Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/12/2013 z 17. 2. 2014 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. februára 2014, sp. zn. 1Sžr/12/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201502.1 Najvyšší súd | 1Sžr/12/2013 | ECLI:SK:NSSR:2014:1011201502.1 | 2014-02-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 12 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb788107-3620-49a6-be8d-0148b88a39d8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201502.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžr/12/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201502
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1011201502.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca
PhD. a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu:
UNOLES, s.r.o., so sídlom Zlatovská 2211, Trenčín, právne zastúpeného AK SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, za účasti: Pozemkové
spoločenstvo poľnohospodárskych a lesných pozemkov urbárnikov obce Slaská, právne zastúpeného
AK ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 2404/2011-430 zo dňa 11.7.2011, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1S/168/2011-57 zo dňa 15.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/168/2011-57 zo dňa
15.11.2012 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi ani účastníkovi konania Pozemkové spoločenstvo poľnohospodárskych a lesných pozemkov
urbárnikov obce Slaská náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal prekúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2404/2011-430 zo dňa
11.7.2011 o potvrdení prvostupňového rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Banskej Bysrici
č. 201000351-2 zo dňa 10.3.2011 o vyhovení námietke účastníka konania Pozemkového spoločenstva
poľnohospodárskych a lesných pozemkov urbárnikov obce Slaská (ďalej len „PS“) a vyčlenení parcely
nového stavu č. 2398 ako spoločného zariadenia a opatrenia do vlastníctva obce, v konaní podľa
zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných
pozemkových úpravách, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi
ich náhradu nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správnych orgánov
a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu
zákona.



Krajský súd uviedol, že nebolo sporné, že parcela RNS č. 2398 s vybudovanou cestou tvorí prístupovú
komunikáciu k parcele RNS č. 2401/1 s výmerou 332 m2 (druh pozemku - zastavaná plocha a
nádvorie) a k parcele RNS č. 2401/2 s výmerou 66 m2 (druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie
- pozemok, na ktorom sa nachádza poľovnícka chatka súpisné č. 20), ktoré sú v spoluvlastníctve
fyzických osôb evidovaných na LV č. XX, k.ú. X.. Krajský súd nedal za pravdu žalobcovi v tom, že
pozemky, ku ktorým umožňuje prístup cesta na parcele RNS č. 2398, sú len vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, nakoľko prístupová cesta zabezpečuje prístup k priľahlým pozemkom, pod ktorými je treba
rozumieť aj vzdialenejšie pozemky a právo prechodu je potrebné zabezpečiť tak, aby vlastník stavby, či
pozemku mal prístup k svojim nehnuteľnostiam. Podľa názoru súdu schválené ZUNP upravili spoločné
zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia obyvateľom obce riešeného územia a vlastníkom pozemkov v
obvode pozemkových úprav tak, že pozemky, na ktorých sa nachádzajú spoločné zariadenia a opatrenia,
sú vo vlastníctve obce.

Námietku žalobcu o porušení jeho procesných práv v správnom konaní krajský súd nepovažoval za
dôvodnú, nakoľko z obsahu administratívneho spisu bolo nesporné, že procesné práva žalobcu ako
účastníka konania v správnom konaní neboli porušené. Návrh ZUNP bol prerokovaný so združením
účastníkov pozemkových úprav už dňa 26.8.2008 a následne boli tieto zverejnené dňa 22.9.2008 -
7.10.2008 na úradnej tabuli v obci Slaská. Ostatní známi vlastníci boli oboznámení listom zo dňa
16.9.2008. V tomto prípade došlo k naplneniu podmienky zakotvenej v ust. § 11 ods. 23 zákona č.
330/1991 Zb., keď ZUNP sú platné, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej 2/3 výmery
pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy a keď za súhlas sa považuje
aj to, ak vlastník nepodá námietku, resp. námietka nebola opodstatnená. Krajský súd poukázal na to,
že na konanie príslušný Obvodný pozemkový úrad Žiar nad Hronom (ďalej len „úrad“) protokolom o
vyhodnotení stanovísk účastníkov konania k návrhu ZUNP projektu pozemkových úprav v k.ú. X. vyhlásil
ZUNP zverejnené na úradnej tabuli úradu. Následne po vypracovaní projektu pozemkových úprav úrad
v zmysle ust. § 13 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. doručil tento združeniu účastníkov dňa 31.5.2010
a opätovne ho zverejnil v obci Slaská v dňoch 1.6.2010 - 1.7.2010 a každému známemu účastníkovi
konania doručil výpis z rozdeľovacieho plánu, proti ktorému mohli byť podané námietky.

V súvislosti s námietkou žalobcu o nerešpektovaní lehôt pre rozhodnutie podľa § 49 zákona o správnom
konaní (ďalej len „SP“) dal krajský súd žalobcovi za pravdu v tom, že napadnuté rozhodnutie mu bolo
doručené po uplynutí 60-dňovej lehoty, no zároveň zdôraznil, že zákon s nedodržaním tejto lehoty
nespája žiadne právne dôsledky.

Krajský súd preto konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vecne a právne správne a
správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

II.

Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie žiadajúc jeho zmenu a zrušenie rozhodnutia žalovaného.

Rozsudku krajského súdu vytýkal nedostatočné odôvodnenie a skutočnosť, že sa nevysporiadal so
všetkými námietkami žalobcu, len opísal názory a vyjadrenia účastníkov konania.

Žalovanému zase vytýkal, že neurobil a v rozpore so zákonom č. 330/1991 Zb. neskúmal naplnenie
potreby verejného záujmu pri vyhovení námietke. Tvrdil, že spoločné zariadenie a opatrenie - v tomto
prípade cesta na parcele nového stavu č. 2398 - má slúžiť na zabezpečenie sprístupnenia pozemkov
a stavieb, ku ktorým táto vedie. Podľa katastrálnej mapy však vedie cesta len k pozemkom, ktoré sú
vo vlastníctve žalobcu. V okolí spomínanej parcely sa nenachádzajú žiadne pozemky, ktoré by boli
vo vlastníctve iných osôb. Z rozhodnutia žalovaného podľa názoru žalobcu nevyplýva, komu majú
byť pozemky sprístupňované. PS má vo vlastníctve pozemky, ku ktorým nevedie cesta na parcele



nového stavu č. 2398 a ktoré nie je možné sprístupniť touto cestou, keďže sa nachádzajú na inej
strane katastrálneho územia a preto žalovanému nebol zrejmé ani priamy faktický záujem PS na podaní
námietky, resp. na sprístupnení pozemkov všetkým vlastníkom na miestach, kde žiadne pozemky
nevlastní. Tvrdil, že nijakým spôsobom neboli dotknuté práva ani právom chránené záujmy PS, keďže
tu neexistovl žiadny jeho priamy faktický záujem. Na podporu tohto názoru žalobca poukázal na
námietku podanú pôvodným vlastníkom pozemkov - Rímskokatolíckou cirkvou, Biskupstvom Banská
dňa 9.10.2008. RKC vo svojej námietke nesúhlasila s bodom 31 zásad pre umiestnenie nových
pozemkov, ktorá upravuje prechod parcely nového stavu č. 2398, na ktorej sa nachádza cesta, do
vlastníctva obce, čo dôvodila opätovne neexistenciou iných vlastníkov v okolí cesty a tým, že po oboch
stranách parcely sa nachádzajú lesné pozemky, ktoré boli vo vlastníctve RKC. Námietke RKC pritom
úrad vyhovel, čo vyjadril v elektronickej (mailovej) komunikácii s RKC dňa 19.11.2008, z ktorej vyplynulo,
že úrad navrhol ponechanie cesty vo vlastníctve RKC.

Žalobca zdôrazil, že vlastnícke právo je jedným zo základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej
republiky a jeho obmedzenie vyčlenením parcely nového stavu č. 2398 z vlastníctva žalobcu do
vlastníctva obce je fakticky vyvlastnením. Vyvlastnenie však možno realizovať len v nevyhnutnej
miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. V zmysle právnej teórie je
verejným záujmom dôležitý záujem štátu realizovaný pri výkone verejnej moci, ktorý prevažuje nad
oprávneným záujmom fyzickej osoby, prináša majetkový prospech alebo iný prospech ostatným fyzickým
osobám alebo mnohým z nich a bez jeho realizácie by mohli vzniknúť rozsiahle alebo nenahraditeľné
škody. Záujem PS na vyčlenení parcely nového stavu č. 2398 do vlastníctva obce nemožno podľa
žalobcu považovať za verejný záujem v zmysle uvedenej definície. V tomto prípade ide podľa žalobcu
len o záujem PS, ktorý nie je záujmom verejným. Žalovaný preto podľa názoru žalobcu vydaním
preskúmavaného rozhodnutia porušil zákon, keď vyčlenením parcely nového stavu č. 2398 konal
v rozpore s Ústavou a so zákonmi a neskúmal naplnenie podmienok stanovených čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky. Nemožno hovoriť o vyvlastnení v nevyhnutnej miere a zdôvodňovať rozhodnutie
zabezpečením prístupu k novovytvoreným pozemkom pre všetkých vlastníkov, ak nebola preukázaná
existencia iných vlastníkov, ktorým by bolo potrebné zabezpečiť prístup k ich pozemkom. Jedinými
existujúcimi pozemkami, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu a v blízkosti ktorých sa nachádza cesta
parcely nového stavu č. 2398, sú parcely nového stavu č. 2401/1 a 2401/2, ktorých celková výmera je
398 m2 a ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve Ing. U. Q., Mgr. Q. P., N. C., Ing. P. M., P. P. a Ing. Q. P..
Pre zabezpečenie ich prístupu k predmetným parcelám bolo nutné poukázať aj na iné možnosti postupu,
ktoré nezasahujú a neobmedzujú práva iných subjektov a to aplikáciou ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o
lesoch, ktorý garantuje vstup na lesné pozemky každému. Právo na vstup na lesné pozemky má každý, a
to bez ohľadu na vlastníka uvedenej parcely. Zároveň pri vstupe na lesné pozemky motorovým vozidlom
je nutné bez ohľadu na vlastníka lesného pozemku požiadať o udelenie výnimky príslušný lesný úrad.
Právny režim vzťahujúci sa na lesné pozemky zostáva zachovaný, a to v prípade vlastníctva lesného
pozemku žalobcom či obcou Slaská. Preto žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za absolútne
nelogické a nezrozumiteľné.

Ďalej žalobca poukázal na cieľ pozemkových úprav, ktorým je o.i. vytvorenie ucelených a tvarovo
prijateľných pozemkov, teda sceľovanie rozdrobených pozemkov na pozemky tvoriace celok.
Rozhodnutie žalovaného bolo však v rozpore s týmto cieľom, nakoľko aplikovaním stavu, ktorý vyplýva
z rozhodnutia, dôjde k rozdeleniu pozemkov žalobcu a nie k ich sceleniu.

Žalobca uviedol, že pred vydaním rozhodnutia bolo zo strany žalovaného nutné posúdiť, aké bude
finančné zaťaženie obce pri údržbe uvedenej cesty a zároveň posúdiť, či bude takáto náhrada
primeranou. Podľa žalobcu nebolo preukázané, že by bolo v záujme obyvateľov obce Slaská, aby sa
uvedená lesná cesta stala majetkom obce a aby obec musela zo svojho rozpočtu každoročne vyčleňovať
finančné prostriedky slúžiace na údržbu lesnej cesty. Zároveň zdôraznil, že cesta je v najväčšej miere
využívaná žalobcom a teda nie obcou Slaská, ani jej obyvateľmi. Údržba lesnej cesty žalobcom a teda
aj ponechanie tejto parcely v jeho vlastníctve, by pre obec Slaská bolo výhodnejšou alternatívou.

Žalobca spochybňoval i dodržanie jeho procesných práv v správnom konaní, keď KPÚ rozhodol bez
toho, aby žalobcovi umožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia ešte pred jeho vydaním (§ 33 ods. 2



SP). V tejto súvislosti žalobca poukázal i na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 68/1998,
v zmysle ktorého, ak účastník správneho konania nebol vypočutý ku skutočnostiam tvoriacim predmet
správneho konania a správny orgán ani inými dôkazmi nezistil skutočný stav veci, je to dôvod na zrušenie
rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný sa vyporiadal s pochybením KPÚ pri vydávaní rozhodnutia tak, že
uviedol, že nejde o porušenie procesných práv žalobcu, avšak rozhodnutie bolo vydané bez umožnenia
žalobcovi vyjadriť sa a zasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov, teda je nezákonné a už
aj pozbavenie procesných práv účastníka konania je samo osebe dôvodom na jeho zrušenie. Zároveň
poukázal na lehoty určené SP na vydanie rozhodnutia, ktoré neboli dodržané. Okrem uvedeného
žalobca vytýkal žalovaného i nedostatočné odôvodnenie a nevysporiadanie sa s odvolacími dôvodmi
žalobcu, ktoré spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok
dôvodov.

III.

Stručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného a účastníka konania PS k odvolaniu žalobcu

A/

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti ani
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a ktoré by odôvodňovali zmenu, či zrušenie rozsudku krajského
súdu. Žalobca v odvolaní okrem iného tvrdil, že žalovaný v rozpore so samotným zákonom č. 330/1991
Zb. neskúmal naplnenie potreby verejného záujmu pri vyhovení námietke, ďalej že rozhodol v rozpore
so základnými zásadami pre umiestnenie nových pozemkov, neskúmal pri tom skutkový stav veci a
následne vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil a preukázal skutočný stav veci, ani sa
nezaoberal tvrdeniami žalobcu a nezaujal k nim stanovisko, výsledkom čoho mala byť podľa žalobcu
nepreskúmateľnosť a absolútna nezrozumiteľnosť rozhodnutia, ktoré zasahuje do práv a právom
chránených záujmov žalobcu v neprimeranej miere. Podľa žalovaného tieto, ani ďalšie skutočnosti, ktoré
žalobca v odvolaní uviedol nemožno považovať za nové, keďže v prejednávanej veci boli už žalobcom
uplatnené a žalovaný sa k nim už vyjadril.

K priebehu súdneho konania a k rozsudku krajského súdu vyjadril názor, že konajúci senát v súlade
s príslušnými ustanoveniami O.s.p. dostatočne preskúmal a posúdil zistený skutkový stav, všetky
relevantné dôkazy, ako aj právnu stránku sporu a vydal rozsudok v súlade so všetkými hmotnoprávnymi,
ako aj procesnými normami.

B/

Účastník konania PS sa tiež stotožnil s rozsudkom krajského súdu a navrhol ho potvrdiť ako vecne
správny.

K odvolacej námietke žalobcu, že obmedzenie jeho vlastníckeho práva vyčlenením parcely č. 2398 ako
spoločného zariadenia a opatrenia do vlastníctva Obce Slaská a zriadenie vecného bremena v prospech
vlastníkov parciel č. 2401/1 a č. 2401/2 nebol jediným spôsobom, ktorý by umožnil prístup k predmetným
parcelám, poukazujúc pritom na § 30 ods. l zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, v zmysle ktorého má každý
právo vstupovať na lesné pozemky, účastník konania poukázal jednak na základný cieľ pozemkových
úprav, ktorým je garancia sprístupnenia všetkých nových pozemkov a jednak na schválené zásady pre
umiestnenie nových pozemkov.



Účastník k parc. č. 2398 uviedol, že ide o pozemok, na ktorom je umiestnená cestná komunikácia
- spevnená lesná cesta a poukázal na § 12 ods. 4 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb., v zmysle
ktorého predmetná parcela tvoriaca cestnú komunikáciu je spoločným zariadením, ktoré slúži vlastníkom
pozemkov v obvode pozemkových úprav na sprístupnenie k nim a preto podľa § 11 ods. 19 tohto zákona
má byť priznaná do vlastníctva obce. Dodal, že uvedené obdobne platí aj podľa návrhu ZUNP, v rámci
ktorých sa upravili a vyriešili spoločné a verejné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia obyvateľom obce
riešeného územia a vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav. Zdôraznil, že zásady boli
schválené (svoj súhlas prejavili vlastníci 77,80% výmery pozemkov) a ako také sú záväzné a sú súčasťou
definitívneho projektu pozemkových úprav.

Účastník konania nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že cesta vedie len k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve
žalobcu, pretože je zrejmé, že hlavná cesta, ktorá sa nachádza na parcele nového stavu č. 2398 je len
časťou hlavnej cesty HC-1 vedúcej cez k.ú. X. a k.ú. O. do k.ú. O.. V žiadnom prípade teda nejde o cestu
vedúcu len k pozemkom žalobcu, nakoľko predmetnú cestu využívajú viacerí občania, nielen obyvatelia
obce Slaská, na sprístupnenie k svojim novovytvoreným pozemkom.

Vo vzťahu k parcele nového stavu č. 2400 a k zriadeniu vecného bremena práva prechodu cez
uvedenú parcelu účastník konania uviedol, že novonavrhovaná parcela č. 2400 bola podľa projektu
pozemkových úprav vo vlastníctve žalobcu. Na uvedenej parcele sa však nachádza chata a stavba č.
20 - poľovnícka chatka v podielovom spoluvlastníctve viacerých fyzických osôb. Správny orgán svojím
rozhodnutím nariadil zriadiť vecné bremeno vo forme práva prechodu cez parcelu nového stavu č. 2400
v znení „právo prechodu v prospech vlastníkov parciel č. 2401/1 a č. 2401/2 v zmysle § 11 ods. 12
zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov“. Podľa PS bolo zriadenie vecného bremena
cez novovytvorenú parcelu č. 2400 v súlade so zákonom a prijatými zásadami pozemkových úprav
a to s ohľadom na hlavný účel pozemkových úprav vyplývajci z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č.
330/1991 Zb. (racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v súlade s požiadavkami a
podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami
poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka, ako aj s ohľadom na jeden z nosných cieľov
pozemkových úprav, ktorým je o.i. garantované sprístupnenie všetkých nových pozemkov. Dôvodom
pre zriadenie vecného bremena s uvedeným obsahom bola predovšetkým skutočnosť, že prístup k
predmetným stavbám nebolo možné zabezpečiť iným spôsobom, resp. po inej ceste. Predmetné stavby
sa nachádzajú totiž na mieste, ktoré je zo všetkých strán obklopené lesným pozemkom tvoriacim
novovytvorenú parcelu č. 2400 vo vlastníctve žalobcu. Účastník konania zdôrazňoval aj praktickú
stránku veci v tom zmysle, že uvedená lesná cesta - zvážnica predstavuje od hlavnej cesty cca 150
m dlhý úsek a pokiaľ by správny orgán nezriadil vecné bremeno, situácia by sa značne komplikovala
a bolo by absolútne nezmyselné a najmä nepraktické, aby bol prístup k predmetným nehnuteľnostiam
zabezpečený iba v zmysle zákona o lesoch, a to právom vstupu na lesné pozemky, napriek tomu, že
prístup k nehnuteľnostiam bol zabezpečený už od nepamäti po existujúcej lesnej ceste.

Na záver zdôraznil, že cieľom napadnutého rozhodnutia nebolo poškodiť vlastnícke právo žalobcu, či
obmedziť ho nad nevyhnutnú mieru. Avšak vo veci bolo nepochybné, že lesná cesta je v zmysle §
3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 326/2005 Z.z. lesný pozemok, ktorý má slúžiť na plnenie funkcií lesa.
Uvedené obmedzenie lesného pozemku za účelom prístupu k nehnuteľnostiam je len v nevyhnutnej
miere a použije sa len nevyhnutne potrebná výmera uvedeného lesného pozemku. Takýto stav žiadnym
spôsobom nenaruší celistvosť lesa, neobmedzuje sa využívanie funkcií okolitého lesa, nenarúša sa
lesné prostredie ani fauna a flóra.

Ku žalobcom tvrdenému odňatiu práv v správnom konaní účastník konania uviedol, že správny
orgán práva žalobcu neporušil, dal mu možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia ku všetkým
skutočnostiam súvisiacim so získavaním podkladov pre rozhodnutie, zo spisu tiež vyplynulo, že správny
orgán na každom stupni žalobcovi doručil každé jedno rozhodnutie, teda že podklady, z ktorých správny
orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal, boli v čase pred vydaním rozhodnutia žalobcovi známe.

IV.



Rozhodnutia a postup správnych orgánov

Na základe uznesenia Vlády SR č. 526/1995 zo dňa 11.7.1995, v ktorom sa ukladá povinnosť vypracovať
vo vybraných katastrálnych územiach v dosahu ZSNP a.s., Žiar nad Hronom, projekty pozemkových
úprav, vtedajší Pozemkový úrad v Žiari nad Hronom v zmysle § 7 zákona č. 30/1991 Zb. nariadil prípravné
konanie pozemkových úprav v k.ú. X.. Rozhodnutím č. 828/1996-PU zo dňa 14.6.1996 nariadil z dôvodu
obnovenia alebo zlepšenia funkcie ekologickej stability v územnom systéme podľa § 8 ods. 2 pozemkové
úpravy.

Po schválení úvodných podkladov podľa § 10 zákona č. 330/1991 Zb. rozhodnutím č. 2004/00093/62 a
dohodnutých zásad pre umiestnenie nových pozemkov (ďalej len „ZUNP“) podľa § 11 ods. 18 zákona,
úrad zadal vypracovanie projektu pozemkových úprav. Návrh ZUNP bol prerokovaný so združením
účastníkov pozemkových úprav dňa 26.8.2008 a následne boli zásady zverejnené v dňoch 22.9.2008
až 7.10.2008 na úradnej tabuli v obci Slaská. Naplnením podmienky v zmysle § 11 ods. 23 zákona č.
330/1991 Zb. o dosiahnutí požadovaného súhlasu účastníkov pozemkových úprav vlastniacich aspoň
2/3 výmery pozemkov, na ktorých boli nariadené pozemkové úpravy, úrad protokolom zo dňa 18.12.2008
vyhlásil ZUNP za platné.

Po vypracovaní projektu pozemkových úprav úrad v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.
doručil tento združeniu účastníkov dňa 31.5.2010, zverejnil ho v obci Slaská v dňoch 1.6.2010 až
1.7.2010 a doručil každému účastníkovi konania výpis z rozdeľovacieho plánu pozostávajúci z výpisu
návrhu nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav a z návrhu grafického zobrazenia
umiestnenia nových pozemkov s poučením o možnosti podať námietku v zákonom stanovenej lehote.

Námietku týkajúcu sa lesnej cesty na parc. nového stavu č. 2398 vznieslo PS. O námietke rozhodol
KPÚ v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2010/00351-2 zo dňa 27.9.2010 tak, že námietku vyhodnotil
ako nedôvodnú. V odvolacom konaní žalovaný dospel k záveru o dôvodnosti opravného prostriedku
a rozhodnutím č. 11823-1/2010-430 zo dňa 20.12.2010 rozhodnutie KPÚ v Banskej Bystrici zo dňa
27.9.2010 zrušilo a vrátilo mu na ďalšie konanie.

V novom konaní KPÚ v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 210/00351-2 zo dňa 10.3.2011 vyhovel námietke
podanej PS výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu
pozemkových úprav v k.ú. X. a uložil úradu v Žiari nad Hronom zabezpečiť vykonanie zmeny projektu
pozemkových úprav tak, že parcela RNS č. 2398 sa vyčlení ako spoločné zariadenie a opatrenie do
vlastníctva obce s tým, že sa upraví jej navrhovaná šírka, čím sa zmení jej výmera z 31.206 m2 na cca
16.000 m2. Na spoločné zariadenie a opatrenie na parcelu č. 2398 sa malo v zmysle schválených ZUNP
prednostne využiť vlastníctvo štátu a obce, čím sa mal minimalizovať dopad na vlastníctvo žalobcu.

Proti tomuto rozhodnutiu KPÚ v Banskej Bystrici podal odvolanie žalobca. V odvolacom konaní žalovaný
v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím č. 2404/2011-430 zo dňa 11.7.2011 odvolanie žalobcu
zamietol a rozhodnutie KPÚ v Banskej Bystrici č. 201000351-2 zo dňa 10.3.2011 potvrdil.

Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že pozemkové úpravy zabezpečujú dodržanie
nosného princípu a cieľa, ktorý má na zreteli zákon č. 330/1991 Zb. Poukázal na dodržanie princípu
spoluúčasti každého účastníka konania znášať potrebu pozemkov na spoločné zariadenia a opatrenia
podľa pomeru ich nárokov na vyrovnanie k výmere všetkých pozemkov v obvode pozemkových úprav,
obsiahnutého v § 11 ods. 8 zákona č. 330/1991, ako aj na potrebu a nevyhnutnosť využitia súčasných a
zriaďovania nových zariadení a opatrení slúžiacich verejným alebo spoločným hospodárskym záujmom
všetkých účastníkov konania. Dôvodil, že parcela č. 2398 s vybudovanou cestou tvorí prístupovú
komunikáciu k parcele č. 2401/1 a 2401/2, nakoľko na príslušnom pozemku sa nachádza poľovnícka
chata so súpisným č. 20. K argumentácii odvolateľa (v tomto konaní žalobcu) o tom, že pozemky, ku
ktorým umožňuje prístup cesta na parcele č. 2398 boli výlučne vo vlastníctve odvolateľa uviedol, že
táto je irelevantnou, pretože cesta zabezpečuje prístup k priľahlým pozemkom, pod ktorými je treba
rozumieť i vzdialenejšie pozemky, ak právo prechodu je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak,



aby vlastník stavby alebo pozemku mal prístup k svojim nehnuteľnostiam. Odvolací orgán sa nestotožnil
ani s argumentáciou odvolateľa o porušení jeho procesných práv, keďže mu podklady, z ktorých správny
orgán vychádzal, boli ako účastníkovi konania známe už pri rozhodovaní vo veci odvolania PS voči
rozhodnutiu č. 11823-1/2010-430 zo dňa 20.12.2010.

V.

Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 18. februára 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť
dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia KPÚ v Banskej Bystrici
č. 210/00351-2 zo dňa 10.3.2011 o vyhovení námietke účastníka konania PS, preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami
žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa riadne zaoberal námietkami
žalobcu a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonom a dôvody žaloby neboli relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie
žalovaného potvrdil, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní
považoval postup žalovaného, ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za
správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové
usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho
a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a
podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami
poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.

Podľa § 11 ods. 18 a 19 zákona č. 330/1991 Zb. obvodný pozemkový úrad prerokuje s vlastníkom
jeho návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov. Podľa výsledkov prerokovaných pravidiel
uvedených v odsekoch 2 a 3 a podľa schválených všeobecných zásad funkčného usporiadania územia
v obvode pozemkových úprav a miestnych podmienok obvodný pozemkový úrad dohodne so združením
účastníkov zásady na umiestnenie nových pozemkov.

Vlastníctvo k pozemkom, na ktorých sú umiestnené spoločné zariadenia a opatrenia, okrem pozemkov
uvedených v odseku 21, nadobudne obec, v ktorej obvode sa pozemky nachádzajú, za náhradu. Za
náhradu sa považuje aj vecné plnenie vo forme správy a údržby spoločných zariadení a opatrení.

Podľa § 11 ods. 23 zákona č 330/1991 Zb. zásady na umiestnenie nových pozemkov sú platné, ak s
nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené
alebo nariadené pozemkové úpravy. Zásady sa zverejnia verejnou vyhláškou a doručia známym



vlastníkom do vlastných rúk. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka
je neopodstatnená.

Podľa § 12 ods. 4 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb. spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia
vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav, sú cestné komunikácie (poľné cesty a lesné cesty)
slúžiace na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby (mosty, priepusty, železničné priecestia a pod.).

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného vyplynulo, že
žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného tvrdiac, že toto zasahuje do jeho práv v rozpore
so zákonom a v konaní mu predchádzajúcom neboli dodržané všetky jeho procesné práva.

V konaní o pozemkových úpravách v k.ú. obce X. boli v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami schválené zásady pre umiestnenie nových pozemkov (ZUNP). Schválené boli súhlasom
vlastníkov 77,80% výmery pozemkov, teda viac ako 2/3 zákonom požadovanou väčšinou. Takto riadne
a v súlade so zákonom schválené ZUNP sú súčasťou projektu pozemkových úprav a po schválení sú
záväzné.

V zmysle bodu č. 31 schválených ZUNP pozemok, na ktorom sú umiestnené spoločné zariadenia a
opatrenia, sú vo vlastníctve obce. Opatrenia spoločného zariadenia a to hlavnej cesty HC-1 sa v rámci
zásad pre umiestnenie nových pozemkov vyriešili nasledovným tak, že zastavané územie obce Slaská -
lesné komplexy v doline Slaského potoka - bude vyčlenená do vlastníctva obce Slaská s využitím výmery
pôvodných neknihovaných parciel, lesné pozemky v doline Slaského potoka v k.ú. O. budú vyčlenené
do vlastníctva obce Slaská s využitím výmery pôvodných neknihovaných parciel a k.ú. O. - k.ú. O. cez
lesné komplexy bude riešený ako príspevok s prevedením na obec Slaská. Táto časť (k.ú. O. - k.ú.
O.) bola teda podľa projektu pozemkových úprav novo navrhovanou parcelou č. 2398, ktorá mala byť
riešená ako príspevok s prevedením na obec za náhradu. Náhradou za prevedenie pozemku na obec
má byť vecné plnenie vo forme správy a údržby predmetnej hlavnej cesty.

Nespochybniteľným faktom ostáva aj skutočnosť, že parcela nového stavu č. 2398 s vybudovanou
cestou tvorí prístupovú komunikáciu k parcele RNS č. 2401/1 s výmerou 332 m2 s druhom pozemku
zastavaná plocha a nádvorie a k parcele RNS č. 2401/2 s výmerou 66 m2 s druhom pozemku
zastavaná plocha a nádvorie. Na druhom pozemku sa nachádza poľovnícka chatka so súp. č. 20. Tieto
nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve fyzických osôb evidovaných na LV č. XX k.ú. X..

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo nesporným, že v predmetnej lesnej ceste ide o spoločné zariadenie
slúžiace všetkým vlastníkom v obvode pozemkových úprav v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 330/1991
Zb. Zároveň v súlade s riadne schválenými a teda platnými a záväznými ZUNP, ako aj v súlade s
ustanovením § 11 ods. 19 zákona č. 330/1991 Zb. sa malo vlastníctvo k takémuto zariadeniu previezť
na obec. Náhradou za uvedené prevedenie vlastníckeho práva (resp. obmedzenie vlastníckeho práva
žalobcu) bolo vecné plnenie obce Slaská - a to správa a údržba uvedenej cesty.

Nemožno preto dať za pravdu žalobcovi, že došlo de facto k vyvlastneniu jeho pozemku bez náhrady a v
rozpore so zákonmi i ústavou. Ako to vyplynulo z vyššie uvedených skutočností, vlastnícke právo žalobcu
bolo v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb., ako aj s riadne schválenými a pre všetkých účastníkov
pozemkových úprav záväznými ZUNP, dotknuté len do tej miery, že časť pozemku v jeho vlastníctve
bola ako spoločné zariadenie vyčlenená do vlastníctva obce. Nebolo pravdou tvrdenie žalobcu, že sa tak
stalo bez náhrady, nakoľko náhradou v tomto prípade bola práve povinnosť obce spravovať a udržiavať
uvedenú lesnú cestu slúžiaciu nielen žalobcovi, ale aj ďalším osobám s vlastníctvom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v oblasti pozemkových úprav.

V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa e-mailovej komunikácie úradu s RKC o nesúhlase RKC
s bodom 31 ZUNP, odvolací súd zdôrazňuje, že RKC už nie je účastníkom konania, nebolo vydané



rozhodnutie o údajnej námietke a ZUNP boli riadne schválené tak, ako to bolo uvedené vyššie - teda že
spokočné zariadenia (lesné cesty) budú prevedené do vlastníctva obce.

Žalobcom navrhovaná aplikácia ustanovení zákona o lesoch v danom prípade neprichádzala do úvahy
práve vzhľadom na znenie zákona č. 330/1991 Zb. a na riadne schválené ZUNP, podľa ktorých
sa spoločné zariadenie prevedie za náhradu do vlastníctva obce. ZUNP ani zákon v tomto prípade
nepripustili alternatívny postup, napr. aplikáciu zákona o lesoch, ale výslovne upravili postup, ktorý bol
v danej veci aj dodržaný.

K námietke žalobcu o porušení jeho procesných práv spočívajúcom v tom, že mu nebolo umožnené
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia KPÚ, odvolací súd uvádza, že správny
orgán žalobcovi doručil každé rozhodnutie nachádzajúce sa v spisovom materiáli žalovaného, žalobca
mal k dispozícii návrh projektu a bol oboznámený aj so ZUNP, teda v čase rozhodovania KPÚ mal k
dispozícii všetky podklady, z ktorých správny orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal.

Odvolací súd dal sčasti za pravdu žalobcovi o nedodržaní lehôt na vydanie rozhodnutie v zmysle § 49
SP, zároveň však treba zdôrazniť, že ide len o lehotu poriadkovú, s ktorej nedodržaním zákon nespája
žiadne právne dôsledky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepovažoval odvolacie
dôvody žalobcu, ktoré boli totožné s dôvodmi žaloby, za relevantné a preto napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1
OSP, keď žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo nebol v tomto konaní úspešný.
Žalovanému ani účastníkovi konania PS zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.