{"guid": "734b11a8-e865-4b10-8abd-e5490123edde:1e8cbcd9-479e-453d-897f-9a5a78573cc0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201427.1", "spisova_znacka": "8Sžo/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/1/2013 z 23. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. 8Sžo/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201427.1", "identifikacne_cislo": "1011201427", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2014-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e8cbcd9-479e-453d-897f-9a5a78573cc0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201427.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201427.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201427.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/1/2013\n1011201427\n23. 01. 2014\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201427.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nz členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.\nr. o, Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček,\ns.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, IČO: 36 731 544, v mene ktorej koná Mgr. Peter Ďurček, advokát,\nproti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej č. RL/54/2011 zo dňa 12. apríla 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 1S 156/2011 - 31 zo dňa 25. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 156/2011 - 31 zo dňa\n25. októbra 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. RL/54/2011 zo dňa 12. apríla 2011 z r u š u j e\npodľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nŽalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 637,68 € titulom trov právneho\nzastúpenia a 133,50 € titulom zaplatených súdnych poplatkov k rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr.\nPetra Ďurčeka v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/54/2011 zo dňa 12. apríla 2011, ktorým mu bolo\nuložené upozornenie za porušenie zákona.\nKrajský súd dospel k záveru, že vydané rozhodnutie má všetky podstatné obsahové náležitosti a bolo\nvydané v súlade so Správnym poriadkom. Žalovaná vydaním jedného rozhodnutia, ktorým ukončila\nviacero správnych konaní, nezanedbala svoju povinnosť získať spoľahlivé podklady pre rozhodnutie,\ndostatočne zistila skutkový stav veci a rozhodla v súlade so zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a\nretransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej\nv texte rozsudku len „Zákon“). Každý skutok, za ktorý bola uložená sankcia, bol vo výroku rozhodnutia\npresne špecifikovaný a riadne odôvodnený. Krajský súd sa stotožnil s hodnotením odvysielaných\nkomunikátov ako reklamy, nie ako sponzorských odkazov. Ak chcel žalobca odvysielať sponzorský\nodkaz v súlade so Zákonom resp. informovať o existencii sponzora a jeho produktu, a tým propagovať\nobchodné meno a tovar, mal ho odvysielať tak, aby neobsahoval žiadne osobitné propagačné prvky,\nktoré by upriamovali pozornosť recipienta na konkrétnu vlastnosť produktu sponzora, a tým ovplyvňovali\njeho spotrebiteľské rozhodnutie.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\n\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho\nzmeny tak, že odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie,\nalternatívne, že odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti na ďalšie konanie krajskému súdu.\nUviedol, že žalovaná tým, že konania, ktoré predchádzali rozhodnutiam RL/54/2011, RL/63/2011,\nRL/65/2011, RL/55/2011, RL/56/2011 nespojila do jedného konania o pokračovacom správnom delikte a\nneudelila jednu samostatnú sankciu za porušenie Zákona čiastkovými útokmi, zaťažila konanie vadou,\nktorá mala vplyv na jeho zákonnosť a zároveň predstavuje nesprávne právne posúdenie veci a zásah\ndo práv žalobcu na inú právnu ochranu. Žalovaná viedla proti žalobcovi štyri správne konania, pod\nštyrmi rôznymi spisovými značkami, pričom bez akéhokoľvek rozhodnutia tieto samostatné konania\nspojila tak, že vydala jedno meritórne rozhodnutie (RL/54/2011). Žalobca nedostal možnosť sa vyjadriť k\nspojeniu konania a dokonca ani nepoznal dôvody, na základe ktorých žalovaná konania spojila. Na jednej\nstrane žalovaná spojila štyri správne konania do jedného, výsledkom ktorého postupu je rozhodnutie\nRL/54/2011, rovnako žalovaná v iných konaniach uložila samostatnú sankciu (rozhodnutia RL/63/2011,\nRL/65/2011, RL/55/2011, RL/56/2011). Takýto postup predstavuje svojvôľu správneho orgánu, nakoľko\núčastníkovi konania takýmto postupom nebola poskytnutá jasná a zrozumiteľná odpoveď na otázku,\nkedy je možné procesne spojiť a spoločne posudzovať čiastkové útoky. Nebolo možné nájsť zákonnosť\nani hospodárnosť v konaní žalovanej.\nŽalobca ďalej namietal nepresnosť a neurčitosť výroku napadnutého rozhodnutia. Vo výroku absentuje\nspôsob spáchania skutku, akým mal žalobca porušiť povinnosť, vrátane presnej identifikácie a popisu\nčastí odvysielaných komunikátov, ktoré mali napĺňať definíciu reklamy a popisu, akým spôsobom\nmali definíciu reklamy naplniť. Výrok napadnutého rozhodnutia je neúplný a neposkytuje jednoznačnú\nodpoveď na to, akým spôsobom sa má žalobca v budúcnosti vyhnúť porušeniu povinnosti, ako ani to,\nza aké konanie bol zo strany žalovanej sankcionovaný.\nRozhodnutie žalovanej považoval za nezrozumiteľné aj z toho dôvodu, že žalovaná sa v odôvodnení\nzaoberala komunikátom spoločnosti Kofola a.s., ktorý mal naplniť definíciu reklamy, pričom tento skutok\nnebol obsiahnutý vo výroku napadnutého rozhodnutia. Tejto skutočnosti nevenoval pozornosť ani\nprvostupňový súd.\nV ďalšom obsahu odvolania žalobca namietal, že žalovaná ako aj súd prvého stupňa vec nesprávne\nprávne posúdili tým, že odvysielané sponzorské odkazy považovali za reklamu bez toho, aby napĺňali\njednotlivé hodnotiace znaky reklamy. Sponzorský odkaz môže obsahovať reklamné oznámenie v\nširšom zmysle, propagujúce obchodné meno, služby, tovary alebo napr. slogan sponzora. Účelom\nsponzorského odkazu je vytváranie alebo upevňovanie dobrej povesti alebo mena sponzora. Sponzoring\na reklama sa prelínajú, sám osebe nemôže byť za nedovolený považovaný sponzorský odkaz, ktorého\npodstatným obsahom je odkaz na službu, výrobok alebo iný výkon vyrábaný, priamo alebo nepriamo\ndistribuovaný sponzorovaným subjektom. Reklamou nemôže byť informácia, ktorá popisuje vlastnosti\nproduktu, pričom súčasťou tejto informácie nie je výzva ku kúpe tovaru, ani presviedčanie ku kúpe, ani\nuvedenie ceny tovaru alebo jeho porovnanie s inými tovarmi. Relevantné komunikáty síce popisovali\nvlastnosť výrobku, ktorá je informáciou zvyšujúcou intenzitu predstavovania produktu, avšak nie do\ntakej miery, aby zapôsobila na diváka ako presviedčanie ku kúpe. Komunikáty obsahovali jednoznačnú\ninformáciu o tom, že spoločnosť RAJO a.s. je sponzorom programu. Reklama sa neoznačuje slovami\n„sponzor programu“ a je zaraďovaná do blokov medzi jednotlivé programy, nie pred a po programe.\nPredmetné komunikáty nespĺňali kritériá reklamy, a teda nemohli definíciu reklamy naplniť. V tejto\nsúvislosti poukázal žalobca na príslušnú judikatúru súdov ČR.\nK podanému odvolaniu sa v písomnom podaní zo dňa 7. januára 2013 vyjadrila žalovaná tak, že navrhla\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť.\nUviedla, že žalobca v žalobe nenamietal vadu konania a právneho posúdenia spočívajúcu vo vydaní\nsamostatných rozhodnutí v konaniach, v ktorých sa malo rozhodovať o čiastkových útokoch žalobcu.\nVzhľadom na koncentračnú zásadu nemožno na túto námietku prihliadať. Pokiaľ by krajský súd veci,\nktoré prejednávali iné senáty spojil na spoločné konanie, hoci sa žalobca takéhoto spojenia nedomáhal,\nfakticky by hľadal argumenty pre zrušenie napadnutého rozhodnutia za žalobcu, čo je v rozpore s\ndispozičnou zásadou. V prípadoch, na ktoré poukazoval žalobca neboli posudzované čiastkové útoky,\n\nale samostatné konania. Jednotlivé protiprávne konania delil v niektorých prípadoch značný časový\núsek, a teda chýbala objektívna súvislosť v čase spáchania správneho deliktu.\nĎalej žalovaná poukázala, že v napadnutom rozhodnutí uviedla dôvody, pre ktoré vydala jedno meritórne\nrozhodnutie. Požiadavka procesného rozhodnutia o spojení vecí je nevykonateľná, nakoľko Správny\nporiadok ani Zákon takýto inštitút neupravujú. Je zrejmé, že v prípadoch, v ktorých je vydanie jedného\nmeritórneho rozhodnutia vo viacerých správnych konaniach logickým dôsledkom skutočností zistených\npočas týchto správnych konaní, správny orgán, pokiaľ tým nezasiahne do práv účastníkov konania,\nrozhodne v takýchto konaniach jedným rozhodnutím. Vydanie jedného rozhodnutia nepredstavuje\nžiaden zásah do práv žalobcu, nakoľko takéto spojenie nemá na jeho procesné ani iné postavenie žiadne\nnegatívne účinky. Naopak výhodou pre žalobcu bolo, že nemusel podávať štyri správne žaloby, ale len\njednu.\nV súvislosti s namietanými vadami výroku žalovaná uviedla, že bolo presne uvedené, ktoré ustanovenia\nZákona boli porušené, na ktorej programovej službe došlo k porušeniu, bol určený deň a časy, v\nktorých došlo k porušeniu povinnosti. Komunikáty boli individualizované aj názvom sponzora programu,\npred ktorým, v rámci ktorého alebo po ktorom boli odvysielané. Rovnako je zrejmý aj spôsob\nporušenia predmetných povinností. Absenciu komunikátu propagujúceho sponzora spoločnosť Kofola,\na.s. považovala žalovaná za administratívnu chybu, ktorá nemala vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Keďže len výrok môže zakladať práva a povinnosti pre účastníkov konania, je irelevantné,\nže odôvodnenie je nad rámec výroku. Podstatné je, aby odôvodnenie rozhodnutia korešpondovalo s\nvýrokom v tom zmysle, že sú v ňom obsiahnuté dôvody pre prijatie takéhoto výroku, čo naplnené bolo.\nŽalobca taktiež túto námietku neuplatnil v lehote na podanie žaloby, a preto nemožno na ňu prihliadať.\nNa margo namietaného hodnotenia odvysielaných komunikátov ako reklamy žalovaná uviedla, že\npokiaľ akýkoľvek komunikát, teda aj sponzorský odkaz, naplní definíciu reklamy, je z pohľadu Zákona\nreklamou. Jedným z definičných kritérií reklamy podľa § 32 ods. 1 Zákona je zámer, ktorým musí byť\npodpora predaja, nákupu alebo nájmu tovaru alebo služieb, vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov\nalebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom, t. j. podpora odbytu\ntovarov alebo služieb. Reklama môže obsahovať akékoľvek prvky, ktoré zákon v reklame výslovne\nnevylučuje, môže obsahovať subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie kvalitatívnych vlastností\ntovarov alebo služieb alebo iné špecifické propagačné prvky. Toto vymedzenie je zároveň limitom\npre obsah sponzorského odkazu. Ten, ak sa naň nemajú vzťahovať ustanovenia regulujúce reklamu,\nnesmie obsahovať špecifické propagačné prvky. Sponzorovanie má mať nižšiu propagačnú hodnotu ako\nreklama, nemá byť ďalším nástrojom na zvýšenie reklamného tlaku na recipienta, z hľadiska použitých\nvýrazových prostriedkov a spôsobu spracovania sponzorského odkazu je neprípustné, aby konkuroval\nreklame.\nŽalovaná sa nestotožnila s názorom žalobcu, že špecifické propagačné prvky nie sú vyhradené len\npre reklamu a môžu byť využívané aj pri sponzorských odkazoch, za predpokladu, že informujú\no sponzorovi programu. Komunikáty využívajúce špecifické propagačné prvky sú reklamou per se.\nNemožno vylúčiť, že na základe informácie o tom, že sponzor sa podieľal na vysielaní určitého\nprogramu, ktorá bola sprostredkovaná formou odkazu na služby a tovary sponzora alebo uvedením\njeho loga resp. obchodného mena, sa tento dostane do povedomia recipientov a následne získa\nnových zákazníkov. Avšak získanie nových zákazníkov prostredníctvom sponzorovania nemôže byť\ndôsledkom pôsobenia špecifických propagačných prvkov. Žalovaná vyjadrila presvedčenie, že jej\nposúdenie odvysielaných komunikátov obstojí aj v súvislosti so žalobcom uvádzanou judikatúrou súdov\nČR. Oba komunikáty informovali o novom produkte na trhu a zároveň poukazovali na jeho vlastnosť a\nvýhodu. Ich stvárnenie presiahlo obyčajné informovanie o sponzorovi programu a vzhľadom na použité\ntechniky spracovania dosiahlo propagačný charakter opodstatňujúci záver o naplnení definície reklamy,\nkeďže tieto komunikáty podporovali predaj a nákup tovaru - nových jogurtov RAJO Mňam, ich primárnym\núčelom bola podpora predaja a nákupu tovaru. Výskyt slovného spojenia „sponzor programu“ neneguje\npropagačné pôsobenie použitých reklamných techník.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne\ndôvodné.\n\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 23. januára 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“), výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s\nuvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o\npovinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na\nplnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nZ obsahu pripojených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovanej č. RL/54/2011 zo dňa 12. apríla 2011, ktorým rozhodla, že žalobca porušil povinnosť\nustanovenú v § 36 ods. 2 Zákona tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 28. septembra\n2010 v čase od 20:00 - 21:00 hod. a 21:00 - 22:00 hod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom časovom\nrozsahu ako povolených 12 minút.\nV druhom bode výroku žalovaná rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods.\n1 Zákona, tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 28. septembra 2010 odvysielal pred\nprogramom Panelák o cca 20:17 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť RAJO\na.s. a po programe Panelák o cca 21:17 komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť RAJO\na.s. a dňa 1. októbra 2010 odvysielal pred programom Panelák o cca 20:16 hod. komunikát označujúci\nza sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a po programe Panelák o cca 21:19 hod. komunikát\noznačujúci za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32\nods. 1 Zákona, bez ich oddelenia zvukovo-obrazovými prostriedkami od týchto programov, čím došlo k\nodvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby\ntak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. Za tieto porušenia bola žalobcovi\nuložená sankcia - upozornenie za porušenie zákona.\nS ohľadom na obsah odvolacích námietok sa Najvyšší súd Slovenskej republiky prvotne zaoberal\nnamietanými vadami výroku, pokiaľ šlo o jeho určitosť, presnosť a zrozumiteľnosť.\nŽalovaná dňa 21. decembra 2010 začala správne konanie č. 409-PLO/O-6281/2010 vo veci možného\nporušenia § 36 ods. 2 a § 34 ods. 1 Zákona v súvislosti s tým, že žalobca (okrem komunikátu\noznačujúceho za sponzora programu spoločnosť RAJO) na televíznej programovej službe JOJ dňa\n28. septembra 2010 odvysielal pred a po programe Najlepšie počasie o 20:07 hod. a cca 20:12 hod.\nkomunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Kofola, a.s.\n\nV napadnutom rozhodnutí žalovaná uviedla prepis skutkového stavu týkajúci sa komunikátu\noznačujúceho za sponzora programu spoločnosť Kofola, a.s., rovnako sa venovala hodnoteniu\nobsahovej zložky komunikátu označujúceho za sponzora programu spoločnosť Kofola, a.s.,\nkonštatovala, že daný komunikát naplnil definíciu reklamy podľa\n§ 32 ods. 1 Zákona a rovnako, že\ntento komunikát nebol oddelený od programu Najlepšie počasie zvukovo-obrazovým prostriedkom.\nNáležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Výroková časť správneho\nrozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže\nnadobudnúť právnu moc. Formálne perfektný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia. Len z výroku\nje možné zistiť či a aká povinnosť bola uložená, iba z výroku je možné usúdiť existenciu prekážky veci\nrozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu pre totožný skutok. Je dôležitý pre\nurčenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie riadneho práva na obhajobu a pod.\nZ ustálenej judikatúry (napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 2Sžo/238/2009 zo dňa 19. mája 2010,\nzverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR 6/2011, s. 61, pod č. 101/2011, sp. zn.\n2Sžo/106/2007 zo dňa 13. marca 2008, zverejnený v časopise Zo súdnej praxe 4/2008 s. 159,\npod č. 57/2008, sp. zn. 2Sžf/9/2010 zo dňa 16. februára 2011 zverejnený v Zbierke rozhodnutí a\nstanovísk súdov SR 2/2012, s. 93, pod č. 30/2012) vyplýva, že v rozhodnutiach trestného charakteru,\nktorými sú nepochybne i rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké\nkonkrétne konanie je subjekt postihnutý. Rozhodnutie o uložení sankcie musí vo výroku obsahovať\nriadne popísanie skutku a musí byť z neho zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, čoho sa žalobca\ndopustil, kedy sa deliktu dopustil a v čom spočíva spáchaný delikt.\nSkutočnosť, že žalovaná do výroku neuviedla komunikát označujúci za sponzora spoločnosť Kofola, a.s.,\nnemožno pokladať za administratívnu chybu. Postupom žalovanej došlo k situácii, že výrok rozhodnutia\nnekorešponduje s jeho odôvodnením. Nie je zrejmé, či upozornenie na porušenie zákona bolo uložené aj\nza tento komunikát, keďže žalovaná ho v odôvodnení hodnotila v tom zmysle, že zákonné znaky reklamy\nnaplnil, nebol oddelený zvukovo-obrazovými prostriedkami, avšak vo výroku rozhodnutia absentuje.\nPokiaľ za tento skutok sankcia uložená nebola, bolo potrebné túto okolnosť uviesť v odôvodnení\nrozhodnutia. Rovnako nie je zrejmé, či aj časový rozsah sponzorského odkazu spoločnosti Kofola, a.s.\nbol braný do úvahy pri posudzovaní porušenia opísanom vo výroku I. napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalovaná neúplným\nvýrokom zaťažila rozhodnutie nezákonnosťou v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p., keďže napadnuté\nrozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozsudok\nkrajského súdu zmeniť postupom podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť\na vec jej vrátiť na ďalšie konanie.\nZ dôvodu zistenej vady a z nej vyplývajúcej nepreskúmateľnosti rozhodnutia, pre ktorú bolo potrebné\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť, sa najvyšší súd ostatnými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní\nnezaoberal.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. tak,\nže úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 637,68 € za 4 úkony právnej služby podľa § 14\nods. 1 písm. a/, b/, c/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len\n„Vyhláška“), a to prevzatie veci (123,50 €), podanie žaloby (123,50 €), účasť na pojednávaní (127,16 €),\npodanie odvolania (127,16 €), režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky k úkonom právnej služby\n(2x7,41 €, 2x7,63), zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %, t. j. o 106,28 €.\nĎalej súd priznal náhradu za zaplatené súdne poplatky (ako vyplývajú zo súdneho spisu) vo výške\n133,50 €, a to za súdny poplatok za žalobu, (66 €), za odvolanie (66 €) a za podanie urobené\nelektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom (1,50 €).\n\nŽalovaná je povinná náhradu trov konania zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods.\n1 vety prvej O. s. p. k rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr. Petra Ďurčeka.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}