{"guid": "3cfaee8f-9748-4a81-aad5-cbf74f2f26a6:eda37f09-e3c9-487b-bfd5-922ae4ffc7ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011200878.1", "spisova_znacka": "8Sžo/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/4/2013 z 23. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. 8Sžo/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011200878.1", "identifikacne_cislo": "1011200878", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2014-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eda37f09-e3c9-487b-bfd5-922ae4ffc7ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200878.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200878.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200878.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/4/2013\n1011200878\n23. 01. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:1011200878.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: N.. N. Z.,\nbytom J. rad č. XXX/X, U., zastúpený advokátom JUDr. Martinom Bašistom, Advokátska kancelária, so\nsídlom Námestie sv. Egídia č. 95, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nso sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.\np.: SLV-PS-PK-167/2010 zo dňa 7. februára 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 23. novembra 2012, č. k. 4S/85/2011-42, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. novembra 2012,\nč. k. 4S/85/2011-42 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. p. SLV-PS-PK-167/2010 zo dňa\n7. februára 2011 a personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 490 zo dňa 12. novembra\n2010 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 128,82 € do rúk jeho právneho\nzástupcu JUDr. Martina Bašistu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 23. novembra 2012, č. k. 4S/85/2011-42 poukazom na ust. §\n250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-PS-PK-167/2010 zo dňa 7. februára 2011,\nktorým bol zamietnutý rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu a potvrdený personálny rozkaz ministra\nvnútra Slovenskej republiky č. 490/2010 zo dňa 12. novembra 2010, ktorým bol žalobca prepustený\npodľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície platného v rozhodnom čase (ďalej len ,,zákon č. 73/1998 Z. z.\" alebo ,,zákon\") zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru, z dôvodu jeho údajného protiprávneho konania zo dňa 29.\ndecembra 2009, ktorým porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. O\ntrovách konania rozhodol súd tak, že účastníkom poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov\nkonania nepriznal z dôvodu neúspechu žalobcu v konaní a žalovaného z dôvodu, že mu právo na\nnáhradu zo zákona neprislúcha.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd mal po preskúmaní administratívneho\nspisu naplnenie dôvodov na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru preukázané. Konštatoval,\nže žalovaný postupoval v zmysle zákonných ustanovení, ktoré v odôvodnení rozhodnutia citoval,\nžalobcovi bola daná možnosť sa vyjadriť ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, pričom ten nepredložil\nžiadny dôkazný prostriedok vyvracajúci zistenia zakladajúce začatie konania o jeho prepustení zo\nslužobného pomeru. Krajský súd zistil, že žalobca spáchanie skutkov poprel a trval len na prezumpcii\n\nneviny, k predloženým DVD záznamom a nimi preukázaných skutočností sa vyjadril tak, že plnenie\nneprinieslo nikomu výhodu a tieto skutočnosti nedokázal žiadnym spôsobom vyvrátiť; toto konanie\nbolo podľa žalovaného spôsobilé narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor;\nkonanie žalobcu považoval žalovaný za porušenie služobnej prísahy a povinností policajta zvlášť hrubým\nspôsobom, a preto ponechanie žalobcu v služobnom pomere by vzhľadom na charakter jeho skutku\nbolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu bezúhonnosti, čestnosti, dodržiavaní\nzákonov predovšetkým zo strany policajtov. Podľa názoru krajského súdu žalovaný sa správne a\ndostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu vo svojom rozhodnutí ako i vo vyjadrení k žalobe a svoju\nsprávnu úvahu dostatočným spôsobom rozvinul. Taktiež zdôraznil, že správne konanie nie je závislé\nod výsledkov trestného konania súvisiaceho so skutkom žalobcu, pretože dôvody prepustenia nemusia\nspĺňať kvalifikáciu trestného činu. Krajský súd ďalej vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k žalobcovej\nžalobnej námietke uviedol, že o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bolo rozhodnuté v zákonnej\nlehote. K uvedenému dospel na základe dôkazov vyplývajúcich z administratívneho spisu, keď zo\nskutkových zistení bolo zrejmé, že o dôvode prepustenia sa bezprostredne nadriadený žalobcu dozvedel\nnajskôr dňa 20. septembra 2010, kedy bol oboznámený o vznesení obvinenia voči žalobcovi, konania,\nktoré je žalobcovi kladené za vinu sa žalobca dopustil dňa 29. decembra 2009. Ministrovi vnútra\nSlovenskej republiky bol návrh spolu s podkladmi predložený dňa 11. novembra 2010, personálny\nrozkaz bol vydaný dňa 12. novembra 2010 a doručený žalobcovi dňa 15. novembra 2010. Podľa\nnázoru krajského súdu rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie obsahovali obligatórne\nnáležitosti vyžadované zákonom, výroky obsahovali údaj s ustanovením právneho predpisu podľa,\nktorého rozhodli a v odôvodnení bol obsiahnutý popis skutočností na základe, ktorých správny orgán\nrozhodol. Rozhodnutia vydal na to oprávnený orgán, podpísané ministrom vnútra Slovenskej republiky\ns tým, že žalobcovi boli v súlade s ustanovením § 266 ods. 3 zákona doručené ich odpisy. Krajský\nsúd stotožniac sa s právnymi závermi žalovaného, po doplnení odôvodnenia rozhodnutia o prepustení\nžalobcu dospel k záveru, že nebol dôvod na zrušenie alebo zmenu preskúmavaného rozhodnutia, a\npreto rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nProti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhoval,\naby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nrozhodnutie, alternatívne, aby rozhodnutie krajského súdu zmenil a jeho žalobe vyhovel.\nV dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a to na základe\nnedostatočne zisteného skutkového stavu veci resp. nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca\nuviedol, že krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou\nadministratívneho spisu a vytkol mu, že pre svoje rozhodnutie nepovažoval za potrebné doložiť spis\ntrestného konania, ktoré sa voči žalobcovi vedie na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Sekcia\nkontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby - Východ, Košice, ČVS:\nSKIS-116/OISV-2012. Žalobca mal za to, že takto doplneným dokazovaním, by krajský súd zistil, že\nskutočnosti, na základe ktorých bol prepustený zo služobného pomeru a ktoré boli podkladom pre\nodôvodnenie takéhoto postupu, neboli v rámci trestného konania preukázané a predmetné trestné\nkonanie by malo byť, podľa vyjadrenia vyšetrovateľa, dozorujúcim prokurátorom zastavené. Predmetná\nskutočnosť, podľa názoru žalobcu svedčí o tom, že dôvody, pre ktoré bol prepustený zo služobného\npomeru neboli v rámci prípravného konania potvrdené a preukázané, a preto má za to, že v rámci\nuplatnenej prezumpcie neviny sa javia ako jedinými a správnymi jeho tvrdenia, že sa uvedeného\nkonania nedopustil. Žalobca vyslovil presvedčenie, že následne ako bude konanie voči nemu zastavené,\ncelé konanie vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru musí byť považované za zmätočné a\nnezákonné. Vyslovil názor, že neexistujú žiadne iné dôvody, pre ktoré by mohol byť prepustený zo\nslužobného pomeru. Poukázal na to, že v personálnom rozkaze v rozpore s usmernením Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky č. p. SPC-625/1-2005 v časti pre postup policajných orgánov pri prepúšťaní\npríslušníkov PZ zo služobného pomeru, nie je uvedené a už vôbec nie rozvedené, v čom sa vidí zvlášť\nhrubé porušenie služobnej prísahy, alebo služobnej povinnosti a nikde nie je odôvodnené, prečo by\nponechanie žalobcu bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Vytkol krajskému súdu, že sa v\nodôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal tou skutočnosťou, že v napadnutom personálnom rozkaze\nministra vnútra Slovenskej republiky nie je nikde zhodnotená závažnosť a nebezpečnosť konania\nžalobcu a jeho prípadne následky. Mal za to, že žalovaný pri svojom rozhodovaní o prepustení žalobcu zo\nslužobného pomeru postupoval zaujate a tendenčne a všetky skutočnosti boli hodnotené jednostranne\nv jeho neprospech a to aj napriek tomu, že v predmetnom usmernení Ministerstva vnútra Slovenskej\n\nrepubliky je jednoznačne uvedené, že všetky zhromaždené dôkazy treba veľmi dôsledne a objektívne\nhodnotiť a nie je možné pripustiť jednostranné hodnotenie v prospech ani v neprospech policajta.\nVytýkal krajskému súdu, že nesprávne vyhodnotil ním namietané procesné vady konania vo veci\njeho prepustenia zo služobného pomeru ohľadne absencie podpisu ministra vnútra na personálnom\nrozkaze, pričom sa neuspokojil s konštatovaním krajského súdu s tým, že v súlade s ust. § 266 ods.\n3 zákona boli žalobcovi doručené odpisy rozhodnutí, ktoré boli vlastnoručne podpísané ministrom\nvnútra Slovenskej republiky. Namietal, že predmetný personálny rozkaz mu bol doručený opatrený iba\npečiatkou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bez absencie podpisu akejkoľvek oprávnenej osoby\na tak isto bez absencie tej skutočnosti, že sa má jednať o podpis ministra vnútra Slovenskej republiky.\nNa základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal jeho odvolaciemu návrhu vyhovieť.\nŽalobca k odvolaniu osobitným písomným podaním doložil listinné dôkazy a to kópiu rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 2. augusta 2013, sp. zn. 3Sžo/19/2013, ktorým došlo\nk zmene rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 81/2011-41 zo dňa 15. novembra 2012\ntak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLVPS-PK-168/2010 zo dňa 17. februára 2011, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra\nSlovenskej republiky č. 491 zo dňa 12. novembra 2010, ktorým bol npor. N. S. prepustený zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru, bolo poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušené\na vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Taktiež doložil uznesenie Úradu špeciálnej\nprokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 26. júla 2013, č. VII/2 Gv 230/09-37,\nktorým došlo k zastaveniu trestného stíhania, o. i. aj žalobcu z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.\nŽalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok krajského\nsúdu potvrdiť.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu treba považovať\nza súladné s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a v dostatočnom rozsahu odôvodnené, ako\naj, že krajský súd sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a preto navrhol,\naby odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Mal za to, že rozhodnutie krajského súdu\nbolo vydané v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku po riadnom zistení skutočného\nstavu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je dôvodné.\nOdvolací súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny\nspis mal preukázané, že v danej veci bol podaný návrh na prepustenie žalobcu - príslušníka Policajného\nzboru zo služobného pomeru v štátnej službe podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.\nz., na základe jeho protiprávneho konania zaznamenaného na kópii DVD č. P-1283 B. Zo samotného\nnávrhu je zrejmé, že protiprávne konanie bolo dostatočne zistené a preukázané na základe kópií DVD\nč. P-1283 B, poskytnutých vyšetrovateľom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie kontroly\na inšpekčnej služby 4. Inšpekčné oddelenie v Košiciach, ktoré boli získané využitím informačno technických prostriedkov v zmysle ust. § 114, § 115 Trestného poriadku a vykonané na základe príkazu\nsudcu Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica. Po predchádzajúcom oznámení o\nzačatí konania o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol žalobca poučený podľa ust. § 56\nods. 1, ust. § 237 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca využil svoje právo a k predmetnej veci\nsa písomné dňa 5. novembra 2010 vyjadril. Ďalej je zrejmé, že ako dôkaz bola dňa 5. októbra 2010\nspísaná zápisnica o výsluchu účastníka konania č. p. UHCP-PO-CP-PP-279-008/2010 so žalobcom\nako i dodatok č. p. UHCP-PO-CP-PP-279-014/2010 zo dňa 19. októbra 2010. Taktiež bol ako dôkaz\npoužitý úradný záznam č. p. UHCP-PO-CP-PP-279-015/2010 zo dňa 20. októbra 2010 spísaný po\n\nnahliadnutí do vyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-377/IS-4-V-2009 zo dňa 14. septembra 2010. Obsahom\nadministratívneho spisu je i zápisnica o výsluchu osoby M. Q. Q.. Za podklad rozhodnutia slúžilo\nvyjadrenie žalobcu k začatiu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ č.\np. UHCP-PO-CP-PP-280/2010 zo dňa 23. septembra 2010.\nPersonálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 490 zo dňa 12. novembra 2010 bol\nžalobca prepustený podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. zo služobného pomeru\npríslušníka PZ, po predchádzajúcom prerokovaní v Rade útvarov ministerstva a Prezídia Policajného\nzboru Odborového zväzu polície - podľa ust. § 225 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. z dôvodu\nporušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nNa základe rozkladu žalobcu bol vyššie uvedený personálny rozkaz rozhodnutím Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky zo dňa 7. februára 2011, č. p. SLV-PS-PK-167/2010 (rozhodnutie napadnuté\nžalobou) potvrdený a rozklad žalobcu bol zamietnutý.\nPreskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov predmetných rozhodnutí je predmetom konania podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu,\nktorý žalobu ako nedôvodnú zamietol je predmetom tohto odvolacieho konania.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 244\nods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície platnom\nv rozhodnom čase, služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana\ndo služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.\nPodľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú\nprísahu, ktorá znie:\n\"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a\nschopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a\nto aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!\".\nPodľa ust. § 48 ods. 2 citovaného zákona Policajt je povinný\na) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\nb) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,\nc) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon\nštátnej služby, a hroziacu škodu,\nd) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu\nv tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,\ne) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym\nzamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,\n\nf) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami,\nnajmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na\nprospech iného,\ng) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\nh) dodržiavať služobnú disciplínu,\ni) vykonávať štátnu službu nestranne,\nj) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností\nvyplývajúcich zo služobného pomeru,\nk) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas\nslužby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,\nl) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,\nm) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli\npočas trvania služobného pomeru,\nn) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,\no) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so\nštúdiom pri výkone štátnej služby,\np) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,\nr) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu\nalebo služobného odznaku,\ns) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na\nzistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,\nt) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru\na oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,\nu) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a\nprehlbovať si kvalifikáciu,\nv) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej\nslužby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje\ndočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.\nPodľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil\nslužobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom\npomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nPodľa ust. § 192 ods. 5 citovaného zákona, o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm.\nd/ až g/ možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia,\nnajneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie\no prepustení policajtovi aj doručiť.\nPodľa ust. § 233 ods. 1, 2 citovaného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady.\n\nOprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia\nv prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\nPodľa ust. § 235 ods. 1 citovaného zákona, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo\nslužobného úradu.\nPodľa ust. § 238 ods. 1 až 4 citovaného zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nDôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké\nposudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.\nÚčastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.\nOprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti.\nPodľa ust. § 247a citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že prvostupňový správny\norgán v predmetnej veci náležite nepostupoval v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci\nsi nezadovážil dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne nezistil\nskutočný stav veci, v dôsledku čoho rozhodol vo veci predčasne, ktoré pochybenia neodstránil ani\nžalovaný v odvolacom konaní, majúce za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto\nsúd prvého stupňa nerozhodol v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol.\nVychádzajúc zo skutkových zistení odvolací súd zistil, že z návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného\npomeru v štátnej službe ako príslušníka Policajného zboru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 73/1998 Z. z., ktorý je súčasťou administratívneho spisu, nepochybne vyplýva, že protiprávne\nkonanie, ktorého sa žalobca mal dopustiť, bolo zaznamenané na kópii DVD č. P-1283 B, ktoré boli\nzískané využitím informačno - technických prostriedkov v zmysle ust. § 114, 115 Trestného poriadku a\nvykonané na základe príkazu sudcu Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica. Tieto boli\nposkytnuté vyšetrovateľom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie kontroly a inšpekčnej služby\nodboru inšpekčnej služby 4. Inšpekčné oddelenie v Košiciach pre účely správneho konania. Protiprávne\nkonanie, ktorého sa mal žalobca dopustiť a ktoré bolo dôvodom pre jeho prepustenie zo služobného\npomeru, sa zhoduje so skutkami kladenými mu za vinu v uznesení o vznesení obvinenia podľa ust.\n§ 206 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 14. septembra 2010, ČVS: SKIS-377/IS-4-V-2009. Správny\norgán mal na základe vyššie uvedenej kópie DVD protiprávne konanie žalobcu dostatočne zistené a\npreukázané. Správny orgán ďalej vychádzal z dôkazov založených v administratívnom spise o. i. zo\nzápisnice o výsluchu účastníka konania zo dňa 5. októbra 2010, č. p. UHCP-PO-CP-PP-279-007/2010,\núradného záznamu zo dňa 10. októbra 2010, č. p. UHCP-PO-CP-PP-279-010/2010 o nahliadnutí do\nvyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-377/IS-4-V-2009 zo dňa 14. septembra 2010, ako i z vyjadrenia\nžalobcu ako účastníka konania k začatiu konania o jeho prepustenie zo služobného pomeru zo dňa\n23. septembra 2010, č. p. UHCP-PO-CP-PP-279-003/2010. Na základe vykonaných dôkazov potom\ndospel správny orgán postupom podľa ust. § 238 ods. 4 zákona k záveru o tom, že žalobca sa\nprotiprávneho konania dopustil a toto konanie je v rozpore s čl. 5 Nariadenia ministra vnútra č. 3/2002\no etickom kódexe príslušníka PZ, zároveň je toto konanie hrubým porušením služobnej prísahy alebo\nslužobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na\nujmu dôležitých záujmov, pretože žalobca konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný\nprospech alebo na prospech iného. Správny orgán ďalej konštatoval, že žalobca týmto konaním zvlášť\nhrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v ust. § 48 ods. 3 písm. a/ a g/ zákona.\nŽalobca už v samotnej žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav a na základe toho nesprávne\nprávne posúdenie, pričom poukazoval na to, že predmetný personálny rozkaz vychádzal len z dovtedy\nzadovážených zistení v rámci trestného konania vedeného na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky,\nsekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby 4, Inšpekčné oddelenie, ČVS: SKIS-377/\n\nIS-4-V-2009. Žalobca poprel spáchanie konania kladené mu za vinu v uznesení o vznesení obvinenia,\ntvrdiac, že všetky dovtedy zadovážené dôkazy v žiadnom prípade nesvedčia v jeho neprospech a vyjadril\npresvedčenie, že bude vecou až ďalšieho dokazovania, či sa konania kladeného mu za vinu dopustil.\nNa uvedenej námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave zotrval aj v podanom odvolaní.\nOdvolací súd ďalej zistil, že z kópie rozhodnutia - uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 26. júla 2013, č. VII/2 Gv 230/09-37, ktoré žalobca založil do\nsúdneho spisu dňa 6. augusta 2013 vyplýva, že trestné stíhanie obvinených o .i. aj žalobcu bolo podľa\nust. § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zastavené, pretože skutok kladený mu za vinu nie je\ntrestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v danej súvislosti poukazuje na právne závery Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vyslovené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 5/2011-77,\nz ktorých vyplýva: „procesné ustanovenie, podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,\nktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, pokiaľ sú v súlade s právnymi predpismi, treba\nz ústavnoprávneho hľadiska považovať za kolíziu verejného záujmu a ochrany práv. Ide totiž o stret\nmedzi verejným záujmom na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie\nrozhodnutia v konaní a ochranou určitých práv, resp. oprávnených záujmov, ktoré bránia použitiu\nniektorého dôkazného prostriedku. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že prednosť má verejný\nzáujem na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia, avšak\nza súčasného spolupôsobenia bŕzd daných s ohľadom na ochranu určitých práv, resp. oprávnených\nzáujmov. Tým je dané, že nie všetky prostriedky, pomocou ktorých by objektívne bolo možné zistiť a\nobjasniť skutočný stav veci, sa smú použiť v príslušnom konaní. Z ustanovenia § 114 ods. 7 Trestného\nporiadku vyplýva zásadný zákaz použitia obrazovo-zvukového záznamu získaného v rámci konkrétneho\ntrestného konania v inom trestnom konaní, avšak s určitými taxatívne vymenovanými výnimkami.\nTrestný poriadok upravuje matériu získavania a použitia obrazovo-zvukových záznamov zhotovených\ninformačno-technickými prostriedkami iba v rámci trestného konania. Naproti tomu získavanie a použitie\nobrazovo-zvukových záznamov zhotovených informačno-technickými prostriedkami v iných konaniach,\nresp. pre účely iných konaní upravuje zákon o ochrane pred odpočúvaním (§ 1 ods. 1 a 2).„\nVzhľadom k uvedenému vychádzajúc z názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného vo\nvyššie uvedenom náleze, ktorým je súd viazaný, odvolací súd dospel k záveru o nezákonnosti postupu\nžalovaného pri použití dôkazných prostriedkov na náležité zistenie skutkového stavu ako materiálnej\npodmienky pre posúdenie skutku kladeného žalobcovi za vinu, ktorý bol dôvodom pre jeho prepustenie\nzo služobného pomeru ako príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1, písm. e/ zákona č. 73/1998\nZ. z., podmieňujúci nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd\npovažoval námietky žalobcu vznesené v jeho odvolaní, ako aj v žalobe, o nedostatočne zistenom\nskutkovom stave za dôvodné.\nOdvolací súd súčasne dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky v právnom závere\nvyslovenom vo vyššie označenom náleze vychádzal z namietaného porušenia čl. 22 ods. 1 ústavy,\nčl. 13 listiny a čl. 18 ods. 1, 2 Dohovoru sťažovateľom, ktorý o. i. v tejto súvislosti konštatoval, že\n„z už citovaných ustanovení zákona o ochrane pred odpočúvaním vyplýva, že použitie informačno technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu sa zasahuje do súkromia, v inom\nako trestnom konaní je možné, iba „ak je to nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obranu\nštátu, predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných\". Aj keď je\nColná správa oprávnená používať záznamy vyhotovené informačno-technickými prostriedkami, rozsah\ntakéhoto oprávnenia je obmedzený už uvedeným účelom uvedeným v zákone. Správne konanie o\nskončenie služobného pomeru colníka, ale ani občianske súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia\nvydaného v takomto správnom konaní nie sú konaniami, v ktorých by bolo možné použiť záznam\nvyhotovený pomocou informačno-technických prostriedkov, keďže to odporuje účelu, na ktorý môžu byť\ntakéto záznamy použité. Je pravdou, že podľa ustanovenia § 227 ods. 1 zákona o štátnej službe za\ndôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, avšak iba za\npodmienky, že tieto dôkazné prostriedky sú v súlade s právnymi predpismi. Nie je teda možné prihliadnuť\nna dôkazy získané či vykonané nezákonným spôsobom.\"\n\nV zmysel uvedeného odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci správny orgán, pokiaľ pri\npreukazovaní protiprávneho konania žalobcu vychádzal len z kópií DVD ako i úradného záznamu\no nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu, vychádzal z dôkazov, ktoré boli v rámci správneho konania\npoužité v rozpore s právnymi predpismi a preto možno prisvedčiť žalobcovi, že skutkový stav nebol\nnáležité zistený a protiprávne konanie žalobcu nebolo zákonným spôsobom preukázané a z ostatných\npredložených a správnym orgánom hodnotených dôkazov priamo nevyplýva. Ani z jednej výpovede\nzaznamenanej v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa\n8. novembra 2010 (X.. C. C., K. N., K.. N. J., U. U., W. S.) nevyplýva, že by žalobca konal tak, aby\npríslušnosť k PZ alebo svoje služobné zaradenie zneužil na osobné alebo cudzie výhody a taktiež\nnikdy nekonal v úmysle pre získanie neoprávnenej výhody vo vlastný prospech alebo prospech iného.\nOdvolací súd zastáva názor, že pre posúdenie konania policajta postačuje preukázanie skutku, ktorý\nbol dôvodom na prepustenie a skutkové zistenia musia byť zadovážené spôsobom, ktorý predpokladá\nzákon.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci bol nedostatočne\nzistený skutkový stav pre posúdenie právnej otázky, či skutočne v danom prípade došlo ku konaniu, ktoré\nnapĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty právnej normy ustanovenej v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona,\nktoré bolo dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa\nnapadnutým rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol vo veci vecne nesprávne a v rozpore so zákonom, a\npreto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 a s § 220 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym\nrozhodnutím, podľa § 250j ods. 2, písm. c/, O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s\nust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. Žalobcovi priznal náhradu trov konania\nz dôvodu jeho úspechu v tomto konaní. Priznal mu náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho\nzastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava (ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), podanie žaloby (ust. § 14\nods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) 57 € + režijný paušál 2 x á 7,41 €, t.j. spolu 128,82 €, ktoré mu vznikli\nv konaní pred súdom prvého stupňa a ktoré vyčíslil na čl. 28 súdneho spisu. Odvolací súd žalobcovi\nnáhradu trov odvolacieho konania za odvolacie konanie nepriznal v zmysle § 246c ods. 1, veta prvá v\nspojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p., napriek jeho úspechu v odvolacom konaní, pretože ich výšku nevyčíslil.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/85/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6fbb407c-d2d8-4581-8d14-8801fa07a997", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 5/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 5/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6fbb407c-d2d8-4581-8d14-8801fa07a997"}], "citovane_v": []}