{"guid": "8c23fc08-d2a8-4e7d-b553-65cb66334691:d127070a-e218-471f-a7d5-b75ab029c6bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1010202136.1", "spisova_znacka": "1Sža/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/12/2014 z 29. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2014, sp. zn. 1Sža/12/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1010202136.1", "identifikacne_cislo": "1010202136", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/48", "nazov": "zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-26.odsek-2.pismeno-i", "nazov": "§ 26 ods. 2 písm. i) zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-26.odsek-2.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-26.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-26.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-26"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/48#paragraf-26"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d127070a-e218-471f-a7d5-b75ab029c6bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1010202136.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1010202136.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1010202136.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/12/2014\n1010202136\n29. 07. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:1010202136.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, zastúpený AK Škamla, s.r.o., so\nsídlom Makovického 15, Žilina, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Hrobákova č. 44, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: UHCP-RHCPBA2-2010/002224-003 zo dňa 28.\nseptembra 2010, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 349/2010-67\nzo dňa 4. februára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 349/2010-67 zo dňa\n4. februára 2014, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania rozhodnutia č.p.: UHCP-RHCPBA2-2010/002224-003 zo dňa 28. septembra 2010, ktorým\nžalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č.p.: UHCPBA-OCP-Ž-2602-009/2010/SUT zo dňa 15. júna 2010, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o\nobnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len ,,SR\") na účel\npodnikania podľa ustanovenia § 26 ods. 2 písm. i/ s poukazom na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) platnom a účinnom v čase vydania predmetného\nrozhodnutia.\nKrajský súd vo svojom odôvodnení konštatoval, že udelenie či neudelenie, resp. obnovenie či\nneobnovenie povolenia na prechodný pobyt cudzinca, je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje\núzemná suverenita SR. Cudzinec nemá na prechodný pobyt právny nárok. Pri udeľovaní povolenia\nna prechodný pobyt sa prihliada na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR,\nnajmä prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR a na verejné zdravie. Krajský súd\nďalej uviedol, že príslušný orgán je povinný riadne preskúmať vec a žiadosť o udelenie povolenia\nzamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch a takého rozhodnutie aj náležite odôvodniť. Žiadateľ je\nvšak ten, na kom leží dôkazné bremeno a povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že povolenie je skutočne\nvo verejnom záujme, a teda aj podnikateľská činnosť cudzinca bude, resp. je pre hospodárstvo SR\nprínosná. Bude tak tomu iba vtedy, ak cudzinec nejakú podnikateľskú činnosť reálne bude vykonávať,\nresp. vykonáva. Žiadateľ je preto v konaní o obnovení takéhoto povolenia povinný tvrdiť a dôkazmi\ndoložiť, že aktívne a sústavne vykonáva činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku, a že táto činnosť je\n\nprínosná pre hospodárstvo SR. Zo spisu žalovaného vyplynulo, že spoločnosť, v ktorej je žalobca\nkonateľom, počas deviatich mesiacov, nezrealizovala žiaden obchod, neuzavrela žiadnu zmluvu ani\nzmluvu o budúcej zmluve v oblasti podnikania, nedosiahla zisk, neinvestovala na území SR žiadne\nfinančné prostriedky, nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Žalobca nepredložil ani podnikateľský\nplán a jedinou aktivitou boli rokovania s inými spoločnosťami, z ktorých ale žalobca nepredložil\nzápisnicu, čestné prehlásenie zástupcov uvedených spoločností alebo akýkoľvek dôkaz preukazujúci\nich uskutočnenie. Žalobca teda od prvého udelenia povolenia na pobyt do podania vyjadrenia k žiadosti\no obnovenie tohto povolenia žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával, a odôvodnenie jeho žiadosť\nvyhodnotil krajský súd ako účelové. Obnovenie povolenia na prechodný pobyt preto nemôže byť vo\nverejnom záujme SR.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.\"), teda z\ndôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnych skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca\nkonštatoval, že žalobu podal z nasledovných dôvodov: neodôvodnenie toho, prečo obnovenie povolenia\nna prechodný pobyt navrhovateľovi nie je vo verejnom záujme, ak udelenie tohto povolenia vo verejnom\nzáujme bolo, neodôvodnenie názoru odporcu, že navrhovateľ na území SR podnikateľskú činnosť\nvykonávať nebude, nezrozumiteľnosť konštatovania, že dôvody v prípade navrhovateľa samé osebe\nnemajú za následok neobnovenie prechodného pobytu, ale že všetky zistenia pri spoločnom posúdení\njednoznačne preukázali, že zamietnutie žiadosti je dostatočne preukázané a porušenie povinnosti\nodporcu umožniť navrhovateľovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa názoru žalobcu sa krajský súd s jeho\nnámietkami nevysporiadal. Pokiaľ ide o dôvody neobnovenia prechodného pobytu na území SR, nie je\nžalobcovi zrejmé, prečo súd vyhodnotil činnosť navrhovateľa ako nesústavnú. Navrhovateľ mienil na\núzemí SR rozbehnúť veľký projekt, v ktorom sa má preinvestovať vysoká suma a je na to potrebný\nčasový priestor. Za tú dobu uskutočnil rokovania so spoločnosťou Alcon pharmaceuticals Ltd Moskva o\ninvestícii, ktorá má byť preinvestovaná kúpou nehnuteľnosti, ktorá má slúžiť ako oftalmologická klinika a s\núspešným ohlasom prebehli aj rokovania s Ministerstvom zdravotníctva SR. Ďalším zámerom bol predaj\na nákup plynových kotlov od nemeckej spoločnosti Sensorica GmbH. Nezrozumiteľné sa žalobcovi\njaví, prečo je dôvodné uprednostniť verejný záujem nad záujmom súkromným. Rozhodnutie odporcu\npovažuje za nedostatočne odôvodnené. Takisto nie je zrejmé, prečo podnikanie navrhovateľa bolo vo\nverejnom záujme a teraz už nie je. Navrhoval preto rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie\nsprávnych orgánov zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie, a zároveň žiadal náhradu trov konania.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že konanie o udelení povolenia na prechodný pobyt\na obnovenie povolenia na prechodný pobyt sú dve konania, kedy počas obdobia, kedy je cudzincovi\nudelený prechodný pobyt na účel podnikania cca na 1 rok môže preukázať svoje podnikateľské\naktivity a zámery a následne, ak tieto jeho podnikateľské aktivity sú odôvodnené, teda cudzinec vyvíja\npodnikateľskú činnosť, môže mu policajný útvar po slnení zákonom stanovených podmienok na základe\nžiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania povolenie na prechodný pobyt\nobnoviť. Bolo zistené, že žalobca počas obdobia, kedy mal udelený prechodný pobyt na účel podnikania,\nnevyvíjal žiadne podnikateľské aktivity. Zo žiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov nevyplýva\npovinnosť správneho orgánu pri splnení zákonných podmienok obnoviť povolenie na prechodný pobyt na\núčel podnikania bez priestoru na správnu úvahu. Opatrenia regulujúce a podmieňujúce pobyt cudzincov\nna území SR musia nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj faktické podmienky\nv SR, ako napríklad zamestnanie, bývanie, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a pod., a z toho dôvodu\nmusí štát regulovať prijímanie cudzincov na svoje územie v takom počte, aby bola zabezpečená ich\ndôstojná životná úroveň a bezpečnosť. Žalovaný zistil, že spoločnosť OFTECO s.r.o. nevykonala žiadne\naktivity na území SR v oblasti podnikania, ktorá by sa týkala očnej kliniky, podnikateľská činnosť týkajúca\nsa nákupu a predaja plynových kotlov bola na úrovni rokovaní. Spoločnosť nezrealizovala žiadny\nprojekt, neinvestovala resp. nepreinvestovala žiadne finančné prostriedky na území SR a svoju činnosť\nzamerala len na rokovania, mala iba zabezpečené sídlo v Bratislave, nemala žiadnych zamestnancov\na v zdaňovacom období roku 2009 nedosiahla žiadny zisk. Od 19. júna 2012 je žalobca v spoločnosti\nlen vo funkcii konateľa. Správne orgány teda rozhodli v súlade so zákonom, pri rozhodovaní vychádzali\nz dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečili si dostatočné podklady na rozhodnutie. K\nnámietke ohľadom nedania možnosti žalobcovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia uviedol, že v rámci\n\nkonania bol žalobca riadne vypočutý, navyše splnomocnená osoba v odvolacom konaní túto skutočnosť\nani nenamietala. Navrhoval preto rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať\núspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s\ntým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud <http://www.nsud>.sk Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 29. júla 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej správy sa\nrozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie\nprávnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach\nfyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych\norgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré\nzakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb\npriamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia č.p.: UHCPRHCPBA2-2010/002224-003 zo dňa 28. septembra 2010, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nOddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č.p.: UHCP-BA-OCP-Ž-2602-009/2010/SUT\nzo dňa 15. júna 2010, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovenie povolenia na prechodný\npobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa ustanovenia § 26 ods. 2 písm. i/ s\npoukazom na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov platného a účinného v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe, a z\ntakto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nPodľa § 26 ods. 2 písm. i/ zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak udelenie\npovolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme.\nPodľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov platnom a účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada\nna verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky,\nnajmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné\nzdravie.\nPrvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že účastník konania aj\nnapriek tomu, že je podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločníkom a\nkonateľom spoločnosti OFTECO s.r.o., nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť. Od\nzápisu do obchodného registra nezrealizovala žiadny projekt, neinvestovala resp. nepreinvestovala\nžiadne finančné prostriedky na území SR a svoju činnosť zamerala len na rokovania. Má iba\nzabezpečené sídlo, nemá žiadnych zamestnancov, v zdaňovacom období roku 2009 nedosiahla žiadny\nzisk. Správny orgán ďalej zdôraznil, že na účel podnikania by malo byť obnovené povolenie na\nprechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo SR a\njeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. SR nemá záujem na pobyte\núčastníka konania, ak obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účely podnikania\n\nnie je vo verejnom záujme. Správny orgán dospel k záveru, že tu došlo k stretu záujmu súkromného\nso záujmom verejným, pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že je dôvodné v\ndanom prípade uprednostniť záujem verejný pred záujmom súkromným. Správny orgán prihliadal aj na\nskutočnosť, či zamietnutím žiadosti účastníka konania o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na\núzemí SR na účel podnikania nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo cudzinca podnikať na\núzemí SR, v kontexte s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého pôsobnosť\nsa na účastníka nevzťahuje. Vychádzal aj z čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Záverom uviedol, že aj keď každá\nzo zistených skutočností nezakladá samo o sebe dostatočný dôvod na zamietnutie žiadosti, všetky\nzistenia pri spoločnom posúdení vo vzájomnej súvislosti jednoznačne preukázali, že zamietnutie žiadosti\nje dostatočne preukázané.\nŽalovaný ako druhostupňový správny orgán skonštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal\nz dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie,\ntieto vedú k presvedčivosti rozhodnutia a že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje\nza vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so zákonom o správnom konaní.\nK námietke žalobcu, že správny orgán si tentoraz dal záležať na odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí\nžiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania, ale napriek\ntomu je presvedčený, že prvostupňový správny orgán si prisvojil práva, ktoré mu nepatria uviedol, že\ntoto oprávnenie prislúcha druhostupňovému správnemu orgánu, v prípade podania žaloby súdu. Bolo\nale potrebné uviesť, aké práva si prvostupňový správny orgán prisvojil, keď je splnomocnený zástupca\npresvedčený, že prvostupňový správny orgán si prisvojil práva, ktoré mu nepatria.\nK námietke ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, rozhodnutia v rozpore s ním\na hlavne nesprávneho posúdenia skutočného stavu, uviedol, že preskúmal rozhodnutie o zamietnutí\nžiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo. Zároveň preskúmal administratívny spis účastníka konania a na\nzáklade zistených skutočností dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán dostatočne a správne\nposúdil skutkový stav veci a na základe toho vydal rozhodnutie v súlade so zákonom o pobyte\ncudzincov, ako aj so zákonom o správnom konaní. Odvolací orgán zároveň skonštatoval, že tvrdenia\nsplnomocneného zástupcu, ktoré uvádza v odvolaní nie sú podložené žiadnymi relevantným dôkazmi,\nktoré by poukazovali na ich odôvodnenosť a sú teda irelevantné.\nK námietke, že je evidentné a nesporné, že rokovania s partnermi a príprava podnikateľského plánu v\ntak náročnej oblasti ako otvorenie oftalomologickej kliniky sa jednoznačne dajú považovať za obchodné\naktivity, ak si správny orgán myslí niečo iné, je to len jeho mylný názor, ktorý nemá oporu v platnej\njudikatúre Slovenskej republiky a ani v podnikateľskom prostredí a praxi na Slovensku, žalovaný uviedol,\nže preskúmaním administratívneho spisu účastníka konania zistil, že účastník konania dňa 3. júna 2010\nv zápisnici o podaní vysvetlenia uviedol, že do súčasnosti spoločnosť OFTECO s. r. o. nezrealizovala\nžiadne aktivity, nemá žiadnych zamestnancov, a že spoločnosť OFTECO s. r. o. nedosiahla v minulom\nzdaňovacom období roku 2009 žiadny zisk.\nK námietke, že správny orgán sa mal pri rozhodovaní oprieť o stanovisko obce, ktorou je v danom\nprípade mestská časť Staré Mesto, správny orgán sa neodvoláva na vyjadrenie obce, ale v danom\nprípade si uzurpoval právomoci iných orgánov a sám rozhodol o tom, že podnikanie spoločnosti\nOFTECO s. r. o. nie je vo verejnom záujme, čím do značnej miery prekročil svoje právomoci, nehovoriac\no schopnostiach a vedomostiach, žalovaný dal do pozornosti § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní,\nkonkrétne druhú vetu, kde je uvedené, že pri obstarávaní potrebných podkladov pre rozhodnutie\nsprávny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania. Pozornosť pri tom sústredí na vykonanie\ntých dôkazov, ktoré sú potrebné na potvrdenie alebo vyvrátenie rozhodujúcich skutočností a správne\nposúdenie celej veci. Oblasť povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia) je v správnom práve\npomerne široká. Správny orgán rozhoduje na základe zákonom povolenej úvahy (správneho uváženia).\nUplatnenie inštitútu správneho uváženia v tomto prípade vo vzťahu k verejnému záujmu vyplýva zo\nznenia § 26 ods. l písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, sleduje účel zákona, nevybočuje z jeho medzí a\nje logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Žalovaný dal ďalej do pozornosti, že zo\n\nžiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť správneho orgánu pri splnení\nzákonných podmienok obnoviť povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na\nsprávnu úvahu. To by bol zásah do právomoci správneho orgánu a správne konanie by bolo nadbytočné.\nK námietke že v zákone o pobyte cudzincov nie je uvedené, že by povolenie na prechodný pobyt na účel\npodnikania malo byť obnovené len v prípade, ak podnikanie cudzinca je prínosom pre hospodárstvo\nSlovenskej republiky a ani to, že by jeho podnikanie malo prispievať k hospodárskemu rastu, žalovaný\ndal do pozornosti § 27 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, kde je uvedené, že na rozhodovanie o žiadosti o\nobnovenie povolenia na prechodný pobyt platia primerane ustanovenia § 25 a § 26, ak nie je ustanovené\ninak.\nPodľa názoru žalovaného je z uvedených tvrdení zrejmé, že skutočnosti uvádzané v odvolaní sú iba\nzásterkou slúžiacou na úmyselné zavádzanie správneho orgánu a odvracanie pozornosti od skutočnosti,\nže účastník konania počas celého roka, čo mal udelené povolenie na prechodný pobyt na účel\npodnikania na území SR nepodnikal. Takisto dospel k záveru, že tu došlo k stretu súkromného z verejným\nzáujmom a dôvodné bolo uprednostniť záujem verejný. Prvostupňový správny orgán správne prihliadal\naj na čl. 8 Dohovoru. Žalovaný sa len cez všeobecné tvrdenia snažil poukázať na dôležitosť existencie\na činnosť spoločnosti OFTECO s.r.o., ide však o spoločnosť, ktorá nevykonáva žiadnu podnikateľskú\naktivitu a je tu dôvodné podozrenie, že účastník konania na území SR ani žiadnu podnikateľskú aktivitu\nvykonávať nebude vzhľadom na to, že skutočnosti ohľadom jeho podnikania sú nejasné, hmlisté a\nnemajú žiadnu oporu v listinných dôkazoch.\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný zistil presne a úplne skutočný stav veci, aplikoval naň\nadekvátnu právnu úpravu, pri použití správnej úvahy postupoval v súlade s pravidlami formálnej logiky,\npričom svoje rozhodnutie v oboch stupňoch aj dostatočne v súlade s ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku\nodôvodnil a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nSo skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú,\nsa stotožnil aj súd odvolací a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu neboli\nspôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdil. Rovnako správne a dostatočne odôvodnené sú aj rozhodnutia správnych orgánov.\nSprávne orgány, ako aj krajský súd postupovali v konaniach v súlade s právnymi predpismi a rovnako\nsúladné sú aj nimi vydané rozhodnutia.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa krajský súd dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu.\nŽalobca tieto vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu zopakoval. Zo spisov je zrejmé, že\nspoločnosť OFTECO s.r.o., kde je žalobca už iba konateľom, nevykonáva ani nevykonávala žiadnu\npodnikateľskú činnosť. V celom správnom aj súdnom konaní žalobca poukazoval na prebiehajúce\nrokovania týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti, avšak v žiadnom z týchto konaní túto skutočnosť\nnijakým spôsobom nepreukázal. Ide tak iba o tvrdenie žalobcu, ktoré nie je ničím podložené. Ako\nuviedol krajský súd, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by vykonával akúkoľvek\naktivitu smerujúcu k vykonávaniu podnikateľskej činnosti, ktorá by bola prínosná pre hospodárstvo SR.\nObnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účely podnikania žalobcu nie je vo verejnom\nzáujme. Ako už uviedol žalovaný i krajský súd, na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá\ncudzinec právny nárok. Pri rozhodnutiach, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), správny súd preskúmava, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a\nhľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.), a neposudzuje účelnosť ani vhodnosť takéhoto\nrozhodnutia.\nOdvolací súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné pri súdnom\nprieskume rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový ale aj druhostupňový\nsprávny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali,\nnemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia\ndôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom. Odvolací súd preto nemal pochybnosti o\n\nsprávnosti zistenia správnych orgánov, že žalobca naplnil ustanovenie § 26 ods. 2 písm. i/ zákona o\npobyte cudzincov.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/349/2010", "guid": "24cdc404-9ee2-4497-b8ca-2bd0d2523c69:df62739c-ee60-4d7a-a321-385007ee57c8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}