{"guid": "a4972036-758c-4f5d-a301-3b7539215d15:9602421e-0fcc-4a63-8efb-1f10d915b8f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201449.1", "spisova_znacka": "1Sdo/11/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo/11/2014 z 29. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2014, sp. zn. 1Sdo/11/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201449.1", "identifikacne_cislo": "1011201449", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9602421e-0fcc-4a63-8efb-1f10d915b8f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201449.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201449.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201449.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sdo/11/2014\n1011201449\n29. 04. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201449.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu X. G., bytom Y. XXB., A., zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave,\nNámestie Ľudovíta Štúra 2, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v\nBratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SLV-PSPK-90/2011 zo dňa 27. júna 2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 17. decembra 2013, č. k. 5Sžo/14/2013, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie\n\nzastavuje .\n\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania .\nodôvodnenie:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 17. decembra 2013, č. k. 5Sžo/14/2013 rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 26. októbra 2012, č. k. 4S/161/2011-76, ktorým krajský súd podľa §\n250j ods.2, písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, zmenil tak, že žalobu\nzamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nŽalobca proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 17.\ndecembra 2013, č. k. 5Sžo/14/2013) podal dovolanie. Žiadal, aby Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nako súd dovolací rozhodol v zmysle § 243b ods. 2, druhá veta O.s.p. tak, že rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/14/2013 zo dňa 17. decembra 2013 mení tak, že rozsudok Krajského\nsúdu Bratislave spi. zn. 4S/161/2011 - 76 zo dňa 26. októbra 2012 potvrdí a žalobcovi prizná náhradu trov\nkonania. Alternatívne žiadal že, ak v prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdi, že na vydanie\nnavrhovaného rozhodnutia nie sú splnené zákonom stanovené podmienky, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozhodol v zmysle § 243b ods. 2 prvá veta O.s.p. tak, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 5Sžo/14/2013 zo dňa 17. decembra 2013 sa ruší a vec sa vracia Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie.\nRozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/14/2013 zo dňa 17. decembra 2013\nbolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\nsprávneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - ustanovujúcej správne súdnictvo.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie žalobcu a dospel k záveru, že konanie o ňom\ntreba zastaviť.\n\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa primerane\npoužijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona; opravný prostriedok je v konaní podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods.\n1, prvá a druhá veta O.s.p.).\nProti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný (§ 246c\nods. 1 tretia veta O.s.p.).\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. (§\n236 ods. 1 O.s.p.).\nDovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho\nporiadku. Vychádzajúc s citovanej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej\nsprávne súdnictvo vyplýva, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný, teda vychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť\nopravného prostriedku proti rozhodnutiu najvyššieho súdu je zrejmé, že proti rozhodnutiu najvyššieho\nsúdu nie je prípustný tak riadny ako aj mimoriadny opravný prostriedok a súčasne zo žiadneho\nustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo nevyplýva\nprípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie\nzáver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá\nprávomoc konať, z ktorých dôvodov neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci\npred najvyšším súdom.\nVzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 246c\nO.s.p. konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.\nPre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. februára\n2010 číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve. V jeho publikovanom znení\nÚstavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa\nktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho\nporiadku neprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu.\nV odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.\nÚstavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania\ndôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V.\nčasti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na texte\nzáhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.\nTýmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu sťažovateľovi\nvo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, že jeho sťažnosť bola úspešná, ale zároveň (prostredníctvom internetu)\ntým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zo zmätočných\ndôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi ústavnoprávnymi.\nZároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti dovolania v správnych\nveciach.\nÚstavný súd v uznesení zo 16. februára 2010 číslo II. ÚS 65/2010, ale uviedol, že otázka prípustnosti\ndovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov.\nZ rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým v\ninak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach,\na preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát\nakceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet\nžiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné\" (II. ÚS\n87/09, IV. ÚS 208/08).\nÚstavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti\ndovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že : „v civilnom dovolacom\nkonaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť\nrozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný\nod začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je\nkontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej\nsprávy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo\nnemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho\nsúdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a\ncivilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe\" (IV. ÚS\n208/08).\nPodanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS 283/07 neprichádza\ndo úvahy.\nV dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti\nnajvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c\nO.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené\na u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}