{"guid": "458dd5e9-2c86-4c7e-9068-ac948c76e57f:8098a7a4-9e3f-4e54-b5ee-60f776156a18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201387.1", "spisova_znacka": "6Sžo/8/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/8/2013 z 26. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2014, sp. zn. 6Sžo/8/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201387.1", "identifikacne_cislo": "1011201387", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené", "Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8098a7a4-9e3f-4e54-b5ee-60f776156a18", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201387.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201387.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201387.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/8/2013\n1011201387\n26. 02. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201387.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu: MARKÍZASLOVAKIA, s.r.o., Bratislavská 1/A, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Advokát\nZlámalová Zuzana, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nDobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/59/2011 zo dňa 26.\napríla 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajskému súdu v Bratislave č. k. 3S/149/2011-74\nzo 6. novembra 2012, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/149/2011-74 zo 6.\nnovembra 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. RL/59/2011 z 26. apríla 2011 z r u š u j e\npodľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo sumy zaplatenej\ntitulom súdnych poplatkov v sume 132 € a z trov právneho zastúpenia v sume 471,54 €, na účet právnej\nzástupkyne žalobcu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/59/2011 zo dňa 26. apríla 2011.\nUvedeným rozhodnutím žalovaný vo výroku I. rozhodol o tom, že žalobca ako účastník správnych\nkonaní 431-PLO/O-85/2010 a 432-PLO/O-86/2010 porušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z .z. o telekomunikáciách\nv znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z.) tým, že na programovej službe TV\nMARKÍZA dňa 30. septembra 2010 o cca 21:03 hod., 21:30 hod. a 22:02 hod. odvysielal pred, počas\na po programe Ordinácia v ružovej záhrade komunikáty označujúce za sponzora programu Orange\nSlovensko, a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., čím došlo k\nodvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby\ntak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. Vo výroku II. žalovaný rozhodol o tom,\nže žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej\nprogramovej službe TV MARKÍZA dňa 30.09.2010 v čase 21:00 hod. - 22:00 hod. odvysielal reklamné\nšoty vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút. Za uvedené bola žalobcovi podľa § 64 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona.\n\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v danom prípade komunikáty označujúce za sponzora programu\nspoločnosť Orange Slovensko, a.s. naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z., čím\ndošlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej\nslužby tak, aby nebola zameniteľná z inými zložkami programovej služby. Žalovaný sa v napadnutom\nrozhodnutí podrobne vysporiadal s odlíšením sponzorského odkazu od reklamy a uviedol dôvod, pre\nktorý predmetný komunikát prekročil rámec sponzorského odkazu a naplnil definíciu reklamy. Podľa\nnázoru súdu predmetný komunikát nepropagoval len obchodné meno a tovar sponzora programu, ale\npropagoval aj jeho vlastnosť, čo inštitút sponzorovania programových vlastností tovaru neumožňuje.\nUvedená propagácia prekročila rámec sponzorského odkazu, pretože predmetný komunikát upriamoval\npozornosť recipienta na konkrétnu vlastnosť platenej služby FIBER TV a tým mohol ovplyvniť jeho\nrozhodovanie ohľadom jej zaobstarania, čiže obsahoval reklamný zámer, a preto naplnil definíciu\nreklamy. Krajský súd uviedol, že ak žalobca chcel odvysielať sponzorský odkaz v súlade so zákonom,\nteda informovať o existencii sponzora a jeho produktu a tým propagovať jeho obchodné meno a\ntovar, mal ho odvysielať tak, aby neobsahoval žiadne osobitné propagačné prvky, ktoré by upriamovali\npozornosť recipienta na konkrétnu vlastnosť produktu sponzora a tým ovplyvňovali jeho spotrebiteľské\nrozhodnutie.\nŽalobcov názor na výkladové pravidlá, ktoré sa ustálili aplikačnou praxou zo strany vysielateľov a zo\nstrany regulačného orgánu krajský súd považoval za nesprávny, pretože ak vzniknú nejaké výkladové\npravidlá, tak v dôsledku rozhodovacej činnosti žalovaného a najmä správnych súdov. Skonštatoval tiež,\nže žalovanému právomoc vydať výkladové pravidlá pre posudzovanie sponzorských odkazov a tento\ndokument zaslať vysielateľom a následne ho považovať za záväzný pri skúmaní dodržiavania povinností\nvyplývajúcich z inštitútu sponzorovania, zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva. Požiadavke\nžalobcu v tomto smere nebolo možné vyhovieť, pretože žalovaný nie je kompetentný na vydávanie\ndokumentov obsahujúcich záväzný výklad jednotlivých ustanovení zákona.\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a správne aplikoval\nrelevantné ustanovenie zákona, pričom rozhodnutie žalovaného nevykazuje žiadne formálne ani logické\nnedostatky, spĺňa teda všetky náležitosti uvedené v § 47 správneho poriadku a je zároveň riadne a\ndostatočne odôvodnené. Krajský súd vzhľadom na to, že námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie\npredmetného rozhodnutia rozhodol tak, že podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nv texte rozsudku len O.s.p.) žalobu zamietol.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd\nnapadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej č. RL/59/2011 z 26. apríla 2011\na vec vráti žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov prvostupňového a\nodvolacieho konania pozostávajúcich zo súm zaplatených titulom súdnych poplatkov za žalobu a za\nodvolanie (132 €) a z trov právneho zastúpenia žalobcu (471,54 €) v celkovej výške 603,54 €.\nV dôvodoch odvolania poukázal na to, že ustanovenie § 38 zákona č. 308/2000 Z. z. presne definuje\nsponzorský odkaz, čo môže byť jeho súčasťou, akým spôsobom má dôjsť k jeho odvysielaniu v rámci\nprogramovej služby. Súčasťou sponzorského odkazu môže byť propagácia názvu alebo obchodného\nmena, ochrannej známky, dobrej povesti tovarov alebo aktivít právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá\nplnenie poskytla. Nie sú stanovené podrobnejšie kritériá, nie je určené akým konkrétnym spôsobom\nmôže dôjsť k propagácii a takáto hranica nie je vymedzená ani pozitívne, ani negatívne. Výkladové\npravidlá sa ustálili aplikačnou praxou a to tak zo strany vysielateľov, ako aj zo strany regulačného orgánu.\nSponzorovanie je tiež určitá forma propagácie, avšak sponzorstvo a reklamu nie je možné zamieňať.\nExistuje niekoľko základných kritérií, podľa ktorých je možné odlíšiť sponzorský odkaz od reklamy:\n1. Účel sponzorského odkazu je jediné rozlišovacie kritérium medzi ním a reklamou vyplývajúci priamo\nzo zákona. Ide o upozornenie na existenciu sponzora, jeho obchodnej spoločnosti, loga, predmetu\njeho činnosti alebo jeho produktu s cieľom vytvorenia povedomia o týchto skutočnostiach u diváka.\nSponzorský odkaz nesmie nabádať k nákupu výrobkov alebo služieb, k tomuto účelu má slúžiť až\nnásledná reklama.\n\n2. Povaha oznámenia sponzorského odkazu má byť iba informatívna. Sponzorský odkaz má len\nupozorniť na existenciu výrobkov alebo služieb určitého výrobcu, nie nabádať ich k zakúpeniu. Nemá\npreto poukazovať na konkrétne vlastnosti alebo kvality zobrazovaného výrobku.\n3. Dynamika oznámenia - dynamické stvárnenie sponzorského odkazu samo o sebe nie je nutným a\nvýnimočným znakom reklamy, ale podľa rozhodovacej praxe českých súdov bude jeho prítomnosť v\nsponzorskom odkaze skôr nasvedčovať záveru, že ide o reklamu. Avšak aj dynamický odkaz môže byť\nposúdený ako sponzorský, ak sa v ňom neobjavujú žiadne nabádania na kúpu, žiadne hodnotenie kvalít\na vlastností produktu.\n4. Výrazové prostriedky. Reklama pôsobí na diváka v porovnaní so sponzorským odkazom oveľa\nintenzívnejšie a snaží sa ho priamo presvedčiť na kúpu daného produktu alebo služby. Preto je\nžalovaný povinný hodnotiť celkové vyznenie sponzorského odkazu a rozlišovacie kritériá vyhodnocovať\nindividuálne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a komplexnosti výsledného oznámenia.\nŽalobca ďalej v odôvodnení poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.\nj. 7As/80/2009 a rozsudok Mestského súdu v Prahe č. j. 8Ca/345/2009 zo dňa 1. júla 2010, ktoré sa\nzaoberali posúdením reklamy a sponzorského odkazu.\nSponzorský odkaz klienta s názvom Orange Slovensko, a.s. na produkt Fiber TV v znení „Z Ordinácie\nVám už naozaj nič neujde. Všetko, čo ste nestihli, nájdete v 7-dňovom archíve vysielania FiberTV od\nOrangeu\" komunikoval informáciu, že program Ordinácia v ružovej záhrade je sponzorovaný, propagoval\njednu zo služieb sponzora, sponzorský odkaz bol zaradený pred, počas a po skončení relácie, nenabádal\nna kúpu alebo objednanie produktu s uvedením informácií o mieste predaja, cene alebo dostupnosti,\nneuvádzal konkrétne vlastnosti produktu, bol časovo krátky a dynamicky nenáročne spracovaný,\nneobsahoval intenzívne reklamné prvky a ani prvky konkrétneho reklamného spotu spoločnosti Orange\nSlovensko, a.s., na produkt FiberTV vysielaného v rámci reklamných blokov. Preto je žalobca toho\nnázoru, že predmetný komunikát neobsahuje žiadne prvky, ktoré by presahovali medze sponzorského\nodkazu. Domnieva sa tiež, že k porušeniu § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. neprišlo, keďže\nodvysielaný komunikát bol sponzorským odkazom a nie reklamou. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí\ndostatočne nevysporiadal s tým, že vysielaný sponzorský odkaz je reklamou a má všetky znaky reklamy\npodľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Zo samotnej povahy sponzorského odkazu vyplýva jeho\ncharakter a to upovedomenie diváka o existencii sponzora konkrétneho programu.\nV októbri 2009 bol Asociácii nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska, ktorej členom je\naj žalobca, doručený list žalovaného, ktorým bolo oznámené, že na podklade analýzy od spoločnosti\nGfK AUDIMETRIE S.A/N.V. vypracoval žalovaný materiál s názvom „Pracovný materiál k pravidlám\npre vysielanie sponzorských odkazov\". Týmto materiálom boli výrazne zmenené pravidlá súvisiace so\nzaraďovaním sponzorských odkazov bez relevantného právneho podkladu.\nŽalobca uviedol, že má za to, že sponzorské odkazy vysiela v súlade s ustanoveniami zákona č.\n308/2000 Z. z. a ani v minulosti ani v súčasnej dobe nedochádza k porušovaniu pravidiel pre vysielanie\nsponzorských odkazov a reklamy. V súlade s princípmi právnej istoty a predvídateľnosti práva vysiela\nsponzorské odkazy s bežnými pravidlami pre vysielanie sponzorských odkazov a nemá vedomosť o\ntom, že by sa tieto pravidlá zmenili, či už v dôsledku legislatívnych zmien, alebo v dôsledku prijatia\niných výkladových pravidiel regulačným orgánom. Na základe uvedeného je toho názoru, že napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnený a krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s\njeho námietkami, týkajúcimi sa vymedzenia skutku, teda pojmov sponzorský odkaz a mediálna komerčná\nkomunikácia a tiež neprihliadol na nedostatočnosť v postupe správneho konania, ktoré predchádzalo\nvydaniu administratívneho rozhodnutia.\nŽalobca tiež poukázal na to, že žalovaný začal správne konania č. 419-PLO/O-6191/2010 a č. 428PLO/O-82/2010 a rozhodnutím č. RL/60/2011 z 26. apríla 2011 mu uložil sankciu - upozornenie za\nporušenie zákona za tú istú skutkovú podstatu a to v súvislosti s údajným porušením § 36 ods. 2 zák. č.\n308/2000 Z. z. a údajné porušenie § 34 ods. 1 zák. č 308/2000 Z. z., ktorého sa mal vysielateľ dopustiť\n\nodvysielaním komunikátu klienta Orange Slovensko, a.s. pred, počas s po relácii Ordinácia v ružovej\nzáhrade dňa 28. septembra 2010, znenie daného komunikátu bolo totožné so znením komunikátu\nnapádaného rozhodnutím č. RL/59/2011. Takéto konanie žalovaného žalobca považoval za duplicitné a\nničím nepodložené s tým, že žalovaný sankcionuje vysielateľa viacnásobne za to isté konanie.\nŽalobca okrem uvedeného v rámci odvolania vzniesol námietku nezrozumiteľnosti výroku rozsudku\nkrajského súdu. Prvostupňový súd totiž vo výrokovej časti označil preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného č. RL/11/2011 zo dňa 26. apríla 2011, pričom žalobca sa svojou žalobou v predmetnej veci\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/59/2011 zo dňa 26. apríla 2011. V\ntomto smere poukázal na skutočnosť, že výrok predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia správneho\norgánu, musí obsahovať zákonom ustanovené náležitosti a pokiaľ sú v ňom určené konkrétne práva a\npovinnosti účastníka konania, musí byť určitý, zrozumiteľný tak, aby rozhodnutie bolo vykonateľné. V\ntejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR\" alebo\n„najvyšší súd\") sp. zn. 8Sž/37/2011 s tým, že z napadnutého rozsudku 3S/149/2011 nie je zrejmé,\nzrozumiteľné a určité, ktoré konkrétne rozhodnutie správneho orgánu sa autoritatívne potvrdzuje a\nvoči ktorému konkrétnemu rozhodnutiu správneho orgánu sa žaloba ako zákonný opravný prostriedok\nzamieta.\nŽalobca tiež namietal posúdenie porušenia povinnosti a uloženia sankcie podľa ust. § 36 ods. 2 zák.\nč. 308/2000 Z. z. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/40/2012 z 13. novembra 2012, ktorého\nčasť zároveň v odvolaní citoval, uviedol, že rozhodnutie žalovaného č. RL/59/2011 rovnako obsahuje\nvýrok I, ktorým žalobcu sankcionuje za porušenie povinnosti uvedenej v ust. § 34 ods.1 a výrokom II ho\nsankcionuje za porušenie ustanovenia § 36 ods. 2, pričom nie je zrejmé, či žalobca bol sankcionovaný\núhrnnou sankciou alebo či sankcia bola uložená za porušenie povinnosti uvedenej vo výroku I alebo\nuvedenej vo výroku II.\nIII.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudok Krajského súdu č. k. 3S/149/2011-75 zo dňa 6. novembra 2012 potvrdil. Namietal, že\nvýkladové pravidlá nevznikajú podľa toho, čo a ako vysielatelia vysielajú, ale vznikajú v dôsledku\nrozhodovacej praxe žalovaného a správnych súdov. Hoci žalobca hovorí o ustálených výkladových\npravidlách, neuvádza žiadne rozhodnutia žalovaného, ktorým by vysielanie obdobných sponzorských\nodkazov odobril. Tvrdenie o ustálenej výkladovej praxi, ktorá umožňuje vysielať obdobné sponzorské\nodkazy, je neopodstatnené. V napadnutom administratívnom rozhodnutí bol žalobcovi poskytnutý výklad\njednotlivých ustanovení, aby vedel, akým spôsobom má v budúcnosti vysielať sponzorské odkazy v\nsúlade so zákonom. Bol si vedomý, že žalobca nebol s predmetným výkladom oboznámený a preto\nnemohol rozumne predvídať ako žalovaný v danej veci rozhodne, nebola mu udelená sankcia - pokuta,\nale upozornenie na porušenie zákona, ktorej účelom nie je regulovaný subjekt trestať, ale poučiť.\nSúhlasil s tým, že účelom sponzorského odkazu je vytvorenie dobrého mena, povesti sponzora\nprogramu. Sponzorský odkaz má len informovať, resp. upozorniť na existenciu sponzora, či jeho výrobku\nalebo služby, avšak bez poukazovania na konkrétne vlastnosti alebo kvality zobrazovaného výrobku.\nPredmetný komunikát však obsahoval aj poukázanie na konkrétne kvality produktu. Prvky použité v\npredmetnom komunikáte išli nad rámec účelu sponzorského odkazu spôsobom typickým pre reklamu a\nupriamovali pozornosť recipienta na vlastnosť produktu - možnosť využitia sedem dňového vysielacieho\narchívu. V rámci sponzorského odkazu môže byť názov, alebo produkt sponzora prezentovaný aj s\nurčitým slovným spojením, tzv. sloganom, avšak nesmie obsahovať zdôrazňovanie kvality produktu, či\npoukazovanie na jeho vlastnosti. Odvysielaný komunikát poukazoval na vlastnosť - možnosť využitia\nsedem dňového vysielacieho archívu predmetnej služby a práve táto vlastnosť je jednou z vlastností,\nktorá je pre potenciálnych spotrebiteľov zaujímavá a jej pozitívne prezentovanie môže preto ovplyvniť\nich spotrebiteľské rozhodnutie. Preto, ak v danom komunikáte došlo k pozitívnemu propagovaniu tejto\nkonkrétnej vlastnosti, v zmysle žalobcom uvedeného rozhodnutia už nepôjde o sponzorský odkaz,\nale o reklamu. Bežná reklama často neobsahuje priamu výzvu ku kúpe, ani informáciu o cene,\nči porovnanie s konkurenciou, ale recipienta presviedča k spotrebiteľskému rozhodnutiu nepriamo.\n\nPozitívne prezentovanie konkrétnej relevantnej vlastnosti (ako to bolo v odvysielanom komunikáte) môže\novplyvniť recipienta tým spôsobom, že bude náchylnejší na zaobstaranie tohto produktu. Predmetný\nkomunikát prekročil rámec (účel) sponzorského odkazu - výlučne informovať o existencii produktu,\nkeďže v dôsledku prezentovaného sloganu mohol pozitívne ovplyvniť rozhodnutie recipienta aby si ho\nzaobstaral. Tým naplnil reklamný účel (zámer) a teda aj definíciu reklamy. Reklama je reklamou podľa §\n32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vtedy, keď naplní reklamný zámer, ktorým je podporiť predaj, nákup\nalebo nájom tovaru alebo služieb alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo\nvysielateľom. Tento zámer je možné dosiahnuť aj použitím menej agresívnych výrazových prostriedkov,\npričom môže byť aj kratšieho trvania, nakoľko pre reklamu nie je stanovená žiadna minimálna dĺžka\ntrvania.\nOdvysielaný komunikát obsahoval osobitný propagačný prvok - verbálnu zložku, v rámci ktorej bola\nrecipientovi sprostredkovaná informácia „Fiber TV 7-dňový TV archív vysielania\", ktorá poukazovala na\nmožnosť využitia sedem dňového archívu vysielania služby Fiber TV. Tým bola pozornosť recipienta\nokrem existencie sponzora a jeho produktu zameraná aj na vlastnosť (kvalitu) tohto produktu. Predmetný\nkomunikát teda nepropagoval len obchodné meno a tovar sponzora programu, ale aj jeho vlastnosť.\nNakoľko inštitút sponzorovania propagovanie vlastnosti tovaru neumožňuje, je zrejmé, že uvedená\npropagácia prekročila rámec sponzorského odkazu. Keďže predmetný komunikát upriamoval pozornosť\nrecipienta na konkrétnu vlastnosť služby Fiber TV, mohol tým ovplyvniť jeho rozhodovanie ohľadom\njej zaobstarania, čiže obsahoval reklamný zámer, a preto naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1\nzákona č. 308/2000 Z. z. Na tejto skutočnosti nič nemení ani pomerne krátke trvanie komunikátu, nakoľko\nzákon neustanovuje žiadne minimálne trvanie reklamy. Ak bolo zámerom žalobcu odvysielať sponzorský\nodkaz v súlade so zákonom, mal ho odvysielať tak, aby neobsahoval žiadne osobitné propagačné prvky\nupriamujúce pozornosť recipienta na konkrétnu vlastnosť produktu sponzora a tým ovplyvňovali jeho\nspotrebiteľské rozhodnutie. Keďže odvysielané komunikáty naplnili definíciu reklamy, bolo povinnosťou\nžalobcu ho rozoznateľne a zreteľne oddeliť od iných častí programovej služby tak, aby nebol zameniteľný\ns inými zložkami programovej služby. Znenie ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. pri\ntelevíznom vysielaní reklamy obligatórne vyžaduje jej oddelenie od iných častí programovej služby\na to buď zvukovo-obrazovými alebo priestorovými prostriedkami. Nakoľko odvysielané komunikáty\nnaplnili definíciu reklamy a žiadne oddelenie neobsahovali, došlo k porušeniu tohto ustanovenia zákona.\nŽalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo predmetný komunikát naplnil definíciu reklamy podľa\n§ 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., preto ho bolo potrebné započítať aj do celkového povoleného času\nvyhradeného pre reklamu v jednej hodine.\nŽalovaný zdôraznil, že zo žaloby v predmetnej veci je zrejmé, že žalobca nenamietal vadu konania a\nprávneho posúdenia, ktoré mali spočívať vo vydaní viacerých rozhodnutí za to isté konanie. Vzhľadom\nna aplikáciu dispozičnej zásady sa prvostupňový súd nemohol zaoberať skutočnosťami, ktoré žalobca v\nžalobe nenamietal. S poukazom na judikatúru NS SR žalovaný uviedol, že vzhľadom na koncentračnú\nzásadu, ktorá sa uplatňuje v konaniach podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., žalobca nemôže rozširovať\nžalobné dôvody v konaní o odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu, pretože takýto postup je\nneprípustný a na takýto žalobný dôvod nemôže byť prihliadnuté.\nPodľa žalovaného je okrem uvedeného tiež potrebné rozlišovať medzi vysielacou praxou žalobcu\na medzi aplikačnou praxou žalovaného. Skutočnosť, že žalobca ako vysielateľ v minulosti vysielal\nsponzorské odkazy v obdobnej forme, za ktorých odvysielanie mu nebola uložená sankcia ešte\nautomaticky neznamená, že boli vysielané v súlade so zákonom, resp. v súlade s výkladovými\npravidlami predmetných ustanovení. Záver, že konkrétny komunikát je riadnym sponzorským odkazom\nodvysielaným v súlade so zákonom možno jednoznačne vyvodiť až z právoplatného rozhodnutia\nžalovaného. Výkladové pravidlá môžu byť vytvárané jedine rozhodovacou činnosťou žalovaného a nie\nvysielacou praxou vysielateľa. Ak teda v súvislosti so sponzorskými odkazmi nebolo vedené žiadne\nsprávne konanie a nebolo vydané žiadne rozhodnutie neznamená to, že sponzorské odkazy boli\ndoteraz vysielané v súlade so zákonom. Žalovaný nemá právomoc vydať dokument, ktorý by obsahoval\nvýkladové pravidlá pre posudzovanie sponzorských odkazov, takýto dokument zaslať vysielateľom\na následne ho považovať za záväzný pri skúmaní dodržiavania povinností vyplývajúcich z inštitútu\nsponzorovania. Jediný spôsob, ako môže žalovaný určovať výkladové pravidlá je prostredníctvom jeho\nrozhodovacej činnosti. Práve na tento účel, teda dať výklad predmetného ustanovenia a náležite s\nním oboznámiť vysielateľa, slúži rozhodnutie, ktorým sa ukladá upozornenie na porušenie zákona. Aj v\n\nprípade súdov je jediná možnosť podávania výkladu jednotlivých noriem prostredníctvom ich judikatúry.\nNapadnuté rozhodnutie je práve takýmto rozhodnutím, keďže len upozornilo žalobcu, že porušil zákon\na poskytlo mu výklad predmetných ustanovení, aby v budúcnosti vedel, akým spôsobom môže vysielať\nsponzorské odkazy v súlade so zákonom. Účelom napadnutého rozhodnutia nebolo sankcionovať\nžalobcu v pravom slova zmysle ale ho oboznámiť s výkladom predmetných ustanovení.\nŽalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa výroku napadnutého rozhodnutia. Mal za\nto, že rozsudok je riadne odôvodnený, vydaný na základe správnych skutkových a právnych záverov,\nnevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej\nlen O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.),\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bol deň\nvyhlásenia rozhodnutia zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho\na súdneho spisu, s obsahom rozhodnutia žalovaného č. RL/59/2011 zo dňa 26.04.2011, skutkovým\nstavom a s obsahom obrazovo-zvukového záznamu zistil, že žalovaný rozhodnutím č. RL/59/2011\nzo dňa 26. apríla 2011 uložil žalobcovi podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ. z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 34 ods.\n1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 30. septembra 2010 o cca 21:03 hod., 21:30 hod. a 22:02\nhod. na televíznej programovej službe TV MARKÍZA odvysielal pred, počas a po programe Ordinácia\nv ružovej záhrade komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko, a.s.,\nktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., čím došlo k odvysielaniu\nreklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby, a tiež porušil\npovinnosť ustanovenú § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe TV\nMARKÍZA dňa 30.09.2010 v čase 21:00 hod. - 22:00 hod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom časovom\nrozsahu ako povolených 12 minút.\nMedzi účastníkmi spornými otázkami zostali právne posúdenie veci, procesné pochybenia v\nadministratívnom konaní, ako aj obsah samotného rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov\nnamietaných žalobcom.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250ja ods. 7 O.s.p. ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nV súlade s právnou úpravou ustanovenou v citovanej právnej norme, Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv predmetnej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na právne dôvody uvedené v odôvodnení\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 3Sžo/40/2012 z 13. novembra 2012, ktorého časť v\nodôvodnení uvádza a s ktorou sa plne stotožňuje.\n„Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné\na zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými\nzložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie\n\nzvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové\nprostriedky.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné\noznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého\nzámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a\nzáväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPoslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu\na práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti\nvysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Rada dbá\no uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe\nzákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov\nupravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie\na vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Rada je právnická osoba so sídlom v\nBratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v\nrozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi (§ 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 308/2000 Z. z.).\nPodľa § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené\nna priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú\npovesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.\nSponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba,\nktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento\nprogram vyrobila.\nPodľa § 38 ods. 2, 3 zákona č. 308/2000 Z. z. ak je program alebo séria programov čiastočne alebo\nako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na\npožiadanie zreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom\na priezviskom, ak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci\nprogramu. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku\nprogramu a na konci programu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program\nalebo sériu programov logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora. Sponzor\nnesmie ovplyvňovať obsah sponzorovaného programu, programovej služby a audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie, ani čas zaradenia sponzorovaných programov, spôsobom, ktorý by mal dosah\nna redakčnú zodpovednosť alebo redakčnú nezávislosť vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie.\nVysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby\nsponzorovaný program, sponzorovaná programová služba alebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna\nslužba na požiadanie priamo nepodporovala predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora\nalebo tretej osoby, a to najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených tovaroch či službách\nv týchto programoch, programovej službe alebo v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie\n(§ 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.).\nNa označenie sponzora podľa odseku 2 sa vo vysielaní programovej služby primerane vzťahuje\nustanovenie § 34 ods. 3 a 5 (§ 38 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z.).\nPodľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a/ upozornenie na porušenie zákona.\n\nJe potrebné súhlasiť so žalovaným a súdom prvého stupňa ak uviedli, že výkladové pravidlá vznikajú\nv dôsledku rozhodovacej praxe Rady pre vysielanie a retransmisiu a správnych súdov a nie vysielacou\npraxou vysielateľov. Žalovaný nemá povinnosť poskytovať stanovisko, na základe akých kritérií bolo\nzačaté správne konanie, ak ho účastníkovi konania riadne oznámil a umožnil mu využiť všetky jeho\nprocesné práva. Je potrebné zdôrazniť, že žiadne ustanovenie zákona č. 308/2000 Z. z. nedáva\nžalovanému oprávnenie na vydávanie záväzných dokumentov, ktoré by obsahovali výkladové pravidlá\npre posudzovanie sponzorských odkazov alebo iných oblastí vysielania.\nŽalovaný správne uviedol, že výkladové pravidlá môže určovať jedine prostredníctvom svojej\nrozhodovacej činnosti a na výklad ustanovení zákona slúži práve rozhodnutie, ktorým sa ukladá sankcia\n- upozornenie na porušenie zákona. Rada nesankcionuje každý jeden správny delikt, ktorý vykoná\nniektorý z vysielateľov, sankcionuje len tie správne delikty, o ktorých sa dozvie, či už na základe sťažností\nalebo z vlastnej úradnej činnosti. Skutočnosť, že žalobca doteraz nebol sankcionovaný za vysielanie\nobdobných sponzorských odkazov nie je z hľadiska posúdenia tohto konkrétneho komunikátu podstatné.\nKomunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko, a.s., a jeho službu Fiber\nTV obsahoval hodnotenie jeho vlastnosti spočívajúcej v možnosti využitia 7-dňového archívu vysielania\nslužby Fiber TV a jej zdôraznením bola upriamená pozornosť diváka na ňu. Hranica medzi sponzorským\nodkazom a reklamou nie je jednoznačná.\nZ hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom je dôležité posúdiť obsah komunikátu.\nPosúdiť, či obsah konkrétneho komunikátu obsahuje oznam informatívneho charakteru alebo, či už ide\no údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku alebo služieb, je úlohou žalovaného.\nDôležité sú prostriedky, ktoré v ňom boli použité a rovnako aj určité kvalitatívne hodnotenie konkrétneho\nproduktu. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností\nproduktu, alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný produkt propagovať. V sponzorskom\nodkaze takéto výrazové prostriedky nie je možné použiť, nemôže obsahovať typické reklamné prvky.\nV prípade, ak by sponzorský odkaz takéto prvky obsahoval, bolo by tak možné obchádzať prísnejšie\npravidlá, ktoré platia pre vysielanie reklamy.\nAk sa takéto reklamné prvky vyskytnú aj v sponzorskom odkaze, je nevyhnutné takýto sponzorský\nodkaz právne posúdiť podľa § 38 zákona č. 308/2000 Z. z. a v prípade, že prišlo k porušeniu povinností\nvysielateľa, musí Rada vysielateľovi uložiť sankciu za porušenie ustanovenia § 38 zákona č. 308/2000\nZ. z. Rada by nemala postupovať tak, ako v tomto prípade, t.j. sankcionovať vysielateľa podľa § 34 ods.\n1, § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že k obdobnému záveru dospel i vo svojom\nrozhodnutí sp. zn. 4Sž/10/2012 zo dňa 18. septembra 2012.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným\nšotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame\nv čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas\njednej celej hodiny.\nPokiaľ ide o porušenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. o\nvysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov, z citovaného ustanovenia vyplýva, že vysielací čas nesmie presiahnuť 12 minút. Ako však\nuž odvolací súd vyššie uviedol, v prípade, ak vysielateľ poruší povinnosti vzťahujúce sa na vysielanie\nsponzorských odkazov je potrebné, aby odporkyňa postupovala podľa § 38 zákona č. 308/2000 Z. z. a\nnie sankcionovala vysielateľa podľa ustanovení vzťahujúcich sa na vysielanie reklamy (§ 32 ods. 1, §\n34 ods. 1, § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000). V prípade sponzorských odkazov obsahujúcich reklamné\nprvky, ktoré nie sú v sponzorských odkazoch prípustné, je potrebné vysielateľom zabezpečiť, aby takéto\n\nsponzorské odkazy nepodporovali predaj, nákup alebo prenájom tovarov sponzora a nebolo by ich tak\nmožné posudzovať ako reklamné šoty.\nNa základe uvedeného tieto sponzorské odkazy nie je možné zarátať do celkového času vyhradeného\npre reklamu podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré sa aplikuje na vysielanie reklamy.\nZ týchto dôvodov senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 3S/148/2011-84 (v posudzovanej veci ide o rozsudok 3S/149/2011-74) podľa §\n250ja ods. 3 O.s.p. zmení pretože skutok opísaný vo výroku rozhodnutia žalovaného je nesprávne\nprávne posúdený. Pre uvedené pochybenie preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. RL/60/2011 zo\ndňa 26.04.2011 (v posudzovanej veci č. RL/59/2011) podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil v celom\nrozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOdvolací súd zároveň zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu /výrok\nI. a II./ aj z dôvodu nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia žalovaného, v ktorom nie je jednoznačne\nuvedené, či za porušenie povinností uvedených pod bodom I. a II. bola uložená úhrnná sankcia, alebo či\nsankcia bola uložená len za porušenie povinnosti ustanovenej v bode II. výroku rozhodnutia žalovaného.\nZáverom treba dodať, že v správnom konaní Rada síce v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci,\navšak nesprávne aplikovala príslušné ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky sa preto v tejto časti stotožnil s námietkami žalobcu, že žalovaný nesprávne právne posúdil\nzistený skutkový stav veci.\nPodľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.\"\nVzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd v preskúmavanej veci rozhodol tak, že podľa §\n250ja ods. 3 O.s.p. tak, že napadnutý prvostupňový rozsudok krajského súdu zmenil, preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného č. RL/59/2011 zo dňa 26. apríla 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil\nv celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nZáverom odvolací súd uvádza, že je potrebné prisvedčiť žalovanému v tom smere. Že pokiaľ žalobca v\nrámci žaloby nenamietal vadu konania a právneho posúdenia, ktoré mali spočívať vo vydaní viacerých\nrozhodnutí za to isté konanie, vzhľadom na aplikáciu dispozičnej zásady sa prvostupňový súd týmito\nskutočnosťami nemohol zaoberať. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorá sa uplatňuje v konaniach\npodľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., žalobca nemôže rozširovať žalobné dôvody v konaní o odvolaní\nproti rozsudku prvostupňového súdu, pretože takýto postup je neprípustný a na takýto žalobný dôvod\nnemôže byť prihliadnuté.\nPokiaľ žalobca ako odvolací dôvod namietal nesprávne označenie preskúmavaného rozhodnutia vo\nvýroku prvostupňového rozsudku, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade jednoznačne išlo o\nchybu v písaní v záhlaví rozsudku, za účelom odstránenia ktorej je potrebné zachovať zákonný postup\nv zmysle ustanovenia § 164 O.s.p.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 prvá\nveta O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. tak, že žalovaného zaviazal na povinnosť náhrady trov\núspešnému žalobcovi, ktorý si uplatnil náhradu za tieto trovy konania:\n- zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 66 € a za odvolanie vo výške 66 €,\n- prevzatie zastúpenia zo dňa 8. augusta 2011 vo výške 123,50 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods.\n1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\n\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.), výpočtový základ v roku\n2011 predstavoval 741 € a režijný paušál v sume 7,41 €,\n- žalobu zo dňa 8. augusta 2011 vo výške 123,50 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/\nvyhlášky č. 655/2004 Z .z. a režijný paušál 7,41 €,\n- odvolanie zo dňa 28. decembra 2012 vo výške 130,16 €, výpočtový základ v roku 2012 predstavoval\n763 €, režijný paušál vo výške 7,63 €.\nZ dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcu je platiteľkou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH\")\nprináleží jej uplatnená DPH zo základu 399,61 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške\n20 % v sume 79,92 €.\nSpolu trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 479,53 €, s poukazom na to, že právna\nzástupkyňa žalobcu si uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške 471,54 €, súd bol viazaný týmto\nnávrhom a priznal žalobcovi náhradu trov konania v požadovanej výške.\nCelkom boli žalobcovi priznané na náhradu tieto trovy konania: 66 € + 66 € + 471,54 € = 603,54 €,\nktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo VÚB banka, a.s., č.\n245 593 8053/0200.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}