{"guid": "e35b0c2c-0213-41be-a20d-48b6963070e7:b0ff88d3-7555-4c04-b236-2ef5b41dd843", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201382.1", "spisova_znacka": "6Sži/15/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/15/2013 z 30. 7. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2014, sp. zn. 6Sži/15/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201382.1", "identifikacne_cislo": "1011201382", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2014-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0ff88d3-7555-4c04-b236-2ef5b41dd843", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201382.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201382.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201382.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sži/15/2013\n1011201382\n30. 07. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201382.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N., bytom H., právne zastúpený Advokátskou\nkanceláriou JUDr. Šimon Meliš, s.r.o., so sídlom Partizánska 3, Bratislava, proti žalovanému: Mestská\nčasť Bratislava - Dúbravka, Žatevná 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia a\npostupu žalovaného vo veci žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S 149/2011-80 zo 16. mája 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 149/2011-80 zo 16.\nmája 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením\npostupom podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) a § 142 ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 66 €,\ntitulom zaplateného súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Šimon\nMeliš, s.r.o., Bratislava sumu 510,49 €, titulom náhrady trov právneho zastúpenia, všetko do 30 dní od\nnadobudnutia právoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd rozhodol opätovne po zrušení výroku o náhrade trov konania a vrátenia mu veci na ďalšie\nkonanie rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/23/2012, 6Sži/2/2013 z 30.\njanuára 2013.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazujúc sa na vyššie uvedené ustanovenia\nuviedol, že účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených\ntrov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech\nnemal, pričom účelnosť vynaložených trov sa posudzuje vždy ad hoc. Ďalej zdôraznil, že podstata\npovinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jedného účastníka konania nahradiť\ndruhému účastníkovi trovy konania buď celkom alebo sčasti, pričom povinnosť nahradiť trovy konania\nnezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, čo\nznamená, že súd nemôže zaviazať účastníka na náhradu tých trov, ktoré druhý účastník počas konania\nvynaložil zbytočne.\nPoukázal ďalej na to, že za účelne vynaložené trovy konania považoval zaplatený súdny poplatok vo\nvýške 66 € a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.\nz. v znení zmien a doplnkov za prevzatie a prípravu zastúpenia á 123,50 € + režijné výdavky vo výške\n7,41 € a písomné podanie žaloby na súd 123,50 € + režijné výdavky 7,41 €, vrátane DPH, keďže právny\nzástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH. Zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania\n\nza 2 úkony právnej pomoci tak, ako si ich žalobca vyčíslil vo svojom písomnom podaní (odvolaní) zo\ndňa 3.12.2012 v celkovej výške 196,34 €.\nVo vzťahu k ostatným uplatneným nákladom právnej pomoci uviedol, že tieto žalobcovi nepriznal z\ndôvodu, že ich nepovažoval za účelne vynaložené konštatujúc, že je jeho úlohou posúdiť ich účelnosť a\nhospodárnosť. Mal za to, že v tomto prípade žalobca pri ostatných uplatnených nákladoch nepreukázal\nich účelnosť, hospodárnosť, resp. nepreukázal, že vynaloženie ďalších nákladov viedlo k požadovanému\ncieľu doplniac, že pri posudzovaní účelnosti uplatnených nákladov je potrebné vychádzať aj zo stupňa\nobtiažnosti preskúmavanej veci.\nPoukázal tiež na to, že nevylučuje možnosť vzájomných porád medzi advokátom a jeho klientom, avšak\nmal za to, že nie všetky takéto stretnutia musia byť hradené protistranou, hlavne ak nejde o nevyhnutne\nvynaložené právne úkony.\nProti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc jeho zmenu tak,\nže mu súd prizná vyčíslenú náhradu trov súdneho konania vo výške 1 230,21 € (967,87 € ako trovy\nprávneho zastúpenia, 196,34 € ako trovy predchádzajúceho odvolacieho konania a 66 € ako zaplatený\nsúdny poplatok) a náhradu trov odvolacieho konania.\nMal za to, že sa krajský súd neriadil dostatočne uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 6Sži/23/2012, 6Sži/2/2013 z 30. januára 2013, podľa ktorého mal ozrejmiť „... z akého dôvodu ich\n(trovy konania - poznámka autora) za účelné nepovažoval“.\nDôvodil, že neuvedenie dôvodu, prečo krajský súd považuje ten-ktorý úkon za neúčelný (z rozhodnutia\nnie je zrejmé, či krajský súd považuje všetky nepriznané náhrady trov konania za neúčelné,\nnehospodárne a či má za nepreukázané ich vedenie k cieľu alebo či len niektoré považuje za\nneúčelné, niektoré za nehospodárne a niektoré za nevedúce k žiadanému cieľu) má za následok\nnepreskúmateľnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a ďalším odvolacím dôvodom vzhliadol\nskutočnosť, že posúdenie ďalších nákladov za úkony právnej služby ako neúčelne a nehospodárne\nvynaložených, je nesprávne.\nNásledne sa vyjadril k účelnosti jednotlivým úkonov právnej služby, ktorých náhradu si uplatnil.\nKonkrétne dôvodil :\n- písomné podanie zo dňa 15.10.2011 (doplnenie plnej moci - poznámka odvolacieho súdu) nie je možné\npovažovať za neúčelné, keď bolo vykonané priamo na výzvu súdu\n- poradu s klientom dňa 5.4.2012 nie je možné považovať za neúčelnú keďže bolo potrebné prejednať\nso žalobcom ďalší postup v konaní na tvrdenia žalovaného, ako aj na skutkové a právne posúdenie\nžaloby žalovaným v podaní zo dňa 17.10.2011\n- písomné podanie zo dňa 18.4.2012 (vyjadrenie sa žalobcu k písomnému podaniu žalovaného poznámka odvolacieho súdu) nie je možné považovať za neúčelné, keďže bolo potrebné oboznámiť súd\ns dôvodmi nesúhlasu s tvrdeniami žalovaného, ako aj s tým, v čom spočíva ich nesprávnosť a naopak,\nbolo tiež potrebné uviesť primerané dôvody oprávnenosti nároku\n- písomné podanie zo dňa 7.6.2012 (odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku - poznámka odvolacieho súdu) nie je možné považovať za neúčelné, keďže bez tohto\núkonu by sa nedomohol svojho práva a o jeho návrhu by sa nemohlo meritórne rozhodnúť\n- poradu s klientom dňa 2.11.2012 nie je možné považovať za neúčelnú, keďže bolo potrebné prejednať\nvšetky eventuality prichádzajúce do úvahy na pojednávaní dňa 8.11.2012, a to vzhľadom na dohodu, že\nsa vec prejednávala bez prítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie\npre pracovnú zaneprázdnenosť spojenú so súkromnou vyťaženosťou.\nMal za to, že rozhodnutie o náhrade trov súdneho konanie je porušením práva na právnu pomoc,\ngarantovaného čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva na majetok podľa čl. 1 ods. 1\nDodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a v dôsledku\n\nnedostatočného odôvodnenia aj porušením základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako pokiaľ ide o potrebu preukázania účelnosti a hospodárnosti trov\nkonania považoval toto rozhodnutie za prekvapivé, pretože doterajšia prax súdov čo do rozhodovania\nnevyžaduje preukazovanie účelnosti a hospodárnosti trov konania upozorniac, že hospodárnosť a\núčelnosť trov konania je vecou voľnej úvahy súdu, avšak v ústavnom a zákonnom rámci bez vykonávania\ndokazovania k účelnosti a hospodárnosti a s dokazovaním len skutočného vykonania úkonov (v tejto\nsúvislosti poukázal na uznesenie NS SR 3 Tdo 26/2012 zo dňa 17.10.2012).\nKu konštatovaniu krajského súdu o potrebe vychádzať z obtiažnosti preskúmavanej veci uviedol, že nie\nje zrejmé, či má krajský súd konanie za obtiažne nad bežný rámec, za menej obtiažne alebo za bežné\ndôvodiac ďalej, že s obtiažnosťou aktuálne účinné právne predpisy nespájajú právne následky v podobe\nmožnosti znížiť odmenu (ustanovenie § 13 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v\nznení neskorších predpisov bolo od 1.6.2009 zmenené). V tejto súvislosti ďalej uviedol, že prejednávaná\nvec nie je menej obtiažna, čo je zrejmé aj zo samotného pojednávania, na ktorom sa ešte objasňoval\nskutkový stav a bolo potrebné posúdiť listiny žalovaného, či sú alebo nie sú rozhodnutím zdôrazniac, že\nkonanie nebolo začaté na základe formulárovej žaloby.\nZáverom dôvodil skutočnosťou, že za nie nezanedbateľné pre rozhodnutie o náhrade trov súdneho\nkonania považuje aj samotnú podstatu sporu, ktorá spočíva vo flagrantnom porušení právnych\npovinností obcou (mestskou časťou), a to pri realizovaní kontroly obce (mestskej časti) a pokiaľ má teda\nkonanie viesť aj k výchove na zachovávanie zákonov (§ 1 OSP), je napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu v rozpore s týmto účelom zákona.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s\nkonaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá\nOSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nKrajský súd rozhodol opätovne potom, ako bol jeho predchádzajúci rozsudok v napadnutej časti týkajúcej\nsa náhrady trov konania uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/23/2012,\n6Sži/2/2013 z 30. januára 2013 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Ako dôvod zrušenia\nnajvyšší súd vzhliadol skutočnosť, že zdôvodnenie nepriznania ďalších trov právneho zastúpenia súdom\nprvého stupňa považuje za nepreskúmateľné, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu\nprvého stupňa nie je zrejmé, za ktoré dva úkony právnej pomoci úspešnému žalobcovi priznáva náhradu\ntrov právneho zastúpenia a za ktoré úkony právnej pomoci mu náhradu trov konania nepriznáva v\ndôsledku, že ich nepovažoval pri tomto konaní za účelne vynaložené náklady a taktiež neozrejmil z\nakého dôvodu ich za účelne vynaložené nepovažoval.\nPodľa § 250k ods. 1 OSP, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná\nprávo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené\nz dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť,\nže sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nPodľa § 246c ods. 1 vety prvej OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,\nlen ak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných\nna účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\n\nPredmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti výroku súdu prvého stupňa, ktorým\nnepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za všetky ním uplatnené úkony právnej služby.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu\ntrov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za\npísomné podanie žaloby na súd spolu s režijnými výdavkami a DPH a náhradu trov odvolacieho konania,\nktorých priznanú výšku žalobca v odvolaní nenamiatal (táto bola priznaná v plnej výške). Dôvodom\nnepriznania ostatných uplatnených nákladov právnej pomoci v rámci prvostupňového konania, ako\nuviedol súd prvého stupňa, bola skutočnosť, že ich nepovažoval za účelne vynaložené, konkrétne podľa\nnázoru súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal aj zo stupňa obtiažnosti, žalobca nepreukázal ich účelnosť,\nhospodárnosť, resp. nepreukázal, že vynaloženie ďalších nákladov viedlo k požadovanému cieľu.\nV správnom súdnictve má žalobca v zmysle § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania, ak bol\nv konaní úspešný, pričom z ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP\nvyplýva, že sa žalobcovi môže priznať len náhrada účelne vynaložených trov.\nPri posudzovaní náhrady trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)\nnepatrí náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby, ktoré neboli vynaložené účelne na\nuplatňovanie práva. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,\nkaždý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však\nneznamená, že neúspešný účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu\nadvokáta. Napr. odmenu za úkon právnej služby ako je porada, či konzultácia s klientom možno priznať\nv plnej výške, ak boli účelne vynaložené v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej.\nTrovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným\npostojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného\nnároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s\nnevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na\nprávnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa\nvo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu\npráva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania,\npretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.\nJe zrejmé, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v\nzákone explicitne vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv\núčastníka konania. Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť,\nresp. nevyhnutnosť. Táto otázka je vecou úvahy súdu, ktorá však musí byť vždy odôvodnená (pozri\nbližšie rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 557/2011 z 13. decembra 2011).\nPráve vo vzťahu k účelnosti a nevyhnutnosti výdavkov smerujúci k uplatňovaniu či bráneniu práva v\ndanej veci nedá Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) inak ako súhlasiť\ns názorom krajského súdu, že ostatné uplatnené náklady právnej pomoci boli v danej veci vynaložené\nneúčelne.\nV súvislosti s posúdením oprávnenosti uplatnených úkonov právnej služby, konkrétne vo vzťahu k\npísomnému podaniu z 15.10.2011 (vyjadrenie k možnosti rozhodnutia bez nariadenia pojednávania),\nk porade s klientom (1 h) po doručení vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.10.2011 konajúcej sa dňa\n5.4.2012, k písomnému podaniu zo dňa 18.4.2012 (vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného), k písomnému\npodaniu (odvolanie a doplatenie súdneho poplatku) zo dňa 7.6.2012 a k porade s klientom (2 h)\npred pojednávaním po doručení vyjadrenia žalobcu konanej dňa 2.11.2012 považuje najvyšší súd za\npotrebné zdôrazniť skutočnosť, ktorú ako dôvod nepriznania všetkých uplatnených úkonov právnej\nslužby vzhliadol aj súd prvého stupňa v podobe „obtiažnosti“ sporu. Správne dôvodil žalobca v odvolaní,\nže s účinnosťou od 1.6.2009 nespája vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj ako\n\n„vyhláška č. 655/2004Z. z.“) právne následky v podobe zvýšenia tarifnej odmeny pri úkonoch mimoriadne\nťažkých, časovo náročných a vyžadujúcich si znalosť cudzieho práva alebo znalosť cudzieho jazyka\n(§ 13 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 31.5.2009) avšak v danom prípade nebolo sporné\nči sa má tarifná odmena znížiť, resp. zvýšiť, ale či uplatnený úkon právnej služby bol uskutočnený\ndôvodne vo vzťahu k uplatneniu alebo bráneniu práva. Je preto na mieste, že krajský súd pri posúdení\nopodstatnenosti uplatnených úkonoch právnej služby prihliadol aj na samotnú obtiažnosť predmetu\nkonania. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia fiktívnych rozhodnutí žalovaného, pričom sám žalovaný\nvo svojom vyjadrení skonštatoval, že v danom prípade došlo k odmietnutiu sprístupnenia informácii\nformou fiktívnych rozhodnutí. Teda nepopieral žalobou tvrdené skutočnosti. Preto pokiaľ mal žalobca\npotrebu, aj napriek tejto skutočnosti, vyjadrovať sa k vyjadreniu žalovaného, z obsahu ktorého pre\nnajvyšší súd vyplýva, že neuviedol v porovnaní s obsahom žaloby žiadne nové skutočnosti, bolo to na\njeho rozhodnutí, rovnako ako absolvovanie ďalších porád s právnym zástupcom. Pokiaľ ide o uplatnený\núkon právnej služby v podobe odvolania proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho\npoplatku, tento najvyšší súd musí vyhodnotiť ako nekorektný, keď sám žalobca tým, že nezaplatil súdny\npoplatok spôsobil zastavenie konania.\nNajvyšší súd vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na právnu pomoc uvádza, že hlavný význam\ntohto ústavného práva spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom,\naby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc (pozri bližšie rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z\n9. septembra 2004), ktorá povinnosť bola v danom prípade konajúcim súdom naplnená.\nRovnako namietané právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd nemohlo byť rozhodnutím súdu o trovách konania vo vzťahu\nk žalobcovi porušené nakoľko, ako bolo už uvedené vyššie trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo\nochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, ale treba, aby konajúci súd svojou úvahou, ktorá musí\nnájsť zhmotnenie v odôvodnení rozhodnutia posúdil každý uplatnený úkon, s ohľadom na jeho účelnosť,\nsamostatne.\nNajvyšší súd má za to, že krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s právnym\nnázorom najvyššieho súdu obsiahnutého v uznesení sp. zn. 6Sži/23/2012, 6Sži/2/2013 zo dňa 30.\njanuára 2013 uviedol argumenty, pre ktoré žalobcovi náhradu trov konania vo vyčíslenej výške nepriznal.\nPreto Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov zhora vedených napadnuté uznesenie Krajského\nsúdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. l OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní\nprávo na náhradu trov konania nepriznal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konal v súlade s ustanovením § 250 ods. 4 OSP s Mestskou časťou\nBratislava - Dúbravka, nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je správny orgán, ktorý rozhodol\nv poslednom stupni, aj keď rozhodnutie v druhom stupni (ktoré je napadnuté žalobou) vydala osoba,\nktorá stojí na jeho čele, v danom prípade starosta.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/149/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}