Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/110/2013 z 1. 7. 2014 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2014, sp. zn. 2Sžf/110/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1011200078.1 Najvyšší súd | 2Sžf/110/2013 | ECLI:SK:NSSR:2014:1011200078.1 | 2014-07-01 | Rozsudok Citované ustanovenia: Colný zákon (199/2004 Z. z.), § 12 zákona č. 199/2004 Z. z., § 16 zákona č. 199/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6cd56fc-a2e2-4fdf-864a-a9bcd8991aac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011200078.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/110/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200078
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1011200078.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej
a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:
SATRO, s r.o., so sídlom Polianky 9, Bratislava, IČO: 31 335 161, zastúpeného: ČIČMANEC &
DRAPPANOVÁ, s.r.o., so sídlom Prievozská 14/A, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Colného riaditeľstva
SR č. 19774/2010-1410 zo dňa 11. októbra 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č.k. 4S/13/2011-47 z 31. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/13/2011-47 z 31. mája
2013 m e n í tak, že ž a l o b u z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č.k. 4S/13/2011-47 zo 31. mája 2013 Krajský súd v Bratislave podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie Colného
riaditeľstva SR č. 19774/2010-1410 zo dňa 11. októbra 2010, ako aj prvostupňové rozhodnutie Colného
úradu Bratislava č. 11890/2010-5233 zo 17. marca 2010, a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie.

Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 19774/2010-1410 zo dňa 11. októbra 2010 potvrdilo prvostupňové
rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 11890/2010-5233 zo 17. marca 2010, ktorým bol žalobcovi
dodatočne vymeraný colný dlh a rozdiel dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 53 045,96 eur
(pozostávajúci z dovoznej platby CLO v sume 44 193,05 € a z dane z pridanej hodnoty v sume 8 852,91
€), ktorý vznikol prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do režimu voľný obeh. Colný dlh
bol žalobcovi vymeraný po vykonaní následnej kontroly po prepustení tovaru v zmysle § 12 zákona č.
199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „colný zákon“), ktorou bolo zistené, že dovážaný tovar („set-top boxy“), prepustený do režimu
voľný obeh na základe písomných colných vyhlásení JCD (Jednotný colný doklad) č. 0524210845250
z 11. decembra 2008, č. 0526310802550 z 21. januára 2008, č. 1526310802551 z 21. januára 2008,
č. 0526310805215 zo 4. apríla 2008, č. 0526310805941 z 25. apríla 2008, č. 0526810904626 zo 16.
januára 2009 a č. 0526810909292 z 11. augusta 2009, žalobca deklaroval ako „digitálne vysielacie
a prijímacie zariadenie s príslušenstvom“ alebo „prijímače digitálneho TV signálu“ a zatrieďoval do
podpoložky kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka (PpKN) č. 8525 60 00 (bez cla). Podľa
stanoviska Oddelenia colných taríf Colného úradu Bratislava, ako štátneho orgánu oprávneného vydávať
záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, predmetom zatriedenia boli zariadenia na



príjem televízneho signálu používané v domácnosti „set-top boxy“ bez komunikačnej funkcie, ktoré v
súlade so Všeobecnými pravidlami č. 1 a 6 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry a v súlade s
Vysvetlivkami ku kombinovanej nomenklatúre k podpoložke 8528 71 13 sa zatrieďujú do PpKN 8528
71 19 (sadzba cla 14%): prijímače tiež so zabudovanými rozhlasovými prijímačmi alebo prístrojmi na
záznam či reprodukciu zvuku alebo obrazu - neurčené na zabudovanie zobrazovacej jednotky alebo
obrazovky - videotunery • ostatné. Colný úrad uvedené skutočnosti vyhodnotil tak, že colné predpisy boli
uplatnené na základe nesprávnych alebo nepravdivých údajov a v zmysle § 12 ods. 22 a nasl. colného
zákona rozhodol o dodatočnom vymeraní colného dlhu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd po vyhodnotení žalobných námietok
dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nebol sporný skutkový stav dovezeného a deklarovaného
tovaru a jeho pôvodné nomenklatúrne zatriedenie, spornou však bola otázka, či colné orgány v rámci
následnej kontroly vyhlásení boli oprávnené bez zmeny deklarovaného skutkového stavu a údajov, len
na základe správnej úvahy, zmeniť zatriedenie deklarovaného tovaru z kódu KN 8525 60 00 do kódu KN
8528 71 19 00, a tým následnej spôsobiť zmenu colnej sadzby u dovezeného tovaru z 0% na 14%. Podľa
krajského súdu podstatou následnej kontroly je skutočnosť, že po prepustení tovaru do príslušného
režimu musia nastať nové skutočnosti, ktoré by neboli colnému úradu známe v čase, keď rozhodoval o
prepustení tovaru do navrhovaného režimu, čo však v prejednávanom prípade nebolo splnené. Colný
úrad je povinný overovať údaje, ktoré deklarant uvedie do písomného vyhlásenia, a preto krajský súd
prijal záver, že údaje o dovážaných prístrojoch, uvádzané v colných vyhláseniach od 11. decembra 2008
do 11. augusta 2009 boli overené colným úradom a colný úrad nemal žiadne námietky proti sadzobnému
zaradeniu do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8525 60 00 s nulovou sadzbou cla.

Krajský súd poukázal na článok 78 bod 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný
kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „colný kódex“), z ktorého vyplýva,
že cieľom následnej kontroly je presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení, t.j.
overiť, či tieto údaje zodpovedajú skutočnému stavu veci, čo vyplýva i z oprávnenia colných orgánov
prehliadať tovar a preskúmavať doklady. V danom prípade však žiadne nové skutkové okolnosti zistené
neboli, ale išlo o zmenu správnej úvahy colného orgánu, ktorý deklarovaný tovar následne zatriedil do
iného kódu kombinovanej nomenklatúry. Podľa krajského súdu nesprávne a neúplné údaje v zmysle
článku 78 bod 3 colného kódexu musia vyplývať z následne zistených skutkových okolností odlišných
od deklarovaného stavu v colnom vyhlásení. Výsledky preskúmania vyhlásenia alebo následnej kontroly
nemôžu spočívať iba v následnej zmene správnej úvahy na sadzobné zatriedenie tovaru. Krajský súd v
odôvodnení rozsudku poukázal aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej Únie vo veci 35/93 (Develop
Dr. Eisbein GmbH and Co v Hauptzollamt Stuttgart - západ) a v prípadoch C-208/06 a C-209/06 Medion
a Canon, v ktorých súdny dvor konštatoval, že rozhodujúce kritérium pre sadzobné zatriedenie tovaru
do spoločného colného sadzobníka sa musí hľadať v objektívnych znakoch a vo vlastnostiach výrobku
v okamihu jeho predloženia na colné konanie.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia tiež poukázal na to, že výrok prvostupňového
rozhodnutia obsahovo nedostatočne korešponduje s odôvodnením rozhodnutia, pričom absencia
nevyhnutných obsahových náležitostí výroku a odôvodnenia má vplyv na zákonnosť rozhodnutia,
konkrétne v otázke vymedzenia skutku, pokiaľ ide o okamih vzniku colného dlhu (ustanovenie § 12 ods.
23 colného zákona).

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, že pokiaľ ide o nomenklatúrne zatriedenie tovaru do príslušnej PpKN, nejedná sa len o
správnu úvahu colného orgánu, ale ide o výsledok aplikácie všeobecných pravidiel na interpretáciu
kombinovanej nomenklatúry, zavedenej nariadením Rady (EHS) č. 2658/1987 o colnej a štatistickej
nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku. Správu nomenklatúry harmonizovaného systému
a správu kombinovanej nomenklatúry a tiež činnosti v postavení správcu integrovaného colného
sadzobníka v zmysle § 8 ods. 3 písm. f/ a g/ zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy
v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonávalo v
Slovenskej republike v čase dovozu predmetného tovaru aj v čase vydania napadnutých rozhodnutí



Colné riaditeľstvo SR (právny predchodca Finančného riaditeľstva SR). Colný úrad Bratislava vydáva
záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru, pričom
túto pôsobnosť vykonáva na celom území SR. Len tieto orgány majú zákonné oprávnenie na území
Slovenskej republiky vyjadriť sa k správnosti zatriedenia tovaru do príslušnej položky kombinovanej
nomenklatúry. Žalovaný nesúhlasí so záverom krajského súdu, že colné orgány sú povinné v colnom
konaní overovať údaje uvedené v písomnom colnom vyhlásení. Z ustanovení článku 68, článku 71 bod
2 a článku 73 bod 1 colného kódexu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o právo colného úradu overiť
údaje deklarované v písomnom colnom vyhlásení, nie o jeho povinnosť. Žalovaný zdôraznil, že jediným
rozhodnutím o nomenklatúrnom zatriedení tovaru je záväzná informácia vydaná podľa článku 12 colného
kódexu. Colný úrad v colnom konaní o nomenklatúrnom zatriedení dovezeného tovaru nerozhoduje,
čo vyplýva aj z ustanovenia§ 36 ods. 1 colného zákona, v ktorom medzi náležitosťami písomného
vyhotovenia rozhodnutia v colnom konaní nie je uvedený údaj o nomenklatúrnom zatriedení tovaru do
príslušnej PpKN. Záväzný právny názor o nomenklatúrnom zatriedení tovaru nevyslovuje colný úrad
v colnom konaní, ale len v záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydanej v zmysle
článku 12 Colného kódexu.

Žalovaný namietal aj výklad článku 78 bod 3 colného kódexu zo strany prvostupňového súdu, pretože
podľa žalovaného z uvedeného článku vyplýva, že na prijatie príslušných opatrení (napr. dovymeranie
colného dlhu) sa nevyžadujú nové skutkové zistenia orgánov následnej kontroly. Cieľom preverovania
písomných colných vyhlásení (následnej kontroly) je overiť, či údaje uvedené deklarantom v písomnom
colnom vyhlásení sú správne, tzn. či zodpovedajú skutočnému stavu veci. Novou informáciou v rámci
vykonanej následnej kontroly je aj informácia o tom, do ktorej podpoložky kombinovanej nomenklatúry
má byť dovezený tovar správne zatriedený. V prejednávanom prípade colný úrad získal od žalobcu
vzorky tovaru a technickú dokumentáciu. Následne získané stanovisko Oddelenia colných taríf Colného
úradu Bratislava predstavuje pre následnú kontrolu novú informáciu o tom, do ktorej podpoložky
kombinovanej nomenklatúry mal byť dovezený tovar správne zatriedený. Žalovaný vzhľadom na
uvedené opätovne vyjadruje nesúhlas so záverom krajského súdu, že v danom prípade došlo pri
následnej kontrole k zmene správnej úvahy o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, nakoľko colný úrad
v colnom konaní žiadnu úvahu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ani správnu úvahu ani záväznú
úvahu, či záväzné rozhodnutie) nevyslovil. Zodpovednosť za správnosť údajov uvedených v colnom
vyhlásení, aj za údaj o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, nesie deklarant, a to v zmysle článku 199 bod
1 Nariadenia komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým
sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov. Táto zodpovednosť sa
nedá preniesť na inú osobu, t.j. ani na colný úrad, a nekončí prepustením tovaru do navrhovaného
režimu.

Podľa žalovaného rozhodnutie colného úradu bolo vydané v súlade so zákonom a obsahuje všetky
zákonné náležitosti. Rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu je špecifická forma rozhodnutia,
upravená v osobitnom predpise, v colnom zákone (§ 12 ods. 23 a 24). Vo výroku prvostupňového
rozhodnutia je priamo uvedené, že colný dlh vznikol prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh
podľa článku 201 bod 1 písm. a/ colného kódexu na podklade písomných colných vyhlásení, ktoré sú
presne špecifikované uvedením evidenčného čísla a dátumu prijatia colného vyhlásenia. Tieto dátumy
prijatia colných vyhlásení predstavujú okamih vzniku colného dlhu, čo colný úrad právne kvalifikoval
v ďalšom odseku napadnutého rozhodnutia, v ktorom uviedol, že určil vznik colného dlhu v súlade
s článkom 201 bod 2 colného kódexu, podľa ktorého colný dlh vznikne prijatím colného vyhlásenia.
Odôvodnenie rozhodnutia colného úradu je v súlade s § 12 ods. 24 colného zákona, podľa ktorého
odôvodnením rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu je protokol, ktorý sa doručuje spolu s
týmto rozhodnutím.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal najvyšší súd, aby napadnutý rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného správneho orgánu nevyjadril.



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.
s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2
O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného je potrebné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb.

Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Bratislava o
dodatočnom vymeraní colného dlhu a rozdielu dane z pridanej hodnoty, ktorý vznikol prepustením tovaru,
ktorý podlieha dovoznému clu, do režimu voľný obeh.

Colný dlh bol žalobcovi vymeraný po vykonaní následnej kontroly po prepustení tovaru v zmysle §
12 colného zákona. Dovážaný tovar („set-top boxy“), ktorý podľa písomných colných vyhlásení (JCD)
žalobca deklaroval ako „digitálne vysielacie a prijímacie zariadenie s príslušenstvom“ alebo „prijímače
digitálneho TV signálu“ a zatrieďoval do podpoložky kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka
č. 8525 60 00 (so sadzbou cla 0%), bol na základe colných vyhlásení prepustený do režimu voľný
obeh. V rámci vykonanej následnej kontroly si colný úrad vyžiadal stanovisko k nomenklatúrnemu
zatriedeniu dovážaného tovaru (zariadení na príjem televízneho signálu používaných v domácnosti -
„set-top boxov“). Podľa stanoviska č. 4314/2010-5219-INT z 12. februára 2010, vydaného Oddelením
colných taríf Colného úradu Bratislava, ako štátneho orgánu oprávneného vydávať záväzné informácie
o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, uvedené zariadenia („set-top boxy“) sa v súlade so Všeobecnými
pravidlami č. 1 a 6 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry a v súlade s Vysvetlivkami ku
kombinovanej nomenklatúre k podpoložke 8528 71 13 zatrieďujú do podpoložky KN 8528 71 19,
prislúchajúci kód nomenklatúry TARIC 8528 71 19 00. Sadzba cla pri uvedenej podpoložke je 14%.

Na základe uvedeného stanoviska Oddelenia colných taríf Colného úradu Bratislava správny orgán
v rámci vykonanej následnej kontroly dospel k záveru, že dovážaný tovar bol pri prepustení tovaru
zatriedený do nesprávnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry a v tomto dôsledku bola naň
stanovená nesprávna sadzba cla. Následne preto rozhodol o dodatočnom vymeraní colného dlhu
žalobcovi.

Krajský súd zrušil rozhodnutia colných orgánov oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie, nakoľko dospel k záveru, že podstatou následnej kontroly je skutočnosť, že po prepustení
tovaru do príslušného režimu musia nastať nové skutočnosti, ktoré by neboli colnému úradu známe v
čase, keď rozhodoval o prepustení tovaru do navrhovaného režimu, čo však v prejednávanom prípade
nebolo splnené. Colný úrad má podľa krajského súdu povinnosť overovať údaje, ktoré deklarant uvedie
do písomného vyhlásenia, a preto údaje o dovážaných prístrojoch, uvádzané žalobcom v colných
vyhláseniach, je treba považovať za overené colným úradom. Dodatočné vyrubenie colného dlhu po
vykonaní následnej kontroly z dôvodu nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru
krajský súd považoval za nezákonné, nakoľko tento postup vyhodnotil ako zmenu správnej úvahy
colného orgánu pri posúdení nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, čo nemôže byť podkladom na
dodatočné vymeranie colného dlhu, v zmysle ustanovení článku 78 colného kódexu musia byť takýmto
podkladom nové skutkové okolnosti.

Ako vyplýva z uvedeného, po oboznámení sa s predloženým spisom krajského súdu, vrátane obsahu
podanej žaloby, najvyšší súd dospel k záveru, že v tomto konaní je spornou otázka, či colné
orgány v rámci následnej kontroly boli oprávnené bez zmeny deklarovaného skutkového stavu zmeniť
nomenklatúrne zatriedenie deklarovaného tovaru, čím v konečnom dôsledku, vzhľadom na odlišnú



(vyššiu) colnú sadzbu, došlo k dovymeraniu colného dlhu. Krajský súd túto otázku vyhodnotil už
uvedeným spôsobom, priznajúc dôvodnosť argumentom žalobcu uvádzaným v podanej žalobe. Najvyšší
súd, ako súd odvolací, sa však s právnym posúdením veci krajským súdom nestotožnil.

Následná kontrola ako jedna z foriem colného dohľadu vykonávaná colným úradom je upravená v článku
78 colného kódexu, ako aj v § 12 colného zákona.

Podľa článku 78 bod 2 colného kódexu po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné
doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným
obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom
vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo
obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené
doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné
predložiť.

Podľa článku 78 bod 3 colného kódexu ak výsledky preskúmania colného vyhlásenia alebo následnej
kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe
nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia
nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.

Podľa § 12 ods. 5 colného zákona colný úrad v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonáva pri
následnej kontrole dokazovanie. Colný úrad na dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 12 ods. 14 colného zákona ak skutočnosti zistené následnou kontrolou preukázali, že colné
predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colný úrad vyhotoví protokol.

Podľa § 12 ods. 22 colného zákona ak sa má v súlade s colnými predpismi dodatočne vymerať colný dlh,
colný úrad zapíše do účtovnej evidencie sumu colného dlhu uvedenú v protokole, ktorá má byť vybratá
alebo zostáva na vybratie, a v súlade s colnými predpismi oznámi túto sumu dlžníkovi rozhodnutím o
dodatočnom vymeraní colného dlhu.

Podľa § 12 ods. 23 colného zákona výrok rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu obsahuje
rozhodnutie vo veci s uvedením sumy colného dlhu, ktorá sa má vybrať alebo ktorá zostáva na vybratie a
ktorú colný úrad vymeral a zapísal, dlžníka, právnych skutočností, na základe ktorých vznikol colný dlh,
a okamihu vzniku colného dlhu. Colný úrad zároveň vo výroku uvedie ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorých rozhodol, a určí lehotu na zaplatenie sumy colného dlhu podľa colných predpisov.

Podľa § 12 ods. 24 colného zákona odôvodnením rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu je
protokol, ktorý sa doručuje spolu s týmto rozhodnutím.

Podľa § 12 ods. 25 colného zákona následnú kontrolu možno vykonať v lehote troch rokov od konca
roka, v ktorom vznikla povinnosť zaplatiť clo alebo tovaru bolo pridelené colne schválené určenie alebo
použitie, pričom rozhodujúca je skutočnosť, ktorá nastala neskôr.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do colného režimu, teda
colné vyhlásenie podávané colným deklarantom potvrdené colným úradom, nemožno považovať za
rozhodnutie, ktoré nemôže podliehať zmene a jeho platnosť je absolútne nepodmienená a trvalá.
Colné vyhlásenie možno po prepustení tovaru za splnenia zákonných podmienok opraviť (na žiadosť
deklaranta alebo z vlastného podnetu colného orgánu) alebo tiež colné vyhlásenie a údaje v ňom



potvrdené colným úradom môžu byť predmetom následnej kontroly (ako tomu bolo v prejednávanom
prípade) a v závislosti od jej výsledkov potom následného zákonného korigovania.

Krajský súd prijal v napadnutom rozsudku záver, že podstatou následnej kontroly je skutočnosť, že po
prepustení tovaru do príslušného režimu musia nastať nové skutočnosti, ktoré neboli colnému úradu
známe v čase, keď rozhodoval o prepustení tovaru do navrhovaného režimu. Podľa krajského súdu
vykonanou následnou kontrolou neboli zistené nové skutkové okolnosti vo veci, ale nastala len zmena
správnej úvahy colného orgánu, keď deklarovaný tovar následne zatriedil do iného kódu kombinovanej
nomenklatúry. Z citovaných ustanovení vzťahujúcich sa na následnú kontrolou však takýto záver (prijatý
krajským súdom) nevyplýva.

Právna norma stanovuje, že cieľom následnej kontroly je „presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených
v colnom vyhlásení“, a následne podmieňuje prijatie nápravných opatrení (ktorým je v prejednávanej
veci dodatočné vymeranie colného dlhu) skutočnosťou, že „predpisy upravujúce príslušný colný režim
boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov“. Z uvedeného nemožno vyvodiť záver,
že „údajmi v colnom vyhlásení“ sú myslené len skutkové údaje. Údajmi sú všetky údaje, ktoré colný
deklarant povinne uvádza v colnom vyhlásení, vrátane nomenklatúrneho kódu tovaru, ktorý vlastne
predstavuje právnu, resp. zákonnú kategorizáciu predmetu dovozu. Následnou kontrolou nebolo zistené,
že by bol predmet posúdenia (dovážaný tovar) odlišný od toho, ktorý žalobca uviedol v colnom vyhlásení,
zistil sa však nesúlad v zákonnej kategorizácii predmetu posúdenia, teda nesúlad v nomenklatúrnom
zaradení dovážaného tovaru. Zatriedenie tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry je údaj,
ktorý podlieha následnej colnej kontrole a zistený nesúlad v uvádzaní tohto údaju v colnom vyhlásení
oprávňuje colné orgány k prijatiu zákonných opatrení. Najvyšší súd tiež v tejto súvislosti považuje
za potrebné uviesť, že zatriedenie tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry nepodlieha
správnemu uváženiu zo strany správneho orgánu, ako sa mylne domnieva krajský súd. Správna úvaha
v rozhodovacom procese vo verejnej správe nastupuje v prípade, ak za určitého skutkového stavu
zákon dovoľuje správnemu orgánu rozhodnúť rôznym spôsobom, resp. zvoliť riešenie v rámci zákonom
stanoveného rozpätia. V prípade nomenklatúrneho zatriedenia tovaru sa však o správnu úvahu nejedná,
nakoľko tu nie je ponechaná zákonná možnosť zaradenia jedného konkrétneho druhu tovaru do
rôznych podpoložiek kombinovanej nomenklatúry, pričom by bolo na úvahe správneho orgánu, do ktorej
podpoložky tovar zatriedi.

Odvolací súd sa nemôže stotožniť ani so záverom prvostupňového súdu, že colný úrad je povinný
overovať údaje, ktoré deklarant uvedie do písomného vyhlásenia. Tento záver krajského súdu
nekorešponduje s normatívnou úpravou.

Podľa článku 68 colného kódexu colné orgány môžu s cieľom overenia prijatých colných vyhlásení:

a) kontrolovať colné vyhlásenie a doklady k nemu priložené. Colné orgány môžu požadovať, aby im
deklarant predložil ďalšie doklady potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení;

b) prehliadať tovar a s cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky odoberať vzorky.

Zo slovného spojenia „... môžu s cieľom overenia prijatých colných vyhlásení ...“ nemožno vyvodiť iný
záver, ako ten, že colným orgánom je daná v colnom konaní možnosť, nie však povinnosť, overiť údaje
uvádzané deklarantom v colnom vyhlásení.

Colný úrad v colnom konaní nerozhoduje o správnosti údajov uvádzaných v colnom vyhlásení. Colné
vyhlásenie podáva deklarant, colný úrad prijatie colného vyhlásenia potvrdí, prijatím colného vyhlásenia
však záväzne nerozhoduje o správnosti nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru. Aby mal
žalobca ako colný deklarant istotu, že dovážaný tovar zatrieďuje do správnej podpoložky kombinovanej
nomenklatúry, mohol využiť svoje zákonné oprávnenie a požiadať príslušný orgán o vydanie záväznej
informácie.



Podľa článku 12 bod 1 colného kódexu Colné úrady vydajú záväznú informáciu o nomenklatúrnom
zatriedení tovaru alebo záväznú informáciu o pôvode tovaru na písomnú žiadosť, konajúc v súlade s
postupom výboru.

Podľa § 16 ods. 3 colného zákona žiadosť o záväznú informáciu sa podáva colnému úradu, ktorý je
príslušný podľa osobitného predpisu. Vzor tlačiva žiadosti o vydanie záväznej informácie a vzor tlačiva
záväznej informácie sú uvedené v osobitnom predpise.

Podľa § 10 zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Colný úrad Bratislava vydáva záväzné informácie o
nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru; túto pôsobnosť vykonáva na
celom území Slovenskej republiky.

Ak deklarant o vydanie záväznej informácie v colnom konaní nepožiada, nemôže prenášať
zodpovednosť za správnosť údajov uvádzaných v colnom vyhlásení na colný úrad. O záväznú
informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru požiadal až prvostupňový správny orgán pri vykonávaní
dokazovania počas následnej kontroly v záujme zistenia skutočného stavu veci. Išlo o riadny zákonný
postup správneho orgánu, nie o konanie založené na „ľubovôli bez akejkoľvek racionálnej opory v platnej
právnej úprave“, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, po preskúmaní veci dospel najvyšší súd k jej odlišnému právnemu
posúdeniu ako súd prvostupňový. Patrí do právomoci colných orgánov v rámci následnej kontroly
overiť správnosť všetkých údajov uvádzaných deklarantom v písomnom colnom vyhlásení, teda aj
údajov o nomenklatúrnom zatriedení dovážaného tovaru, z čoho vyplýva aj tá skutočnosť, že dodatočné
vymeranie colného dlhu nemusí byť podmienené len zmenou skutkových okolností oproti skutkovým
okolnostiam deklarovaným v colnom vyhlásení, resp. známym colnému úradu v čase prijatia colného
vyhlásenia. Postup colných orgánov v preskúmavanom konaní bol teda zákonný a žalobné námietky
žalobcu nedôvodné.

Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok podľa § 220 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zmenil tak, že žalobu
žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich
náhradu nepriznal, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému správnemu orgánu náhrada
trov konania zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.