{"guid": "160b46a2-1ffe-4809-bdfe-998b6e49c824:d5563d45-a954-4267-a399-fb11d1b4388b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201536.1", "spisova_znacka": "6Sžo/6/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/6/2013 z 29. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 6Sžo/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201536.1", "identifikacne_cislo": "1011201536", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5563d45-a954-4267-a399-fb11d1b4388b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201536.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201536.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201536.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/6/2013\n1011201536\n29. 01. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201536.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K. E., bytom Z. XX, Z., zastúpeného Mgr.\nPetrom Odehnalom, advokátom, so sídlom v Trnave, Hlavná 42, proti žalovanému : Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, so sídlom v Bratislave, Drieňova 22,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. júla 2011, č.: SVS-OP-2010/015473/TMB, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2012, č. k. 3S/174/2011-36,\njednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/174/2011-36 zo 16.\noktóbra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom\nzo 16. októbra 2012, č. k. 3S/174/2011-36, podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného z 11. júla 2011, č.: SVS-OP-2010/015473/TMB ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a\npotvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: 1379/2010A/2010/14194 z 1. decembra 2010 - ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“), ktorého sa\ndopustil tým, že dňa 23. februára 2010 v čase o 21.50 hod. v Trnave na H.. Z., z neznámych dôvodov\nfyzicky napadol R.. F.. P.R., a to tým spôsobom, že ho rukou udrel do oblasti tváre, čo následne spôsobilo\njeho pád na zem, kde ho obvinený z priestupku kopal do celého tela, čím mu spôsobil zranenia v dobe\nliečenia od 24. februára 2010 do 17. marca 2010, čím drobným ublížením na zdraví R.. F.. P.R. narušil\nobčianske spolunažívanie.\nZa uvedený priestupok uložil žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 13 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.\nsankciu - pokutu vo výške 30 €, ktorú mu uložil zaplatiť na účet Mesta Trnava do 15 dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nZároveň podľa § 79 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. s poukazom na vyhlášku MV SR č. 411/2006 Z.\nz. žalobcovi uložil povinnosť uhradiť trovy konania v sume 16 € do 15 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Obvodného úradu v Trnave.\nV otázke náhrady spôsobenej škody v časti straty príjmu správny orgán rozhodol v súlade s § 70 ods.2\nzák. č. 372/1990 Zb. tak, že žalobcovi uložil povinnosť náhrady spôsobenej škody zo straty príjmu\npoškodenému R.. F.. P.R. v sume 518,60 €, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, i\nkeď škoda R.. F.. P.R. nebola spôsobená v dôsledku spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1\nzák. č. 372/1990 Zb., ale bola mu spôsobená pri spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. a v časti náhrady spôsobenej škody špecifikovanej\nako bolestné a tiež ako náhrada za vynaložené prostriedky na poskytovanie právnej pomoci správny\n\norgán rozhodol v súlade s § 70 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb., a to tak, že poškodeného akad. soch. P.R.\ns jeho prípadným nárokom v tejto časti náhrady bolestného a náhrady na vynaložené prostriedky na\nposkytovanie právnej pomoci odkázal na súd alebo iný príslušný orgán, nakoľko v danom prípade sa\nnejedná o priamy úbytok z jeho majetku spôsobený priestupkom.\nO trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému\nžalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne\norgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Konštatoval,\nže nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí.\nUviedol, že z dokazovania, ktoré vykonal policajný a správny orgán bolo preukázané, že sa žalobca\ndopustil priestupku z ktorého bol uznaný vinným, tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého\nrozhodnutia. Správny orgán vypočul obvineného K. E., poškodeného R. F. P.R. a svedkyňu C.. F.\nB., pričom z vykonaného dokazovania bolo nepochybné spáchanie priestupku žalobcom, ktorý svojim\nkonaním spôsobil poškodenému zranenie, ktoré si vyžiadalo niekoľko týždňovú práceneschopnosť. Súd\nmal za to, že žalobca sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a správny orgán ho\nsprávne uznal vinným a uložil mu pokutu, povinnosť uhradiť trovy konania a zaviazal ho povinnosťou\nnahradiť poškodenému škodu, ktorá mu vznikla v časti príjmu v dôsledku práceneschopnosti. Správne\norgány vykonali všetky dostupné dôkazy, ktorými mali objasniť okolnosti i priebeh samotného incidentu\na vykonaným dokazovaním - jednotlivými výpoveďami, lekárskou správou aj znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa uvedeného priestupku dopustil. Čo sa týka druhu a výšky\nsankcie, súd mal za to, že správny orgán správne prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na spôsob\njeho spáchania a jeho následky a vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobca nebol doposiaľ postihnutý\nza žiaden priestupok. Prvostupňový súd dospel k záveru, napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného\nbol s pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil podľa :\n- § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože\nnevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\n- § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam.\nK dôvodom odvolania podľa § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p. uviedol, že v žalobe navrhoval, aby prvostupňový\nsúd vyžiadal od Obvodného úradu Trnava priestupkové spisy Pr. č.: 1379/2010-A/2010/14194, Priest.\n453/2010-06703.\nV navrhovanom priestupkovom spise Priest. 453/2010-06703, Obvodný úrad Trnava ako prvostupňový\norgán konal o priestupku, ku ktorému malo dôjsť v rovnakom čase, t. j. 23. februára 2010 o 21.50 hod.,\nkde páchateľom priestupku mal byť práve akad. soch. P.R. a poškodeným žalobca. V tejto veci išlo\nz časového hľadiska o prvú časť skutku, v ktorej R.. F.. P.R. napadol žalobcu. Žalobca uviedol, že v\nprípade, ak by bol prvostupňový súd zabezpečil aj tento priestupkový spis, mohol si vytvoriť komplexnú\npredstavu o tom, kto sa čoho dopustil. Práve v tomto spise je zadokumentovaná žalobcom v žalobe\nuvedená lekárska správa, skutočnosť, že žalobca ako prvý podával oznámenie o priestupku a podstatná\nskutočnosť, že R.. F.. P.R. ako prvý napadol žalobcu na ulici pred jeho trvalým bydliskom a on sa musel\njeho útoku brániť. Poukázal na to, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd tento návrh\nžalobcu na dokazovanie žiadnym spôsobom neriešil a s týmto priestupkovým spisom sa neoboznámil.\nNemohol teda preskúmať a vyhodnotiť žalobcom tvrdené okolnosti, že v priestupkovom spise je\nzadokumentovaná „prvá časť skutku“, ktorý bol nesprávnym postupom prvostupňového správneho\norgánu rozdelený na dve časti, čím v konečnom dôsledku boli porušené ustanovenia § 3 ods. 4, ods. 5,\n§ 32 ods. 1, § 34 ods. 5 a § 46 správneho poriadku.\nK dôvodom odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z\nnesprávnych skutkových zistení. Poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe z 20.10.2011, v ktorom\n\nuviedol, že v čase rozhodovania mu nebolo známe, že prvostupňový správny orgán vedie konanie v tej\nistej veci, kde obvineným je R.. F.. P.R.. Týmto žalovaný v podstate potvrdil, že v čase rozhodovania\nnepoznal skutočný skutkový stav, nemohol sa vecou zaoberať komplexne, nakoľko v čase rozhodovania\nnemal vedomosť o tom, že skutok uvedený v prvostupňovom správnom rozhodnutí sa stal inak, teda,\nže R.. F.. P.R. fyzicky napadol žalobcu ako prvý. Podľa názoru žalobcu týmto rozhodnutím a postupom\nžalovaného boli porušené ustanovenia § 3 ods. 4, ods. 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 5 a § 46 správneho\nporiadku. Rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, nakoľko\nnemohol hodnotiť skutok ako celok, čo potvrdil vo vyjadrení k žalobe, nemohol tak správne hodnotiť\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nakoľko túto súvislosť nepoznal z dôvodu pochybenia prvostupňového\nsprávneho orgánu, spočívajúcom v úmyselnom rozdelení jedného skutku na dve časti, pričom v jednej\nčasti je obvineným žalobca a poškodeným bol R.. F.. P.R. a v druhej časti bol obvineným R.. F.. P.R.\na poškodeným žalobca.\nS poukazom na uvedené žalobca zdôraznil, že predmetom konania tak nebol skutok, ktorý sa skutočne\nstal, ale iba časť vytrhnutá z kontextu. Preto súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že správny orgán\npostupoval v súlade so zákonom pričom vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci.\nŽalobca uviedol, že jeho konanie bolo konaním primeraným útoku zo strany R.. F.. P.R. a jeho cieľom\nbolo odvrátiť fyzický útok na jeho osobu. Poukázal na to, že išlo o jeho konanie v nutnej obrane, ktoré\nnie je priestupkom, pretože ide o jeho legitímne právo brániť sa útoku proti jeho osobe a podľa jeho\nnázoru žalovaný mal o odvolaní rozhodnúť podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, že rozhodnutie\nprvostupňového orgánu zmení a konanie zastaví podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. z\ndôvodu, že skutok nie je priestupkom s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb.\nŽalobca uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a nekriticky prihliadol na časť výpovede C..\nF. B. zo 4. novembra 2010, v ktorej uviedla, že po páde poškodeného do neho minimálne raz kopol a\npráve toto tvrdenie má byť okolnosťou, ktorá vyvracia jeho výpoveď, že išlo o nutnú obranu. K výpovedi\nC.. F. B. uviedol, že v čase, keď bola táto vec dokumentovaná ako podozrenie z prečinu ublíženia na\nzdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, tieto skutočnosti neuviedla, a preto sa domnieva, že jej\nvýpoveď v tejto časti nie je v súlade so skutočným stavom.\nŽalobca poukázal na uznesenie Okresnej prokuratúry v Trnave z 2. augusta 2010, sp. zn. 1 Pv\n261/10-10, ktorým bolo vyhovené jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia (v tej istej veci,\nktorá bola pôvodne posudzovaná ako trestný čin), v ktorom prokurátorka konštatovala nasledovné :\n„Ak by sme pripustili, že P.R. prvý napadol K. E., tak by obrana K. E., pri ktorej by spôsobil zranenia,\nktoré sú popísané v znaleckom posudku U.. P., bola vzhľadom na všetky okolnosti primeraná. Zároveň\nje potrebné uviesť, že nebolo preukázané, že by K. E. pokračoval vo svojom konaní aj po skončení\nprípadného útoku P.R. (svedkyňa C.. B. popisuje ako sa aj po páde P.R. na zem naďalej bili, po páde\nP.R. na zem už neboli spôsobené žiadne závažnejšie zranenia).“\nŽalobca uviedol, že uvedené konštatovanie prokurátorky potvrdzuje jeho tvrdenia v tejto veci a\npotvrdzuje, že svedkyňa C.. B. v konaní pred správnym orgánom do výpovede „doplnila“ tvrdenie, že po\npáde poškodeného na zem žalobca do neho kopol, čo rozhodne popiera. Správny orgán prihliadnutím\nna nepravdivú výpoveď tejto svedkyne, nesprávne zistil skutkový stav.\nŽalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že R.. F.. P.R. sa voči jeho osobe dopustil aj ďalšieho\nprotiprávneho konania, za ktoré bol rozsudkom Okresného súdu Trnava z 29. septembra 2011, sp. zn.\n4T 49/2011 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného\nzákona, za skutok zo dňa 2. januára 2011, kedy ho fyzicky napadol. Túto okolnosť uviedol na podporu\nsvojich tvrdení, že útočníkom bol vždy len akad. soch. P.R..\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného z 11. júla 2011, č.: SVS-OP-2010/015473/TMB\na prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č.:\n1379/2010-A/2010/14194 z 1. decembra 2010 sa zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nZároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súm zaplatených titulom súdneho\npoplatku a trov právneho zastúpenia žalobcu v prvostupňovom konaní v sume 311,60 € a v odvolacom\nkonaní v sume 101,32 €, ktoré podrobne špecifikoval.\n\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojho doterajšieho\nstanoviska k žalobe a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. K odvolacej námietke\nžalobcu týkajúcej sa rozdelenia konania o incidente medzi ním a R.. F.. P.R. na dve samostatné konania,\nčo malo mať za následok nesprávneho skutkového stavu veci, uviedol, že prvostupňový správny orgán\npostupoval v súlade so zákonom, keď obe veci prejednával v samostatných priestupkových konaniach.\nSprávnemu orgánu zo zákona priamo nevyplýva povinnosť prejednávať obdobné prípady v spoločnom\nkonaní, ale je na jeho zvážení akým spôsobom bude skutky prejednávať. Napriek tomu, že správny\norgán prejednával vec samostatne vykonané dokazovanie bolo dostatočné a v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu bez\nnariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok\nje potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závažné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom\nodôvodnení rozhodnutia.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje\nv prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu.\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,\ntretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\nPodľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len \"v medziach žaloby\") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.\nV zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že\nžalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade\nso zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a\nz dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná.\nProcesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu\na rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie\nsprávneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich\nnepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje\nrozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných\npod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami\nvyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. II. ÚS\n9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).\nSúčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne\nodôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je\npredpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je\npredpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.\n\nV odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa\nvo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 OSP).\nCitované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné\ndôvody, na základe ktorých je založené.\nSúčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania\nspôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nZ obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca ako podstatnú namietal skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného\na tiež rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vychádza iba z druhej časti skutku, ktorý sa stal\ndňa 23. februára 2010 v čase o 21,50 hod., pričom správne orgány nevzali do úvahy súvislosť s konaním\no priestupku ku ktorému malo dôjsť v rovnakom čase zo strany R.. F. P.R.. Žalobca bol totiž uznaný za\nvinného zo spáchania priestupku na základe takej skutkovej vety, ktorá popisuje až následnú obranu\nžalobcu proti prvotnému napadnutiu R.. F.. P.R.. Za týmto účelom navrhol pripojiť priestupkový spis č.\nPriest- 453/2010-06703, týkajúci sa prvej časti skutku, v ktorej R.. F. P.R. napadol žalobcu.\nPosudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd\nv odôvodnení rozsudku túto žalobnú námietku žalobcu nechal úplne bez povšimnutia.\nPokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove námietky,\npodľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom\nnepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo žalobcu na\nspravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods.1 a čl. 38 ods.2\nListiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).\nV správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch\nžaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v\nspojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.),\na to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu prejednať vec v medziach podanej žaloby,\ndôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znovu o nej\nrozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.\nV novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho\nkonania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}