{"guid": "f6481151-0857-4cd7-bdfe-9f8c423c2c67:21679df7-3140-45f3-bef0-4b8749ead0ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011200082.1", "spisova_znacka": "6Sžp/10/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/10/2013 z 30. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2014, sp. zn. 6Sžp/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011200082.1", "identifikacne_cislo": "1011200082", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2014-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-85", "nazov": "§ 85 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-85", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-85"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-85"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/21679df7-3140-45f3-bef0-4b8749ead0ea", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200082.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200082.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200082.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžp/10/2013\n1011200082\n30. 04. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:1011200082.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcov : 1/ X., bytom\nY., T., 2/ Y. H., bytom F. XX, 3/ K. J., bytom L., T., všetci právne zastúpení JUDr. Martou Gahérovou,\nadvokátkou, so sídlom AK, Grösslingova 58, Bratislava, proti žalovanému : Okresný úrad Bratislava, so\nsídlom Staromestská 6, 814 40 Bratislava, za účasti : N. T., bytom Y. XX, T., o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. A-2010/2351-DLD z 25. novembra 2010, o odvolaní žalobcov proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/11/2011-92 zo 14. novembra 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave\n2S/11/2011-92 zo 14. novembra 2012, p o t v r d z u j e.\n\nč. k.\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „prvostupňový súd\" alebo „súd prvého stupňa\") zamietol v súlade\ns ustanovením § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") žalobu, ktorou sa\nžalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný na\nzáklade odvolania žalobcov zmenil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie Mesta Pezinok (ďalej len „stavebný úrad\") č. 5/81DSP, kol/3271-13973/2010 z 5. augusta 2010 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie\") tak, že\npodľa ustanovení §§ 88 ods. 1 písm. b/, 88a ods. 4, § 66 stavebného zákona, v nadväznosti na\nustanovenie § 85 ods. 2 stavebného zákona v spojení s ustanovením § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.\nz. dodatočne povolil zmenu dokončenej stavby : „Stavebné úpravy hospodársko-prevádzkovej budovy\nna bowlingovú herňu so zázemím\", na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, kat. územie T., pre\nstavebníčku N. T., bytom Y., XXX XX T.\" a zároveň podľa ustanovení §§ 85 ods. 2 a 82 ods. 1 stavebného\nzákona, v spojení s ustanovením § 88a ods. 9 stavebného zákona povolil užívanie zmeny dokončenej\nstavby „Stavebné úpravy hospodársko-prevádzkovej budovy na bowlingovú herňu so zázemím\", na\npozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, kat. územie T., pre stavebníčku N. T., bytom Y., XXX XX T..\nO trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov\nkonania dôvodiac, že žalobcovia v konaní úspech nemali, stavebníčke pribratej do konania žiadne trovy\nv konaní podľa obsahu spisu nevznikli a žalovaný právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie\nzákonnosti jeho rozhodnutia z povahy veci nemá.\nKrajský súd odvolávajúc sa na ustanovenia § 82 ods. 1, § 85 ods. 1 až ods. 3, § 88 ods. 1 písm. b/,\n§ 88a ods. 4 a § 137 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\n\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon\" alebo „zákon\nč. 50/1976 Zb.\") posúdil relevantnosť jednotlivých žalobných námietok. K námietkam k označeniu účelu\nužívania predmetnej stavby poukázal na to, že z dokumentácie jej skutočného vyhotovenia a určenia\njej priestorov nepochybne vyplýva, že ide o bowlingovú herňu vybavenú barom a miestami na sedenie\npre hostí, čo však z herne nerobí pohostinstvo, rovnako ako prevádzka baru napr. na kúpalisku nerobí z\nkúpaliska pohostinstvo dodajúc, že či sa táto barová časť nazve zázemím alebo inak, nie je z hľadiska\núčelového určenia priestorov rozhodujúce a mal za to, že svojmu účelu by mohla bowlingová herňa\nslúžiť bez ohľadu na druh podávaného občerstvenia v barovej časti, dokonca aj bez barovej časti a\nohľadom tejto námietky uzavrel, že skutočnosť, že herňa je vybavená barom, v ktorom je možné podať\nhosťom občerstvenie, vrátane alkoholických nápojov teda neznamená, že z hľadiska účelu užívania\nide o pohostinstvo, ako to tvrdia žalobcovia. V súvislosti s touto námietkou ďalej zastal názor, že v\nkonaní o povolenie užívania stavby na daný účel nie je stavebný úrad kompetentný riešiť otázky, aký\ndruh občerstvenia sa bude hosťom ponúkať, či budú v herni podávané alkoholické nápoje len hráčom\nbowlingu alebo aj iným zákazníkom, prípadne aké budú otváracie hodiny predmetnej prevádzky alebo či\nje vhodné na vývesný štít prevádzky bowlingovej herne umiestniť reklamu na alkoholický nápoj, keďže\nodpovede na tieto otázky nedeterminujú zákonnosť napadnutého rozhodnutia, hoci môžu mať vplyv na\nkvalitu bývania v danej lokalite dodajúc, že riešenie uvedenej problematiky patrí do kompetencie obce\na jej samosprávnych orgánov.\nĎalej mal za to, že prevádzka bowlingovej herne podporuje lokálne športovo-rekreačné aktivity a preto\nje svojou povahou a kapacitou zlučiteľná s funkciou individuálneho rodinného bývania, ktoré je z\nhľadiska územného plánu Mesta Pezinok hlavným funkčným využitím daného územno-priestorového\ncelku doplniac, že keďže nejde o veľkokapacitnú komerčnú prevádzku zábavného typu, ako to tvrdia\nžalobcovia, ale ide o priestor ponúkajúci športové a rekreačné využitie s kapacitou 28 miest, nemôže\nzaťažiť dané územie natoľko, aby to negatívne ovplyvnilo prevládajúcu funkciu bývania. Poukázal na\nto, že zo záväznej časti územného plánu, ktorá reguluje daný územno-priestorový celok nevyplývajú\njednoznačné rozdiely pre prípustné doplnkové funkčné využitie územia a pre jeho neprípustné funkčné\nvyužitie a uviedol tiež, že prevádzka je svojou povahou a prípadnými dosahmi na dané územie\nneporovnateľná s takým funkčným využitím územia, ktoré pre danú lokalitu územno-plánovacia\ndokumentácia vylučuje (kapacitná poľnohospodárska funkcia, kapacitné podnikateľské prevádzky,\nareálové výrobné funkcie, areálové skladové prevádzky, areálové dopravné zariadenia) a preto mal za to,\nže v týchto intenciách je treba vykladať aj pojem „nekomerčná vybavenosť\", ktorú územný plán pripúšťa\ndodajúc, že prevádzkami nekomerčnej vybavenosti na účely územného plánovania celkom iste nebudú\nlen také prevádzky alebo zariadenia, ktoré sú ekonomicky nerentabilné. Z uvedených dôvodov mal za\nto, že nemožno konštatovať, že sa rozhodnutie o povolení prevádzky prieči územnému plánu a z tohto\ndôvodu aj zákonu.\nPoukázal tiež na to, že správne orgány pri povoľovaní prevádzky celkom pochopiteľne prihliadli aj\nna to, že predmetná stavba v minulosti dlhodobo slúžila prevádzkovým účelom, nikdy nešlo o stavbu\nslúžiacu výlučne na bývanie a preto z hľadiska funkčného využitia zostáva bezo zmeny, mení sa len\nspôsob jej využitia argumentujúc ďalej, že z tohto dôvodu nemožno porovnávať účelové určenie stavbou\nzastavaného pozemku s určením susedného pozemku, na ktorom stojí stavba rodinného domu vo\nvlastníctve žalobcov a opakovane zdôraznil, že prípadné negatívne vplyvy zmeny spôsobu využitia\nprevádzky môže regulovať svojimi nástrojmi územná samospráva.\nNámietky týkajúce sa narušenia súkromia a pohody bývania v súvislosti s povoľovanou prevádzkou\nna rozdiel od žalovaného nepovažoval za občianskoprávne, ktoré by prekračovali rámec právomoci\norgánov štátnej stavebnej správy a odôvodňovali by potrebu odkázať účastníkov na súd a za týmto\núčelom prerušiť správne konanie uvedúc, že posudzovanie miery zásahov rekolaudovanej prevádzky\nv súvislosti so zmenou účelu jej využitia do práva a oprávnených záujmov vlastníkov susedných\nnehnuteľností, ktorí sú účastníkmi správneho konania, patrí nepochybne do kompetencií stavebného\núradu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že vlastník susednej nehnuteľnosti, ktorý sa cíti nad\nmieru primeranú pomerom obťažovaný hlukom či inými imisiami produkujúcimi vlastníkom nehnuteľnosti\ns legálnou prevádzkou bowlingovej herne sa môže obrátiť na súd so žalobou o zdržanie sa takýchto\nzásahov do vlastníckych oprávnení dodajúc však, že uvedené občianskoprávne konanie však nie je\npodmienkou ani predpokladom pre vydanie rekolaudačného rozhodnutia, ktoré vec posudzuje z tzv.\nstavebno-právnych aspektov.\n\nK námietkam týkajúcim sa nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti s meraním hluku\nspôsobeného prevádzkou a nepreverením hodnôt nameraných v protokole o meraní predloženom\nstavebníčkou zaujal názor, že meranie uskutočnila odborne spôsobilá osoba a z protokolu nevyplýva,\nže by sa meranie uskutočnilo v čase, keď prevádzka nebola dostupná verejnosti poukazujúc zároveň na\nskutočnosť, že stavebný úrad nie je vybavený na to, aby meranie hluku vykonal sám, pričom posudzuje\nlen podklady predložené navrhovateľom a ak ide o odborné posudky, vychádza z ich obsahu, pokiaľ\nnezistí ich nesprávnosť. V tejto súvislosti argumentoval tiež tým, že žalobcovia správnosť nameraných\nhodnôt relevantným spôsobom nespochybnili, nepredložili iné výsledky merania hluku spôsobeného\npredmetnou prevádzkou a preto nebol dôvod, aby správne orgány predložený protokol neakceptovali.\nNestotožniac sa tiež s námietkou, ktorou žalobcovia poukazovali na nedostatočný počet parkovacích\nmiest dôvodil tým, že správne orgány dôvodne poukázali na kladné stanovisko príslušného orgánu\nk zabezpečeniu statickej dopravy, ktorým boli v konaní viazané s tým, že nebolo úlohou stavebného\núradu skúmať, či zákazníci prichádzajú do prevádzky každý na svojom motorovom vozidle, alebo či\nprichádzajú štyria v jednom motorovom vozidle, s čím bolo kalkulované pri výpočte parkovacích miest\npovažujúc s ohľadom na kapacitu prevádzky, ktorá sa síce nachádza v obytnej zóne s rodinnými\ndomami, zvýšené zaťaženie lokality statickou dopravou prakticky za zanedbateľné a preto nemal\ndôvod považovať počet vytvorených šesť parkovacích miest za nedostatočný a z tohto dôvodu vydané\nrozhodnutia za nezákonné.\nVzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že správne orgány v konaní\ndostatočne zistili skutkový stav veci, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery aj\ndostatočným spôsobom odôvodnili a nakoľko námietky žalobcov neodôvodňovali zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, postupom podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnili tým, že\nsúd prvého stupňa z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2\npísm. d/ OSP), ďalej že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a naviac, že napadnuté rozhodnutie súd prvého stupňa ani náležite,\nzrozumiteľne a hmotnoprávne neodôvodnil.\nS poukazom na ustanovenia § 85 ods. 1 až ods. 3, § 8 ods. 1 až ods. 3, § 11 ods. 5, § 13 ods. 1,\n§ 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3 stavebného zákona, § 12 ods. 1 a § 12 ods. 6, ods. 9 a ods. 10\nvyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích\npodkladoch a územnoplánovacej dokumentácii považovali za absurdné a arbitrárne závery súdu prvého\nstupňa, že rozhodnutie o povolení prevádzky bowlingovej herne so zázemím sa neprieči územnému\nplánu a aj zákonu a že z hľadiska funkčného využitia ostáva stavba bezo zmeny a mení sa len spôsob\nvyužitia. Po oboznámení účelového využitia predmetnej stavby v minulosti (od roku 1948) považovali\nza potrebné zdôrazniť, že predchádzajúce prevádzky nachádzajúce sa v predmetnej stavbe neboli\ndostupné širokej verejnosti, nekonali sa tam žiadne spoločenské a firemné akcie, neboli charakteristické\nzvýšeným hlukom zabávajúcich sa hostí, zvýšeným hlukom z audio zariadení, zvýšeným pohybom\nosôb a dopravných prostriedkov do neskorých nočných hodín ako je to pri bowlingovej herni (otvorenej\npravidelne 4 dni v týždni vrátane dní pracovného pokoja - štvrtok, piatok, sobota, nedeľa od 15.00 hod\ndo 23.00 hod; a v dňoch pondelok až streda je prevádzka otvorená na objednávku) a naviac v dňoch\npracovného pokoja boli predchádzajúce prevádzky zatvorené, tzn. predchádzajúce prevádzky nemali\ntaký negatívny vplyv na funkciu bývania v ich rodinnom dome, ako má prevádzka bowlingovej herne\ns barom.\nMali za to, že prihliadať na skutočnosť, že stavba nebola nikdy rodinným domom a z tohto dôvodu\nby mala mať výnimku z posudzovania podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie v čase\nrekolaudácie stavby je jednak v rozpore s účelom územnoplánovacej dokumentácie, v rozpore s\nverejným záujmom a tiež v rozpore so stavebným zákonom dodajúc, že nikdy netvrdili, že stavba musí\nbyť využívaná na bývanie avšak zastali názor, že v stavbe môžu byť povolené len také prevádzky,\nktoré sú zlučiteľné s funkciou bývania podľa záväzného regulatívu. V tejto súvislosti poukázali na to,\nže verejný záujem nemožno chápať ako bezpodmienečný záujem obce vyjadrený v stanovisku s tým,\nže verejným záujmom je v tomto prípade práve VZN č. 2/97 v znení neskorších predpisov, ktoré určuje\nzáväzné funkčné regulatívy a z ktorého jednoznačne vyplýva, ako je formulovaný záväzný regulatív\nfunkčného využitia daného územia doplniac, že stavebný zákon, ani iný zákon neumožňuje žiadnemu\n\nsprávnemu orgánu svojimi rozhodnutiami meniť legitímny verejný záujem vyjadrený vo všeobecne\nzáväznom nariadení. Poukázali tiež na to, že daný územnopriestorový celok 6-3 je určený prednostne\npre individuálne formy obytných štruktúr teda na rodinné bývanie a môžu sa tam nachádzať len\nprevádzky, ktoré toto bývanie podporujú alebo negatívne neovplyvňujú a s odkazom na čl. 2 ods.\n2 Ústavy SR ďalej dôvodili, že súd prvého stupňa, ako aj žalovaný a tiež Mesto Pezinok sú vyššie\ncitovaným VZN - platným územným plánom mesta a najmä jeho záväznou časťou viazaní a nie sú\noprávnení vydávať rozhodnutia v rozpore s ním. Poukázali tiež na to, že ich námietky týkajúce sa rozporu\nso záväznou časťou územného plánu Mesta Pezinok, ako aj odvolanie v správnom konaní smerovali\nod začiatku proti stanovisku Mesta Pezinok, ktorým vyjadril súlad s územným plánom mesta, avšak\nprvostupňový správny orgán ani žalovaný nepostupovali podľa §140b ods. 6 stavebného zákona a\nnevyžiadali si stanovisko nadriadeného orgánu.\nĎalej nesúhlasili so zhodnotením ich žalobných námietok, ktorými poukazovali na to, že povolením\n„bowlingovej herne so zázemím\" došlo aj k povoleniu pohostinského zariadenia, konkrétne s\nargumentom súdu prvého stupňa, že skutočnosť, že herňa je vybavená barom, v ktorom je možné\npodať hosťom občerstvenie vrátane alkoholických nápojov neznamená, že z hľadiska účelu užívania\nide o pohostinstvo. V tejto súvislosti mali za to, že označenie, ktoré súd prvého stupňa uvádza „bar\"\nje obsahovo totožné s označením „pohostinstvo\", ide o synonymá, ktorými sa označuje prevádzka\ns predajom alkoholických a nealkoholických nápojov spojená s ich priamou konzumáciou zdôrazniac\nvšak, že prevádzkovanie baru, resp. pohostinstva nemožno podradiť pod neurčitý pojem zázemie, z\nktorého vôbec nevyplýva, že tam ide o predaj a konzumáciu alkoholických nápojov a usporadúvanie\nspoločenských a firemných akcií. Zdôraznili, že v žalobe namietali skutočnosť, že žalovaný spolu s\npovolením bowlingovej herne povolil aj prevádzku pohostinstva, respektíve baru, bez toho, aby bol\nriadne vyhodnotený vplyv prevádzky baru v konaní o zmene v účele užívania stavby a súlad prevádzky\nbaru, resp. pohostinstva so záväzným funkčným využitím daného územia a tiež, že žalovaný neurčil\nžiadne podmienky užívania stavby v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 stavebného zákona, napríklad\nmax. kapacitu prevádzky, obmedzenie prevádzkovej doby v nočných hodinách a podobne čím vlastne\nžalovaný povolil prevádzku herne s barom v lokalite s čistým bývaním bez akýchkoľvek obmedzení a\npodmienok užívania.\nRovnako nesúhlasili s tvrdením krajského súdu, že prípadné negatívne vplyvy zmeny spôsobu\nvyužitia prevádzky patria do kompetencie územnej samosprávy a v tomto smere poukázali na to, že\núčelom konania o zmene v užívaní stavby (§ 85 stavebného zákona) je jednak ochrana verejného\nzáujmu vyjadreného v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a jednak vyhodnotenie vplyvov\nnavrhovaných zmien v užívaní stavieb na okolité stavby, pohodu bývania a životné prostredie.\nOpakovane namietali, že žalovaný správny orgán, ako aj súd prvého stupňa sa pri vydávaní rozhodnutí\nneriadili príslušnými právnymi predpismi, a to najmä ustanovením § 85 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona\na VZN č. 2/97 v znení neskorších predpisov - záväznou časťou územného plánu Mesta Pezinok majúc\nza to, že je nepochybné, že prevádzka bowlingovej herne s barom má negatívny vplyv na bývanie\nv ich rodinnom dome a prevádzkovaním predmetnej herne a baru sú dotknutí na ich hygienických a\nobčianskych právach.\nĎalej mali za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil ich námietku, ktorou poukazovali na\nnedostatočný počet parkovacích miest. V tejto súvislosti poukázali na to, že súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil s „kapacitou prevádzky\", pričom neuviedol z akej kapacity vychádzal zdôrazniac, že kapacita\nprevádzky nevyplýva ani z rozhodnutia žalovaného. Uviedli, že v dodatku k projektovej dokumentácii\na administratívnom spise sa nachádza výpočet parkovacích miest pre 18 zákazníkov prevádzky, tzn.,\nže kladné stanovisko príslušného orgánu k zabezpečeniu statickej dopravy bolo vydané ku kapacite\n18 osôb. Poukázali tiež na to, že účastníčka konania na pojednávaní dňa 14. novembra 2012 uviedla\ntakmer dvojnásobnú kapacitu prevádzky, a to 28 osôb a tiež potvrdila, že zákazníci parkujú na ulici a\nparkovanie vo dvore je prípustné len na požiadanie a upriamiac pozornosť na oficiálnu stránku prevádzky\nwww.bowlinguferiho.sk <http://www.bowlinguferiho.sk>, na ktorej sa uvádza kapacita prevádzky 30\nosôb namietali, že z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav pre určenie\ndostatočného počtu parkovacích miest, a teda aj kladné stanovisko k počtu parkovacích miest vychádza\nz nedostatočne zisteného skutkového stavu. Naviac uviedli, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí\nneurčil žiadne podmienky užívania stavby ani v súvislosti s parkovaním, takže realita je taká, že vo\ndvore stavebníčky - účastníčky konania sa síce nachádzajú nejaké parkovacie miesta, ale keďže\npovinnosť umožniť zákazníkom aj zaparkovať vo dvore jej v rozhodnutí uložená nebola, stavebníčka si\n\nto vysvetlila po svojom a dvor je neustále zatvorený, zákazníci predmetnej prevádzky parkujú len na\nulici a samozrejme pred ich rodinným domom a pod ich oknami, čím sú obťažovaní zvýšeným pohybom\nmotorových vozidiel a zvýšeným pohybom osôb, ktorí postávajú a fajčia pri ich rodinnom dome, a to až\ndo neskorých nočných hodín (23.00 hod).\nNamietali, že napadnutým rozhodnutím bolo porušené ich ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl.\n46 Ústavy SR (rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03) uvedúc, že do obsahu\ntohto základného práva patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku SR a súčasne mali za to, že\nkaždý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.\nPoukázali na to, že odôvodnenie žalovaného, ako aj súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku vytvára\nprávnu neistotu, keďže z ich odôvodnení nie je možné predvídať možnosti a spôsob využitia stavieb v\ndotknutom území a napriek definovanému záväznému funkčnému využitiu je podľa ich výkladu prakticky\nmožné dané územie využívať akokoľvek a zriaďovať na ňom akékoľvek prevádzky, stačí ak nie sú v\núzemnoplánovacej dokumentácii uvedené ako neprípustné.\nZáverom uviedli, že povolením zmeny užívania stavby na bowlingovú herňu s barom žalovaný, ako aj súd\nprvého stupňa povýšil úzky hospodársky záujem stavebníčky - účastníčky konania nad verejný záujem\nvyjadrený v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie Mesta Pezinok, narušil pohodu bývania v\nich rodinnom dome, zasiahol do ich súkromia, životného prostredia a trvalo ohrozil ich vlastnícke práva\na znehodnotil ich nehnuteľnosti.\nS poukazom na vyššie uvedené navrhli, aby odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 OSP napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. A-2010/2351-DLD zo dňa 25. novembra 2010\nv spojení s rozhodnutím Mesta Pezinok - stavebný úrad, zn. 5/81-DSP,kol/3271-13973/2010 zo dňa 5.\naugusta 2010 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov\nkonania v celkovej výške 1303,33 eur.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril.\nÚčastníčka konania vo svojom vyjadrení nesúhlasila s námietkami žalobcov obsiahnutých v odvolaní,\noznačila ich za nepravdivé, neoverené a zavádzajúce a poukazujúc na skutočnosti, že bowling funguje\nuž 26 mesiacov, v priebehu ktorých si našiel veľa športových nadšencov z Pezinka a okolia a že zatiaľ\nneboli žiadne sťažnosti ani námietky, navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta\nprvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja\nods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobcov úspech priznať nemožno.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho\norgánu\").\n\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto (druhej) hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa\nv zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné,\nnajmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho\nkonania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému\nsprávny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny\npredpis.\nPredmetom súdneho prieskumu je v danej veci rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu,\nktorým v súlade s ustanovením § 59 ods. 2, § 46 a § 47 správneho poriadku, ako aj podľa príslušných\nustanovení stavebného zákona zmenil príslušnú časť výroku prvostupňového správneho rozhodnutia\nMesta Pezinok č. 5/81-DSP, kol/3271-13973/2010 zo dňa 5. augusta 2010 tak, že pôvodný text „v\nzmysle § 88, § 88a, § 66, § 55, § 85 a § 82 ods. 1 stavebného zákona sa podľa § 85 ods. 2 a § 88a\nstavebného zákona dodatočne povoľuje a podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona povoľuje užívanie...\"\nnahradil textom „... podľa ustanovení § 88 ods. 1 písm. b), 88a ods. 4, § 66 stavebného zákona, v\nnadväznosti na ustanovenie § 85 ods. 2 stavebného zákona v spojení s ustanovením § 10 vyhlášky\nč. 453/2000 Z. z. dodatočne povoľuje zmenu dokončenej stavby : „Stavebné úpravy hospodárskoprevádzkovej budovy na bowlingovú herňu so zázemím\", na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, kat.\núzemie T., pre stavebníčku N. T., bytom Y. XX, XXX XX T., a zároveň podľa ustanovení §§ 85 ods. 2 a 82\nods. 1 stavebného zákona, v spojení s ustanovením § 88a ods. 9 stavebného zákona povoľuje užívanie\nzmeny dokončenej stavby : „„Stavebné úpravy hospodársko-prevádzkovej budovy na bowlingovú herňu\nso zázemím\", na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, kat. územie T., pre stavebníčku N. T., bytom Y.,\nXXX XX T....\" V ostatných častiach ponechal napadnuté rozhodnutie nezmenené a v platnosti.\nZ dôvodu zamedzenia opakovaného opisu priebehu stavebného konania, a to tak prvostupňového ako\naj odvolacieho, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd\") rozhodol na účely\nposkytnutia jasného, stručného a zrozumiteľného odôvodnenia svojho rozhodnutia účastníkom konania,\nodkázať na podrobný opis stavebného konania obsiahnutého v odôvodnení napadnutého rozsudku\nsúdu prvého stupňa, s tým, že jeho zákonný priebeh a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu posúdi v korelácii s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, posúdiac dôležitosť jednotlivých odvolacích námietok považoval za\npotrebné sa v prvom rade vyporiadať s dôvodnosťou námietky, ktorou žalobcovia opakovane (v rámci\nstavebného konania, ako aj v žalobe) poukazovali na zjavný rozpor navrhovaného funkčného využitia\npredmetnej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie mesta Pezinok, konkrétne\nso Všeobecne záväzným nariadením mesta Pezinok č. 2/97 v znení neskorších predpisov (ďalej len\nako „VZN č. 2/97\") majúc za to, že žalovaný povolil prevádzku bowlingovej herne s tzv. zázemím\nresp. s pohostinstvom alebo barom do územnopriestorového celku 6-3, ktorý je určený pre individuálne\nformy obytných štruktúr, pričom tieto plochy sú prednostne určené pre funkcie individuálneho rodinného\nbývania v zástavbe rodinných domov. V tejto súvislosti tiež namietali, že ich námietky týkajúce sa\nrozporu so záväznou časťou územného plánu Mesta Pezinok, ako aj odvolanie v správnom konaní\nsmerovali od začiatku proti stanovisku Mesta Pezinok, ktorým vyjadril súlad s územným plánom mesta,\navšak prvostupňový správny orgán ani žalovaný nepostupovali podľa §140b ods. 6 stavebného zákona\na nevyžiadali si stanovisko svojho nadriadeného orgánu.\nPodľa § 140b ods. 6 stavebného zákona ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje\nproti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu\nodvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu\nso stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je\nnadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného\nstanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.\n\nPodľa § 140a písm. b/ stavebného zákona dotknutým orgánom je obec, ak nie je stavebným úradom\npodľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a cesty\npre motorové vozidlá.\nZ vyššie citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že pokiaľ obec vystupuje v postavení stavebného\núradu nie je dotknutým orgánom. Preto pokiaľ žalobcovia vytýkali, že konajúce správne orgány\nnepostupovali v súlade s ustanovením § 140b ods. 6 stavebného zákona a nevyžiadali si stanovisko\nnadriadeného orgánu je potrebné túto námietku označiť za nedôvodnú. V tejto súvislosti sa najvyššiemu\nsúdu žiada uviesť, že obec ako stavebný úrad posudzovala súlad zmeny účelu užívania stavby so\nzáväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie podľa § 85 ods. 3 stavebného zákona.\nPodľa § 85 ods. 1 stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom\nrozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene\nspôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení\nvýroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú\nrozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa\nvzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.\nPodľa § 85 ods. 2 stavebného zákona zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby,\nprerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby.\nZmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách,\nktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže\nprerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1.\nPodľa § 85 ods. 3 stavebného zákona zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách\npodľa odseku 1 a 2, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej\ndokumentácie.\nV súlade so záväznou časťou Územného plánu mesta Pezinok, ktorý bol vyhlásený Všeobecne\nzáväzným nariadením Mesta Pezinok č. 2/97 v znení VZN č. 15/2000, č. 5/2002, č. 15/2004, č.\n2/2005 a č. 2/2006 sa predmetná stavba nachádza na území individuálnych obytných štruktúr, pričom\npodľa hlavnej prevládajúcej funkcie sú tieto plochy prednostne určené pre funkcie individuálneho\nrodinného bývania v zástavbe rodinných domov a na vymedzených plochách sa nevylučuje umiestnenie\ndoplnkových funkcií základnej nekomerčnej vybavenosti, skupinového nízkopodlažného bývania,\nlokálnej rekreácie, verejnej zelene a technickej infraštruktúry, ak tieto podporujú prevládajúcu funkciu,\nrespektíve negatívne neovplyvňujú prevládajúcu funkciu bývania. V danom územnopriestorovom celku\nnie sú prípustné kapacitné poľnohospodárske funkcie, kapacitné podnikateľské prevádzky, areálové\nvýrobné funkcie, areálové skladové prevádzky a areálové dopravné zariadenia.\nPodľa vyjadrenia mesta Pezinok, oddelenia výstavby a územného plánovania z 26. mája 2011,\nzabezpečujúceho obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, t. j.\núzemného plánu obce a územného plánu zóny, je prevádzka bowlingovej herne so zázemím zlučiteľná s\nfunkciou individuálneho rodinného bývania v zástavbe rodinných domov, nakoľko prevádzka bowlingovej\nherne nie je uvedená v neprípustnej záväznej funkcii.\nŽalobcovia zjavný rozpor navrhovaného funkčného využitia predmetnej stavby so záväznou časťou\núzemného plánu vzhliadli predovšetkým v tom, že bowlingová herňa so zázemím (pohostinstvom,\nbarom) nie je zlučiteľná s funkciou bývania podľa záväzného regulatívu, keďže je dostupná širokej\nverejnosti, konajú sa tam spoločenské a firemné akcie, pre ktoré je charakteristický zvýšený hluk\nzabávajúcich sa hostí, zvýšený hluk z audio zariadení, zvýšený pohyb osôb a dopravných prostriedkov\ndo neskorých nočných hodín a naviac prevádzka je otvorená pravidelne 4 dni v týždni vrátane dní\npracovného pokoja - štvrtok, piatok, sobota, nedeľa od 15.00 hod do 23.00 hod.\n\nVo vzťahu k námietke, ktorou žalobcovia namietali, že prevádzka produkuje zvýšený hluk, najvyšší súd\nvychádzajúc zo záverov Protokolu o meraní hluku vo vonkajšom prostredí od zdroja hluku - prienik hluku\nprevádzky F. G. S., Y. XX, XXX XX T. vypracovaného K., odborne spôsobilým inžinierom v odbore\n„Meranie a hodnotenie hluku\" dňa 6. novembra 2009, podľa ktorých hladiny hluku pre deň, večer a noc\nneboli v meranom mieste v čase merania prevádzkou F. G. S., Y. XX, T. prekročené, túto vyhodnotil\nza nedôvodnú. V súvislosti s touto výhradou najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 18. mája 2010 sp. zn. 6Sžo/150/2009 publikované ako rozhodnutie č. 99/2011\nv Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky č. 6/2011, v\nktorom najvyšší súd uviedol, že : „...Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý\nhodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho\nsprávnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým\nzáverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom\". Preto pokiaľ odborne spôsobilá\nosoba nevyhodnotila negatívny dopad navrhovanej prevádzky na hluk vo vonkajšom prostredí, skutočne,\nako správne uviedol súd prvého stupňa, nebol dôvod pre neakceptáciu predloženého protokolu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súhlasne s názorom súdu prvého stupňa zdieľa názor, že pri\nposudzovaní súladu zlučiteľnosti navrhovanej zmeny v užívaní predmetnej stavby s územným plánom\nmesta Pezinok je relevantné, že prevádzka bowlingovej herne jednak podporuje lokálne športovorekreačné aktivity a preto je svojou povahou zlučiteľná s funkciou individuálneho rodinného bývania (plní\njej doplnkovú funkciu) a jednak, že sa nejedná o veľkokapacitnú komerčnú prevádzku zábavného typu,\nktorej prevádzka je v danom územnopriestorovom celku neprípustná.\nRovnako námietka, ktorou sa žalobcovia dovolávali aplikácie ustanovenie § 82 ods. 1 stavebného\nzákona v podobe určenia podmienok užívania stavby, napríklad určenia maximálnej kapacity prevádzky,\nobmedzenia prevádzkovej doby v nočných hodinách nie je relevantná.\nPodľa § 82 ods. 1 stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený\núčel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.\nPodľa § 82 ods. 4 stavebného zákona v podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa\ndruhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby,\nktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na\nochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné\nprostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám\ns obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.\nKolaudačným rozhodnutím respektíve rozhodnutím o zmene v užívaní stavby sa povoľuje užívanie\nstavby k určenému účelu a ak je to potrebné, stanovia sa podmienky pre užívanie stavby. Vždy\nvšak musí ísť o podmienky, ktoré majú oporu vo všeobecných podmienkach na výstavbu a vyplývajú\nzo stavebnotechnického stavu stavby a preto nimi nemožno regulovať prevádzkovú dobu zariadenia\nposkytujúceho služby či už športového alebo reštauračného charakteru v obave, že by návštevníci tohto\nzariadenia mohli byť hluční. Preto súd prvého stupňa správne v odôvodnení napadnutého rozsudku\nzdôraznil, že prípadné negatívne vplyvy zmenu spôsobu využitia prevádzky je kompetentná svojimi\nnástrojmi regulovať územná samospráva. Na tomto mieste je ešte žiaduce uviesť, že pokiaľ stavba spĺňa\nvšeobecné technické požiadavky, technické normy, sú dodržané požiadavky určené dotknutými orgánmi,\npredovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné\nprostredie nemôže byť prekážkou vydania rozhodnutia stavebného úradu jej eventuálny negatívny vplyv\nv podobe hluku zasahujúceho vedľajšiu stavbu, ktorého existencia v stavebnom konaní preukázaná\nnebola.\nPokiaľ ide o výhradu žalobcov o nedostatočnom počte parkovacích miest odvolací súd mal z obsahu\nadministratívneho spisu preukázané, že vo dvorovej časti na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/\nX je zriadených 5 parkovacích miest pre zákazníkov a 1 parkovacie miesto pre personál slúžiacich\naj pre predchádzajúcu prevádzku, pričom zo situácie dopravného značenia potvrdenej ODI v Pezinku\ndňa 13. júla 2010 vyplýva, že pre potreby navrhovanej prevádzky bowlingu je potrebných minimálne\n\n5 parkovacích miest. Preto pokiaľ sa konajúce správne orgány odvolávali vo vzťahu k zabezpečeniu\nstatickej dopravy na kladné stanovisko príslušného dotknutého orgánu, nepochybili, nakoľko ním boli\nzviazané. Z uvedeného dôvodu aj túto námietku žalobcov najvyšší súd nemohol akceptovať.\nPosúdiac tiež relevanciu námietky, ktorou žalobcovia prezentovali, že povoľovanou prevádzkou dôjde k\nnarušeniu súkromia a pohody bývania, najvyšší súd plne sa stotožniac s argumentmi súdu prvého stupňa\ndodáva, že v danom prípade súd prvého stupňa správne uviedol, že sa nejedná o občianskoprávne\nnámietky, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ktorý by konkrétne\nznamenal prerušenie stavebného konania a odkázanie účastníkov konania na súd alebo iný príslušný\norgán. Preto stavebný úrad v tejto súvislosti nevykázal vadu, ktorá by mala za následok zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia. Správne prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že tieto námietky nemajú charakter občianskoprávnych námietok v zmysle ustanovenia § 137\nods. 2 stavebného zákona, ale sa jedná o námietky, ktoré sa týkajú splnenia základných požiadaviek\nna stavby podľa § 43d stavebného zákona a všeobecných technických požiadaviek na výstavbu podľa\nvyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorými je povinný sa zaoberať a vyhodnotiť ich v odôvodnení svojho\nrozhodnutia, pričom je viazaný stanoviskami a vyjadrenia dotknutých orgánov (§ 140b ods. 1 stavebného\nzákona). Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalovaný správny orgán na rozdiel od prvostupňového\nsprávneho orgánu tieto námietky posúdil ako občianskoprávne (§ 250i ods. 3 OSP).\nZáverom zaoberajúc sa námietkou, ktorou žalobcovia operovali, že napadnutým rozhodnutím bolo\nporušené ich ústavné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, do ktorého\nobsahu ako uviedli patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej\nnormy a taktiež aj právo na ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy najvyšší súd upriamuje\npozornosť žalobcov na skutočnosť, že v posudzovanom prípade konajúce správne orgány aplikovali na\ndaný prípad relevantné právne predpisy a to konkrétne stavebný zákon a vykonávacie právne predpisy\nvzťahujúce sa naň, pričom taktiež nezistil, že by ich rozhodnutia boli arbitrárne majúc za to, že správne\norgány dostatočne zistili skutkový stav veci a žalobcom ako účastníkom stavebného konania poskytli\nzrozumiteľné dôvody, pre ktoré ich námietkam a odvolaniu nevyhoveli.\nV súvislosti s vyššie uvedenou námietkou najvyšší súd odkazuje tiež na citáciu z Komentáru k Ústave\nSlovenskej republiky, Milan Čič a kolektív str. 235 : „Z povahy práva na súdnu ochranu vyplýva, že\njednotlivcovi patrí voči štátu v danej konkrétnej záležitosti iba práva na zodpovedajúce súdne konanie\npred príslušným súdom, nevzniká mu však nárok na „jemu priaznivé rozhodnutie v zmysle nároku na\nprávnu ochranu\". Ústava teda zaručuje každému jednotlivcovi, fyzickej i právnickej osobe právo voči\nštátu, aby jeho žaloba bola súdom prijatá i prejednaná v súlade so zákonnou úpravou občianskosúdneho\nkonania. Priaznivé meritórne rozhodnutie pre toho, kto sa domáha súdnej ochrany, závisí totiž v\njednotlivých prípadoch od toho, či boli splnené procesné i materiálne zákonné predpoklady.\"\nOdvolací súd, tiež posúdil formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu ako aj žalovaného a nevzhliadol ich nezákonnosť majúc za to, že tieto sú podľa jeho názoru\nnáležite a podrobne odôvodené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj\nprvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného\nskutkového stavu vyhodnotil námietky žalobcov uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za\nnedôvodné a preto mu nezostávalo iné ako napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne\nsprávny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP, stotožniac sa v celom\nrozsahu s jeho odôvodnením.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov účinného od 1. októbra 2013, obvodné úrady zriadené podľa predpisov\núčinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona, odvolací súd podľa § 107 ods. 4\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. na strane žalovaného pokračoval v konaní s právnym nástupcom\npôvodne označeného žalovaného, ktorým je okresný úrad.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nOSP a § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že účastníkom náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal. Žalobcom z dôvodu, že neboli v odvolacom konaní úspešní a účastníčke\nkonania a žalovanému z dôvodu, že im náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}