{"guid": "12c05d33-d3ce-4758-b917-7c0d60c2abe3:78583260-5f00-42d2-8550-d159d5d954a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201375.1", "spisova_znacka": "5Sžf/24/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/24/2013 z 30. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2014, sp. zn. 5Sžf/24/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011201375.1", "identifikacne_cislo": "1011201375", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "sudca_id": 552, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jarmila-urbancova-552", "datum_vydania": "2014-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78583260-5f00-42d2-8550-d159d5d954a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201375.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201375.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201375.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/24/2013\n1011201375\n30. 01. 2014\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2014:1011201375.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej\na členov senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobkyne obchodnej\nspoločnosti MMJ SERVIS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 36, zastúpenej advokátom JUDr.\nRastislavom Posluchom, so sídlom v Bratislave, Bazova 9, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. I/222/8397-49621/2011/991031-r z 01. júna 2011, na odvolanie žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2012, č. k. 3S/146/2011-68, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra\n2012, č. k. 3S/146/2011-68 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm. a/\nOSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/222/8397-49621/2011/991031-r z 01. júna 2011, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/12181/11/Zac z 02. februára 2011 a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím Daňový úrad Bratislava II (ďalej len „správca\ndane“) vyrubil žalobkyni ako daňovému subjektu daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie\nobdobie august 2008 v sume 46.670,64 eura.\nKrajský súd v Bratislave posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní\nvychádzal z ustanovenia § 15 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1, § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o\nDPH“) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu je potrebné\ns poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nV danom prípade spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či predmetný prieskum trhu je\nslužbou, ktorá sa riadi miestom dodania podľa § 15 ods. 1 alebo podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH v\nznení platnom v rozhodnom čase.\nKrajský súd konštatoval, že uvedená služba - prieskum trhu bola riadne dodaná na území Slovenskej\nrepubliky, a že žalobkyňa si splnila zákonnú povinnosť niesť a uniesť dôkazné bremeno. Žalovaný teda\nnesprávne vyhodnotil predmetnú realizáciu služby (prieskum trhu v Dominikánskej republike) ako službu\nvzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého sa miesto\ndodania služby určuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a teda bola naplnená podmienka\n\npre uplatnenie si nároku na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v\nrozhodnom čase.\nTaktiež uviedol, že viazať miesto plnenia na miesto, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú by bolo v danom\nprípade v rozpore so základnými cieľmi Európskeho daňového práva, a to Šiestej smernice, kde v\nods. 7 jej odôvodnenia sa hovorí, že miesto, kde dochádza k poskytnutiu služby by malo byť v zásade\nmiesto, kde má osoba poskytujúca službu sídlo svojej podnikateľskej činnosti a malo by byť toto miesto\ndefinované tak, že sa nachádza v krajine osoby, ktorej je služba poskytovaná.\nPri výklade pojmu služieb vzťahujúcich sa k nehnuteľnostiam je totiž treba uviesť aj služby, ktoré\nzákonodarca vyslovene za takéto služby označuje, napr. služby realitných kancelárií, služby odhadcov,\narchitektov a stavebného dozoru. Ide o významnú pomôcku pri určovaní charakteristických vlastností,\nktoré musí určitá služba spĺňať, aby sme ju mohli považovať za službu vzťahujúcu sa k nehnuteľnosti.\nZ týchto dôvodov krajský súd rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu zrušil a vec vrátil na\nďalšie konanie.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni\npriznal trovy konania.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamieta.\nŽalovaný namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, keď krajský súd na spornú otázku ohľadom určenia miesta dodania služby aplikoval nesprávne\nustanovenie zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase. Žalovaný zastáva názor, že krajský\nsúd mal vychádzať z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého miestom dodania služby je\nmiesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Medzi žalobkyňou ako kupujúcim a obchodnou spoločnosťou\nALMAZ INVEST, s. r. o., Brekov bola uzatvorená dňa 27. júla 2008 kúpna zmluva (a nie zmluva o dielo,\nako konštatuje krajský súd vo svojom rozsudku), predmetom ktorej bolo prehlásenie kupujúceho, že má\nzáujem sám alebo pre tretie osoby zabezpečiť zmapovanie regiónu ohľadom možnosti umiestnenia a\nvýstavby rekreačného strediska.\nŽalovaný považuje dodanie služby - prieskum trhu za službu s miestom dodania, kde sa nehnuteľnosť\nnachádza, t. j. mimo územia tuzemska, teda nie je naplnená podmienka § 49 ods. 1 zákona o DPH, a\npreto nepriznal daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie august 2008 nárok na odpočítanie DPH v\nsume 1.406.000,- Sk z faktúry č. 2008/007 z 26. augusta 2008.\nNa základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane nepriznal žalobkyni za zdaňovacie\nobdobie august 2008 nárok na odpočet DPH z faktúry č. 2008/007 z 26. augusta 2008 od dodávateľa\nALMAZ INVEST, s. r. o.. V nadväznosti na tieto zistenia správca dane konštatoval, že nie je splnená\npodmienka nároku na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, preto nepriznal daňovému\nsubjektu nárok na odpočet DPH. Odvolací orgán na základe posúdenia spisového materiálu dospel k\nzáveru, že je potrebné opätovne preveriť a zdokumentovať skutkový stav poskytnutej služby, t. j. čo bolo\npredmetom poskytnutia služby - či sa jednalo o prieskum trhu s miestom dodania v tuzemsku v zmysle §\n15 ods. 1 zákona o DPH, alebo poskytnutie tejto služby ods. 2 zákona o DPH tam, kde sa nehnuteľnosť\nnachádza. Od správneho posúdenia miesta dodania služby sa odvíja aj dodanie samotnej služby a\nnásledný správny odvod daňovej povinnosti do štátneho rozpočtu u dodávateľa služby prostredníctvom\ndaňového priznania a nadväzne na to aj posúdenie nároku na odpočet DPH u kupujúceho po splnení\nzákonných podmienok uvedených v ustanovení § 49 zákona o DPH, a preto žalovaný rozhodnutie\nsprávcu dane zrušil a vrátil na ďalšie konanie.\nV rámci nového konania správca dane preveroval uskutočnenie obchodu - dodanie služby od\ndodávateľa ALMAZ INVEST, s. r. o., Brekov a zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie\nvšetkých relevantných dôkazov týkajúcich sa fakturovaného prieskumu trhu v Dominikánskej republike,\nako aj preloženie Exkluzívnej zmluvy týkajúcej sa predaja nehnuteľnosti v Dominikánskej republike\n„CONTRATO DEREPRESENTACIÓN DE VENTA CAMPCANA, República Dominicana“ do slovenského\njazyka. V rámci šetrenia správca dane zistil, že táto služba mala byť poskytnutá spoločnosťou M.K.STAV,\ns. r. o., Vranov nad Topľou pre spoločnosť ALMAZ INVEST, s. r. o. na základe mandátnej zmluvy\n\nuzatvorenej dňa 15. februára 2007. Miestne príslušný správca dane spoločnosti ALMAZ INVEST, s. r. o.,\nBrekov však nepriznal nárok na odpočet DPH z prijatej služby z dôvodu, že dodávateľ služby M.K.STAV,\ns. r. o., Vranov nad Topľou nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu - vznik daňovej povinnosti\npodľa predmetu mandátnej zmluvy z 15. februára 2007. Kontrolovaný daňový subjekt - žalobkyňa na\nvýzvu správcu dane nereagovala, požadované doklady nepredložila, čo viedlo k tomu, že správcovi dane\nnevedela vierohodným spôsobom preukázať svoje tvrdenia, že miesto dodania služby - prieskum trhu\nv Dominikánskej republike je v tuzemsku.\nPodľa názoru žalovaného, všetky informácie obsiahnuté v predloženej štúdii sa týkajú hospodárstva,\npodnebnej klímy, bankovníctva a finančných služieb, legislatívy, prístavov, dostatku vody a turizmu v\nDominikánskej republike a viedli k jedinému cieľu - zmapovaniu regiónu ohľadne umiestnenia a výstavby\nrekreačného strediska. Žalovaný preto zastáva názor, že miesto dodania služby - prieskum trhu nie je\ntuzemsko ale miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. K tomuto konštatovaniu správcu dane dospel na\nzáklade predložených dokladov, kde kúpna zmluva, jej dodatky ani faktúra neobsahujú žiaden rozpis\nslužieb, ktoré by špecifikovali prieskum trhu, a preto správca dane považoval prieskum trhu za výsledok\nrôznych činností ako službu. Správca dane opieral svoje stanovisko o skutočnosť, že služba - prieskum\ntrhu bola dodaná za účelom kúpy a predaja nehnuteľností v Dominikánskej republike.\nŽalovaný ďalej poukazuje na skutočnosti, že v predloženom prieskume trhu je uvedený nielen majiteľ\nnehnuteľnosti - pozemkov, ale aj ich rozloha, popis nehnuteľnosti, informácie o dostatku vody na\npredpokladanú výstavbu, dostupnosti k parcele, fotografie nehnuteľnosti, čo len potvrdzuje skutočnosť,\nže existuje priama súvislosť medzi službou prieskum trhu poskytnutou daňovým subjektom a zmluvne\nvymedzeným územím, na ktorý sa služba vzťahuje.\nNa základe uvedených skutočností správca dane považoval dodanie služby - prieskum trhu za službu\ns miestom dodania, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. mimo územia tuzemska, teda nie je naplnená\npodmienka § 49 ods. 1 zákona o DPH, a preto nepriznal daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie\naugust 2008 nárok na odpočítanie DPH.\nSkutočnosť, že správne orgány postupovali správne, keď predmetný prieskum trhu vyhodnotili ako\nslužbu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH potvrdil\naj Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 1S/148/2011 z 28. júna 2012, ktorý rozhodoval v tej istej veci,\nale za iné zdaňovacie obdobie (konkrétne september 2008).\nŽalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že\nsa žaloba zamietne.\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým ako\nodvolací orgán rozhodnutím č. I/222/8397-49621/2011/991031-r z 01. júna 2011 potvrdil v zmysle § 48\nods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Bratislava\nII. č. 601/230/12181/11/Zac z 02. februára 2011, ktorým v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona\nč. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bola žalobkyni vyrubená daň z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie august 2008 vo výške 46.670,64 eura.\nRozhodujúcou skutočnosťou v danej veci je posúdenie, či predmetný prieskum trhu je službou, ktorá sa\nriadi miestom dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH dani v znení účinnom v rozhodnom čase, podľa\nktorého miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo alebo miesto podnikania\nalebo podľa odseku 2, podľa ktorého je miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť miesto,\nkde sa nehnuteľnosť nachádza. Ide teda najmä o posúdenie otázky, či sú splnené dve podmienky pre\n\naplikáciu odseku 2 § 15 zákona o DPH, a to existencia nehnuteľnosti a jej vymedzenie, a súčasne priamy\nvzťah služby k predmetnej nehnuteľnosti.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nJednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\no zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu\ndane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods.\n1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca\ndane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a\ndaňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods.\n3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové\nsubjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej\nzásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\npreto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon\no správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové\nkonanie.\nPodľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie\ndaňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci, miestom\ndodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň,\nz ktorej sa služba dodáva; ak dodávateľ nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je miestom\ndodania služby miesto, kde má bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava, ak sa v odsekoch 2 až 10 a v\n§ 16 neustanovuje inak.\n\nPodľa § 15 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci, miestom\ndodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov\na stavebného dozoru je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci, právo\nodpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla\ndaňová povinnosť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd) mal z obsahu administratívneho ako aj\nsúdneho spisu za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila dňa 27. júla 2008 kúpnu zmluvu so spoločnosťou\nALMAZ INVEST, s. r. o. so sídlom Brekov 336, IČO: 36 502 359 (ďalej len „predávajúci“), ktorej\npredmetom bol záväzok predávajúceho za odplatu dodať žalobkyni výsledok činnosti - prieskum trhu\nv Dominikánskej republike. Žalobkyňa si následne uplatnila nárok na odpočítanie DPH za zdaňovacie\nobdobie august 2008 v sume 1.406.000,- Sk z faktúry č. 2008/007 od predávajúceho - obchodnej\nspoločnosti ALMAZ INVEST, s. r. o.. Dodávateľom služby pre predávajúceho bola spoločnosť M.K.\nSTAV, s. r. o., so sídlom Kechnec 130, 044 58, IČO: 36 513 296, a to na základe Mandátnej zmluvy\nz 15. februára 2007. V priebehu kontroly ani vo vyjadrení k protokolu o vykonanej kontrole žalobkyňa\nvšak nepredložila vierohodné doklady, ktoré by preukazovali, že miestom dodania služby - prieskum\ntrhu v Dominikánskej republike je tuzemsko podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v čase\nrozhodnom pre posúdenie danej veci, a že pri dodaní tejto služby vznikla daňová povinnosť u dodávateľa\nALMAZ INVEST, s. r. o. v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH, a zároveň právo na odpočítanie\ndane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení neskorších predpisov. Nepriznanie práva žalobkyni za\nzdaňovacie obdobie august 2008 na odpočítanie dane v sume 1.406.800,- Sk z faktúry č. 2008/007 zo\ndňa 26. augusta 2008, a súčasne vyrubenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august\n2008 vo výške 46.670,64 eura rozhodnutím č. 601/230/12181/11/Zac zo dňa 02. februára 2011 považuje\npreto najvyšší súd za zákonné.\nPodmienky uvedené v § 49 ods. 1 a v § 51 ods. 1 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich\nbezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže\nto zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, pre ľahkú\nzneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre\nnárok na odpočet stanovil.\nNajvyšší súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že správca dane správne vyhodnotil na základe\npredložených dokladov predmetnú realizáciu služby - prieskum trhu v Dominikánskej republike, ako\nslužbu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie veci, ktorého sa miesto dodania služby\nurčuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza.\nZ uvedeného dôvodu sa preto nemohlo jednať o dodanie služby s miestom plnenia v tuzemsku. Keďže\nsa nejednalo o dodanie služby s miestom plnenia v tuzemsku, predávajúcemu ALMAZ INVEST, s. r. o.\nnevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti na túto\nskutočnosť žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH.\nV súvislosti s preskúmavanou vecou najvyšší súd dáva do pozornosti svoje skoršie rozhodnutie č.\n5Sžf/58/2012 z 18. júla 2013, ktorým najvyšší súd potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/148/2011-66, týkajúce sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia v obdobnej veci vyrubenia rozdielu\ndane žalobkyni za zdaňovacie obdobie september 2008. Aj v tejto veci bola okrem iných sporná otázka,\nči predmetný prieskum trhu je službou, ktorá sa riadi miestom dodania podľa 15 ods. 1 alebo podľa §\n15 ods. 2 zákona o DPH v znení platnom v rozhodnom čase.\nV zmysle § 250ja ods. 7 OSP najvyšší súd poukazuje na dôvody vyššie uvedeného rozhodnutia: „V\nustanovení § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre\n\nposúdenie veci sú vyjadrené dve podmienky pre aplikáciu osobitného pravidla pri určovaní miesta\ndodania služby, a to: existencia nehnuteľností a priamy vzťah služby k predmetnej nehnuteľnosti.\nČo sa týka existencie nehnuteľností, najvyšší súd sa v spojení s obsahom administratívneho spisu\nstotožnil s názorom krajského súdu, ako aj žalovaného, že prieskum trhu sa týkal zmluvne vymedzených\npozemkov (t. j. nehnuteľnosti), ktoré sa nachádzajú na území Dominikánskej republiky, pričom je\nnesporné, že v predloženom prieskume trhu je uvedený nielen majiteľ nehnuteľnosti pozemkov, ale\naj ich rozloha, popis, informácie o dostatku vody na predpokladanú výstavbu, dostupnosti k parcele,\nfotografie nehnuteľnosti atď.. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobkyne, že prieskum trhu sa týkal\nštátu Dominikánska republika, pričom štátne územie ako také nemožno považovať v zmysle judikatúry\nESD za nehnuteľnosť, ktorá by mohla byť predmetom vlastníckych vzťahov. Z tohto dôvodu je aj\nargumentácia žalobkyne judikatúrou ESD, resp. eurokomformným výkladom vnútroštátnych právnych\npredpisov irelevantná. K priamemu vzťahu služby k predmetnej nehnuteľnosti sa najvyšší súd stotožnil\ns názorom krajského súdu, že v predmetnej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 27. júla 2008 je vymedzené\núzemie a služba bola dodávaná za účelom sprostredkovania predaja pozemkov, čiže sa jednalo o službu,\nktorá úzko súvisí s nehnuteľnosťou, resp. pozemkami nachádzajúcimi sa na území Dominikánskej\nrepubliky. Na základe predložených dokladov, kúpnej zmluvy a jej dodatkov, ani faktúra neobsahovala\nžiaden rozpis služieb, ktoré by špecifikovali prieskum trhu, a preto správca dane správne považoval\nprieskum trhu za výsledok rôznych činností ako službu. Aj samotná „exkluzívna zmluva“ týkajúca sa\npredaja nehnuteľnosti v Dominikánskej republike „CONTRATO DEREPRESENTACIÓN DE VENETZA\nCAMPCANA, República Dominicana“ dokladuje, že služba - prieskum trhu bola dodaná za účelom kúpy\na predaja nehnuteľností. Tieto skutočnosti potvrdila aj žalobkyňa, keď jej konateľ v zápisnici o ústnom\npojednávaní č. 648/320/54900/2008/Rig prehlásil: „že, vyššie citovanú kúpnu zmluvu uzavrel za účelom\nkúpy a následného predaja služby s cieľom dosiahnutia zisku z predaja pozemkov, ktoré sú uvedené v\ntejto službe. Kupujúceho na tieto pozemky zabezpečila firma MMJ SERVIS, s. r. o. na základe kúpenej\nslužby od ALMAZ INVEST, s. r. o. Kúpno-predajné zmluvy na služby a pozemky sú rozpracované,\npodpísané a zrealizované budú po posúdení právnikom koncom roka 2008 alebo v priebehu mesiaca\njanuár 2009“.\nZo zistených skutočností nachádzajúcich sa v súdnom spise najvyšší súd aj v zmysle už uvedeného\nustanovenia § 250ja ods. 7 OSP k námietke žalobkyne (vytýkaná v žalobe) týkajúcej sa rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky z 16. marca 2005, č. 30CA 66/2003-25, podľa ktorého\nmá miesto dodania služby vykazovať určitý skutočne existujúci vzťah k tomu, kto službu poskytuje,\nteda de facto k miestu, odkiaľ poskytovateľ službu poskytuje, poznamenáva: „že v spojení s vyššie\nuvedenými dôvodmi, napriek označeniu zmluvy z 27. júla 2008 ako „kúpna zmluva“, vychádzajúc z\npredmetu tejto zmluvy, ktorým bol bez ohľadu na jej označenie, nepochybne dodanie služby prieskum\ntrhu za účelom sprostredkovania kúpy nehnuteľností mimo územia Slovenskej republiky (Dominikánska\nrepublika), preto aplikácia osobitného pravidla má prednosť pred aplikáciou všeobecnej klauzuly. Preto z\nhľadiska uplatnenia odpočtu DPH treba vychádzať pri určení miesta dodania služby z ustanovenia § 15\nods. 2 zákona o DPH, a teda v danom prípade je miestom dodania služby miesto, kde sa nehnuteľnosť\nnachádza.“.\nK námietke žalobkyne (uvedená v žalobe) týkajúcej sa nerešpektovania stanoviska Ministerstva financií\nSR, č. j. MF/023606/2009-73 zo dňa 07. septembra 2009, sa najvyšší súd taktiež stotožnil s názorom\nžalovaného, že stanovisko nie je možné aplikovať z dôvodu, že sa jedná o stanovisko pre iný daňový\nsubjekt a je ponímané vo všeobecnej rovine.\nZ uvedeného aj podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom žalovaného vyplýva, že žalobkyňa\nžiadnym relevantným spôsobom nepreukázala existenciu splnenej podmienky nároku na odpočítanie\ndane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, ktorá spočívala vo vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods.\n2 zákona o DPH, keďže žalobkyňa nepredložila vierohodné doklady, ktoré by preukazovali, že miestom\ndodania služby je tuzemsko.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 220 OSP zmenil tak, že\n\nžalobu žalobkyne zamietol, nakoľko rozhodnutie krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, keďže žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala existenciu splnenej\npodmienky nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, ktorá spočívala vo vzniku\ndaňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, keď žalobkyňa nepredložila vierohodné doklady,\nktoré by preukazovali, že miestom dodania služby je tuzemsko.\nO náhrade trov celého konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a ods. 2 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa v konaní na súde prvého stupňa\nako aj v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/146/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}