Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/24/2013 z 29. 1. 2014 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 5Sžf/24/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201375.1 Najvyšší súd | 5Sžf/24/2013 | ECLI:SK:NSSR:2014:1011201375.1 | 2014-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78583260-5f00-42d2-8550-d159d5d954a2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201375.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžf/24/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201375
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Urbancová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1011201375.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej
a členov senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobkyne obchodnej
spoločnosti MMJ SERVIS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 36, zastúpenej advokátom JUDr.
Rastislavom Posluchom, so sídlom v Bratislave, Bazova 9, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/222/8397-49621/2011/991031-r z 01. júna 2011, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2012, č. k. 3S/146/2011-68, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra
2012, č. k. 3S/146/2011-68 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm. a/
OSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/222/8397-49621/2011/991031-r z 01. júna 2011, ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/12181/11/Zac z 02. februára 2011 a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím Daňový úrad Bratislava II (ďalej len „správca
dane“) vyrubil žalobkyni ako daňovému subjektu daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie august 2008 v sume 46.670,64 eura.

Krajský súd v Bratislave posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní
vychádzal z ustanovenia § 15 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1, § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o
DPH“) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu je potrebné
s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V danom prípade spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či predmetný prieskum trhu je
službou, ktorá sa riadi miestom dodania podľa § 15 ods. 1 alebo podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH v
znení platnom v rozhodnom čase.

Krajský súd konštatoval, že uvedená služba - prieskum trhu bola riadne dodaná na území Slovenskej
republiky, a že žalobkyňa si splnila zákonnú povinnosť niesť a uniesť dôkazné bremeno. Žalovaný teda
nesprávne vyhodnotil predmetnú realizáciu služby (prieskum trhu v Dominikánskej republike) ako službu
vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého sa miesto
dodania služby určuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a teda bola naplnená podmienka



pre uplatnenie si nároku na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v
rozhodnom čase.

Taktiež uviedol, že viazať miesto plnenia na miesto, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú by bolo v danom
prípade v rozpore so základnými cieľmi Európskeho daňového práva, a to Šiestej smernice, kde v
ods. 7 jej odôvodnenia sa hovorí, že miesto, kde dochádza k poskytnutiu služby by malo byť v zásade
miesto, kde má osoba poskytujúca službu sídlo svojej podnikateľskej činnosti a malo by byť toto miesto
definované tak, že sa nachádza v krajine osoby, ktorej je služba poskytovaná.

Pri výklade pojmu služieb vzťahujúcich sa k nehnuteľnostiam je totiž treba uviesť aj služby, ktoré
zákonodarca vyslovene za takéto služby označuje, napr. služby realitných kancelárií, služby odhadcov,
architektov a stavebného dozoru. Ide o významnú pomôcku pri určovaní charakteristických vlastností,
ktoré musí určitá služba spĺňať, aby sme ju mohli považovať za službu vzťahujúcu sa k nehnuteľnosti.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni
priznal trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky, rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamieta.

Žalovaný namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď krajský súd na spornú otázku ohľadom určenia miesta dodania služby aplikoval nesprávne
ustanovenie zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase. Žalovaný zastáva názor, že krajský
súd mal vychádzať z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého miestom dodania služby je
miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Medzi žalobkyňou ako kupujúcim a obchodnou spoločnosťou
ALMAZ INVEST, s. r. o., Brekov bola uzatvorená dňa 27. júla 2008 kúpna zmluva (a nie zmluva o dielo,
ako konštatuje krajský súd vo svojom rozsudku), predmetom ktorej bolo prehlásenie kupujúceho, že má
záujem sám alebo pre tretie osoby zabezpečiť zmapovanie regiónu ohľadom možnosti umiestnenia a
výstavby rekreačného strediska.

Žalovaný považuje dodanie služby - prieskum trhu za službu s miestom dodania, kde sa nehnuteľnosť
nachádza, t. j. mimo územia tuzemska, teda nie je naplnená podmienka § 49 ods. 1 zákona o DPH, a
preto nepriznal daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie august 2008 nárok na odpočítanie DPH v
sume 1.406.000,- Sk z faktúry č. 2008/007 z 26. augusta 2008.

Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane nepriznal žalobkyni za zdaňovacie
obdobie august 2008 nárok na odpočet DPH z faktúry č. 2008/007 z 26. augusta 2008 od dodávateľa
ALMAZ INVEST, s. r. o.. V nadväznosti na tieto zistenia správca dane konštatoval, že nie je splnená
podmienka nároku na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, preto nepriznal daňovému
subjektu nárok na odpočet DPH. Odvolací orgán na základe posúdenia spisového materiálu dospel k
záveru, že je potrebné opätovne preveriť a zdokumentovať skutkový stav poskytnutej služby, t. j. čo bolo
predmetom poskytnutia služby - či sa jednalo o prieskum trhu s miestom dodania v tuzemsku v zmysle §
15 ods. 1 zákona o DPH, alebo poskytnutie tejto služby ods. 2 zákona o DPH tam, kde sa nehnuteľnosť
nachádza. Od správneho posúdenia miesta dodania služby sa odvíja aj dodanie samotnej služby a
následný správny odvod daňovej povinnosti do štátneho rozpočtu u dodávateľa služby prostredníctvom
daňového priznania a nadväzne na to aj posúdenie nároku na odpočet DPH u kupujúceho po splnení
zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 49 zákona o DPH, a preto žalovaný rozhodnutie
správcu dane zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

V rámci nového konania správca dane preveroval uskutočnenie obchodu - dodanie služby od
dodávateľa ALMAZ INVEST, s. r. o., Brekov a zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie
všetkých relevantných dôkazov týkajúcich sa fakturovaného prieskumu trhu v Dominikánskej republike,
ako aj preloženie Exkluzívnej zmluvy týkajúcej sa predaja nehnuteľnosti v Dominikánskej republike
„CONTRATO DEREPRESENTACIÓN DE VENTA CAMPCANA, República Dominicana“ do slovenského
jazyka. V rámci šetrenia správca dane zistil, že táto služba mala byť poskytnutá spoločnosťou M.K.STAV,
s. r. o., Vranov nad Topľou pre spoločnosť ALMAZ INVEST, s. r. o. na základe mandátnej zmluvy



uzatvorenej dňa 15. februára 2007. Miestne príslušný správca dane spoločnosti ALMAZ INVEST, s. r. o.,
Brekov však nepriznal nárok na odpočet DPH z prijatej služby z dôvodu, že dodávateľ služby M.K.STAV,
s. r. o., Vranov nad Topľou nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu - vznik daňovej povinnosti
podľa predmetu mandátnej zmluvy z 15. februára 2007. Kontrolovaný daňový subjekt - žalobkyňa na
výzvu správcu dane nereagovala, požadované doklady nepredložila, čo viedlo k tomu, že správcovi dane
nevedela vierohodným spôsobom preukázať svoje tvrdenia, že miesto dodania služby - prieskum trhu
v Dominikánskej republike je v tuzemsku.

Podľa názoru žalovaného, všetky informácie obsiahnuté v predloženej štúdii sa týkajú hospodárstva,
podnebnej klímy, bankovníctva a finančných služieb, legislatívy, prístavov, dostatku vody a turizmu v
Dominikánskej republike a viedli k jedinému cieľu - zmapovaniu regiónu ohľadne umiestnenia a výstavby
rekreačného strediska. Žalovaný preto zastáva názor, že miesto dodania služby - prieskum trhu nie je
tuzemsko ale miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. K tomuto konštatovaniu správcu dane dospel na
základe predložených dokladov, kde kúpna zmluva, jej dodatky ani faktúra neobsahujú žiaden rozpis
služieb, ktoré by špecifikovali prieskum trhu, a preto správca dane považoval prieskum trhu za výsledok
rôznych činností ako službu. Správca dane opieral svoje stanovisko o skutočnosť, že služba - prieskum
trhu bola dodaná za účelom kúpy a predaja nehnuteľností v Dominikánskej republike.

Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosti, že v predloženom prieskume trhu je uvedený nielen majiteľ
nehnuteľnosti - pozemkov, ale aj ich rozloha, popis nehnuteľnosti, informácie o dostatku vody na
predpokladanú výstavbu, dostupnosti k parcele, fotografie nehnuteľnosti, čo len potvrdzuje skutočnosť,
že existuje priama súvislosť medzi službou prieskum trhu poskytnutou daňovým subjektom a zmluvne
vymedzeným územím, na ktorý sa služba vzťahuje.

Na základe uvedených skutočností správca dane považoval dodanie služby - prieskum trhu za službu
s miestom dodania, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. mimo územia tuzemska, teda nie je naplnená
podmienka § 49 ods. 1 zákona o DPH, a preto nepriznal daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie
august 2008 nárok na odpočítanie DPH.

Skutočnosť, že správne orgány postupovali správne, keď predmetný prieskum trhu vyhodnotili ako
službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH potvrdil
aj Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 1S/148/2011 z 28. júna 2012, ktorý rozhodoval v tej istej veci,
ale za iné zdaňovacie obdobie (konkrétne september 2008).

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP), odvolanie prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že
sa žaloba zamietne.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým ako
odvolací orgán rozhodnutím č. I/222/8397-49621/2011/991031-r z 01. júna 2011 potvrdil v zmysle § 48
ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Bratislava
II. č. 601/230/12181/11/Zac z 02. februára 2011, ktorým v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bola žalobkyni vyrubená daň z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2008 vo výške 46.670,64 eura.

Rozhodujúcou skutočnosťou v danej veci je posúdenie, či predmetný prieskum trhu je službou, ktorá sa
riadi miestom dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH dani v znení účinnom v rozhodnom čase, podľa
ktorého miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo alebo miesto podnikania
alebo podľa odseku 2, podľa ktorého je miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť miesto,
kde sa nehnuteľnosť nachádza. Ide teda najmä o posúdenie otázky, či sú splnené dve podmienky pre



aplikáciu odseku 2 § 15 zákona o DPH, a to existencia nehnuteľnosti a jej vymedzenie, a súčasne priamy
vzťah služby k predmetnej nehnuteľnosti.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu
dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods.
1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca
dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a
daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods.
3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové
subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej
zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov
preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje
povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon
o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci, miestom
dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň,
z ktorej sa služba dodáva; ak dodávateľ nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je miestom
dodania služby miesto, kde má bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava, ak sa v odsekoch 2 až 10 a v
§ 16 neustanovuje inak.



Podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci, miestom
dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov
a stavebného dozoru je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci, právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd) mal z obsahu administratívneho ako aj
súdneho spisu za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila dňa 27. júla 2008 kúpnu zmluvu so spoločnosťou
ALMAZ INVEST, s. r. o. so sídlom Brekov 336, IČO: 36 502 359 (ďalej len „predávajúci“), ktorej
predmetom bol záväzok predávajúceho za odplatu dodať žalobkyni výsledok činnosti - prieskum trhu
v Dominikánskej republike. Žalobkyňa si následne uplatnila nárok na odpočítanie DPH za zdaňovacie
obdobie august 2008 v sume 1.406.000,- Sk z faktúry č. 2008/007 od predávajúceho - obchodnej
spoločnosti ALMAZ INVEST, s. r. o.. Dodávateľom služby pre predávajúceho bola spoločnosť M.K.
STAV, s. r. o., so sídlom Kechnec 130, 044 58, IČO: 36 513 296, a to na základe Mandátnej zmluvy
z 15. februára 2007. V priebehu kontroly ani vo vyjadrení k protokolu o vykonanej kontrole žalobkyňa
však nepredložila vierohodné doklady, ktoré by preukazovali, že miestom dodania služby - prieskum
trhu v Dominikánskej republike je tuzemsko podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v čase
rozhodnom pre posúdenie danej veci, a že pri dodaní tejto služby vznikla daňová povinnosť u dodávateľa
ALMAZ INVEST, s. r. o. v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH, a zároveň právo na odpočítanie
dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení neskorších predpisov. Nepriznanie práva žalobkyni za
zdaňovacie obdobie august 2008 na odpočítanie dane v sume 1.406.800,- Sk z faktúry č. 2008/007 zo
dňa 26. augusta 2008, a súčasne vyrubenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august
2008 vo výške 46.670,64 eura rozhodnutím č. 601/230/12181/11/Zac zo dňa 02. februára 2011 považuje
preto najvyšší súd za zákonné.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a v § 51 ods. 1 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže
to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, pre ľahkú
zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre
nárok na odpočet stanovil.

Najvyšší súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že správca dane správne vyhodnotil na základe
predložených dokladov predmetnú realizáciu služby - prieskum trhu v Dominikánskej republike, ako
službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie veci, ktorého sa miesto dodania služby
určuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Z uvedeného dôvodu sa preto nemohlo jednať o dodanie služby s miestom plnenia v tuzemsku. Keďže
sa nejednalo o dodanie služby s miestom plnenia v tuzemsku, predávajúcemu ALMAZ INVEST, s. r. o.
nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti na túto
skutočnosť žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH.

V súvislosti s preskúmavanou vecou najvyšší súd dáva do pozornosti svoje skoršie rozhodnutie č.
5Sžf/58/2012 z 18. júla 2013, ktorým najvyšší súd potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/148/2011-66, týkajúce sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia v obdobnej veci vyrubenia rozdielu
dane žalobkyni za zdaňovacie obdobie september 2008. Aj v tejto veci bola okrem iných sporná otázka,
či predmetný prieskum trhu je službou, ktorá sa riadi miestom dodania podľa 15 ods. 1 alebo podľa §
15 ods. 2 zákona o DPH v znení platnom v rozhodnom čase.

V zmysle § 250ja ods. 7 OSP najvyšší súd poukazuje na dôvody vyššie uvedeného rozhodnutia: „V
ustanovení § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre



posúdenie veci sú vyjadrené dve podmienky pre aplikáciu osobitného pravidla pri určovaní miesta
dodania služby, a to: existencia nehnuteľností a priamy vzťah služby k predmetnej nehnuteľnosti.
Čo sa týka existencie nehnuteľností, najvyšší súd sa v spojení s obsahom administratívneho spisu
stotožnil s názorom krajského súdu, ako aj žalovaného, že prieskum trhu sa týkal zmluvne vymedzených
pozemkov (t. j. nehnuteľnosti), ktoré sa nachádzajú na území Dominikánskej republiky, pričom je
nesporné, že v predloženom prieskume trhu je uvedený nielen majiteľ nehnuteľnosti pozemkov, ale
aj ich rozloha, popis, informácie o dostatku vody na predpokladanú výstavbu, dostupnosti k parcele,
fotografie nehnuteľnosti atď.. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobkyne, že prieskum trhu sa týkal
štátu Dominikánska republika, pričom štátne územie ako také nemožno považovať v zmysle judikatúry
ESD za nehnuteľnosť, ktorá by mohla byť predmetom vlastníckych vzťahov. Z tohto dôvodu je aj
argumentácia žalobkyne judikatúrou ESD, resp. eurokomformným výkladom vnútroštátnych právnych
predpisov irelevantná. K priamemu vzťahu služby k predmetnej nehnuteľnosti sa najvyšší súd stotožnil
s názorom krajského súdu, že v predmetnej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 27. júla 2008 je vymedzené
územie a služba bola dodávaná za účelom sprostredkovania predaja pozemkov, čiže sa jednalo o službu,
ktorá úzko súvisí s nehnuteľnosťou, resp. pozemkami nachádzajúcimi sa na území Dominikánskej
republiky. Na základe predložených dokladov, kúpnej zmluvy a jej dodatkov, ani faktúra neobsahovala
žiaden rozpis služieb, ktoré by špecifikovali prieskum trhu, a preto správca dane správne považoval
prieskum trhu za výsledok rôznych činností ako službu. Aj samotná „exkluzívna zmluva“ týkajúca sa
predaja nehnuteľnosti v Dominikánskej republike „CONTRATO DEREPRESENTACIÓN DE VENETZA
CAMPCANA, República Dominicana“ dokladuje, že služba - prieskum trhu bola dodaná za účelom kúpy
a predaja nehnuteľností. Tieto skutočnosti potvrdila aj žalobkyňa, keď jej konateľ v zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 648/320/54900/2008/Rig prehlásil: „že, vyššie citovanú kúpnu zmluvu uzavrel za účelom
kúpy a následného predaja služby s cieľom dosiahnutia zisku z predaja pozemkov, ktoré sú uvedené v
tejto službe. Kupujúceho na tieto pozemky zabezpečila firma MMJ SERVIS, s. r. o. na základe kúpenej
služby od ALMAZ INVEST, s. r. o. Kúpno-predajné zmluvy na služby a pozemky sú rozpracované,
podpísané a zrealizované budú po posúdení právnikom koncom roka 2008 alebo v priebehu mesiaca
január 2009“.

Zo zistených skutočností nachádzajúcich sa v súdnom spise najvyšší súd aj v zmysle už uvedeného
ustanovenia § 250ja ods. 7 OSP k námietke žalobkyne (vytýkaná v žalobe) týkajúcej sa rozsudku
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 16. marca 2005, č. 30CA 66/2003-25, podľa ktorého
má miesto dodania služby vykazovať určitý skutočne existujúci vzťah k tomu, kto službu poskytuje,
teda de facto k miestu, odkiaľ poskytovateľ službu poskytuje, poznamenáva: „že v spojení s vyššie
uvedenými dôvodmi, napriek označeniu zmluvy z 27. júla 2008 ako „kúpna zmluva“, vychádzajúc z
predmetu tejto zmluvy, ktorým bol bez ohľadu na jej označenie, nepochybne dodanie služby prieskum
trhu za účelom sprostredkovania kúpy nehnuteľností mimo územia Slovenskej republiky (Dominikánska
republika), preto aplikácia osobitného pravidla má prednosť pred aplikáciou všeobecnej klauzuly. Preto z
hľadiska uplatnenia odpočtu DPH treba vychádzať pri určení miesta dodania služby z ustanovenia § 15
ods. 2 zákona o DPH, a teda v danom prípade je miestom dodania služby miesto, kde sa nehnuteľnosť
nachádza.“.

K námietke žalobkyne (uvedená v žalobe) týkajúcej sa nerešpektovania stanoviska Ministerstva financií
SR, č. j. MF/023606/2009-73 zo dňa 07. septembra 2009, sa najvyšší súd taktiež stotožnil s názorom
žalovaného, že stanovisko nie je možné aplikovať z dôvodu, že sa jedná o stanovisko pre iný daňový
subjekt a je ponímané vo všeobecnej rovine.

Z uvedeného aj podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom žalovaného vyplýva, že žalobkyňa
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala existenciu splnenej podmienky nároku na odpočítanie
dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, ktorá spočívala vo vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods.
2 zákona o DPH, keďže žalobkyňa nepredložila vierohodné doklady, ktoré by preukazovali, že miestom
dodania služby je tuzemsko.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 220 OSP zmenil tak, že



žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko rozhodnutie krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keďže žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala existenciu splnenej
podmienky nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, ktorá spočívala vo vzniku
daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, keď žalobkyňa nepredložila vierohodné doklady,
ktoré by preukazovali, že miestom dodania služby je tuzemsko.

O náhrade trov celého konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a ods. 2 OSP v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa v konaní na súde prvého stupňa
ako aj v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.