{"guid": "4de47b1c-a6d0-445e-8ed7-2cd3fe1d383c:1e300816-7f30-46f9-863a-b6591c1e2f67", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011200384.1", "spisova_znacka": "3Sžo/45/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/45/2013 z 20. 8. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2014, sp. zn. 3Sžo/45/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011200384.1", "identifikacne_cislo": "1011200384", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2014-08-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e300816-7f30-46f9-863a-b6591c1e2f67", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200384.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200384.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200384.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/45/2013\n1011200384\n20. 08. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:1011200384.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek\nsenátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o.\nso sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nBugala - Durček, s.r.o. so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti\nžalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/67/2010 zo dňa 24.11.2010, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 43/2011-39 zo dňa 26.04.2013, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 43/2011-39 zo dňa 26.\napríla 2013 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ Občianskeho\nsúdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného č. RL/67/2010 zo dňa 24.11.2010, ktorým žalovaný\npodľa § 64 ods. 1 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z. rozhodol o uložení sankcie - upozornenie na porušenia\nzákona za to, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z.\ntým, že dňa 28.07.2010 o cca 19:00 hod. odvysielal v rámci programu Krimi noviny príspevok s názvom\n„Oklamala aj postihnutého“, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Krajský súd\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy právneho\nzastúpenia v sume 479,76 € a súdny poplatok vo výške 66 €.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že v tejto veci správny orgán začal\nsprávne konanie, vedené pod č. 292-PLO/O-4696/2010, oznámením žalobcovi dňa 15.10.2010. V spise\nsa nachádza priložené optické médium s obsahom nahrávky Krimi noviny TV JOJ zo dňa 28.07.2010,\njeho časť tvorí reportáž „Oklamala aj postihnutého“, ktorého prepis/popis do písomnej formy je založený\ndo spisu. Založené sú aj výzvy a vyjadrenia k podkladom, ktoré tvoria predmet správneho konania.\nZ doložených podkladov súd zistil, že žalobca dňa 28.07.2010 cca o 19.30 hod. odvysielal príspevok\n„Oklamala aj postihnutého“. V uvedenom príspevku odznelo niekoľko vyjadrení na adresu R. E. a jej\naktivity popísané ako cit. „údajnej kupliarky a podvodníčky“, pričom táto osoba mala zneužiť zaostalosť\nduševne postihnutého muža a donútiť ho k predaju svojho bytu a mala ho obrať o väčšinu zisku.\nDňa 24.11.2010 bola rozhodnutím Rady č. RL/67/2010 z dôvodu porušenia ustanovenia § 16 ods. 3\npísm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. uložená žalobcovi sankcia -upozornenie na porušenie zákona. Podľa\n\ncitovaného ustanovenia vysielateľ televíznej programovej služby je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Z rozhodnutia vyplýva, že\npodkladom pre rozhodnutie boli záznam vysielania programu, jeho prepis/popis a vyjadrenie účastníka\nkonania.\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný po prepise/popise predmetného príspevku k výhrade žalobcu\nuviedol, že za podstatné považuje, akým spôsobom boli informácie spracované, keďže „o umiestnení\npani E. vo väzbe a skutočnosti, že súd zrušil predmetnú zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu\nvlastníckeho práva pre \"nespôsobilosť predávajúceho\" v príspevku neodzneli“. Po ďalšej rekapitulácii\nvýrokov žalobcu žalovaný uviedol, že „vyjadrenia, ktoré pani E. obviňovali z podvodu a kupliarstva\nnemožno považovať za konštatovanie faktov (a to až do momentu kým za vedené trestné činy\nnebude právoplatne odsúdená), ale za hodnotiace úsudky, ktoré sú vždy subjektívne. Napriek týmto\nsubjektívnym hodnotiacim úsudkom, ktoré odzneli na adresu pani E., jej vyjadrenie ako dotknutej strany\nv príspevku, resp. v programe neodznelo. Obvinenia...preto ostali len v rovine jednostranných tvrdení, v\ndôsledku čoho možno uvedený príspevok označiť za neobjektívny“. Podľa názoru žalovaného žalobca\nmal poskytnúť priestor na vyjadrenie dotknutej osobe (R. E.), prípadne ho sprostredkovať. Ak to nebolo\nmožné mal o tom informovať v príspevku. Keďže tak nekonal, porušil povinnosť uloženú v § 16 ods. 3\npísm. b) zákona č. 308/2000 Z.z.\nKrajský súd dospel k záveru, že pokiaľ išlo o námietku nepreskúmateľného znenia výroku napadnutého\nrozhodnutia a potreby dostatočnej identifikácie skutku najmä s pohľadom na použité pojmy \"objektívnosť\na nestrannosť\", kde účastníci poukazovali na (nesúrodú) judikatúru, ktorú použili \"vo svoj prospech\",\nsúd uvádza nasledovné. Napriek tomu, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s touto\notázkou zaoberal (str. 3) a súd je v zhode s týmto názorom, cit.: \"Pojmy objektívnosť, nestrannosť, názory\na hodnotiace komentáre nie sú v zákone 308/2000 Z.z. ani v súvisiacich normatívnych právnych aktoch\nbližšie špecifikované alebo definované a teda spadajú do kategórie neurčitých pojmov..., (preto) je vo\nvýlučnej kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie práva, aby vymedzil ich obsah...\", avšak\nžalovaný vo výroku samotného rozhodnutia ich obsah v skutočnosti riadne nevymedzil a ponechal ich\nv kategórii neurčitých pojmov (aj keď v súlade so zákonným znením), keď uviedol, že...\"žalobca porušil\npovinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z...tým, že v spravodajskom programe...\nodvysielal príspevok..., v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť\". Je síce pravdou, že v\nodôvodnení už uvedené pojmy skutkovo zrozumiteľne a dostatočne vymedzil, avšak podľa názoru\nsúdu mal tak urobiť aj vo výroku napadnutého rozhodnutia. Niet pochýb o tom, že v prejednávanom\nprípade ide o administratívne trestanie za porušenie povinností vymedzených v zákone č. 308/2000 Z.z.\nV rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o správnych deliktoch je\nnevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Toto je možné zaručiť len\nkonkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,\nprípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s\niným. Takáto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\nako i pre určenie rozsahu dokazovania. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ\ndopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Tu je potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych\ndeliktoch dopadajú požiadavky 51. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách,\npretože Dohovor v 51. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na ustanovenie § 16\nods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z., podľa ktorého „Vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politicko- publicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru“. Pojmy objektívnosť,\nnestrannosť, názory a hodnotiace komentáre nie sú v zákone č. 308/2000 Z.z. ani v súvisiacich\nnormatívnych právnych aktoch bližšie špecifikované alebo definované, a teda spadajú do kategórie\nneurčitých pojmov. Pre neurčité pojmy platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu v\nprocese aplikácie práva, aby vymedzil ich obsah.\n\nZ vymedzeného správneho deliktu v zákone je zrejmé, že naplnením jeho skutkovej podstaty nebude\nodvysielanie konkrétnych informácií, výrokov, alebo častí programu, alebo nejaká iná konkrétna vada,\nktorá zakladá rozpor s princípmi objektívnosti a nestrannosti. Skutkom, ktorým dôjde k porušeniu §\n16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. je až odvysielanie programu ako celku. Tento záver\nvyplýva tak z predmetného ustanovenia, ako aj z logiky veci - objektivitu a nestrannosť programu totiž\nnemožno hodnotiť izolovane na základe jednotlivých výrokov (resp. častí programu), ale v kontexte\ncelého programu a preto až odvysielanie programu ako celku môže naplniť skutkovú podstatu správneho\ndeliktu podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z.\nK uvedenému žalovaná považuje za potrebné dodať, že nie je povinnosťou správneho orgánu uviesť\nvo výroku rozhodnutia dôvody (v predmetnom prípade neposkytnutie priestoru na vyjadrenie dotknutej\nstrane), pre ktoré dospel k záveru, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu. Je celkom\nzrejmé, že dôvody, ktoré vedú správny orgán k prijatiu vo výroku uvedeného záveru (t.j. že program m\nnebol objektívny a nestranný) majú byť uvedené v časti rozhodnutia na to určenej - v odôvodnení.\n\nSprávny orgán vymedzuje obsah neurčitých pojmov v rámci správnej úvahy, pričom práve v prípade\npojmov ako objektívnosť a nestrannosť je nevyhnutné, aj vzhľadom na charakter regulovanej oblasti\n- rozhlasové a televízne vysielanie, ktorého obsah je v každom programe odlišný a závisí od rôznych\nfaktorov, ich aplikovať na konkrétny skutkový stav. Žalovaná poukazuje na ustanovenie § 47 ods. 2\nSprávneho poriadku, z ktorého vyplýva, že výrok rozhodnutia musí byť formulovaný presne, určito,\nstručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Na strane\ndruhej, odôvodnenie rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku poskytuje správnemu orgánu\npriestor vysporiadať sa so skutkovými okolnosťami a s právnym posúdením veci. Práve na tomto mieste\nje správny orgán povinný uviesť svoju správnu úvahu vedúcu ho k záverom uvedeným vo výroku\nrozhodnutia a je mu tu poskytnutý priestor pre výklad a analýzu nielen právnej normy, ale aj neurčitých\npojmov viažucich sa k aplikácii konkrétneho ustanovenia zákona.\nVzhľadom na účel a funkciu, ktorú plní jednak výrok a odôvodnenie rozhodnutia je prakticky nemožné\nvenovať sa vo výroku rozhodnutia vymedzeniu pojmov a stanovovať ich definíciu, nakoľko správna\núvaha, v ktorej sa tak deje musí byť dôsledná, vychádzať zo skutkových okolností a je teda zrejmé, že\npriestor na takýto výklad a tézy správneho orgánu je poskytnutý v odôvodnení rozhodnutia. Z vyššie\nuvedeného, ako aj z povahy inštitútu správnej úvahy je zrejmé, že táto nemôže byť súčasťou výroku,\nale súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko práve tu je poskytnutý správnemu orgánu priestor na\nanalýzu, výklad a aplikáciu právnych noriem. Žalovaná uvádza, že vo výroku zrušeného rozhodnutia sú\nuvedené všetky zákonom požadované náležitosti tak, že postihovaný skutok nemôže byť zameniteľný\ns iným. Odôvodnenie rozhodnutia následne podrobne, uvedením téz a aplikáciou právnych noriem,\nktoré žalovaná použila rozvádza, v čom spočívala neobjektívnosť a nestrannosť predmetného programu.\nUvedenie týchto téz vo výroku by spôsobovalo jeho neprehľadnosť, výrok by bol rozsiahly a následné\nodôvodnenie rozhodnutia by neplnilo svoj zákonom stanovený účel.\nČo sa týka výtky súdu, že výrok napadnutého rozhodnutia nie je dostatočný, nakoľko v ňom nie je\nuvedené konkrétne konanie žalobcu, ktorým malo dôjsť k porušeniu povinnosti považuje žalovaná za\npotrebné uviesť, že výroková časť rozhodnutia je z hľadiska identifikácie „deliktného“ konania presná,\nnakoľko skutok je vymedzený nezameniteľné s iným. Z výroku rozhodnutia RL/67/2010 je zrejmý:\nčas spáchania správneho deliktu - 28.07.2010 o cca. 19:00 hod.\nspôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie príspevku s názvom Oklamala\nv programe Krimi noviny,\n\naj postihnutého\n\nsprávny delikt - nezabezpečenie objektívnosti a nestrannosti, teda porušenie ustanovenia § 16 ods. 3\npísm. b) zákona č. 308/2000 Z.z.\n\nVýroková časť rozhodnutia tak exaktne popisuje konanie, ktorého sa žalobca dopustil, a v dôsledku\nktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia. Zákonné\nznenie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. ukladá vysielateľovi povinnosť\nzabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských a politicko-publicistických programov, pričom\nnázory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Z\nuvedeného vyplýva, že správnemu orgánu je ponechaný priestor, aby v rámci správneho uváženia\nposúdil jednotlivé konania a osobitne vyhodnotil konkrétny skutkový stav s prihliadnutím na všetky\nokolnosti.\nŽalovaný trvá na tom, že výrok napadnutého rozhodnutia riadne (t.j. nezameniteľne) popisuje skutok,\nktorým došlo k porušenie § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. a nestotožňuje sa s názorom\nprvostupňového súdu taktiež čo sa týka jeho požiadavky vymedziť obsah neurčitých pojmov vo výroku\nrozhodnutia.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250j ods. 3 posledná veta\nO.s.p. v spojení s § 220 ods. 1 O.s.p. odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil.\nPredseda senátu konštatoval, že členovia senátu sú bez pomeru k účastníkom a k veci\na zhoda mien je náhodná.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi „sankciu“\n- upozornenie na porušenie zákona. Napriek tomu, že zákon č. 308/2000 Z.z. toto opatrenie vysielateľa\nformálne označuje ako sankciu, chýba v tomto prípade materiálny znak sankcie - ujma, ktorú spôsobuje v\nprávnej sfére žalobcu. Toto opatrenie nespôsobuje vysielateľovi žiadnu materiálnu ujmu (napr. v podobe\nzaplatenia pokuty), ale ani nemateriálnu ujmu. Takéto rozhodnutie sa nevykonáva. Túto sankciu nie\nje možné prirovnávať ani k pokarhaniu, pretože pokarhanie vo svojom sémantickom význame v sebe\nzahŕňa odsúdenie takéhoto konania. Senát preto dospel k záveru, že nejde o sankciu v zmysle Ústavy\nSR ani Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor ESĽP“), na ktorú sa\nvzťahuje princíp nullum crimen sine lege nulla poena sine lege.\nZásadnou právnou otázkou je, akú právnu funkciu plní upozornenie na porušenie zákona. Zo\nsystematického výkladu ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 64 ods.\n2 prvá veta zák. č. 308/2000 Z.z., že písomné upozornenie na porušenie zákona je podmienkou na\nuloženie pokuty pri opakovanom porušení zákona. V rámci tohto opakovaného porušenia zákona sa\nvždy skúma i existencia porušenia právnej povinnosti a upozornenie na porušenie zákona ani nevytvára\nprekážku res iudicata na preskúmanie porušenej povinnosti v rozhodnutí o pokute. Tieto vzťahy právnych\npredpisov nasvedčujú tomu, že upozornenie na porušenie zákona má zabezpečiť včasnú transformáciu\nsprávnej úvahy Rady k vysielateľom v tom, čo Rada ako orgán dohľadu nad vysielaním považuje za\nnezabezpečenie objektívnosti a nestrannosti. Tento mechanizmus je nevyhnutný, pretože zákonom sa\nnedá vopred definovať objektívnosť a nestrannosť programov. Objektívnosť a nestrannosť môže byť\nvyhodnotená iba spätne, a to správnou úvahou Rady. Na vytváraní správnej úvahy Rady sa podieľajú\njednotliví jej členovia. Najvyšší súd sa preto stotožnil s vyjadrením Rady, že skutkom, ktorým dôjde k\nporušeniu § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. je až odvysielanie programu ako celku. Rada\nna takýto skutok vysielateľa upozorní a sankciu - pokutu je možné uložiť až potom, ako vysielateľ je\nupozornený na porušenie zákona.\n\nV tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na ust. § 64 ods. 6 zák. č. 308/2000 Z.z., z ktorého vyplýva,\nže možnosť opravného prostriedku proti uloženej sankcii sa pripúšťa iba proti sankciám, ktoré prinášajú\nvysielateľovi ujmu (pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, pokuta,\nodňatie licencie). Súdny prieskum zákonnosti je v tých prípadoch zabezpečovaný prostredníctvom\nopravných prostriedkoch podľa 3. Hlavy Piatej časti OSP proti neprávoplatným rozhodnutia. V dôsledku\ngenerálnej klauzuly pri žalobách podľa 2. Hlavy Piatej časti O.s.p. došlo k vytvoreniu nesprávnej súdnej\npraxe, ktorá viedla k tomu, že upozornenia na porušenia zákona sa prejedávajú v dvojstupňovom\nsúdnom konaní, oproti jednostupňovému súdnemu konaniu o opravných prostriedkoch. Tieto skutočnosti\nvedú senát k záveru, že ani úmyslom zákonodarcu nebolo ustanoviť tu možnosť súdneho prieskumu a\nže nejde o sankciu materiálnom zmysle Ústavy a Dohovoru ESĽP.\nPokiaľ ide o vec samu, senát zastáva názor, že procesný postup Rady bol správny. Nestrannosť\na objektívnosť v spravodajských programoch je zabezpečovaná ustálenou praxou Rady, ktorá dbá\nna dodržiavanie pravidla, aby bola vždy daná možnosť vyjadriť sa dotknutej osobe a druhej strane.\nNedodržanie tohto postupu znamená, že divák ako prijímateľ informácie nemá stanovisko dotknutej\nosoby. Ide pritom o všeobecnú zásadu objektívnosti označovanú aj ako „audiatur et altera pars“ [nech\nje vypočutá aj druhá strana]. V danom prípade nebolo vysielateľovi vytknuté a bránené, aby slobodne\nformuloval obsah príspevku, ale aby dal priestor na vyjadrenie i druhej, dotknutej strane. Ide pritom o\nvitálnu zásadu objektívnosti, ktorej narušenie môže byť v budúcnosti vysielateľmi zneužité. Najvyšší\nsúd rozhodnutie Rady považuje za súladné so zákonom, všeobecnými právnymi zásadami, s Ústavou\nSR i s Dohovorom ESĽP. Je potrebné zdôrazniť, že upozornenia na porušenia zákona sa netýka a\nneplní funkciu k už odvysielanému programu, ale k druhovo rovnakým programom do budúcnosti. Týmto\npostupom Rada dáva na vedomie, že do budúcnosti bude považovať takýto postup za dôvod na uloženie\nsankcie, ide o tzv. „sankciu“ s prospektívnym účinkom.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. a § 224 ods. l, 2 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/43/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}