{"guid": "dd164ee4-052a-4df1-a3dd-c3a7d6820a62:7353433c-201e-4254-9529-8548f576eadf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011200723.1", "spisova_znacka": "3Sžo/33/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/33/2013 z 3. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. júna 2014, sp. zn. 3Sžo/33/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011200723.1", "identifikacne_cislo": "1011200723", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "sudca_id": 189, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislava-paduchova-189", "datum_vydania": "2014-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7353433c-201e-4254-9529-8548f576eadf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200723.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200723.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200723.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/33/2013\n1011200723\n03. 06. 2014\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2014:1011200723.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Gabriely Gerdovej a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci\nžalobcu: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala\n- Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nDobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/02/2011 zo dňa\n11. januára 2011, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/58/2011-41 zo dňa 12. decembra 2012 a o odvolaní žalobcu voči rozsudku č. k. 2S/58/2011-41 zo\ndňa 12. decembra 2012 v časti výroku o trovách konania, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/58/2011-41 zo dňa 12.\ndecembra 2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) zrušil rozhodnutie žalovaného č. RL/02/2011 zo dňa 11.01.2011 z dôvodu\nnepreskúmateľnosti. Uvedeným rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) uložená sankcia - upozornenie na porušenia\nzákona za to, že porušil povinnosť ustanovenú v § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. (v znení účinnom\nv čase spáchania správneho deliktu) tým, že dňa 26.06.2007 o cca 19:30 odvysielal v programe Noviny\npríspevok s názvom Výpalné metódy vymáhačskej firmy, v ktorom boli prezentované jednostranné\ninformácie, čím došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti.\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis\nskutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie, pričom táto\npožiadavka musí byť dodržaná aj u iných správnych deliktov. Vo výroku rozhodnutia o správnom delikte\nmusí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie\nnebolo zameniteľné s iným konaním. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis\nskutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré\nsú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí,\nčoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Opis skutku porušenia právnej povinnosti v\nodôvodnení rozhodnutia nemôže zhojiť jeho absenciu vo výroku rozhodnutia. Účastník konania má právo\nvyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i\n\nk celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k skutkovým, ako aj k právnym otázkam\na je právom účastníka konania, aby sa oboznámil s dôkazmi a so všetkými skutočnosťami, ktoré sú\npodkladom pre rozhodnutie vo veci pred vydaním samotného rozhodnutia.\nKrajský súd ďalej uviedol, že po vrátení veci žalovanému na základe rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) sp. zn. 4Sžo/4/2010 neboli žiadne iné, nové podklady\nsprávnym orgánom zadovážené, preto nebolo žalobcu s čím oboznamovať. Žalovaný si svoju povinnosť\nsplnil tým, že žalobcovi oznámil opätovné prejednanie veci a umožnil mu k veci sa opätovne vyjadriť.\nPostupoval tak v zmysle § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) a na posúdenie\nsankcionovaného skutku správne aplikoval zákon č. 308/2000 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase,\nkedy sa posudzovaný skutok stal.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd zmenil\nrozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu zamietol, prípadne aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania uviedol, že pre posúdenie otázky ako má byť formulovaný výrok, ktorým sa\nkonštatuje porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 16 písm. b/ (resp. § 16 ods. 3 písm. b/) zákona č.\n308/2000 Z.z. je potrebné poukázať na to, aká povinnosť z tohto ustanovenia vyplýva (vysielateľ je\npovinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických\nprogramov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského\ncharakteru). Z takto vymedzeného správneho deliktu je zrejmé, že naplnením jeho skutkovej podstaty\nnebude odvysielanie konkrétnych informácií, výrokov alebo častí programu, alebo nejaká iná konkrétna\nvada, ktorá zakladá rozpor s princípmi objektívnosti a nestrannosti. Skutkom, ktorým dôjde k porušeniu\n§ 16 písm. b/ (§ 16 ods. 3 písm. b/) zákona č. 308/2000 Z.z. je až odvysielanie programu ako\ncelku. Objektívnosť a nestrannosť programu nemožno hodnotiť izolovane na základe jednotlivých\nvýrokov (resp. častí programu), ale v kontexte celého programu, a preto až odvysielanie programu ako\ncelku môže naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 16 písm. b/ (§ 16 ods. 3 písm. b/)\nzákona č. 308/2000 Z.z. Nie je povinnosťou správneho orgánu uviesť vo výroku rozhodnutia dôvody\n(v predmetnom prípade neposkytnutie priestoru na vyjadrenie jednej z dotknutých strán a neoddelenie\nhodnotiacich komentárov od informácií spravodajského charakteru), pre ktoré správny orgán dospel k\nzáveru, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu. Z výroku napadnutého rozhodnutia\nžalovaného č. RL/02/2011 zo dňa 11.01.2011 je zrejmý:\na) čas spáchania správneho deliktu - 26.06.2007 o cca 19:30 hod.,\nb) spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie príspevku s názvom Výpalné metódy vymáhačskej\nfirmy v programe Noviny,\nc) správny delikt - nezabezpečenie objektívnosti a nestrannosti, teda porušenie § 16 ods. 3 písm. b/\n(§ 16 písm. b/) zákona č. 308/2000 Z.z.\nVýroková časť rozhodnutia tak exaktne popisuje konanie, ktorého sa žalobca dopustil, a v dôsledku\nktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia. Takto\nidentifikovaný skutok nie je zameniteľný s iným, nakoľko je nepochybné, že v danom čase a dni\nvysielateľ odvysielal v rámci špecifikovaného programu len jeden príspevok s takýmto názvom.\nPredmetné zákonné ustanovenie ukladá vysielateľovi povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť\nspravodajských a politicko-publicistických programov, pričom názory a hodnotiace komentáre musia\nbyť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Správnemu orgánu je ponechaný priestor,\naby v rámci správneho uváženia posúdil jednotlivé konania a osobitne vyhodnotil konkrétny skutkový\nstav s prihliadnutím na všetky okolnosti. Predmetný program posudzoval žalovaný ako celok a\nurčenie konkrétnych vyjadrení, ktoré boli jednostranné a ktoré mali charakter hodnotiaceho komentára,\npriamo vo výroku rozhodnutia by bolo neúplné a nepresné. V tejto súvislosti zároveň poukázal aj na\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/19/2012 zo dňa 30.01.2013, sp. zn. 6Sžo/112/2010 a sp.\nzn. 8Sžo/112/2010.\n\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť\na priznať mu náhradu trov konania vo výške 331,15 €. V dôvodoch uviedol, že súd prvého stupňa sa\ndôkladne vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými v žalobe vo veci samej zo strany oboch\nprocesných strán a zaoberal sa otázkou preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré neobsahovalo\ndostatok dôvodov a presné vymedzenie výroku rozhodnutia tak, aby bolo zrozumiteľné. Poukázal na\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/32/2011, sp. zn. 5Sž/21/2011, sp. zn. 5Sž/22/2011, sp. zn.\n5Sž/17/2011, sp. zn. 5Sž/23/2011 a sp. zn. 5Sž/24/2011, v ktorých sa uvádza, že výrok rozhodnutia o\nsprávnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,\npoprípade i uvedenie iných skutočností.\nŽalobca podal včas odvolanie proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o trovách konania a navrhol,\naby odvolací súd v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV dôvodoch uviedol, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení nepriznania trov právneho zastúpenia\nobmedzil na konštatovanie, že úkony právnej služby pred správnym orgánom sa netýkali súdneho\nkonania a o takejto náhrade súdu v súlade s § 250k O.s.p. rozhodovať neprináleží. Táto veta však len\nkonštatuje skutočnosť, ktorá je zrejmá zo skutkového stavu veci a nie je medzi stranami sporná a síce,\nže trovy žalobcu vznikli aj v správnom konaní. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením\npráva na spravodlivé súdne konanie, keďže sa žalobcovi takýmto spôsobom odňala možnosť konať pred\nsúdom. Argumentoval, že samotná skutočnosť, že trovy žalobcu boli vynaložené v správnom konaní a\nnie v konaní pred súdom nie je pre posúdenie náhrady trov konania relevantná. Dôležité je skúmanie\nskutočnosti, či išlo o trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práv žalobcu. Správne\nkonanie predchádzalo vydaniu rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo na základe žaloby zrušené. Zrušenie\nrozhodnutia žalovaného predstavuje plný úspech žalobcu vo veci samej a tým je potvrdené, že úkony\nprávnej služby, ktoré boli žalobcovi poskytnuté počas správneho konania viedli k účelnému bráneniu jeho\npráv. V prejednávanej veci ide o špecifický systém prepojenia správneho konania s konaním správneho\nsúdnictva. Rozhodnutie žalovaného, ktoré je priamym výsledkom správneho konania, je preskúmavané\nsúdom z hľadiska jeho zákonnosti, vrátane zákonnosti postupu žalovaného v správnom konaní. Súd\nprvého stupňa nepriznal žalobcovi trovy konania len z dôvodu, že boli poskytnuté v správnom konaní\na ich účelnosť neskúmal. Nie je možné pripustiť, aby orgán štátu z titulu svojho postavenia v systéme\nverejnej správy mohol viesť v postate neobmedzené množstvo správnych konaní voči žalobcovi (v\nktorých ten musí vynaložiť nemalé úsilie na obranu svojich práv), a zároveň neniesť nijakú zodpovednosť\nza náhradu takto vynaložených trov žalobcu v prípade ak sa ukáže, že správne konanie bolo nezákonné.\nTakéto zaťaženie subjektu súkromného práva zo strany orgánu štátu nie je možné považovať za\nprimerané a spravodlivé. Ak súdu neprináleží rozhodovať o trovách konania pred správnym orgánom,\nžalobca sa potom v prípade úspechu nemá možnosť obrátiť na iný orgán, ktorý by rozhodol o trovách\nsprávneho konania.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 19.03.2013, nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a žalovaného (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<http://www.nsud.sk> a rozsudok verejne vyhlásil.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho\na súdneho spisu, s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného\nč. RL/02/2011 zo dňa 11.01.2011, ako aj s prepisom predmetného príspevku a obsahom obrazovozvukového záznamu predmetného príspevku a zistil, že žalovaný rozhodnutím č. RL/02/2011 zo dňa\n11.01.2011 uložil žalobcovi podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu upozornenie na porušenie zákona za to, že porušil povinnosť ustanovenú v § 16 písm. b/ (§ 16 ods. 3\npísm. b/) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 26.06.2007 o cca 19.30 hod. odvysielal v programe Noviny\n\npríspevok s názvom Výpalné metódy vymáhačskej firmy, v ktorom prezentoval jednostranné informácie,\nčím došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti.\nSpornou v danej veci ostáva skutočnosť, či znenie výrokovej časti rozhodnutia je dostatočné v takom\nrozsahu, v akom bolo uvedené v napadnutom administratívnom rozhodnutí, a či je možné v konaní\npred správnym súdom priznať úspešnému žalobcovi na náhradu aj trovy administratívneho konania\npred správnym súdom. S ďalšími dvoma námietkami žalobcu, týkajúcimi sa možnosti účastníka konania\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a neúčinnosti právneho predpisu sa prvostupňový súd dostatočným\nspôsobom vysporiadal a žalobca ani žalovaný jeho závery v svojich podaniach nenamietali. Žalobca\nv podanej žalobe zo dňa 16.04.2011 namietal len procesné pochybenia správneho orgánu, žiadne\nmateriálne námietky voči napadnutému správnemu rozhodnutiu podaná žaloba neobsahovala, ako to\ntvrdí žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.03.2013, preto súd prvého stupňa nemal dôvod sa materiálnou\nstránkou rozhodnutia zaoberať a v odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými vznesenými\nnámietkami žalobcu.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho\ndeliktu vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a\npoliticko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií\nspravodajského charakteru.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania\nnapadnutého administratívneho rozhodnutia vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť\nspravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia\nbyť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\nPodľa čl. 7 ods. 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii Prevádzkovateľ vysielania je povinný\nzabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné\nutváranie názorov.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri\nuplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie.\n\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských\nreláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona.\nDohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom.\nÚčelom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. je vytvorenie priestoru pre diskusiu o\notázkach, ktoré sú predmetom verejného záujmu, pri súčasnom zamedzení zneužitia vysielacieho času\nv spravodajských a politicko-publicistických programoch na prezentovanie jednostranne zameraných\ninformácií. Je zrejmé, že mediálna prezentácia názorov len jednej názorovej skupiny je v demokratickej\nspoločnosti nežiaducim javom, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva.\nTen vo svojej judikatúre vyslovil názor, že médiá zohrávajú podstatnú úlohu v demokratickej spoločnosti.\nAko pasívnym recipientom informácií, občanom musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby\nsi spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita\nmyšlienok a informácií je to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou (CASE OF ÇETIN AND\nOTHERS v. TURKEY, Applications nos. 40153/98 and 40160/98, bod č. 64).\nPojmy objektívnosť a nestrannosť sú pružnými právnymi pojmami, ktoré nie je možné presne právne\ndefinovať, ich obsah sa môže meniť, býva podmienený okolnosťami prípadu, na ktorý sa aplikuje\nprávna norma. Tieto pojmy nie je možné explicitne definovať pre otvorený okruh prípadov, keďže\njednotlivé informácie a vyjadrenia je nutné vnímať v kontexte ich použitia, a to aj s prihliadnutím\nna osoby, ktoré dostanú v konkrétnom príspevku priestor na vyjadrenie. Žalovaný ich interpretoval v\nnapadnutom rozhodnutí. V zmysle § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. má žalovaný povinnosť\nupozorniť vysielateľa na porušenie zákona. Upozornenie je sankciou preventívneho charakteru a\nje predpokladom uloženia pokuty za druhovo zhodné protiprávne správanie vysielateľa vytýkané v\nupozornení. V upozornení musí identifikovať akým konaním vysielateľa došlo k porušeniu povinnosti,\nčím je vysielateľ oboznámený so zakázaným správaním.\nŽalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s odôvodnením, že odvysielaný príspevok nebol\nobjektívny a nestranný, preto bolo namieste využiť zákonné obmedzenie slobody prejavu v zmysle § 16\npísm. b/, resp. § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. Na spravodajské a politicko-publicistické\nprogramy sa kladú vyššie kvalitatívne nároky, ktoré spočívajú najmä v objektívnosti a nestrannosti\nodvysielaných informácií.\nSenát odvolacieho súdu sa však nestotožnil s právnym posúdením súdu prvého stupňa, týkajúceho\nsa nedostatočnosti výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a uvádza, že výrok bol formulovaný\njednoznačne, bolo z neho zrejmé, kedy bol spáchaný správny delikt (26.06.2007 o cca 19:30 hod.),\nako bol spáchaný (odvysielanie príspevku s názvom Výpalné metódy vymáhačskej firmy), s uvedením\nustanovenia zákona (§ 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z.) a v akom programe odvysielanom žalobcom\n(Noviny). Výrok s obdobnou formuláciou posudzoval aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III.\nÚS 322/2011 zo dňa 27.07.2011 a námietku sťažovateľa ohľadom formulácie výroku vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Senát najvyššieho súdu poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. 3Sžo/63/2012 zo\ndňa 09.04.2013, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie s obdobnou formuláciou výroku, a v ktorom\nnajvyšší súd dospel k záveru, že takto formulovaný výrok je dostatočný pre posúdenie akého konania\nsa žalobca dopustil, a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu. Takto\nvymedzený skutok vo výroku rozhodnutia je nezameniteľný s iným konaním aj z hľadiska vylúčenia\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, ako aj pre vylúčenie prekážky veci\nrozhodnutej.\nZ vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu podľa § 220 O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a žalobu zamietol, keďže žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z., ako aj správnym\nporiadkom.\n\nVzhľadom na to, že v odvolacom konaní došlo k zmene rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd\nnemal v ďalšom povinnosť zaoberať sa dôvodmi odvolania žalobcu proti výroku o trovách konania, keďže\npre neúspech v konaní žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá\nO.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi trovy konania na náhradu nepriznal, keďže v konaní\nnebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}