{"guid": "f991c147-c5b3-4686-8fa6-fa7e33185523:2097b04a-d92a-454a-8b69-6abe03d2f90f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011200912.1", "spisova_znacka": "6Svzn/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Svzn/1/2013 z 26. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2014, sp. zn. 6Svzn/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011200912.1", "identifikacne_cislo": "1011200912", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250zfa", "nazov": "§ 250zfa OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250zfa", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250zfa"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250zfa"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2097b04a-d92a-454a-8b69-6abe03d2f90f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200912.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200912.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200912.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Svzn/1/2013\n1011200912\n26. 02. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:1011200912.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava I, Kvetná ul. 13, Bratislava, proti žalovanému: Mestská\nčasť Bratislava- Staré Mesto, Vajanského nábrežie, 3, Bratislava, o návrhu na vyslovenie nesúladu\nVšeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto č. 11/2008 zo dňa 9. decembra\n2008 so zákonom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 89/2011-74\nzo dňa 19. apríla 2013 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 89/2011-74 zo dňa 19.\napríla 2013 z m e ň u j e tak, že Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto\nčíslo 11/2008 zo dňa 9. decembra 2008, ktorým sa určujú pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a\nudržiavacích prácach v znení Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto\nčíslo 7/2009 z 29. septembra 2009 vo všetkých jeho ustanoveniach nie je v súlade s § 6 ods. 1, 2 v\nspojení s § 4 ods. 3 písm. n/ zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom o návrhu Okresnej prokuratúry Bratislava I. - žalobcovi,\nrozhodol tak, že napadnuté Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto\nč. 11/2008 zo dňa 9. decembra 2008, ktorým sa určujú pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a\nudržiavacích prácach v znení Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto\nčíslo 7/2009 z 29. septembra 2009 vo všetkých jeho ustanoveniach je v nesúlade s ust. § 6 ods. 1 a 2\na § 4 ods. 3 písm. n/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, a preto\nho zrušuje. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd z obsahu predložených listín zistil, že dňa 9. 12. 2008\nbolo miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava Staré Mesto schválené Všeobecne záväzné\nnariadenie č. 11/2008, ktorým sa určujú pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích\nprácach, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1. januára 2009 v znení Všeobecne záväzného nariadenia\nMestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 7/2009 zo dňa 29. septembra 2009; účelom VZN v zmysle jeho\núvodného ustanovenia je určenie pojmov: hluk, zvlášť rušivých hluk, zdroj hluku vo vonkajšom prostredí,\nvonkajšie prostredie, zdroje hluku, vnútorné prostredie, stavebné, rekonštrukčné a udržiavacie práce,\nstavby; v § 2 a 3 VZN žalovaný určil pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích prácach\nalebo činnostiach a vymedzil, v ktorých dňoch a hodinách je možné vykonávať vyššie uvedené práce a\nto ako vo vonkajšom prostredí tak i vo vnútornom prostredí; prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I.\n\npreskúmal zákonnosť VZN a dospel k záveru, že VZN nie je v súlade s § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 4 ods.\n3 písm. n/ zákona o obecnom zriadení, a preto podľa § 22 ods. 1, písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z. o\nprokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre) podal dňa 30. septembra 2010\nproti tomuto VZN protest prokurátora č. k. Pd 102/10 - 10, v ktorom poukázal na skutočnosť, že VZN\nMestskej časti Bratislava - Staré Mesto má podzákonný charakter a z toho dôvodu nesmie obsahovať\nustanovenia, ktoré by išli nad rámec právneho predpisu s vyššou právnou silou, resp. proti takémuto\npredpisu, v proteste uviedol dôvody prezentované aj v žalobe; dňa 2. novembra 2010 sa uskutočnilo\nzasadnutie miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktoré vydalo rozhodnutie o\nnevyhovení protestu prokurátora. Krajský súd mal ďalej preukázané, že z dôvodovej správy k uzneseniu\no nevyhovení protestu prokurátora zo dňa 2. novembra 2010 vyplýva, že všeobecne záväzné nariadenie\nbolo prijaté za účelom predchádzania narušenia pohody bývania na zastavenom území mestskej\nčasti, zásahom do pokojného stavu vykonávaním stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích prác a\nvýrobnou činnosťou; v predmetnom nariadení nemala byť podľa deklarovania miestneho zastupiteľstva\nriešená ochrana zdravia pred hlukom a vibráciami ani stavebná činnosť z hľadiska stavebného zákona,\nkeďže mestská časť konala v mene komunity, pretože obyvatelia sa domáhali ochrany pred obťažovaním\nhlukom zo stavebných činností, pričom sa nejednalo o individuálny, ale lokálny problém, a preto podľa\nmestskej časti nariadenie bolo prijaté za účelom dosiahnutia verejného prospechu a podľa názoru\nžalovaného pod verejný poriadok spadajú všetky činnosti, ktoré narúšajú pohodu bývania, užívania\nmajetku obyvateľmi mestskej časti pri minimalizácii zásahov proti tým, ktorí vykonávajú výrobnú činnosť\ndočasne.\nKrajský súd súlad napadnutého Všeobecne záväzného nariadenia č. 11/2008 so zákonom posudzoval v\nintenciách právnej úpravy ustanovenej v § 4 ods. 3 písm. n/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 369/1990 Zb. alebo zákon o obecnom zriadení) v spojení\ns § 6 ods. 1 a 2 a v spojení s právnou úpravou ustanovenou § 27 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007\nZ. z., s § 62 písm. m/ tohto zákona a s § 1 ods. 1, 2 a s § 4 ods. 1, 2 vyhlášky, ďalej v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v § 43 a v § 43g ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 2 písm. c/ až ii/ a § 4 ods.\n1 a 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré právne normy citoval.\nKrajský súd konštatoval, že žalovaný ako organ územnej samosprávy pri vydávaní Všeobecne\nzáväzného nariadenia sa dôsledne neriadil a vo svojom nariadení plne nerešpektoval citovanú právnu\núpravu. Podľa názoru súdu v danom prípade účelom prijatia nariadenia bolo obmedzenie a určenie\ndoby činnosti, pri ktorých vzniká hluk bez ohľadu na zákonmi stanovené prípustné hodnoty hluku\nupravené osobitnými predpismi. Krajský súd mal za to, že v rámci plnenia úloh samosprávy malo miestne\nzastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto oprávnenie prijať vyššie uvedené Všeobecne\nzáväzné nariadenie, avšak v takom znení, ktoré by rešpektovalo zákonnú požiadavku uvedenú v\nparagrafe 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., s poukazom na to, že vyhláška je normatívny právny akt ktorý\nje vykonávacím právnym predpisom zákona č. 255/2000 Z. z.. A taktiež podľa názoru krajského súdu\nžalovaný napadnutým nariadením, ktorým zasiahol i do oblasti preneseného výkonu štátnej správy, tým,\nže nevymedzuje aj maximálne možný rozsah stavebných a rekonštrukčných a udržiavacích prác alebo\nčinností je VZN je v týchto častiach veľmi neurčité až nezrozumiteľné a jednoznačne z neho nevyplýva,\naké práva a povinnosti majú fyzické a právnické osoby pri vykonávaní jednotlivých druhov prác a činností.\nĎalej konštatoval, že všeobecne záväzné nariadenie takisto neuvádza, akým spôsobom je potrebné\nobyvateľov oboznámiť sa s výkonom tejto činnosti.\nKrajský súd dospel k záveru, že vo VZN sú nejednoznačné formulované práva a povinnosti, čo môže\nvznášať neistotu do právnych vzťahov vyplývajúcich z obsahu všeobecne záväzného nariadenia.\nPovažujúc návrh žalobcu za dôvodný, krajský súd vyslovil, že Všeobecne záväzné nariadenie č. 11/2008\nje nesúladné s § 6 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 3 písm. n/ zákona o obecnom zriadení, a preto ho zrušil.\nĎalej konštatoval, že vzhľadom na okolnosť, že v návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti\nnapadnutého Všeobecne záväzného nariadenia neboli preukázané obavy z ohrozenia základných práv\na slobôd, značná hospodárska škoda, ani nenapraviteľný následok nevydal samostatné uznesenie o\ntomto návrhu žalobcu.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, ktorou namietal vecnú príslušnosť krajského\nsúdu vo veci konať, a to vzhľadom k právnej úprave ustanovenej v § 7 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250zfa\nods. 1 O.s.p. a v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. c/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky, ktorú citoval.\n\nTaktiež krajský súd považoval za nedôvodnú námietku žalovaného, ktorou namietal svoju pasívnu\nlegitimáciu, s poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 1a ods. 1 a 2 zákona č. 377/1990 Zb. o\nhlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava v znení neskorších predpisov v spojení s § 7a ods. 1 a\n2 uvedeného zákona a s § 15 ods. 1 a 2 písm.a/ zákona a vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenej v\n§ 4 ods. 3 písm. h/ a n/ zákona o obecnom zriadení v § 5 ods. 1 a 2 uvedeného zákona, ktorú právnu\núpravu citoval.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a návrh prokurátora zamietol, alebo aby rozsudok\nkrajského súdu zrušil, prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 O.s.p. a podal návrh na začatie konania o\nsúlade právnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR, alebo aby rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku vychádzal z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Uviedol, že súd\nprvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď na konanie aplikoval postup obdobný právnej\núprave, ktorá upravuje odlišnú oblasť a to rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov a tým neprípustne nad rámec svojich kompetencií zverených mu zákonom zasiahol\ndo samosprávnej pôsobnosti mestskej časti. Nesprávne právne posúdenie videl v tom, že všeobecne\nzáväzné nariadenie nie je rozhodnutím.\nVytýkal súdu prvého stupňa, že v konaní prekročil svoje právomoci, keď v napadnutom rozsudku zrušil\nvšeobecne záväzné nariadenie, považujúc takýto postup za neprípustný a zároveň nevykonateľný.\nVyslovil názor, že prvostupňový súd si prisvojil právomoc, ktorá mu nepatrí, keďže zákon zveril do\nprávomoci súdu rozhodovať o nesúlade všeobecne záväzného nariadenia a v žiadnom prípade mu\nvšak nezveril do právomoci takéto nariadenie zrušiť. Uviedol, že v prípade vyslovenia nesúladu stráca\nnadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia VZN platnosť a mestská časť je povinná VZN uviesť do\nsúladu, ak tak neurobí, ustanovenia VZN strácajú platnosť po šiestich mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia súdu. Dôvodil, že právny poriadok však v žiadnom prípade neumožňuje súdu\nzasiahnuť do normotvornej pôsobnosti samosprávy tak, že nariadenie zruší. Poukázal na to, že účelom\na predmetom konania o súlade právnych predpisov je posúdenie obsahového súladu právneho predpisu\nnižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily, dôvodiac, že kompetencia prijímať a rušiť všeobecne\nzáväzné nariadenia patrí do výlučnej právomoci samosprávy a to konkrétne zastupiteľskému zboru, do\nktorej môže súdna môcť zasahovať len zákonom ustanoveným spôsobom (vyslovení nesúladu). V danej\nsúvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn.\n1Svzn7, 46/2011, 6Svzn 1/2012).\nĎalej uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu vnáša do právneho systému pochybnosti do\nprávnej istoty účastníkov právnych vzťahov, zdôrazniac, že i keď neúčinné rozhodnutie, ktoré vydal, síce\nnemôže spôsobovať právne následky, avšak je zrejmé, že účastníci právnych vzťahov sa v domnienke\nsprávnosti tohto rozhodnutia, môžu domáhať neplatnosti všeobecne záväzného nariadenia.\nZáverom uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k namietaným skutočnostiam a zdôrazňuje, že\nnávrh prokuratúry vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, tzn. interpretačného pravidlá, ktoré je\nzakotvené v paragrafe 4 ods. 4 zákona č. 369 /1990 Zb. a to tak, že zvýrazňuje samosprávnu pôsobnosť\npred pôsobnosťou štátnej správy.\nŽalobca k odvolaniu žalovaného sa vyjadril tak, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu vo výroku o vyslovení nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti so\nzákonom potvrdil a zrušil výlučne vo výroku o zrušení žalobou napadnutého všeobecne záväzného\nnariadenia mestskej časti.\nV dôvodoch vyjadrenia žalobca uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na žalobnom návrhu a jeho\ndôvodoch. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o vyslovení nesúladu predmetného\nvšeobecne záväzného nariadenia mestskej časti so zákonom považoval za súladný so zákonom.\nVyslovil názor, že v tejto časti súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, riadne sa vysporiadal so\nvšetkými pre posúdenie veci rozhodnými skutočnosťami a nie je potrebné ani doplnenie dokazovania\n\no žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy. Uviedol, že či už so zrušujúcim zákonu odporujúcim výrokom\nsúdu prvého stupňa alebo bez neho stratí všeobecne záväzné nariadenie zo zákona účinnosť - dňom\nnadobudnutia právoplatnosti výroku odvolaním napadnutého prvostupňového rozsudku o vyslovení jeho\nnesúladu so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalovaného (§ 246c ods. 1 prvá\nveta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného je dôvodné len vo vzťahu k časti výroku prvostupňového rozsudku, týkajúceho\nsa zrušenia predmetného všeobecne záväzného nariadenia a v ostatných častiach mu nie je možné\npriznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa návrhu žalobcu na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia žalovaného so\nzákonom vyhovel a súčasne predmetné všeobecne záväzné nariadenie zrušil. Odvolací súd preskúmal\nrozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho\nkonania skúmal aj predmetné všeobecne záväzné nariadenie z hľadísk jeho obsahu a procesu\nprerokovania a schvaľovania a z tohto pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými\ndôvodmi uvedenými v návrhu žalobcu (navrhovateľa) a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nsúlad napadnutého všeobecne záväzného nariadenia žalovaného so zákonom.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie súladnosti Všeobecne záväzného\nnariadenia Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto číslo 11/2008 zo dňa 9. decembra 2008, ktorým sa\nurčujú pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích prácach v znení Všeobecne záväzného\nnariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto číslo 7/2009 z 29. septembra 2009 so zákonom o\nobecnom zriadení, na základe návrhu Okresnej prokuratúry Bratislava I., ktorým prokurátor podľa §\n250zfa O.s.p. žiadal vysloviť nesúlad uvedeného VZN vo všetkých jeho ustanoveniach s § 6 ods. 1 a 2\na s § 4 ods. 3, písm. n/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 250zfa O.s.p. ods.1 až 6 ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na\nzáklade protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej\nsamosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom.\nVo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu\nvšeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\nÚčastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok a prokurátor.\nPríslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec, ktorá vydala všeobecne\nzáväzné nariadenie, alebo sídlo samosprávneho kraja, ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie.\nProti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.\nAk súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi predpismi\nuvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré\njeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný\ncelok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom\na vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi\npredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská\nčasť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho\nustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.\n\nSúd môže uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného\nnariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť\nzákladné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\nTakéto uznesenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo vydané; inak dočasné pozastavenie\núčinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia zaniká\nnadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o veci samej.\nPodľa § 250zf O.s.p. ods.1 až 4 ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo\nalebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie,\nktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.\nÚčastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor.\nPríslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo\nsídlo vyššieho územného celku.\nProti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.\nZ citovanej právnej normy ustanovenej v § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku vyplýva vôľa\nzákonodarcu zabezpečiť súlad všeobecne záväzného nariadenia obce alebo vyššieho územného celku\nso zákonom a pokiaľ obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu\nprokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy\npodať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom a vo veciach\npri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne\nzáväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a\nostatných ústredných orgánov štátnej správy; príslušným na konanie a rozhodnutie o návrhu prokurátora\nje krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie, alebo\nsídlo samosprávneho kraja, ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie a účastníkmi tohto konania sú\nobec, vyšší územný celok a prokurátor.\nZ citovanej právnej normy ustanovenej v § 250zf Občianskeho súdneho poriadku vyplýva vôľa\nzákonodarcu zabezpečiť súlad uznesenia obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva,\nmiestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku so zákonom a pokiaľ obecné\nzastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného\ncelku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže\nprokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia, príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu\nprokurátora je tiež je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo sídlo\nvyššieho územného celku a účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok\na prokurátor.\nZákonodarca systematicky začlenil konanie súdu podľa právnej úpravy ustanovenej v § 250zf a §\n250zfa do siedmej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku označenej ako osobitné konania.\nZ uvedených dôvodov súd konajúci o návrhu prokurátora v zmysle § 250zf alebo v zmysle § 250zfa\nO.s.p. postupuje v konaní v zmysle právnej úpravy ustanovenej v prvej hlave piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku upravujúce všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve ( piata časť Občianskeho\nsúdneho poriadku).\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z predloženého spisu krajského súdu,\nsúčasť ktorého tvoril administratívny spis odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného uvedenou\nv odvolaní, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď na konanie aplikoval postup\nobdobný právnej úprave, ktorá upravuje odlišnú oblasť a to rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov a tým neprípustne nad rámec svojich kompetencií zverených mu\nzákonom zasiahol do samosprávnej pôsobnosti mestskej časti, pričom nesprávne právne posúdenie\nvidel v tom, že všeobecne záväzné nariadenie nie je rozhodnutím.\n\nZ postupu súdu vyplýva, že o návrhu prokurátora na vyslovenie nesúladu predmetného všeobecne\nzáväzného nariadenia obce - žalovaného, konal a rozhodoval v zmysle právnej úpravy ustanovenej v §\n250zfa O.s.p., ktorú právnu normu v napadnutom rozhodnutí aj citoval. Z napadnutého rozhodnutia a ani\nz postupu súdu prvého súdu nevyplýva, že by zákonnosť napadnutého všeobecne záväzného nariadenia\nmestskej časti posudzoval ako rozhodnutie orgánu verenej správy v zmysle právnej úpravy ustanovenej\nv druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov.\nOdvolací súd považoval za dôvodnú námietku žalovaného, ktorou namietal, že súd prvého stupňa,\nv napadnutom rozsudku zrušil všeobecne záväzné nariadenie, vysloviac názor, že prvostupňový\nsúd si prisvojil právomoc, ktorá mu nepatrí, keďže zákon zveril do právomoci súdu rozhodovať o\nnesúlade všeobecne záväzného nariadenia a v žiadnom prípade mu však nezveril do právomoci\ntakéto nariadenie zrušiť, dôvodiac, že kompetencia prijímať a rušiť všeobecne záväzné nariadenia\npatrí do výlučnej právomoci samosprávy, čím súd v rozopre so zákonom zasiahol do jej normotvornej\npôsobnosti, poukazom na to, že účelom a predmetom konania o súlade právnych predpisov je posúdenie\nobsahového súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily.\nZákonodarca zveruje do právomoci súdu konať a rozhodovať o návrhu prokurátora na vyslovenie\nnesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce alebo vyššieho územného celku so zákonom a\no jeho návrhu na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády\na všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej\nsprávy vo veciach pri plnení úloh štátnej správy. Súd je v tomto konaní viazaný právnou úpravou\nustanovenou v právnej norme § 250zfa O.s.p. a návrhom žalobcu - prokurátora. Súd má právomoc\nv zmysle právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 250zf O.s.p. zrušiť na návrh prokurátora\nlen uznesenie obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo\nzastupiteľstva vyššieho územného celku ak je v rozpore so zákonom a pokiaľ obecné zastupiteľstvo,\nmestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku svoje\nuznesenie na základe protestu prokurátora nezruší.\nV danom prípade prokurátor ako žalobca podal návrh na vyslovenie nesúladu predmetného všeobecne\nzáväzného nariadenia žalovaného so zákonom o obecnom zriadení. Povinnosťou súdu prvého stupňa\nbolo konať a rozhodovať v rozsahu a v dôvodoch návrhu prokurátora postupom v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v § 250zfa O.s.p., ktorú napokon v napadnutom rozhodnutí aj citoval. Pokiaľ\nsúd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nielen rozhodol o nesúlade predmetného všeobecne\nzáväzného nariadenia žalovaného so zákonom o obecnom zriadení, ale ho súčasne aj zrušil, rozhodol\nultra petitum a súčasne v rozpore s citovanou právnou úpravou ustanovenou v § 250zfa O.s.p..\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že vyslovil\nnesúlad predmetného všeobecne záväzného nariadenia žalovaného so zákonom o obecnom zriadení\nv zmysle návrhu prokurátora - žalobcu, v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa odkazom\nna obsah svojho vyjadrenia k namietaným skutočnostiam a zdôraznil, že návrh prokuratúry vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia, tzn. interpretačného pravidla, ktoré je zakotvené v paragrafe 4 ods.\n4 zákona č. 369 /1990 Zb. a to tak, že zvýrazňuje samosprávnu pôsobnosť pred pôsobnosťou štátnej\nsprávy, odvolací súd s touto námietkou nemohol súhlasiť.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\ntýkajúcich sa nesúhlasu s prvostupňovým rozhodnutím v časti, ktorou súd prvého stupňa vyslovil nesúlad\npredmetného všeobecne záväzného nariadenia žalovaného so zákonom o obecnom zriadení a vo\nvzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2\nO.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásadných otázkach (nesúlad VZN so zákonom\no obecnom zriadení) odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov v napadnutej časti\nprvostupňového rozhodnutia vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku v napadnutej časti (nesúlad VZN so zákonom o obecnom zriadení)\nnapadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci vo\nvyššie uvedenej časti krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa\nvo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. v platnom znení obec môže vo veciach územnej samosprávy\nvydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými\nzákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej\nrepubliky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\nVo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe\nsplnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\nPodľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 369/1990 Zb. v platnom znení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje\nvšetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu\npôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická\nosoba alebo fyzická osoba.\nSamosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce a) orgánmi obce, b) hlasovaním obyvateľov obce, c)\nverejným zhromaždením obyvateľov obce.\nObec pri výkone samosprávy najmä a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným\na nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,\nb) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce, c) rozhoduje vo veciach miestnych\ndaní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu, d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak\ntak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie\nk podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na\núzemí obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, e) utvára účinný systém kontroly\na vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý\nvýkon, f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných\npriestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych\npamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce, g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä\nnakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu\na údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd,\nnakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu, h) utvára a chráni zdravé\npodmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára\npodmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť,\nzáujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára\npodmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky\nslužieb a spravuje trhoviská, j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných\nútvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy\nrozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, k) vykonáva\nvlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a\nrozvoja obce, l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a\npríspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia, m) organizuje hlasovanie obyvateľov obce\n\no dôležitých otázkach života a rozvoja obce, n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže\nustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom\nmieste, o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá o\nzachovanie prírodných hodnôt, p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného\npredpisu, r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách, s) vedie obecnú kroniku v štátnom\njazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny.\nAk zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy,\nplatí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.\nZákonodarca v citovanej právnej úprave ustanovenej v právnej norme § 4 ods. 3 zákona o obecnom\nzriadení zveruje do právomoci obce pri výkone samosprávy celý rad oprávnení na zabezpečenie\nchodu života v jej obvode. Obec pri výkone samosprávy je oprávnená schvaľovať všeobecne záväzné\nnariadenia na zabezpečenie jej úloh v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 4 ods. 3. Pokiaľ obec\nplní úlohy štátnej správy je oprávnená schvaľovať nariadenia len na základe splnomocnenia zákona a v\njeho medziach. Nariadenia obce však vždy musia byť v súlade Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými\nzákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej\nrepubliky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\nPovinnosťou žalovaného - Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto v procese prerokovania ako aj\nschvaľovania predmetného Všeobecne záväzného nariadenia č. 11/2008 bolo postupovať v súlade\ns právnou úpravou ustanovenou v citovaných právnych normách zákona o obecnom zriadení a z\nuvedených dôvodov bolo taktiež jeho povinnosťou postupovať v súlade s právnou úpravou ustanovenou\nv zákone č. 50/50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a\nrozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen zákon o ochrane verejného zdravia) a vo vykonávacích vyhláškach upravujúcich oblasť, ktorou sa\nnariadením dotýkal.\nZo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je nesporné, že uznesením č. 134/2008\nz 9. decembra 2008 bolo schválené Miestnym zastupiteľstvom Mestskej častí Bratislava - Staré\nMesto Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 11/2008, ktorým\nsa určujú pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích prácach, VZN nadobudlo účinnosť\n1. januára 2009. Z obsahu predmetného všeobecne záväzného nariadenia vyplýva, že v § 2 je\nčasovo limitované vykonávanie stavebných, rekonštrukčných, udržiavacích prác a výrobnej činnosti vo\nvonkajšom prostredí a v jeho § 3 vo vnútornom prostredí obytných budov, ako vo vonkajšom, tak aj vo\nvnútornom prostredí, môžu byť tieto činnosti vykonávané v pracovných dňoch od 08.00 hodiny do 18.00\nhodiny a v sobotu od 08.00 hodiny do 13.00 hodiny, v ostatnom čase a v dňoch pracovného pokoja je\nzakázané vykonávať stavebné, rekonštrukčné a udržiavacie práce a výrobnú činnosť. Z uvedenej úpravy\nVZN je zrejmé v § 2 a v § 3 v spojení s jeho § 1, mestská časť obmedzila vykonávanie stavebných,\nrekonštrukčných a udržiavacích prác za účelom ochrany zdravia obyvateľstva pred hlukom.\nPre posúdenie súladu predmetného všeobecne záväzného nariadenia so zákonom je predovšetkým\nposúdenie, či ide o nariadenie prijímané vo veciach samosprávy obce alebo vo veciach výkonu\nprenesenej štátnej správy. Obec (alebo mestská časť) pri výkone svojej samosprávy môže prijímať\nvšeobecne záväzné nariadenia a VZN môže upravovať len tie oblasti právnych vzťahov, na ktorých\núpravu má obec (mestská časť) právomoc danú jej zákonom. Obec môže určiť činnosti, ktorých\nvykonávanie je na určitý čas alebo na určitom mieste obmedzené či zakázané, len v prípade, že ide o\nvýkon samosprávy. Stavebná činnosť, ako aj ochrana zdravia ľudí pred hlukom, však spadá do oblasti\nštátnej správy. Záväzné podmienky realizácie stavieb posudzuje a určuje výlučne stavebný úrad, ktorým\npodľa § 117 ods. 1 stavebného zákona je obec, pričom pôsobnosť stavebného úradu v stavebnej činnosti\na aj v oblasti ochrany zdravia ľudí je preneseným výkonom štátnej správy. V zmysle právnej úpravy\nstavebného zákona týkajúcej sa územného konania (§§ 32) a stavebného konania (§§ 54) je vo výlučnej\nkompetencii stavebného úradu posúdenie, či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby stavby\na teda aj vykonávanie stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích práce s tým súvisiace. V rámci\n\nstavebného konania v zmysle § 66 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona je povinnosťou stavebného\núradu v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby zabezpečiť resp. určiť ochranu verejných\nzáujmov, ako aj ochranu zdravia ľudí, pričom pri skúmaní splnenia podmienky súladu stavby s verejným\nzáujmom, ktorý inštitút subsumuje verejný poriadok, z hľadiska ochrany zdravia ľudí pred hlukom\nvychádza stavebný úrad z právnej úpravy zákona o ochrane verejného zdravia v spojení s vykonávacou\nvyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z..\nZákonodarca v právnej norme v § 4 ods .4 zákona o obecnom zriadení ustanovuje, že ak zákon pri úprave\npôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon\nsamosprávnej pôsobnosti obce. Súčasne zákonodarca v právnej norme § 117 ods.1 stavebného zákona\nustanovuje, že stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom\nštátnej správy.\nVychádzajúc z uvedeného stavebná činnosť podlieha právnej úprave stavebného zákona, ktorý zveruje\ndo právomoci stavebného úradu, ktorým je obec (mestská časť) s pôsobnosťou preneseného výkonu\nštátnej správy, konať a rozhodovať o realizácií stavieb, v rámci ktorého konania je jej povinnosťou\nv schvaľovacom procese povolenia a realizácie stavby až do jej ukončenia kolaudáciou sledovať\nsplnenie zákonnej podmienky súladu stavby (teda aj stavebných a rekonštrukčných prác) s verejným\nzáujmom, súčasťou ktorého je aj zabezpečenie veškerej ochrany zdravia, a v prípade zistenia porušení\nzákona stavebníkom, zjednať nápravu. V právnej úprave stavebného zákona však zákonodarca obce k\nprijímaniu všeobecne záväzných nariadení v uvedenej oblasti nesplnomocnil.\nVzhľadom k uvedenému pokiaľ oblasť právnych vzťahov upravená v predmetnom všeobecne záväznom\nnariadení spadá do pôsobnosti orgánov štátnej správy, resp. obce pri prenesenom výkone štátnej správy\na právna norma § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení vo všetkých jeho písmenách ustanovuje výlučne\nsamosprávnu pôsobnosť obce, nie je preto možné túto oblasť právnych vzťahov vztiahnuť ani pod právnu\núpravu ustanovenú v § 4 ods. 3 písm. n/ zákona o obecnom zriadení. Z uvedených dôvodov Miestne\nzastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto porušilo § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení\nvo všetkých ustanoveniach VZN, keďže zákon obce k prijímaniu všeobecne záväzných nariadení v\nuvedenej oblasti nesplnomocnil.\nVychádzajúc právnej úpravy stavebného zákona a zákona o ochrane verejného zdravia a jeho\nvykonávacej vyhlášky, na ktorú sa odvolával žalobca a ktorú v návrhu aj citoval, aj podľa názoru\nodvolacieho súdu právna úprava uvedená v ustanoveniach predmetného všeobecne záväzného\nnariadenia je v rozpore s týmito ustanoveniami zákona a vykonávacej vyhlášky, pretože pokiaľ žalovaný\npri prevzatých pojmoch uvádza odkaz odvolávajúci sa na právne predpisy, z ktorých boli tieto pojmy\nprevzaté, bolo potrebné, aby boli vo všeobecne záväznom nariadení aj citované v takom istom znení\nako sú ustanovené v týchto právnych predpisoch. Takáto neurčitosť pri citovaní, resp. vlastnom vytváraní\npojmov vo všeobecne záväznom nariadení spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť, majúca za následok\nvytvorenie priestoru rôzneho výkladu pri ich aplikácii, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť právnu\nneistotu pri realizácií práv a povinnosti fyzických a právnických osôb v upravovanej oblasti právnych\nvzťahoch.\nZ dôvodov uvedených vyššie odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že mestská časť\npredmetné všeobecne záväzné nariadenie prijala podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, pretože\nskutočnosti upravené v tomto všeobecne záväznom nariadení spadajú pod výkon štátnej správy a nie\npod výkon samosprávy obce (mestská časť), a preto nemohlo byť vydané podľa § 6 ods. 1 zákona o\nobecnom zriadení.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd návrhu Okresného\nprokurátora Bratislava I vyhovel a rozhodol o nesúlade predmetného všeobecne záväzného nariadenia\nžalovaného so zákonom o obecnom zriadení rozhodol v súlade s § 250zfa O.s.p.. A vzhľadom k tomu,\nže krajský súd predmetné všeobecne záväzné nariadenie aj zrušil, na čo mu právna úprava ustanovená\nv § 250zfa O.s.p. nedala oprávnenie, odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie napadnutý rozsudok\n\nsúdu prvého stupňa zmenil v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá a\ns § 220 O.s.p. v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku.\nOdvolací súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 a s\n§ 250k ods. 1 tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi náhradu trov tohto konania\nnepriznal, i keď mu vzniklo právo na ich náhradu, keďže bol v tomto konaní úspešný, pretože mu v tomto\nkonaní trovy nevznikli a žalovanému z dôvodu, že mu zákon právo na ich náhradu nepriznáva.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}