{"guid": "419518a5-4cea-4ccf-920a-69dedefcf97b:7b88660a-069c-4f01-8238-19c7a17eb5d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201523.1", "spisova_znacka": "1Sžso/32/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/32/2013 z 15. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2014, sp. zn. 1Sžso/32/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201523.1", "identifikacne_cislo": "1011201523", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2014-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-6.pismeno-c", "nazov": "§ 14 ods. 6 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-6.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b88660a-069c-4f01-8238-19c7a17eb5d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201523.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201523.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201523.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/32/2013\n1011201523\n15. 04. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201523.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci žalobcu: mal. M. M. L., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom K., zast.\nzákonným zástupcom Mgr. B. L., trvale bytom P., občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: Ústredie\npráce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Špitálska č. 8, 816 43 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n18. apríla 2013 č. k. 1S/171/2011-24, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. apríla 2013 č. k.\n1S/171/2011-24 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. AA/2011/10323-NSVOPC z 30.06.2011 r\nu š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\nA) Rozhodnutie\n1. V súdnom spise doloženým rozhodnutím č.: AA/2011/10323-NSVOPC zo dňa 30.06.2011 (č.l. 4)\nodbor posudkových činností žalovaného ako odvolací správny orgán oprávnený v zmysle § 4 zákona č.\n453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení\nneskorších predpisov, § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku tiež\n„zák. č. 447/2008 Z.z.“) a podľa ustanovenia § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(Správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nv Bratislave, Odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia posudkových činností č. BA/2011/183672/\nRPP/30/La z 02.05.2011 vo veci nevyhovenia žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu v\nzmysle § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z.\n2. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový orgán na základe posudku, podľa ktorého\nje žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70% v zmysle\nprílohy č. 3 kapitoly III., bod 10, písm. c) k zák. č. 447/2008 Z.z., ale nespĺňa podmienku ustanovenú\n\nv § 17 ods. 1 citovaného zákona, t.j. nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým\nvozidlom a ani nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.\n3. Ďalej žalovaný zdôraznil, že v odvolacom konaní bol riadne preskúmaný skutkový stav, ale nakoľko z\npredloženej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu maloletého\nnebol zistený taký stupeň pohybového, resp. iného postihnutia, ktorý by odôvodňoval jeho odkázanosť\nna individuálnu prepravu v zmysle citovaných predpisov, nebolo možné odvolaniu vyhovieť.\nV nižšie pripojenom doručovacom rozdeľovníku označil žalovaný subjekty, ktorým sa rozhodnutie a\nposudok doručuje.\nB) Posudok\n4. Ďalej je v súdnom spise doložený posudok č.: AA/2011/10323-NSVOPC zo dňa 29.06.2011 (č.l.\n6), ktorý odbor posudkových činností žalovaného ako odvolací správny orgán oprávnený v zmysle\n§ 4 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb\nzamestnanosti v znení neskorších predpisov, § 51 písm. c) zák. č. 447/2008 Z.z. vydal podľa ustanovenia\n§ 15 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. na účel sledovaný v § 55 ods. 7 citovaného zákona.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n5. Proti tomuto rozhodnutiu mal. žalobca podal prostredníctvom svojho zákonného zástupcu na Krajský\nsúd v Bratislave žalobu zo dňa 11.09.2011.\n6. Žalobca sa domáhal preskúmania posudku na účely parkovacieho preukazu č. AA/2011/10323NSVOPC zo dňa 29.06.2011, ktorým žalovaný zistil, že miera funkčnej poruchy maloletého je 70% v\nzmysle zák. č. 447/2008 Z.z., a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.\nZároveň žalovaný v posudku uviedol, že maloletý nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným\nmotorovým vozidlom, lebo je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri\nrešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k\nprostriedku železničnej dopravy a späť a nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do\nprostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej\ndopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej\ndopravy osôb a prostriedku železničnej dopravy.\n7. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného z 30.06.2011 vychádza z\ncitovaného posudku z 29.06.2011, v ktorom mal odbor posudkových činností náležité zohľadniť a posúdiť\nzdravotný stav maloletého.\nAvšak žalobca prezentoval odlišné stanovisko, t.j. že odbor posudkových činností nevykonal\nposúdenie zdravotného stavu s náležitou odbornou starostlivosťou a nezohľadnil ani navrhované\ndôkazy, neskontaktoval sa s lekármi zo špeciálneho zariadenia Centrum cystickej fibrózy na liečbu\nnevyliečiteľného genetického ochorenia - cystickej fibrózy. S takýmto nesprávnym a zavádzajúcim\nposudkom žalovaného sa žalobca a jeho zákonný zástupca nestotožňuje.\n8. Žalobca tiež odkázal na ustanovenie § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. so záverom, že toto ustanovenie\nneobsahuje taxatívne výpočty dôvodov, pre ktoré je možné posúdiť žiadateľa ako osobu odkázanú na\nindividuálnu prepravu.\n\nPodľa žalobcu žalovaný neúplné zistil skutkový stav veci tým, že nevykonal žiadne navrhované dôkazy\na k navrhovanému rozhodnutiu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam. Zároveň rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n9. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca s jeho zákonným zástupcom domáhali, aby\nkrajský súd rozhodnutie žalovaného č. AA/2011/10323-NSVOPC zo dňa 30.06.2011 a posudok č.\nAA/2011/10323/NSVOPC zo dňa 29.06.2011 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nesúhlasil s argumentáciou žalobcu a poukázal na charakter\nlekárskej posudkovej činnosti (§ 11 zák. č. 447/2008 Z.z.).\nŽalovaný ďalej uviedol, že v odvolaní účastníka neboli navrhnuté žiadne dôkazy a k odvolaciemu konaniu\nneboli priložené žiadne nové lekárske nálezy, preto ich nebolo možné zohľadniť.\nB)\n11. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že\nrozhodnutie žalovaného je v súlade s platným právnym poriadkom a preto žalobu zamietol v súlade s §\n250j ods. 1 O.s.p. s postupom podľa § 250f ods. 1 O.s.p., teda bez pojednávania rozsudkom.\n12. Pri odôvodnení svojho zamietajúceho rozsudku krajský súd s poukazom na ustanovenia § 244\nods. 1, § 247 ods. 1 O.s.p., § 10 ods. 1 a 2, § 11 ods. 2 veta prvá, § 11 ods. 3, § 11 ods. 11 veta\nprvá, § 11 ods. 12 a 13, § 14 ods. 6, § 15 ods. 3 a § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. zohľadnil aj\ntú skutočnosť, že Univerzitná nemocnica Bratislava, Nemocnica Ružinov, PDPF - ambulancia cystickej\nfibrózy - detská ambulancia, vo svojej lekárskej správe z 13.12.2010 uviedla, že cystická fíbróza je\nzávažné, geneticky podmienené ochorenie, ktoré postihuje mnohé orgány v tele, predovšetkým dýchacie\norgány a zažívací trakt. Dieťa vyžaduje zvýšenú starostlivosť, predovšetkým hygienu dýchacích ciest,\nrehabilitácie, inhalácie, ako aj podávanie špeciálnej vysoko kalorickej stravy a prípravku na podporu\ntrávenia. V závere správy je uvedené, že vzhľadom na závažnosť ochorenia dýchacích orgánov pred\ninfekciami, je potrebná individuálna preprava.\nTáto správa bola podľa krajského súdu posudkovým lekárom vzatá do úvahy, bola vyhodnotená v\nlekárskom posudku a žalovaný taktiež zobral na zreteľ vo svojom rozhodnutí závažnosť tohto ochorenia.\n13. Na základe aplikácie uvedených skutkových zistení a právnych ustanovení krajský súd dospel k\nzáveru, že rozhodnutie, ako aj znalecký posudok sú v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol.\nKonštatoval, že nezistil žiadne hmotno-právne ani procesno-právne pochybenia v lekárskom posudku\nani v žalobou napadnutom rozhodnutí, posudkový lekár sa v napadnutom komplexnom lekárskom\nposudku vysporiadal aj s obsahom lekárskeho nálezu týkajúceho sa cystickej fibrózy podľa lekárskej\nsprávy zo dňa 13.12.2010 a inými potvrdeniami o zdravotnom stave maloletého. Súčasne zdôraznil, že\nžalovaný prostredníctvom svojho posudku konštatuje, či dieťa chodí a dokáže prejsť krátke vzdialenosti,\nnavyše športuje, aj keď miera funkčnej poruchy maloletého je 70%.\n14. Podľa krajského súdu vyhotovenie parkovacieho preukazu je podmienené splnením podmienok\nstanovených zákonom, záleží na posudku, ktorý je záväzným podkladom pre rozhodovanie. Nakoľko\nani v rámci odvolacieho konania nebolo v posudku uvedené, že žalobca je odkázaný na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom, nebolo možné tento parkovací preukaz žalobcovi vyhotoviť.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\n\nA)\n15. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 16.06.2013 (č.l. 32) proti rozsudku prvostupňového súdu mal.\nžalobca prostredníctvom svojho zákonného zástupcu uviedol ako odvolacie dôvody všetky uvedené v\nust. § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p., pričom poukázal aj na ústavný rozmer vád konania (najmä nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003).\n16. K možnosti konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) žalobca uviedol, že nedal súhlas na\nkonanie v jeho neprítomnosti. Tým, že mu tak bola odňatá možnosť verejného vypočutia a možnosti\nvysvetliť zložitosť diagnózy resp. v prípade potreby doplniť nové dôkazy alebo informácie potrebné pre\nrozhodovanie súdu prvého stupňa, zhoršil mu jeho právo na obranu.\n17. K dôvodom pre podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b až f) O.s.p. žalobca poukázal najmä\nna aplikáciu ustanovenia § 14 ods. 6 písm. c) zák. č. 447/2008 Z.z., kde správny postup si vyžaduje\nvyhodnotenie rizika možného infikovania dýchacích ciest v prostriedkoch MHD a na železnici (napríklad\nbežnou chrípkou), t.j. nevyhodnotil dôkazy uvedené v lekárskych posudkoch.\nPrejednávaná vec podľa žalobcu napĺňa zámer zákonodarcu vyslovený prostredníctvom textu\n„špecifickú inú situáciu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia“.\nPodľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. v citovanom znení fyzická osoba s ťažkým zdravotným\npostihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na\nrovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti\na) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,\nb) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,\nudržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku\nželezničnej dopravy alebo\nc) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej\ndopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri\nduševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,\nkardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.\n18. V súvislosti s uvedeným citoval najmä § 11 ods. 13 zák. č. 447/2008 Z.z. a súčasne tvrdil, že lekársky\nposudok bol spracovaný iba formálne, nakoľko z rozhodnutia vyplýva, že je nedostatočným spôsobom\nzohľadnené odkázanie na individuálnu prepravu z dôvodu diagnózy - cystická fibróza.\n19. Navyše žalobca poukázal, že posudkový lekár prostredníctvom str. 4 ods. 1 druhá veta napádaného\nrozsudku krajského súdu vyslovil závažný záver týkajúci sa nutnosti vyhýbať sa kontaktu s chorými\nosobami:\n„Z lekárskeho posudku vyplýva, že maloletý má geneticky potvrdenú cystickú fibrózu E84, vyžaduje\nzvýšenú starostlivosť, musí sa vyhýbať kontaktu s chorými, nevyhnutné dodržiavanie hygieny dýchacích\nciest, rehabilitácie, pravidelné užívanie liekov.“\nĎalej krajský súd sa zaoberal aj vyhodnotením lekárskej správy Centra pre liečbu cystickej fibrózy, avšak\nk názorom tam vysloveným podľa žalobcu vôbec neprihliadol. Rovnako žalovaný žalobcovi dostatočne\nneobjasnil spôsob, ako sa má vlastnými silami, ako maloletý jednotlivec, vyhýbať v prostriedkoch\nmestskej dopravy (t.j. v autobuse, trolejbuse či električke) a prostriedku železničnej dopravy kontaktu\ns chorými osobami (napríklad, či ich bude niekto z úradnej povinnosti kontrolovať a chorých z tohto\ndôvodu vylúči s prepravy)?\n\n20. Z tohto pohľadu žalobca charakterizoval závery posudkového lekára, že maloletý sa dokáže\npohybovať, t.j. premiestniť k vozidlu MHD a nastúpiť do neho, ako výsmech všetkým rodičom detí s\ncystickou fibrózou a aj odbornej lekárskej verejnosti.\nV súvislosti s uvedeným žalobca zdôraznil, že ohrozenie života a zdravia žalobcu je tak vážne, že má\nod narodenia špeciálny režim. Režim, ktorý si vyžaduje každodenné liekové a inhalačné odhlienenie\npľúc, ako aj pohybový režim za účelom potlačenia rozmnožovania bacilov. Len niektorým maloletým\njednotlivcom sa podarí udržať v takom dobrom stave, že môžu v dospelosti podstúpiť transplantáciu\npľúc, ak sa však nájde vhodný darca.\n21. Preto žalobca prostredníctvom zákonného zástupcu požiadal odvolací súd, aby rozsudok krajského\nsúdu zrušil a zároveň, aby zrušil aj všetky napadnuté rozhodnutia Ústredia práce a úradu práce\nvrátane posudkov. Zároveň požiadal, aby odvolací súd uznal maloletého žalobcu za osobu odkázanú na\nindividuálnu prepravu a priznal mu parkovací preukaz. V prípade, že to nie je z dôvodu dvojinštantnosti\nsúdneho konania možné, požiadal, aby odvolací súd zaviazal súd prvého stupňa povinnosťou zrušiť\nrozhodnutie Ústredia práce a úradu práce a súčasne ho zaviazal uznať maloletého žalobcu za osobu\nodkázanú na individuálnu prepravu a priznať mu parkovací preukaz.\n22. Záverom žalobca požiadal o prednostné vybavenie tohto sporu.\nB)\n23. Vo svojom vyjadrení (č.l. 41) zo dňa 03.07.2013 žalovaný vyslovil názor, že ako odvolací orgán sa\nplne stotožňuje so svojim napadnutým rozhodnutím, vyjadrením k žalobe zo dňa 24.10.2011, ako aj s\nrozsudkom krajského súdu a s jeho odôvodnením.\nSkutkový stav bol dostatočne zistený, postup bol vykonaný v súlade so zákonom a neopomenul žiadne\nžalobcom predkladané lekárske nálezy.\n24. Ďalej žalovaný rozvinul polemiku žalobcu, že posudkový lekár prvostupňového správneho\norgánu neovláda základné informácie o predmetnej chorobe. Následne žalovaný zopakoval odvolacie\nargumenty žalobcu, že „Ak je taký nekompetentný, mal zdvihnúť telefón a zavolať do Detského CF\ncentra v Podunajských Biskupiciach, kde je dostatok špecialistov.“\n25. Čo sa týka tej skutočnosti, že odborné pracovisko stanovilo potrebu individuálnej prepravy mal.\nžalobcu, žalovaný uviedol, že je zrejmé, že táto individuálna preprava je žalobcovi v dostatočnej miere\nposkytovaná zákonnými zástupcami, t.j. rodičmi resp. rodinou.\nTiež k argumentácii odborných lekárov, že z ustanovení § 10 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. c), odsek\n2, § 51 písm. d) a § 63 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. je zrejmé, že odborní lekári - v tomto prípade\npneumologička a aftezeologička nie sú kompetentní určovať odkázanosť na určitú formu kompenzácie.\n26. Podľa žalovaného schopnosť pohybovania žalobcom v celom správnom, ale ani v súdom konaní\nnie je spochybňovaná ani samotným žalobcom. Teda žalobca nespĺňa podmienky § 17 ods. 1 zák.\nč. 447/2008 Z.z. na poskytnutie parkovacieho preukazu, nakoľko je schopný bez pomoci sám sa\npohybovať.\n27. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdiť.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,\nže odvolanie je dôvodné, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods.\n2 písm. d/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovaného\npostupom podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich\nzáverov.\n29. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu/\nnavrhovateľa), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si podľa\nObčianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu\norgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne\nrozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto\nzvoleného prostriedku nápravy.\n30. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe\na o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach\nodvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu\ni súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nzrušujúcimi námietkami žalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov,\na z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo/84/2007, sp. zn.\n6 Sžo/98/2008, sp. zn. 1 Sžo/33/2008, sp. zn. 2 Sžo/5/2009 či sp. zn. 8 Sžo/547/2009) nie je úlohou\nsúdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať\nzákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné\nrozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami, ale aj účastníkmi.\n31. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd celkom nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom\nspise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či napadnuté rozhodnutie\nžalovaného poskytuje dostatok argumentov na naplnenie jeho práva na obranu.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n32. Žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje,\nže pokiaľ dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovaného krajský súd\nnedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené\nzákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je\nv zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp.\nneskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.\n\n33. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n34. Žalobca svoje odvolanie založil na nesúhlase s vyhodnotením účinkov zistení posudkového\nlekára žalovaného, ktorý sa týkal posúdenia a vyhodnotenia jeho zdravotného stavu v zmysle\npríslušného právneho predpisu. Z uvedeného vyplýva, že aj krajský súd sa zaoberal s argumentáciou\nžalobcu o jeho zdravotnom stave a túto ako relevantnú pre súdny prieskum vyhodnocoval, tzn. že\nzákladom právnych názorov krajského súdu, na základe ktorých vyslovil svoj zamietajúci rozsudok, bolo\nprávne vyhodnotenie vplyvu kvalifikácie zdravotného stavu žalobcu na vydanie parkovacieho preukazu\nžiadateľovi. Uvedené, tzn. právne vyhodnotenie vplyvu kvalifikácie zdravotného stavu žalobcu, hoci\nsa týmto krajský súd zaoberal, však nebolo v prejednávanej veci predmetom súdneho prieskumu\nrozhodnutia správneho orgánu.\nPredmetom prieskumu bola správnosť právnej aplikácie ustanovenia § 17 v spojení s § 14 ods. 6 zák.\nč. 447/2008 Z.z. na zistený rozsah skutkového stavu.\nPodľa § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia fyzickej\nosobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu\nosobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch\nočí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom\npreukaze.\nPodľa § 14 ods. 6 písm. c) zák. č. 447/2008 Z.z. v citovanom znení fyzická osoba s ťažkým\nzdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie\nje schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej\ndôstojnosti zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej\nhromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri\nduševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,\nkardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.\n35. Najvyšší súd sa už prostredníctvom svojej ustálenej praxe vyslovil k zámerom zákonodarcu\n(teleologický výklad právnej normy), ktorý má byť pri aplikácii jednotlivých ustanovení zák. č. 447/2008\nZ.z. braný konajúcim správnym orgánom na zreteľ.\nNapríklad v rozsudku sp. zn. 1 Sžso/1/2012 z 28.02.2012 konštatoval, že :\n„Správny orgán konajúci a rozhodujúci vo veciach kompenzácie podľa zák. č. 447/2008 Z.z. musí\nmať na zreteli, že konanie vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je osobitne\nupravené v Piatej časti zák. č. 447/2008 Z.z. a súčasne, že subsidiárnym právnym predpisom všeobecne\nupravujúcim oblasť konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je v zmysle §\n53 zák. č. 447/2008 Z.z. iba zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).\nZákladným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na\nuspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti,\nminimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba\nschopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.“\n36. Sledujúc takto vymedzený cieľ mal žalovaný pristúpiť k výkladu ustanovenia § 17 ods. 1 zák. č.\n447/2008 Z.z. spôsobom, ktorý eliminuje možné pochybnosti o jeho formalizme. Je jednoznačné, že z\ngramatického výkladu textu uvedeného ustanovenia vyplýva, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným\n\npostihnutím vzniká nárok na udelenie parkovacieho preukazu napríklad, ak v zmysle § 14 ods. 6 zák.\nč. 447/2008 Z.z. spĺňa podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,\nktorý záver o splnení či nesplnení má správnemu orgánu vyplývať z posudku.\n37. Citované ustanovenie § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. obsahuje viacero odlišných, resp. popri\nsebe sa vyskytujúcich zákonných podmienok. Žalobca v celej svojej argumentácii vyzdvihuje riadnu\naplikáciu písmena c) uvedeného ustanovenia, t.j. že odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom sa z právneho hľadiska posudzuje\nako jej neschopnosť na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej\nprirodzenej dôstojnosti zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle\nverejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.\n38. Žalovaný v celom správnom konaní odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu preveruje cez\njeho schopnosť pohybovať sa, t.j. či je žiadateľ o poskytnutie parkovacieho preukazu schopný sa sám\nbez pomoci iných pohybovať. Predovšetkým cez zistené skutočnosti, že žalobca má pohybovú aktivitu\n(športová činnosť) dospieva k záveru, že táto schopnosť mu nechýba, a preto ako celkom neoprávnenú\nzamietol jeho žiadosť. S uvedenou argumentáciou sa následne stotožnil aj krajský súd.\nNajvyšší súd v takejto aplikácii práva však vidí základné právne pochybenie žalovaného, lebo v rozpore\ns požiadavkou zakotvenou v § 15 ods. 3 písm. c) zák. č. 447/2008 Z.z. žalovaný právne neobjasnil (tzv.\nvyjadrenie), prečo je žalobca, ktorý sa musí vyvarovať stretnutiam s chorými ľuďmi, resp. dodržiavať\nstriktný zdravotný režim, schopný sám za týchto prísne vymedzených podmienok dostaviť sa na\nzastávku a tam zotrvať v prítomnosti iných osôb do príchodu dopravného prostriedku, vykonať jazdu a\nnásledne sa z neho presunúť do požadovanej lokality, pričom žalobca s uvedenou cystickou fibrózou je\npočas uvedeného transportu neustále vystavovaný kontaktu s rôznymi jednotlivcami, u ktorých sa dá s\nurčitou pravdepodobnosťou očakávať výskyt pre žalobcu nebezpečných ochorení.\nPodľa § 15 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 13 a na základe\nposudkového záveru o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a\norientácie príslušný orgán vypracúva posudok na účely parkovacieho preukazu, ktorý obsahuje\na) mieru funkčnej poruchy,\nb) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,\nc) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu\nosobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a\nd) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár.\n39. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru Najvyšší súd zotrváva na svojich právnych názoroch\no nutnosti právneho vyhodnotenia posudku prostredníctvom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného.\nNapríklad v rozsudku sp. zn. 1 Sžso/1/2012 z 28.02.2012 bolo konštatované:\n„Komplexný posudok, napriek svojej významnosti, nepredstavuje a ani nemôže, za situácie predloženia\nodlišného lekárskeho názoru, predstavovať jediný podklad rozhodnutia v konaní podľa zák. č. 447/2008\nZ.z. Je potom celkom legitímne očakávanie žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o\nnepriznaní peňažného príspevku sa v zmysle zákonného príkazu na presvedčivé odôvodnenie (§ 46\na § 47 ods. 3 Správneho poriadku) dozvie jasné argumenty, prečo odlišný lekársky názor nezavážil v\nprospech jeho žiadosti. Opačný postup žalovaného je naplnením zákonného dôvodu podľa § 250j ods.\n2 písm. d) O.s.p. na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pre jeho nepreskúmateľnosť\npre nedostatok dôvodov.\nHoci zák. č. 447/2008 Z.z. pripúšťa lekársku posudkovú činnosť, a to najmä za účelom hodnotenia a\nposudzovania zdravotného stavu, jeho zmien a porúch podmieňujúcich zdravotné postihnutie fyzickej\nosoby, ktorej vykonanie v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti, však\nneoprávňuje v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy žalovaného, aby upustil, resp. vôbec nevykonal podrobnú\n\nanalýzu zistených záverov v svojom rozhodnutí s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam\nžalobcu, resp. prečo závery obsiahnuté v komplexnom posudku vyhovuje kritériu spoľahlivo zisteného\nstavu veci v zmysle zásady súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§ 3 ods. 2\na 4 Správneho poriadku).\nRozhodnutie správneho orgánu konajúceho vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho\npreukazu musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a\npri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Riadne, logické a pre účastníka\nzrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti\nvydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia.“\n40. Svojim spôsobom je potom ojedinelá argumentácia žalovaného, „že je zrejmé, že táto individuálna\npreprava je žalobcovi v dostatočnej miere poskytovaná zákonnými zástupcami rodičmi resp. rodinou“\npresunul bremeno kompenzácie zo strany štátnych orgánov na dobrovoľnú súkromnú pomoc, čo je však\nv rozpore s vyššie uvedeným cieľom zákona.\n41. Tiež Najvyšší súd nemôže podporovať žalovaným judikovaný názor, že odborní lekári nie\nsú oprávnení vysloviť svoj názor na druh a spôsob kompenzácie z hľadiska svojej zdravotníckej\nšpecializácie.\nV súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd poukázať práve na úlohu odborných správ vyslovených\nodbornými lekármi v prejednávanej veci s odporúčajúcimi závermi, ktoré však žalovaný v rozhodnutí ani\nneakceptoval a ani sa s nimi nevysporiadal, hoci súdna judikatúra na nich kladie dôraz (m.m. rozsudok\nsp. zn. 1 Sžso/34/2010 z 24.05.2011 s nasledujúcou citáciou):\n„Komplexný posudok predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou, a tým, že\nzodpovedá na zákonom uložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia\naj predbežnú otázku vo vzťahu k skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným stavom\nžiadateľa o peňažný príspevok na kompenzáciu.\nPostup vykonania potrebných konzultácií (spolupráce) a vyhodnotenia dostupných lekárskych nálezov,\nje jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú kompenzáciu a ich\nsubjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§ 1 zák. č. 447/2008\nZ.z. a § 3 ods. 3 Správneho poriadku) s následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku,\ntzn. aj v komplexnom posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia, na ktorú musí konajúci súd\nprihliadnuť (§ 250i ods. 3 O.s.p.).“\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne\nlen na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n42. Žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí neobjasnil dôvody, prečo takýto postup posudkového\nlekára posudzoval ako súladný so zákonom, ale iba zopakoval niektorého jeho argumenty, ktoré bližšie\npo stránke právnej neobjasnil.\nZ uvedeného dôvodu je potom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti, v časti pre\nrozhodnutie podstatnej, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nV.\n43. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už\nv citovaných rozsudkoch sp. zn. 1 Sžso/34/2010 a 1 Sžso/1/2012, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden\nrelevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie\n\nodlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako\nje uvedené vo výroku rozsudku.\nBude preto úlohou žalovaného, aby v ďalšom konaní v zmysle hore uvedených záverov sa právne\nvysporiadal s medicínskymi závermi obsiahnutými v posudkoch, a to najmä s tým, či zdravotné\npostihnutie žalobcu mu bez podstatného rizika ohrozenia svojho zdravia umožňuje využiť prostriedky\nhromadnej prepravy.\n44. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania, ako aj so svojou dlhodobo\nustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo\nrozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania\ntejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie\nprípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu\nvydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.), ale aj špeciálne (§ 250ja ods.\n6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení\n§ 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je možné ust. § 250j\nods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.\n45. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v\nspojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu trov tohto\nkonania vzniklo. Nakoľko zákonný zástupca úspešného žalobcu si svoje právo v zákonnej 3 - dňovej\nlehote neuplatnil, a zo spisu pre konajúci nevyplýva vynaloženie iných výdavkov, nemohla mu byť za\ntejto situácie priznaná žiadna náhrada trov.\n46. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\n47. Žiadosť žalobcu o urýchlenie rozhodnutia vo veci nemohol Najvyšší súd akceptovať, nakoľko v\nuvedenej agende sociálnych žalôb platí zásada vybavovania vecí podľa poradia nápadu, a žalobca iba\nargumentačne tvrdil, že jeho vec má prednosť pred vybavovaním zvyšnej agendy, niekedy aj s ťažšími\ndôsledkami pre účastníkov súdneho sporu.\n48. Vo vzťahu k súdnemu prisúdeniu nároku žalobcu na parkovací preukaz Najvyšší súd odkazuje na\nsvoju kasačnú právomoc zakotvenú v ustanovení § 250ja O.s.p.\nVo vzťahu k vyhláseniu rozsudku bez pojednávania Najvyšší súd odkazuje na právomoc krajského\nzakotvenú v ustanovení § 250f ods. 2 O.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}