{"guid": "859845e7-2d52-4adf-9a73-e1abe28523bb:6e525cdd-6812-464d-8645-27ab9060f691", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011200145.1", "spisova_znacka": "10Sžr/98/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/98/2013 z 30. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2014, sp. zn. 10Sžr/98/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011200145.1", "identifikacne_cislo": "1011200145", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e525cdd-6812-464d-8645-27ab9060f691", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200145.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200145.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200145.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/98/2013\n1011200145\n30. 07. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:1011200145.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľky: N. L.,\nnarodená XX.XX.XXXX, bytom X Y. E..XXXXX, C. zastúpená JUDr. Jurajom Gábrišom, advokátom, AK\nso sídlom v Bratislave, Košická 37, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, Staromestská 6, Bratislava\n(pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Bratislave so sídlom Trenčianska 55, Bratislava), za účasti:\nI. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, II.\nSlovenský pozemkový fond so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu zo dňa 26.07.2010, Č.j.: 6191/2004, Zn. R1-4262/10/363/07/MBE, o odvolaní navrhovateľky\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/4/2011-68 zo dňa 20. marca 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/4/2011-68 zo dňa 20.\nmarca 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil\nrozhodnutie odporcu Č.j.: 6191/2004, Zn.\nR1-4262/10/363/07/MBE zo dňa 26. júla 2010 v napadnutom výroku označenom ako časť „A)“, ktorým\nodporca ako správny orgán príslušný podľa § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách, v nadväznosti na § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom\na o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva\nk pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“) rozhodol, že navrhovateľke\nnenavracia vlastníctvo ani nepriznáva právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona za\nšpecifikované pozemky v kat. úz. F. (v súčasnosti L.), zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 9464, parc. č.\n3673 (3673/2) o výmere 655 m2, záhrada spoluvlastnícky podiel 6/20 a č. 6056, parc. č. 3689 o výmere\n209 m2, záhrada, spoluvlastnícky podiel 1/5 z dôvodu, že nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení §\n2 ods. 1 a § 3 reštitučného zákona.\nAko vyplynulo z obsahu súdneho spisu súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie dožiadaním na\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky a na Správu katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky\nBratislava. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava (ďalej len „Správa katastra“) na základe\nuvedeného dožiadania zaslala súdu kópiu časti originálu listu vlastníctva č. XX (pre parcely č. 3673/1,2),\nkópie dokladov vedených v zbierke listín pod č. zmeny: 260/70, 444/97 a kópiu výkazu zmien za rok 1970\nk položke č. 260 - katastrálne územie L.. V sprievodnom liste zo dňa 20. decembra 2012 Správa katastra\noznámila súdu, že na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava Staré Mesto,\n\nfinančno-plánovací odbor, č. 374/70 (prevod) bol vykonaný prvý zápis vlastníctva nehnuteľností: parc.\nč. 3673/1 vo výmere 512 m2 stavba s popisným č. 854 a parc. č. 3673/2 o výmere 655 m2 v evidencii\nnehnuteľností do listu vlastníctva č. XX v prospech Československého štátu - Obvodného podniku\nbytového hospodárstva (pod č. zmeny: 260/70). Podľa rozhodnutia ObNV boli pôvodné nehnuteľnosti\nzapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 9464, katastrálne územie F.. V období medzi posledným\nzápisom vedeným v PK vložke č. 9464 katastrálne územie F. a prvým zápisom vlastníctva do evidencie\nnehnuteľnosti do listu vlastníctva č. XX katastrálne územie L., Správa katastra neeviduje k uvedeným\nnehnuteľnostiam žiadne iné zápisy vlastníctva v PK vložke alebo v liste vlastníctva. Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky ďalej len („ministerstvo“) na základe spomínaného dožiadania zaslalo tunajšiemu\nsúdu osvedčenú fotokópiu výmeru č. III/l-2098/2-1947.Dr.H/Po z 13. novembra 1947 o odvolaní R.\nU. (rod. O.) z funkcie národného správcu podniku „Andrej Kubinec, veľkoobchod miešaným tovarom“\na uvedenie do vlastníctva tohto podniku. Pokiaľ ide o súdom vyžiadané dokumenty týkajúce sa\nnehnuteľného majetku pána R. (resp. Q., resp. Q.) U. (rod. O.) v čase vysťahovania v roku 1949,\nministerstvo vo svojich archívoch takéto dokumenty nenašlo.\nÚvodom odôvodnenia tohto rozsudku súd poukázal na skutočnosť, že predmetom zamietajúcej a\nodvolaním napadnutej časti rozhodnutia odporcu sú dva samostatné pozemky, z ktorých sa každý (vo\nvzťahu k navrhovateľkou uplatnenému nároku) riadi iným právnym režimom.\nAko uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku pokiaľ sa jedná o pozemok parc. č. 3673\n(3672/2) pôvodný vlastník (otec navrhovateľky) ho vlastnil v 12/20 a v roku 1949 (ako to uviedol zástupca\nnavrhovateľky na pojednávaní) vycestoval aj s rodinou z Československa. Rozhodnutím č.: 374/70 prevod z 20. októbra 1970 Obvodný národný výbor Bratislava - Staré mesto, finančno-plánovací odbor\nrozhodol, že Československý štát nadobudol pozemok do štátneho vlastníctva na základe § 453 ods. 2\nOZ, pričom sa tak stalo za života pôvodného vlastníka, ktorý zomrel XX. Y. XXXX bez zanechania závetu.\nS poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. c/reštitučného zákona ako oprávnené osoby prichádzali do úvahy\njeho manželka (ktorá zomrela XX. L. XXXX), navrhovatelia (dcéra) a syn P., ktorý si však nárok neuplatnil.\nOdporca za danej situácie pristúpil k posúdeniu splnenia niektorej z podmienok, uvedených v ust. § 3\nreštitučného zákona. Je nepochybným fakt, že vlastníctvo k predmetnému pozemku prešlo na štát vyššie\ncitovaným rozhodnutím z roku 1970 z dôvodu § 453 ods. 2 OZ ako vec opustená. Tento titul prechodu\nvlastníctva na štát nie je dôvodom, ktorý by mal na mysli § 3 reštitučného zákona, pričom vlastníctvo\nk pozemku prešlo jeho opustením pôvodným vlastníkom, ako to je zrejmé zo znenia § 453 ods. 2 OZ.\nVyššie citované rozhodnutie je teda iba deklaratórnym rozhodnutím. Pretože aplikácia § 453 ods. 2 OZ\nako dôvod prechodu vlastníctva k pozemku na štát nie je dôvodom, ktorý by reštitučný zákon v ust. §\n3 deklaroval ako dôvod pre ktorý sa vlastníctvo navracia, odporca správne rozhodol, ak navrhovateľke\nnenavrátil vlastníctvo k tomuto pozemku pre nesplnenie predpokladu § 2 ods. 2 reštitučného zákona\n- konkrétne pre nesplnenie podmienky, uvedenej v ust. § 3 reštitučného zákona. V tejto súvislosti súd\npoukázal tiež na nedôvodnú námietku, že „opustenie“ a „zanechanie“ sú slová významovo synonymické\na že teda odporca mal v tomto prípade zohľadniť splnenie podmienky § 3 ods. 1 písm. f/ reštitučného\nzákona. Je skutočnosťou, že tieto dva výrazy sú v bežnom jazykovom styku synonymami. Avšak existuje\nzjavný rozdiel v ich právnom význame, ktorý vyplýva vo vzťahu (pôvodného) vlastníka k veci (hnuteľnej\nči nehnuteľnej). Pri opustení veci ide o jednostranný právny úkon, kedy sa pôvodný vlastník veci vzdáva\njej vlastníctva, čo sa prejaví tým, že sa o ňu nestará, neberie z nej úžitky, neplní si iné povinnosti spájané\ns vlastníctvom veci a pod.. Pri zanechaní veci jej vlastník nemá vôľu vzdať sa jej vlastníctva i keď vec\n(z rôznych dôvodov) nedrží, resp. neužíva. V danom prípade napr. dá vec do nájmu, resp. poverí inú\nosobu starostlivosťou o ňu. O skutočnosti, že v právnom zmysle slova ide o dva rôzne výrazy svedčí\naj zákonodarná prax - § 453 ods. 2 OZ, ktorý používal výraz „veci opustené“, zák. č. 183/1950 Zb. o\nmajetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych\nsocialistických republík a presídlili na jeho územie, ktorý používal výraz „majetok zanechaný“, konečne\naj samotný reštitučný zákon, ktorý v ust. § 3 precizuje dôvody prechodu vlastníctva pozemkov na štát ako\ndôvody navrátenia vlastníctva. Podľa názoru súdu, ak by mal zákonodarca na mysli ako jeden z dôvodov\nprechodu vlastníctva k pozemkom na štát postup podľa § 453 ods. 2 OZ, postupoval by spôsobom\nobdobným, ako tomu bolo v ustanovení § 3 ods. 1 písm. c/ reštitučného zákona.\nPokiaľ sa jedná o pozemok parc. č. 3698 podľa odôvodnenia rozsudku krajský súd dôvodil tým, že\npôvodný vlastník (otec navrhovateľky) ho vlastnil v 12/20 a v roku 1949 (ako to uviedol zástupca\n\nnavrhovateľky na pojednávaní) vycestoval aj s rodinou z Československa. XX. Y. XXXX zomrel bez\nzanechania závetu. Pozemok teda zdedili jeho manželka, jeho dcéra (navrhovateľka) a syn (P.), každý v\n4/20, ktoré osoby boli v čase vydania rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava I, finančného\nodboru č.: 5112/83 zo dňa 16. septembra 1983 jeho spoluvlastníkmi. Následne matka navrhovateľky XX.\nL. XXXX zomrela so zanechaním závetu, podľa ktorého navrhovateľka a jej brat zdedili každý polovicu\njej majetku - každý z nich teda po 2/20 pozemku. Ak si teda navrhovateľka uplatnila nárok na navrátenie\nvlastníctva k predmetnému pozemku, urobila tak zjavne ako vlastníčka (v 4/20 - titulom dedenia po\notcovi) a súčasne aj ako dedička zo závetu matky (v 2/20). Ako vlastníčka 4/20 „svojho“ pozemku sa teda\nstala oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 1 reštitučného zákona, teda o.i. podmienkou navrátenia\nvlastníctva k tejto časti pozemku bola aj podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.\nTúto podmienku však navrhovateľka nespĺňa, pretože od roku 1949 žije v Izraeli. Ak teda odporca\nnavrhovateľke v tejto časti nenavrátil vlastníctvo k 4/20 pozemku parc. č. 3639 z dôvodu nesplnenia\npodmienky trvalého pobytu, jeho rozhodnutie je správne a zákonné.\nProti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu proti časti rozsudku, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu v časti, ktorou sa nenavracia\nvlastníctvo k pozemku k parcele č. 3673 (3672/2) Odvolanie podala z dôvodu, že rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nUviedla, že právny zástupca na pojednávaní nariadenom súdom doslova uviedol, že pôvodný vlastník\nnehnuteľnosti v roku 1949 odišiel (nie ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku - vycestoval\naj s rodinou z Československa) so svojou manželkou a deťmi za súhlasu československých orgánov\ndo zahraničia - do Izraela.\nPoukázala na to, že rozhodnutie finančno -plánovacieho odboru ObNV Bratislava - Staré mesto, č.\n374/70 zo dňa 20. októbra 1970 je rozhodnutím vo veci správy tam uvedeného nehnuteľného majetku.\nTýmto rozhodnutím nedošlo k zmene vlastníctva. Poukázala na znenie ustanovenia § 453 ods. 2 OZ\nplatného v čase vydania predmetného rozhodnutia ObNV Bratislava Staré mesto, pričom vo vzťahu k\npredmetnej nehnuteľnosti táto nebola opustená, jej vlastník bol známy. Odporca mal s poukazom na\nuvedené postupovať v zmysle § 3 ods. 1 písm. f/ reštitučného zákona. Pôvodný vlastník zanechal túto\nnehnuteľnosť, neopustil ju.\nPokiaľ sa jedná o samotné rozhodnutie zo dňa 20. októbra 1970 k tomu, aby mohla byť splnená\npodmienka pre postup podľa § 453 ods. 2 OZ platného v čase vydania uvedeného rozhodnutia, muselo\nbyť preukázané, že vlastník nie je známy. Táto podmienka však splnená nebola, nakoľko vlastník\nbol a je známy a je uvedený v pozemnoknižnej vložke č. 9464 vo vlastníctve 12/20 na meno R. U.\ndodnes. Mimo to R. U. opustil Československo v roku 1949 s vedomím vtedajšieho československého\nštátu, ktorý vedel, že odišiel do Izraela, kde býval až do svojej smrti a československé orgány,\nmenovite ObNV Bratislava Starú mesto, pravidelne ročne vyruboval príslušné dane jeho vlastníkovi.\nRozhodnutie č. 374/70 zo dňa 20.októbra 1970, ktorým ONV Bratislava Staré mesto odovzdáva tam\nuvedené nehnuteľnosti, bolo vydané po 21 rokoch od doby ako pôvodný vlastník odišiel so súhlasom\nčeskoslovenských štátnych orgánov bývať do Izraela. Navrhovateľka tiež poznamenáva, že nemá\nv držbe uvedené rozhodnutie č. 374/1970 zo dňa 20. októbra 1970, na ktorom by bola vyznačená\nprávoplatnosť tohto rozhodnutia, ktorá k právoplatnosti rozhodnutia je nevyhnutná k tomu, aby toto\nrozhodnutie bolo právoplatné a vykonateľné.\nOpakovane poukázala na synonymum slov opustiť a zanechať.\nOdporca sa k odvolaniu nevyjadri ani účastník konania Slovenský pozemkový fond.\nÚčastník konania Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava uviedol, že rozhodnutie krajského súdu\nvychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Správny orgán správne subsumoval zistený\nskutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu - zákona č. 503/2003 Z.z..\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nnavrhovateľky nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia\n§ 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.sk. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 30. júla 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nV zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa\npredpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4\ncitovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového\núradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie\na správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do postavenia\nObvodného pozemkového úradu v Bratislave ako pôvodne žalovaného správneho orgánu preto nastúpil\nz titulu zákonných zmien Okresný úrad Bratislava.\nPodľa § 1 zákona, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa\nosobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria\n- poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,\n- lesný pôdny fond.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát\nalebo na inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne uvedených skutočností (písm. a/ až t/).\nAko vyplýva z obsahu pripojených spisov, vrátane spisu administratívneho, odporca začal vo veci konať\nna základe podania navrhovateľky doručeného dňa 28. decembra 2004, ktorým si v zákonnej lehote\nuplatnila nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle reštitučného zákona k pozemkom v pôvodnom k. ú.\nF. PK parc. č. 3673 vedená v PK vložke č. 9464 a PK parc. č. 3689 vedená v PK vložke 6056 v podiele\n6/20. Odporca rozhodnutím Č.j. 6191/2004, Zn. R1-4262/10/363/07/MBE zo 26. júla 2010 rozhodoval\niba o PK parcele č. 3689 vo výmere 209 m2 (celá výmera pôvodnej PK parcely ) a o PK parcele č.\n3676 vo výmere 655 m2 (časť výmery pôvodnej PK parcely) a jej reštitučnému nároku nevyhovel k predmetným pozemkom jej nenavrátil vlastníctvo ani nepriznal právo na náhradu podľa § 6 ods. 2/\nreštitučného zákona, pretože v rozhodujúcom období neprešli na štát alebo na inú právnickú osobu\nspôsobom uvedeným v ustanovení § 3 reštitučného zákona.\nV zmysle zásady materiálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, si odporca ako príslušný\nsprávny orgán zaobstaral všetky potrebné podklady pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci.\nOdporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so skutkovými tvrdeniami navrhovateľky a\nobjasnil chronológiu udalostí so záverom, že zistený skutkový stav nenaplnil skutkovú podstatu ani\njedného z taxatívne stanovených reštitučných titulov podľa § 3 reštitučného zákona. Odporca rozhodol v\nsúlade so zákonom a v medziach reštitučných nárokov, ktoré zákon za splnenia stanovených podmienok\numožňuje priznať.\nOdvolací súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia odporcu, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, konštatuje, že zásada zákonnosti rozhodovania bola v tomto prípade dodržaná. Odporca\nsa v odôvodnení rozhodnutia opieral o relevantné právne ustanovenia a jeho argumentácia spĺňala\npodmienky logickej nadväznosti. Odvolací súd sa stotožnil s jeho právnym názorom, ktorý si osvojil aj\nkrajský súd, že navrhovateľke nemohlo byť navrátené vlastníctvo k pozemku ani priznaná náhrada\npodľa reštitučného zákona, pretože v konaní nebolo preukázané, že sporné pozemky prešli na štát\nv rozhodujúcom období spôsobom ustanoveným zákonom. Rovnako sa stotožnil so záverom, že\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti PK parcela č. 3673 (v tom čase už parcela č. 3673/2 druh pozemku\n\nzáhrada vo výmere 655 m2) vo výmere 655 m2 prešlo na štát rozhodnutím č. 374/70 prevod z 20.\noktóbra 1970 právoplatné 13. novembra 1970, ktorým Československý štát nadobudol vlastníctvo k\npredmetnej nehnuteľnosti na základe §-u 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako majetok opustený.\nPrechod nehnuteľnosti na štát podľa § 453. Ods. 2 Občianskeho zákonníka ako majetok opustený, nie\nje možné subsumovať ani pod jeden z reštitučných titulov uvedených v § 3 reštitučného zákona.\nNáprava krívd podľa reštitučného zákona je prípustná len vo vecnom a časovom rozsahu ním\nvymedzenom, preto vlastníctvo k pozemkom, ktoré neprešli na štát alebo inú právnickú osobu spôsobom\ntaxatívne vymedzeným v § 3 zákona, nemôže riešiť ani odporca v rámci reštitučného konania a ani súd\nv rámci rozhodovania o opravnom prostriedku proti jeho rozhodnutiu.\nNa základe uvedeného odvolací súd mohol iba konštatovať, že krajský súd vo svojom rozsudku správne\npreveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom potvrdil právne závery odporcu ako\nsprávne a zákonné.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľky, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vydaný v súlade so zákonom,\npreto ho postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k\nods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka nemala úspech a odporca\nna náhradu trov konania nemá zákonný nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}