{"guid": "d2d01cda-7f53-4e0d-9368-d8fca392af27:4a8c03cc-f356-4440-bc1c-8ac007640039", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011200208.1", "spisova_znacka": "2Sži/23/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/23/2013 z 24. 9. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2014, sp. zn. 2Sži/23/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011200208.1", "identifikacne_cislo": "1011200208", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2014-09-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a8c03cc-f356-4440-bc1c-8ac007640039", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200208.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200208.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200208.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sži/23/2013\n1011200208\n24. 09. 2014\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2014:1011200208.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, Tupého 25/\nA, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom Národného oslobodenia\n25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné\nnámestie 13, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo\n14. decembra 2010 a rozhodnutia č. 25/2010-11-I/ORK z 13. januára 2011, o odvolaní žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 22/2011-38, z 5. júna 2013 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/22/2011-38 z 5. júna\n2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívnych\nrozhodnutí žalovaného zo 14. decembra 2010, ako aj rozhodnutia žalovaného č. 25/2010-11-I/ORK z\n13. januára 2011.\nZ odôvodnenia uznesenia vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté fiktívne\nrozhodnutie žalovaného zo 14. decembra 2010 neexistuje a ako neexistujúce nemôže byť ani\npredmetom preskúmania súdom. Pokiaľ ide o rozhodnutie z 13. januára 2011, nakoľko ide o zrušujúce\nrozhodnutie, ktorým sa vec vrátila prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, považoval ho\nsúd za procesné rozhodnutie, ktorým sa konanie v predmetnej veci neskončilo a teda konštitutívnym\nspôsobom nezasiahlo do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Toto rozhodnutie\nnie je spôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho právach a preto je zo súdneho prieskumu vylúčené. V oboch\nprípadoch bolo podľa názoru súdu potrebné postupovať podľa §250d ods. 3 O.s.p. a konanie o\npreskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia zastaviť.\nŽalobca požiadal o sprístupnenie úradného spisu Ministerstva spravodlivosti SR č. 12305/09-10/24110.\nProti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie podal žalobca rozklad. Žalovaný dané\nrozhodnutie 17. augusta 2010 zrušil a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové\nprejednanie. V ďalšom konaní žalovaný rozhodnutím č. 25/2010-11-I z 30. augusta 2010 nesprístupnil\nžalobcom požadované informácie v zmysle § 11 ods.1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal 14. septembra 2010 rozklad, na základe ktorého\nho žalovaný rozhodnutím z 5. novembra 2010 č.25/2010-11-I/ORK zrušil a opätovne vrátil vec\nprvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie. Žalovaný rozhodnutím z 13. januára 2011 v rozkladovom\nkonaní zrušil fiktívne rozhodnutie vo veci žalobcovej žiadosti.\n\nKrajský súd uviedol, že 14. decembra 2010 žiadne fiktívne druhostupňové rozhodnutie žalovaného\nvo veci čiastočného nesprístupnenia informácií požadovaných žalobcom nebolo vydané. Vychádzal z\ntoho, že pri akceptovaní 30-dňovej lehoty predložila povinná osoba rozklad na rozhodnutie ministerke\nspravodlivosti 29. decembra 2010 a tá rozhodla o rozklade v 15-dňovej zákonnej lehote 13. januára 2011.\nUvedeným rozhodnutím bolo prvostupňové rozhodnutie v predmetnej veci zrušené a vec bola vrátená\nsprávnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru, keďže dané rozhodnutie zo 14.\ndecembra 2010 neexistuje, nemôže byť teda predmetom preskúmania súdom. V prípade rozhodnutia\nz 13. januára 2011, krajský súd dospel k záveru, že sa jedná o rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré v\nzmysle § 248 písm. a/ O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko týmto rozhodnutím sa správne\nkonanie vo veci nekončí a vo vzťahu k žalobcovi nezakladá žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym\núčinkom.\nProti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uvádza, že\nzákon o slobodnom prístupe k informáciám je postavený na požiadavke rýchlosti vybavovania žiadosti\na preto je potrebné vykladať aj každú úpravu lehôt v konaní podľa tohto zákona tak, aby v prípade\nmožného dvojakého výkladu bol aplikovaný taký výklad, ktorý vedie k skráteniu lehôt. Podľa názoru\nžalobcu v prípade rozhodovania o rozklade nie je potrebná dodatočná lehota na predloženie rozhodnutia\nnadriadenému orgánu. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu\nprvého stupňa.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnie je možné vyhovieť.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí\npožadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo\nmárneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,\nktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\nPodľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje\nnadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného\núradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej\nsprávy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\nPodľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od\ndoručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že\nvydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto\nrozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 57 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak\nodvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa\nalebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.\n\nAk nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s\nvýsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní\nodo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.\nZ uvedeného vyplýva, že ak proti prvostupňovému rozhodnutiu o odmietnutí požadovanej informácie\npodá žiadateľ odvolanie, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou\nosobou. Proti rozhodnutiu žalovaného ako ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o\nktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy, teda minister. Odvolací súd poukazuje na\nsubsidiárne použitie ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko toto ustanovenie rieši situáciu,\nktorá nie je upravená zákonom o slobode informácií. Preto ak v zmysle ustanovenia§ 19 ods. 3 zákona o\nslobode informácií má odvolací orgán na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku zákonnú lehotu\nlen 15 dní a táto mu plynie až od doručenia odvolania prvostupňovým správnym orgánom, je potrebné\naj podľa názoru odvolacieho súdu rátať aj s lehotou 30 dní podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku,\na to aj napriek tomu, že v § 2 ods. 1 zákon o slobode informácií všeobecne definuje, že povinnou\nosobou je štátny orgán. Takýto výklad má oporu aj v znení § 19 zákona o slobode informácií, ktorý\nobsahuje špecifickú úpravu procesného postupu štátneho orgánu pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie\ninformácie a ktorý rozlišuje v prípade rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy povinnú osobu, ktorá\nje prvostupňovým správnym orgánom a vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý rozhoduje\no odvolaní.\nRozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol žalovanému doručený 29. novembra 2010 a\ntlačový a informačný odbor Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý o žiadosti o sprístupnenie informácií\nrozhodoval v prvom stupni, predložil rozklad na rozhodnutie ministerke spravodlivosti SR 29.decembra\n2010. V súlade s § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o rozklade rozhodla ministerka spravodlivosti\nako vedúca ústredného orgánu štátnej správy, a to dňa 13. januára 2011, teda v zákonnej pätnásťdňovej\nlehote v súlade s § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.\nNajvyšší súd sa plne stotožnil s právnym záverom krajského súdu, že k vydaniu fiktívneho rozhodnutia\nv prejednávanom prípade nedošlo, nakoľko žalovaný rozhodol o rozklade proti prvostupňovému\nrozhodnutiu v zákonnej lehote 15 dní, pričom rozhodol v prospech žalobcu.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie z 13. januára 2011, ktorým ministerka spravodlivosti\nSR rozhodla o podanom rozklade tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušila, zasahuje do\npráv žalobcu a podľa jeho názoru podlieha súdnemu prieskumu, najvyšší súd uvádza, že predmetné\nrozhodnutie má povahu predbežného rozhodnutia, ktorým sa správne konanie vo veci nekončí a teda\nnie je spôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho právach, nakoľko prvostupňový správny orgán sa bude touto\nvecou znovu zaoberať.\nKrajský súd preto postupoval v súlade so zákonom, keď konanie o preskúmanie žalobou napadnutých\nrozhodnutí žalovaného zastavil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 2S/22/2011-38 z 5. júna 2013 ako vecne správne potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § § 250k ods. 1\nO.s.p. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalobca nebol v\nkonaní úspešný a žalovanému nárok na náhradu trov v tomto konaní neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/22/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}