeho žiadosti o obnovu konania vo veci vyrubenia\ndane. Krajský súd poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3SŽ-o-KS 25/2005\nzo dňa 15.8.2005, kde neuznal obec vo veci vyrubenia dane za daňový subjekt v zmysle príslušných\nustanovení zákona SNR č. 511/1992 Zb. a tým ani za účastníka konania, ktorý je oprávnený podať\nžalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu.\nProti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby najvyšší súd rozhodnutie krajského\nsúdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu krajský súd rozhodol v rozpore so\nzákonom, pretože nakoľko vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca sa nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého postavenie žalobcu\nako správcu dane, ktorý rozhodoval v prvom stupni vylučuje možnosť byť súčasne daňovým subjektom\nv zmysle § 6 ods. 1 zákona, a teda aj subjektom oprávneným podať žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu. Podľa názoru žalobcu, vyššie uvedené chápanie procesného postavenia\nje formalistické a nereflektujúce špecifické skutkové okolnosti prípadu. Žalobca mal za to, že pri\nposudzovaní otázky jeho postavenia ako účastníka daňového konania sa nie je možné sústrediť len na\n\nhodnotenie skutočnosti, či je žalobca daňovým subjektom, ale je potrebné zohľadniť aj to, že žalovaný\nje príjemcom výnosu dane z nehnuteľností a z tohto titulu je nutné ho vnímať ako účastníka daňového\nkonania podľa § 6 ods. 1 zákona.\nŽalobca bol na svojich právach priamo dotknutý rozhodnutiami správnych orgánov uvedených v\nžalobnom návrhu, pričom je nepochybná existencia hmotnoprávneho pomeru žalobcu k veci, ktorá je\npredmetom konania. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade má ako rozhodujúci orgán vo veci\nsprávy daní jedinú legálnu možnosť, ako zjednať nápravu stavu, ktorý vznikol nesprávnym rozhodnutím\nžalovaného, a to podaním žaloby o preskúmanie tohto rozhodnutia.\nV zmysle vyššie uvedeného žalobca zdôraznil, že uvedeným rozhodnutím dochádza k neprípustnému\nzásahu do jeho ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu, keď napriek skutočnosti, že bol\nrozhodnutím správneho orgánu ukrátený na svojich právach, je mu odňatá akákoľvek možnosť nápravy\ntohto stavu. Z tohto dôvodu má za to, že zachovanie jeho ústavne garantovaných práv by malo mať\nprednosť pred striktným výkladom noriem upravujúcich daňové konanie, resp. konanie o preskúmanie\nrozhodnutia správneho orgánu. V danej situácii mal preto prvostupňový súd pristúpiť k ústavne\nkonformnému výkladu § 6 ods. 1 zákona a za daňový subjekt považovať aj žalobcu, čo by mu umožnilo\nv konaní riadne pokračovať\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP)\npreskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a\ndospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\nV prejednávanom prípade ide o prieskum rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol návrh správcu dane\n(žalobcu) na obnovu konania, v ktorom správca dane rozhodoval ako správny orgán prvého stupňa.\nV súlade s princípom právnej istoty, v zmysle ktorého súdy majú v rovnakých alebo analogických\nsituáciách rozhodovať rovnako (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 192/06 z 03.\nnovembra 2006), senát najvyššieho súdu vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe, napr. uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo-KS-25/2005 z 15.8.2005 v ktorom išlo o obdobnú\nskutkovú a právnu vec a v ktorej sa najvyšší súd vyslovil jasne v tom smere, že obec vo veci vyrubenia\ndane nemôže byť zároveň daňovým subjektom a to ani v tom prípade, že ide o daň ktorá je príjmom\nobce.\nŽalobca mal v prejednávanom prípade, ako obec pri výbere daní, postavenie správcu dane v zmysle §\n1a písm. b/ bod 1. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, t.j. v daňovom konaní vystupoval\nako prvostupňový správny orgán. Na rozdiel od všeobecných pravidiel občianskeho súdneho konania\nupravených v III časti OSP sa v zmysle § 250 ods. 2 OSP na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu vyžaduje procesná legitimácia subjektu na podanie žaloby (oprávnená osoba) podľa\nktorej žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho\nkonania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Rozhodujúcou\nokolnosťou je preto vyhodnotenie, či žalobcovi, ktorý v správnej veci rozhodoval ako prvostupňový\nsprávny orgán možno v rámci odvolacieho konania, v ktorom bol vydané napadnuté rozhodnutie priznať\npostavenie účastníka konania.\nPodľa § 13 zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov na\nkonanie vo veciach poplatkov sa vzťahujú osobitné predpisy.\n\nPodľa § 6 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení účinnom ku dňu vydania\nžalobou napadnutého rozhodnutia účastníci daňového konania sú daňové subjekty.\nSenát najvyššieho súdu obdobne ako krajský súd dospel k záveru, že osobitne procesné postavenie\nžalobcu ako správcu poplatku, ktorý rozhodoval v prvom stupni vylučuje možnosť byť súčasne daňovým\n(poplatkovým) subjektom v zmysle 6 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, a\nv dôsledku toho účastníkom v poplatkovom konaní, v ktorom vystupuje ako orgán štátnej správy správca poplatku. Toto postavenie mu nemôže vyplývať ani z hmotnoprávneho pomeru k veci, ako\nto nesprávne vo svojom rozhodnutí uviedol krajský súd. Pri rozhodovaní o výbere daní a poplatkov\nkoná obec ako správca dane, prvostupňový správny orgán, proti rozhodnutiu ktorého je možné podať\nopravný prostriedok, o ktorom rozhoduje jeho nadriadený orgán, v predmetnom prípade bývalé Daňové\nriaditeľstvo. Právny názor vyslovený v rozhodnutí nadriadeného správneho orgánu je pre správcu dane\nzáväzné. Správca dane nemá zákonné oprávnenie spochybňovať rozhodnutie nadriadeného správneho\norgánu a už vôbec mu zákonodarca neumožňuje napadnúť rozhodnutie nadriadeného správneho\norgánu na súde podľa § 247 a nasl. OSP.\nZ uvedených dôvodov je zrejmé, že v predmetnej veci krajský súd rozhodol správne, keď konanie podľa\n§ 250d ods. 3 OSP zastavil, nakoľko je nad všetky pochybnosti zrejmé, že žalobca, ktorý rozhodoval\nako správca dane nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia vydaného\njeho nadriadeným orgánom v správnom konaní, v ktorom vystupoval ako správny orgán prvého stupňa.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.\n1S/180/2011-79 zo 14. marca 2013 ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 v spojení s § 250\nja ods. 2 posledná veta OSP.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a účastníkom\nich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému náhrada trov\nkonania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/180/2011", "guid": "8bdd7169-5439-40f7-8c9c-d805879d8f1e:e5108ea7-9783-4215-847e-43dae7826e00", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}