{"guid": "3e20526a-c0ad-493e-929a-74ba947983f3:90c083a0-8422-4047-8962-a09181209894", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201503.1", "spisova_znacka": "1Sžr/14/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/14/2013 z 18. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. marca 2014, sp. zn. 1Sžr/14/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201503.1", "identifikacne_cislo": "1011201503", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-11.odsek-19", "nazov": "§ 11 ods. 19 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-11.odsek-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-12.odsek-4", "nazov": "§ 12 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/330#paragraf-11", "/SK/ZZ/1991/330#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90c083a0-8422-4047-8962-a09181209894", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201503.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201503.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201503.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/14/2013\n1011201503\n18. 03. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201503.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD.\na z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu: UNOLES,\ns.r.o., so sídlom Zlatovská 2211, Trenčín, IČO: 44 306 881, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA,\ns.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, za\núčasti: 1/ Ing. Z. I., bytom P. 2/ Mgr. I. S., N. 3/ L. P., N., 4/ Ing. S. E., N., 5/ S. S., Z., 6/ Ing. I. S., M., všetci\nprávne zastúpení JUDr. Radkom Petruňom, advokátom z AK ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom\nTehelná 189, Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2404-A/2011-430 zo dňa\n11.7.2011, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/169/2011-68\nzo dňa 15.11.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/169/2011-68 zo dňa\n15.11.2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2404-A/2011-430 zo dňa 11.7.2011 z r u š u j\ne a vec mu v r a c i a na nové konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 684,98 € a iné trovy konania\nvo výške 132 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nÚčastníkom 1/ až 6/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal prekúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2404-A/2011-430 zo dňa 11.7.2011\no potvrdení prvostupňového rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Banskej Bysrici (ďalej len\n„KPÚ“) č. 201000351-1 zo dňa 10.03.2011, vydaného v konaní podľa zákona č. 330/1991 Zb. o\npozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úpravách,\npozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 330/1991 Zb.“), o vyhovení námietke účastníkov konania 1/ až 6/ proti výpisu z rozdeľovacieho\nplánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav v k.ú. N. a\nuložení Obvodnému pozemkovému úradu v Žiari nad Hronom (ďalej len „úrad“) zabezpečiť vykonanie\nzmeny projektu pozemkových úprav tak, aby bol k chatke súp. č. 20 postavenej na parcele RNS č.\n2401/2, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere 66 m2 a na parcelu RNS č. 2401/1, druh pozemku\n\nzastavaná plocha, o výmere 332 m2, ktoré sú v spoluvlastníctve účastníkov 1/ až 6/, zabezpečený\nprístup vyčlenením parcely RNS č. 2398 medzi spoločné zariadenia a opatrenia do vlastníctva obce a\nzabezpečením práva prechodu cez parcelu RNS č. 2400. O trovách konania rozhodol krajský súd tak,\nže žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správnych orgánov\na konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu\nzákona.\nKrajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s\nustanoveniami § 11 a 12 zákona č. 330/1991 Zb., v zmysle ktorých sa rozhodnutím správneho orgánu\nmôžu zriadiť na účel pozemkových úprav iné vecné práva k pozemku uvedené § 151a až 151n a § 602\nObčianskeho zákonníka. Z výroku preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že ním\nKPÚ určil na zabezpečenie prístupu k chatke súp. č. 20 postavenej na parcele nového stavu č. 2401/2 a\nna parcelu nového stavu č. 2401/1, ktoré sú v spoluvlastníctve namietajúcich, že parcela nového stavu\nč. 2398 sa vyčlení ako spoločné opatrenie a zariadenie do vlastníctva obce. Celková dĺžka parcely č.\n2398 podľa návrhu registra nového stavu bola 2,850 km, zároveň sa mala upraviť šírka parcely č. 2398\na to zúžením na 7 - 9 metrov, čím by sa upravila jej výmera z 31.206 m2 na 16.000 m2. Úpravou šírky\nby sa zmenila aj výmera okolitých parciel UNOLES-u s.r.o., a to parcely č. 2398 a parcely č. 2400.\nÚpravou výmer sa ale celková výmera vlastníctva UNOLES s.r.o., Bratislava v obvode projektu zmení len\nminimálne, pretože na spoločné zariadenie na parcelu č. 2398 sa použije prednostne vlastníctvo štátu a\nobce v zmysle zásad pre umiestnenie nových pozemkov (ďalej len „ZUNP“). Grafický priebeh vecného\nbremena, t.j. práva prechodu cez parcelu nového stavu č. 2400 sa zmení a jeho polohové určenie bude\npo existujúcej lesnej zvážnici tak, aby bol zabezpečený prístup vlastníkov chatky k parcelám nového\nstavu č. 2401/1 a č. 2401/2. Text vecného bremena práva prechodu bol určený v znení: „vecné bremeno\n- právo prechodu v prospech vlastníkov parciel č. 2401/1 a č. 2401/2 v zmysle ust. § 11 ods. 12 zákona\nč. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov“.\nKrajský súd poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplynul princíp,\nže každý účastník konania bude znášať potrebu pozemkov na spoločné zariadenia a opatrenia podľa\npomeru ich nárokov na vyrovnanie k hodnote všetkých pozemkov v obvode pozemkových úprav\nobsiahnutého v § 12 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. Súd tiež konštatoval, že z výrokovej časti\nnapadnutého rozhodnutia vyplynulo, že vecné bremeno bolo vymedzené po existujúcej lesnej zvážnici\ntak, aby bol zabezpečený prístup vlastníkov chaty k parcelám č. RNS č. 2401/1 a 2401/2, čo technicky\nupravuje prístup cez pozemok povinného pre oprávneného. Vymedzenia práva prechodu po existujúcej\nlesnej zvážnici cez pozemok povinného z vecného bremena nijako nezasahuje do práv žalobcu. Podľa\nnázoru krajského súdu žalovaný vo veci správne aplikoval a aj vyložil § 11 ods. 12 zákona č. 330/1991\nZb. a jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom.\nNámietku žalobcu o porušení jeho procesných práv v správnom konaní krajský súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú, nakoľko z obsahu administratívneho spisu nebolo sporné, že procesné práva žalobcu ako\núčastníka konania v správnom konaní neboli porušené. Návrh ZUNP bol prerokovaný so Združením\núčastníkov pozemkových úprav dňa 26.8.2008 a následne boli tieto zverejnené dňa 22.9.2008 7.10.2008 na úradnej tabuli v obci Slaská. Ostatní známi vlastníci boli oboznámení listom zo dňa\n16.9.2008. V tomto prípade došlo k naplneniu podmienky zakotvenej v § 11 ods. 23 zákona č.\n330/1991 Zb., keď ZUNP sú platné, ak s nimi súhlasia všetci účastníci, ktorí vlastnia najmenej 2/3\nvýmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy a keď za súhlas sa\npovažuje aj to, ak vlastník nepodá námietku, resp. námietka nebola opodstatnená. K námietke žalobcu\no nerešpektovaní lehôt pre rozhodnutie v zmysle § 49 správneho poriadku krajský súd uviedol, že zákon\ns nedodržaním tejto lehoty nespojil žiadne právne dôsledky.\nKrajský súd preto konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vecne a právne správne a\nsprávny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú\nzamietol.\n\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nProti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie žiadajúc jeho zmenu a zrušenie rozhodnutia žalovaného.\nRozsudku krajského súdu vytýkal nedostatočné odôvodnenie a skutočnosť, že sa nevysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu, len opísal názory a vyjadrenia účastníkov konania.\nTvrdil, že obmedzenie jeho vlastníckeho práva vyčlenením parcely č. 2398, na ktorej je cesta\numožňujúca prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve účastníkov 1/ až 6/ ako spoločného opatrenia a\nzariadenia do vlastníctva obce a zriadením vecného bremena v ich prospech nebolo jediným spôsobom,\nktorý by umožňoval prístup. Zdôraznil, že ide o lesné pozemky a v zmysle § 30 ods. 1 zákona o lesoch\nvstup na lesné pozemky patrí každému a nie je naň potrebné žiadne povolenie, teda účastníci 1 až 6/\nmôžu bez obmedzení lesnú cestu využívať, a to aj bez zriadenia vecného bremena.\nŽalobca poukázal na účel zákon č. 330/1991 Zb., konkrétne - zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov\nako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií\na uviedol, že vprípade potreby využitia motorového vozidla na prechod cez predmetné pozemky majú\núčastníci 1/ až 6/ možnosť obrátiť\nsa na príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva a požiadať o udelenie\nvýnimky pre možnosť vstupu a prechodu motorovými vozidlami. Tvrdil, že v rámci konania o\npozemkových úpravách, aj keď sa toto týka lesných pozemkov, dochádza k zriaďovaniu vecných\nbremien, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami zákona o lesoch. Zriadenie vecného bremena tak, ako to\npožadujú účastníci 1/ až 6/ obchádza zákon o lesoch, v zmysle ktorého môže povoliť vstup a prejazd\nmotorovými a nemotorovými vozidlami na lesné pozemky len príslušný orgán štátnej správy lesného\nhospodárstva, t.j. Obvodný lesný úrad.\nŽalobca ďalej poukázal na bod 14 a 15 ZUNP, v zmysle ktorých na základe súhlasu vlastníkov bude v\nrámci nového stavu v opodstatnených prípadoch na trvalých právnych porastoch a lesnej pôde možné\nzriadiť vecné bremeno - právo prechodu a v obvode projektu pozemkových úprav budú zohľadnené\nužívacie pomery v nadväznosti na pôvodné vlastníctvo jednotlivých užívateľov a s prihliadnutím na\nprimeranosť, skutočný stav v prírode, ako aj na cieľ vytvorenia ucelených a tvarovo prijateľných\npozemkov. Žalobca zdôraznil, že na základe uvedených zásad je možné zriadenie vecného bremena\npráva prechodu len v opodstatnených prípadoch a len so súhlasom vlastníkov. Nakoľko v danom prípade\nje prístup k chatke zabezpečený priamo zákonom, nejde o opodstatnený prípad a zároveň v danom\nprípade nebol daný súhlas všetkých vlastníkov so zriadením vecného bremena.\nArgumentoval, že cieľom pozemkových úprav je vytvorenie ucelených a tvarovo prijateľných pozemkov\na teda sceľovanie rozdrobených pozemkov na pozemky tvoriace celok. Cesta, ktorá má prejsť do\nvlastníctva obce Slaská a na ktorej má byť zriadené vecné bremeno, sa nachádza na parcele nového\nstavu č. 2398 susediacej s parcelami nového stavu č. 2399 a 2400, ktoré sú obe vo vlastníctve žalobcu.\nPreto spochybňoval, že by obmedzenie vlastníctva žalobcu bolo vo verejnom záujme. Uviedol, že\nvyhovením námietke účastníkov konania 1/ až 6/ dôjde v rozpore so zákonom č. 330/1991 Zb. k\nrozdeleniu pozemkov a nie k ich sceleniu.\nNamietal i primeranosť pozemkových úprav tvrdiac, že obmedzenie vlastníctva zriadením vecného\nbremena nie je primerané, ani vzhľadom k existencii možnosti prístupu v zmysle zákona o lesoch, no\nani vzhľadom k možnosti prístupu z inej strany katastrálneho územia N. po hlavnej ceste v projekte\npozemkových úprav označenej ako HC-1 (A), HC-1 (B). Táto cesta je v projekte pozemkových úprav\nriešená ako spoločné opatrenie a zariadenie vo vlastníctve obce.\n\nŽalobca zdôrazil, že vlastnícke právo je jedným zo základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej\nrepubliky a jeho obmedzenie zriadením vecného bremena možno realizovať len v nevyhnutnej miere, vo\nverejnom záujme a na základe zákona. V zmysle právnej teórie je verejným záujmom dôležitý záujem\nštátu realizovaný pri výkone verejnej moci, ktorý prevažuje nad oprávneným záujmom fyzickej osoby,\nprináša majetkový prospech alebo iný prospech ostatným fyzickým osobám alebo mnohým z nich a bez\njeho realizácie by mohli vzniknúť rozsiahle alebo nenahraditeľné škody. Obmedzenie vlastníckeho práva\nlen pre zabezpečenie prístupu pre vlastníkov chatky nie je podľa žalobcu obmedzením v nevyhnutnej\nmiere, keďže vlastníci majú umožnený prístup k chatke a ide im len o jeho výslovné skrátenie cez\ninú prístupovú cestu, čo však určite nie je nevyhnutné a čo výrazne obmedzuje vlastníctvo žalobcu.\nZaoberanie sa otázkou, či je obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu v takomto rozsahu potrebné pre\nzabezpečenie prospechu niekoľkých fyzických osôb a či by bez neho došlo k nenahraditeľným škodám,\nbolo podľa žalobcu pri rozhodovaní správnych orgánov opomenuté a ignorované. Podľa žalobcu v\nprípade vlastníkov chatky išlo jednoznačne a preukázateľne o presadzovanie ich individuálneho záujmu,\npotreba verejného záujmu a prospešnosť pre väčšiu skupinu ľudí nebola naplnená a teda nešlo o\nobmedzenie vlastníckeho práva žalobcu vo verejnom záujme.\nŽalobca argumentoval tým, že definícia, ktorá by presne určovala, čo možno považovať za lesnú cestu,\nnie je uvedená v žiadnom zákonnom ustanovení a preto nič nebráni žalobcovi mať vo vlastníctve cestu\nnachádzajúcu sa na predmetných lesných pozemkoch. Jej udržiavanie v stave zodpovedajúcom účelu,\nna ktorý je určená, je vlastníkom cesty preukázateľné. Dodal, že by nebolo hospodárne a ani vo verejnom\nzáujme zvyšovať náklady obce na údržbu pozemných komunikácii, ktoré by ako nový vlastník pozemku\nmusela vynakladať.\nŽalobca spochybňoval i dodržanie jeho procesných práv v správnom konaní, keď KPÚ rozhodol bez\ntoho, aby žalobcovi umožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia ešte pred jeho vydaním (§ 33 ods. 2\nSP). V tejto súvislosti žalobca poukázal i na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 68/1998,\nv zmysle ktorého, ak účastník správneho konania nebol vypočutý ku skutočnostiam tvoriacim predmet\nsprávneho konania a správny orgán ani inými dôkazmi nezistil skutočný stav veci, je to dôvod na zrušenie\nrozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie.\nŽalobca ďalej tvrdil, že žalovaný sa vyporiadal s pochybením KPÚ pri vydávaní rozhodnutia tak, že\nuviedol, že nejde o porušenie procesných práv žalobcu, avšak rozhodnutie bolo vydané bez umožnenia\nžalobcovi vyjadriť sa a zasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov, teda je nezákonné a už aj\npozbavenie procesných práv účastníka konania je samo osebe dôvodom na jeho zrušenie. Vytýkal mu\ni nedostatočné odôvodnenie, keď žalovaný nedal odpoveď na konkrétne argumenty žalobcu. Zároveň\npoukázal na lehoty určené SP na vydanie rozhodnutia, ktoré neboli dodržané. Okrem uvedeného\nžalobca vytýkal žalovanému i nedostatočné odôvodnenie a nevysporiadanie sa s odvolacími dôvodmi\nžalobcu, ktoré spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok\ndôvodov.\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného a účastníkov konania 1/ až 6/ k odvolaniu žalobcu\nA/\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.\nPoukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené\na ktoré by odôvodňovali zmenu či zrušenie rozsudku krajského súdu.\nKu priebehu súdneho konania a k rozsudku krajského súdu vyjadril názor, že konajúci senát v súlade\ns príslušnými ustanoveniami O.s.p. dostatočne preskúmal a posúdil zistený skutkový stav, všetky\n\nrelevantné dôkazy ako aj právnu stránku sporu a vydal rozsudok v súlade so všetkými hmotnoprávnymi\nako aj procesnými normami.\nB/\nÚčastníci konania 1/ až 6/ sa tiež stotožnili s rozsudkom krajského súdu a navrhli ho potvrdiť ako vecne\nsprávny.\nV súvislosti s parc. č. 2398 uviedli, že ide o pozemok, na ktorom je umiestnená cestná komunikácia\n- spevnená lesná cesta a poukázal na § 12 ods. 4 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb., v zmysle\nktorého predmetná parcela tvoriaca cestnú komunikáciu je spoločným zariadením, ktoré slúži vlastníkom\npozemkov v obvode pozemkových úprav na sprístupnenie k nim a preto podľa § 11 ods. 19 tohto zákona\nmá byť priznaná do vlastníctva obce. Dodali, že uvedené obdobne platí aj podľa návrhu ZUNP, v rámci\nktorých sa upravili a vyriešili spoločné a verejné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia obyvateľom obce\nriešeného územia a vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav. Zdôraznili, že zásady boli\nschválené (svoj súhlas prejavili vlastníci 77,80% výmery pozemkov) a ako také sú záväzné a sú súčasťou\ndefinitívneho projektu pozemkových úprav.\nÚčastníci konania nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že cesta vedie len k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve\nžalobcu, pretože bolo zrejmé, že cesta, ktorá sa nachádza na parcele nového stavu č. 2398, je len\nčasťou hlavnej cesty HC-1 vedúcej cez k.ú. N. a k.ú. H. do k.ú. H.. V žiadnom prípade teda nejde o cestu\nvedúcu len k pozemkom žalobcu, nakoľko predmetnú cestu využívajú viacerí občania, nielen obyvatelia\nobce Slaská, na sprístupnenie k svojim novovytvoreným pozemkom.\nVo vzťahu k parcele nového stavu č. 2400 a k zriadeniu vecného bremena práva prechodu cez\nuvedenú parcelu účastníci konania uviedli, že novonavrhovaná parcela č. 2400 bola podľa projektu\npozemkových úprav vo vlastníctve žalobcu. Na uvedenej parcele sa však nachádza chata a stavba\nč. 20 - poľovnícka chatka v podielovom spoluvlastníctve účastníkov 1/ až 6/. Správny orgán svojím\nrozhodnutím nariadil zriadiť vecné bremeno vo forme práva prechodu cez parcelu nového stavu č.\n2400 v znení „právo prechodu v prospech vlastníkov parciel č. 2401/1 a č. 2401/2 v zmysle § 11 ods.\n12 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov“. Takéto zriadenie vecného bremena cez\nnovovytvorenú parcelu č. 2400 bolo v súlade so zákonom a prijatými zásadami pozemkových úprav\na to s ohľadom na hlavný účel pozemkových úprav vyplývajci z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č.\n330/1991 Zb. (racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v súlade s požiadavkami a\npodmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami\npoľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva\na lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka, ako aj s ohľadom na jeden z nosných cieľov\npozemkových úprav, ktorým je o.i. garantované sprístupnenie všetkých nových pozemkov). Dôvodom\npre zriadenie vecného bremena s uvedeným obsahom bola predovšetkým skutočnosť, že prístup k\npredmetným stavbám nebolo možné zabezpečiť iným spôsobom, resp. po inej ceste. Predmetné stavby\nsa nachádzajú totiž na mieste, ktoré je zo všetkých strán obklopené lesným pozemkom tvoriacim\nnovovytvorenú parcelu č. 2400 vo vlastníctve žalobcu. Účastníci konania zdôrazňovali aj praktickú\nstránku veci v tom zmysle, že uvedená lesná cesta - zvážnica predstavuje od hlavnej cesty cca 150m\ndlhý úsek a pokiaľ by správny orgán nezriadil vecné bremeno, situácia by sa značne komplikovala a\nbolo by absolútne nezmyselné a najmä nepraktické, aby bol prístup k predmetným nehnuteľnostiam\nzabezpečený iba v zmysle zákona o lesoch, a to právom vstupu na lesné pozemky, napriek tomu, že\nprístup k nehnuteľnostiam bol zabezpečený už od nepamäti po existujúcej lesnej ceste.\nNa záver zdôraznili, že cieľom napadnutého rozhodnutia nebolo poškodiť vlastnícke právo žalobcu,\nči obmedziť ho nad nevyhnutnú mieru. Avšak vo veci bolo nepochybné, že lesná cesta je v zmysle\n§ 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 326/2005 Z.z. lesný pozemok, ktorý má slúžiť na plnenie funkcií lesa.\nUvedené obmedzenie lesného pozemku za účelom prístupu k nehnuteľnostiam bolo len v nevyhnutnej\nmiere a použije sa len nevyhnutne potrebná výmera uvedeného lesného pozemku. Takýto stav žiadnym\nspôsobom nenaruší celistvosť lesa, neobmedzuje sa využívanie funkcií okolitého lesa, nenarúša sa\nlesné prostredie ani fauna a flóra.\n\nKu žalobcom tvrdenému odňatiu práv v správnom konaní účastníci konania uviedli, že zákon v správnom\nkonaní správnemu orgánu nepredpisuje formu, akou má oboznámenie s podaním odvolania iným\núčastníkom urobiť. Z obsahu spisového materiálu podľa účastníkov 1/ až 6/ vyplynulo, že správny\norgán každému účastníkovi správneho konania doručil list zo dňa 26.4.2011 označený ako „Odstúpenie\nodvolania“, ktorého obsahom bolo oznámenie o podaní odvolania jednotlivých účastníkov správneho\nkonania, ako aj stručný obsah, resp. dôvody odvolania. Vzhľadom k tejto skutočnosti tvrdili, že správny\norgán si splnil svoju povinnosť zakotvenú v § 56 Správneho poriadku a umožnil žalobcovi vyjadriť sa\nk podanému odvolaniu. Dodali, že pokiaľ žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa k odvolaniu, mal\nmožnosť toto právo uplatniť. Možnosť vyjadriť sa k odvolaniu treba pritom chápať ako právo účastníka,\nnie jeho povinnosť. Zdôrazňujeme, že zákon toto právo nekoncipuje ako tzv. odvolaciu odpoveď.\nK namietanému nedodržaniu lehoty na vydanie a doručenie správneho rozhodnutia uviedli, že išlo len\no formálne pochybenie nič nemeniace na skutočnosti, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané súlade\nso zákonom.\n\nIV.\nRozhodnutia a postup správnych orgánov\nNa základe uznesenia Vlády SR č. 526/1995 zo dňa 11.7.1995, v ktorom sa ukladá povinnosť vypracovať\nvo vybraných katastrálnych územiach v dosahu ZSNP a.s., Žiar nad Hronom, projekty pozemkových\núprav, vtedajší Pozemkový úrad v Žiari nad Hronom v zmysle § 7 zákona č. 30/1991 Zb. nariadil prípravné\nkonanie pozemkových úprav v k.ú. N.. Rozhodnutím č. 828/1996-PU zo dňa 14.6.1996 nariadil z dôvodu\nobnovenia alebo zlepšenia funkcie ekologickej stability v územnom systéme podľa § 8 ods. 2 pozemkové\núpravy.\nPo schválení úvodných podkladov podľa § 10 zákona č. 330/1991 Zb. rozhodnutím č. 2004/00093/62 a\ndohodnutých zásad pre umiestnenie nových pozemkov (ZUNP) podľa § 11 ods. 18 zákona, úrad zadal\nvypracovanie projektu pozemkových úprav. Návrh ZUNP bol prerokovaný so združením účastníkov\npozemkových úprav dňa 26.8.2008 a následne boli zásady zverejnené v dňoch 22.9.2008 až 7.10.2008\nna úradnej tabuli v obci Slaská. Naplnením podmienky v zmysle § 11 ods. 23 zákona č. 330/1991 Zb.\no dosiahnutí požadovaného súhlasu účastníkov pozemkových úprav vlastniacich aspoň 2/3 výmery\npozemkov, na ktorých boli nariadené pozemkové úpravy, úrad protokolom zo dňa 18.12.2008 vyhlásil\nZUNP za platné.\nPo vypracovaní projektu pozemkových úprav úrad v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.\ndoručil tento združeniu účastníkov dňa 31.5.2010, zverejnil ho v obci Slaská v dňoch 1.6.2010 až\n1.7.2010 a doručil každému účastníkovi konania výpis z rozdeľovacieho plánu pozostávajúci z výpisu\nnávrhu nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav a z návrhu grafického zobrazenia\numiestnenia nových pozemkov s poučením o možnosti podať námietku v zákonom stanovenej lehote.\nV zákonom stanovenej lehote podali účastníci konania 1/ až 6/ proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo\nforme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu námietku, ktorou namietali, že uplatnenie predloženého\nnávrhu im znemožní prístup k pozemkom registra nového stavu parc. č. 2401/1 a 2401/2 v rozdeľovacom\npláne navrhované do ich spoluvlastníctva a tým aj prístup k rekreačnej chatke súp. č. 20. Namietali\ntiež, že podľa doručeného výpisu im prístup k týmto pozemkom bude umožnený len formou vecného\nbremena a to práva prechodu pešo cez nový pozemok parc. č. 2400 druh pozemku, hoci cez neho vedie\npôvodná cestná komunikácia.\n\nNámietky účastníkov 1/ až 6/ boli prerokované na úrade dňa 21.9.2010. Pri prerokovaní námietky\nžalobca nesúhlasil so zriadením vecného bremena a súhlasil len s uvedením poznámky, že prístup na\npredmetné parcely je možný len na základe ustanovení zákona o lesoch.\nPre rozporné názory účastníkov bola námietka predložená na rozhodnutie KPÚ.\nKPÚ v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2010/00351-1 zo dňa 27.9.2010 podľa § 13 ods. 4 zákona\nč. 330/1991 Zb. nevyhovel námietke namietajúcich proti výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu\npozemkových úprav.\nV odvolacom konaní žalovaný dospel k záveru o dôvodnosti opravného prostriedku účstníkov 1/ až\n6/ a rozhodnutím č. 11823-2/2010-430 zo dňa 20.12.2010 rozhodnutie KPÚ v Banskej Bystrici zo dňa\n27.9.2010 zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie.\nV novom konaní (riadiac sa záväzným názorom žalovaného) KPÚ v Banskej Bystrici rozhodnutím č.\n2010/00351-1 zo dňa 10.3.2011 vyhovel námietke účastníkov 1/ až 6/ a uložil úradu v Žiari nad Hronom\nzabezpečiť vykonanie pozemkových úprav v k.ú. N. tak, že na zabezpečenie prístupu k chatke súp. č.\n20 postavenej na parcele nového stavu č. 2401/2 a 2401/1 v spoluvlastníctve účastníkov 1/ až 6/ vyčlenil\nparcelu č. 2398 ako spoločné opatrenie a zariadenie do vlastníctva obce a zároveň rozhodol o upravení\nšírky parcely č. 2398 zúžením na 7-9 m, čím sa upraví aj výmera okolitých parciel č. 2399 a 2400.\nZároveň KPÚ uložil úradu rozhodnúť aj o zriadení vecného bremena a to práva prechodu cez parcelu\nnového stavu č. 2400 pre vlastníkov parciel 2401/1 a 2401/2, aby bol zabezpečený prístup vlastníkov\nchatky č. 20 po existujúcej lesnej zvážnici.\nProti tomuto rozhodnutiu KPÚ v Banskej Bystrici podali odvolanie žalobca i účastníci konania 1/ až 6/.\nŽalobca namietal, že generálnym určením rozsahu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu,\nt.j. prechodu peši alebo motorovým vozidlom, išiel správny orgán nad rámec zákona. Zriadením vecného\nbremena bez spôsobu určenia prechodu bolo podľa žalobcu v rozpore so zákonom, pretože oprávňuje\nk činnosti, ktorá je zákonom zakázaná bez toho, aby na to boli splnené podmienky.\nV odvolacom konaní žalovaný v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím č. 2404-A/2011-430 zo dňa\n11.7.2011 odvolania žalobcu i účastníkov 1/ až 6/ zamietol a rozhodnutie KPÚ v Banskej Bystrici č.\n2010/00351-1 zo dňa 10.3.2011 potvrdil.\nŽalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že vydané rozhodnutie zabezpečuje dodržanie\nnosného princípu a cieľa, ktorý má na zreteli zákon č. 330/1990 Zb., osobitne z dôvodu dodržania\nprincípu sprístupnenia nových pozemkov v súlade s § 12 ods. 11 uvedeného zákona, v zmysle\nktorého sa rozhodnutím správneho orgánu môžu zriadiť na účel pozemkových úprav iné vecné práva\nk pozemku uvedené v § 151a až 151n a § 602 Občianskeho zákonníka, pričom správny orgán určí\nmieru zohľadnenia ujmy v rozdeľovacom pláne. Žalovaný uviedol, že súčasná právna úprava vecných\nbremien nevymenúva jednotlivé druhy vecných bremien. Z konkrétneho ustanovenia vecného bremena\ntak, ako je v napadnutom rozhodnutí formulované bolo zrejmé, že obsahuje len vecné bremeno prechodu\na žiadne iné právo. Z uvedeného dôvodu patrí oprávnenému len právo prechodu peši cez pozemok\npovinného. Ak výslovne nebolo ustanovené inak, nie je oprávnený z vecného bremena cez pozemok\npovinného jazdiť žiadnym dopravným prostriedkom. Žalovaný dôvodil, že priebeh vecného bremena\nbude vymedzený po existujúcej lesnej zvážnici tak, aby bol zabezpečený prístup vlastníkov chaty súp.\nč. 20 k parcelám RNS číslo 2401/1 a 2401/2, čo technicky upravuje prístup cez pozemok povinného pre\noprávneného takým spôsobom, aby mu čo najlepšie vyhovoval. Tým sa podľa žalovaného nemyslí, že\nmusí byť najkratší, ale to, že pri prechode po ňom a pri vyústení na pozemok oprávneného nemôže byť\nprávo oprávneného ani najmenej obmedzené. Vymedzenie práva prechodu po existujúcej lesnej zvážnici\ncez pozemok povinného z vecného bremena nijako nezasahuje do súkromia vlastníka pozemku.\nV.\n\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 10\nods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,\nodvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo sčasti dôvodné. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 18. marca 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť\ndní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia KPÚ v Banskej Bystrici\nč. 2010/00351-1 zo dňa 10.3.2011 o vyhovení námietke účastníkov konania 1/ až 6/, preto Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami\nžalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného.\nPodľa § 11 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové\nusporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho\na lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a\npodmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami\npoľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a\nlesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.\nPodľa § 11 ods. 18 a 19 zákona č. 330/1991 Zb. obvodný pozemkový úrad prerokuje s vlastníkom\njeho návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov. Podľa výsledkov prerokovaných pravidiel\nuvedených v odsekoch 2 a 3 a podľa schválených všeobecných zásad funkčného usporiadania územia\nv obvode pozemkových úprav a miestnych podmienok obvodný pozemkový úrad dohodne so združením\núčastníkov zásady na umiestnenie nových pozemkov.\nPodľa § 11 ods. 23 zákona č 330/1991 Zb. zásady na umiestnenie nových pozemkov sú platné, ak s\nnimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené\nalebo nariadené pozemkové úpravy. Zásady sa zverejnia verejnou vyhláškou a doručia známym\nvlastníkom do vlastných rúk. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka\nje neopodstatnená.\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného vyplynulo, že\nžalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného tvrdiac, že toto zasahuje do jeho práv v rozpore so\nzákonom a schválenými ZUNP a v konaní mu predchádzajúcom neboli dodržané všetky jeho procesné\npráva.\nV konaní o pozemkových úpravách v k.ú. obce N. boli v súlade s vyššie citovanými zákonnými\nustanoveniami schválené zásady pre umiestnenie nových pozemkov (ZUNP). Schválené boli súhlasom\nvlastníkov 77,80% výmery pozemkov, teda viac ako 2/3 zákonom požadovanou väčšinou. Takto riadne\na v súlade so zákonom schválené ZUNP sú súčasťou projektu pozemkových úprav a po schválení sú\nzáväzné.\nV zmysle bodu č. 14 schválených ZUNP na základe súhlasu vlastníkov bude v rámci nového stavu v\nopodstatnených prípadoch na trvalých trávnatých porastoch a lesnej pôde možné zriadiť vecné bremeno\n- právo prechodu.\n\nŽalobca o.i. v žalobe, ako aj v odvolaní poukazujúc na body 14 a 15 ZUNP namietal a spochybňoval\nich dodržanie, pretože zriadenie vecného bremena práva prechodu bolo možné v zmysle ZUNP len v\nopodstatnených prípadoch a len so súhlasom vlastníkov, ktorý však v tomto prípade daný nebol. K tejto\nnámietke nezaujal žiadne stanovisko vo svojom vyjadrení k žalobe ani k odvolaniu žalobcu žalovaný a\ndokonca námietku nechal bez povšimnutia aj súd prvého stupňa.\nV tomto konaní preskúmavanom rozhodnutí žalovaný len konštatoval, že žalobca pri prerokovaní\nnámietky nesúhlasil so zriadením vecného bremena a súhlasil len s uvedením poznámky, že prístup na\npredmetné parcely je možný len na základe ustanovení zákona o lesoch.\nNajvyšší súd si v súvislosti so vznesenou námietkou žalobcu vyžiadal vyjadrenie KPÚ v Banskej\nBystrici, ktorý v liste zo dňa 24.2.2014 uviedol, že „...pre bod č. 14 zásad pre umiestnenie pozemkov\nsa vyžaduje osobitný súhlas vlastníkov. Súhlas vlastníkov so zriadením vecného bremena nebol daný,\nale vlastníkom pozemku bol doručený výpis z návrhu registra nového stavu s poznámkou o zriadení\nvecného bremena s poučením o možnosti podať na Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom proti\nprojektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovačieho plánu námietky v lehote do 30 dní odo dňa ich\ndoručenia...“.\nZ uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že záväzný postup vyplývajúci z riadne schválených ZUNP, na ktoré\nsa v súvislosti s ďalšími bodmi žaloby a odvolania odvolával aj žalovaný, nebol pri zriadení vecného\nbremena spočívajúceho v práve prechodu dodržaný. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel odvolací\nsúd k záveru, že žalovaný sa v preskúmavanom správnom rozhodnutí nezaoberal dostatočne naplnením\npredpokladov pre zriadenie vecného bremena tak, ako vyplývajú zo schválených ZUNP. Nemožno\nnahradiť vlastníkmi riadne schválený postup a predpoklady pre zriadenie vecného bremena k pozemku\nlen tvrdením, že žalobca mohol podať námietku proti výpisu z návrhu registra nového stavu s poznámkou\no zriadení vecného bremena.\nĎalšie odvolacie dôvody žalobcu však Najvyšší súd nepovažoval za dôvodné. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu bolo nesporným, že v predmetnej lesnej ceste išlo o spoločné zariadenie slúžiace všetkým\nvlastníkom v obvode pozemkových úprav v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. Zároveň v\nsúlade s riadne schválenými a teda platnými a záväznými ZUNP, ako aj v súlade s ustanovením § 11\nods. 19 zákona č. 330/1991 Zb. sa malo vlastníctvo k takémuto zariadeniu previezť na obec. Náhradou\nza uvedené prevedenie vlastníckeho práva (resp. obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu) bolo vecné\nplnenie obce Slaská - a to správa a údržba uvedenej cesty.\nNemožno preto dať za pravdu žalobcovi, že došlo de facto k vyvlastneniu jeho pozemku bez náhrady\na v rozpore so zákonmi i ústavou.\nV súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa e-mailovej komunikácie úradu s RKC o nesúhlase RKC\ns bodom 31 ZUNP, odvolací súd zdôrazňuje, že RKC už nie je účastníkom konania, nebolo vydané\nrozhodnutie o údajnej námietke a ZUNP boli riadne schválené tak, ako to bolo uvedené vyššie - teda že\nspoločné zariadenia (lesné cesty) budú prevedené do vlastníctva obce.\nŽalobcom navrhovaná aplikácia ustanovení zákona o lesoch v danom prípade neprichádzala do úvahy\npráve vzhľadom na znenie zákona č. 330/1991 Zb. a na riadne schválené ZUNP, podľa ktorých\nsa spoločné zariadenie prevedie za náhradu do vlastníctva obce. ZUNP ani zákon v tomto prípade\nnepripustili alternatívny postup, napr. aplikáciu zákona o lesoch, ale výslovne upravili postup, ktorý bol\nv danej veci aj dodržaný.\nK námietke žalobcu o porušení jeho procesných práv spočívajúcom v tom, že mu nebolo umožnené\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia KPÚ, odvolací súd uvádza, že správny\norgán žalobcovi doručil každé rozhodnutie nachádzajúce sa v spisovom materiáli žalovaného, žalobca\n\nmal k dispozícii návrh projektu a bol oboznámený aj so ZUNP, teda v čase rozhodovania KPÚ mal k\ndispozícii všetky podklady, z ktorých správny orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na podklade vyššie uvedených zistení považoval rozhodnutie\nsprávneho orgánu za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.)\na preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nPodľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že v konaní úspešnému\nžalobcovi priznal ich náhradu vo výške 816,98 € podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu, v zmysle\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“). Trovy konania tvoria trovy právneho\nzastúpenia vo výške 684,98 € a iné trovy konania vo výške 132 €. Účastníkom konania náhradu trov\nkonania nepriznal, nakoľko v konaní neboli úspešní.\nTrovy právneho zastúpenia pozostávajú:\n- z odmeny za 5 úkonov právnej služby\n1. prevzatie a príprava zastúpenia 24.3.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl.)\n\n123,50 €\n\n2. podanie žaloby 8.9.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl.)\n123,50 €\n3. písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného 2.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl.)\n127,16 €\n4. účasť na pojednávaní pred krajským súdom dňa 8.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl.)\n\n127,16 €\n\n5. účasť na pojednávaní pred krajským súdom, vyhlásenie rozsudku 15.11.2012 (§ 14 ods. 5 písm. b)\nvyhl.)\n31,79 €\n- k nim prislúchajúcich režijných paušálov (§ 16 ods. 3 vyhl.) 2 x 7,41 €, 3 x 7,63 €\n37,71 €\n- DPH 20%\nSpolu:\n\n114,16 €\n684,98 €\n\nIné trovy konania pozostávajú:\n- z náhrady za súdny poplatok\n1. za podanie žaloby\n2. za podanie odvolania\nSpolu:\n\n132 €\n\n66 €\n66 €\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}