{"guid": "08265b6e-7bda-4b60-81d0-34af6dcaff39:db99437d-4e77-42ac-aa10-acfad9c73f09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1010202094.1", "spisova_znacka": "5Sžo/50/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/50/2013 z 17. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. septembra 2014, sp. zn. 5Sžo/50/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1010202094.1", "identifikacne_cislo": "1010202094", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2014-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/346", "nazov": "zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/346-2005/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/346#paragraf-57", "/SK/ZZ/2005/346#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db99437d-4e77-42ac-aa10-acfad9c73f09", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1010202094.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1010202094.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1010202094.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/50/2013\n1010202094\n17. 09. 2014\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2014:1010202094.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov\nsenátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej v právnej veci žalobcu Ing. Y. Y., bytom v H.\nH., G. XX, zastúpeného JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kutlíkova\n17, proti žalovanému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra obrany z 21. septembra 2010, č. OÚ 22-82/2010, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2013, č.k. 1S/278/2010-133,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2013, č.k.\n1S/278/2010-133 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich len z\ntrov právneho zastúpenia v sume 251,79 € do troch dní k rukám právneho zástupcu žalobcu.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 27. júna 2013, č.k. 1S/278/2010-133\nzrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobou napadnuté\nrozhodnutie ministra obrany (ďalej len „minister“) z 21. septembra 2010, č. OÚ 22-82/2010 v spojení\ns rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „náčelník\nGŠOS SR“) zo 14. júna 2010, č. ŠbPO-76-43/2010, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože\nvychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNapadnutým rozhodnutím minister zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nnáčelníka GŠOS SR zo 14. júna 2010, č. ŠbPO-76-43/2010, ktorým nebola povolená obnova konania\nproti personálnemu rozkazu náčelníka GŠOS SR z 9. júla 2007, č. 985, o prepustení žalobcu zo\nslužobného pomeru profesionálneho vojaka.\nKrajský súd poukázal na skutočnosť, že skoršie rozhodnutia - rozhodnutie ministra zo 4. septembra\n2006, č. VS 100-955-6/2006 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Vojenského obranného\nspravodajstva z 31. júla 2006 č. V-59/2006, ktorým bol žalobca odvolaný z doterajšej funkcie, a\nrozhodnutie žalovaného zo 4. septembra 2006, č. VS 100-955-5/2006 v spojení s personálnym rozkazom\nministra obrany z 31. júla 2006 č. V-38 o ukončení dočasného vyčlenenia na plnenie úloh organizačných\nzložiek Vojenského spravodajstva a o premiestnení žalobcu do podriadenosti GŠOS SR, od ktorých\nje závislé rozhodnutie, vo vzťahu ku ktorému žalobca žiadal obnovu konania, boli rozsudkami súdov v\nsprávnom súdnictve zrušené a vrátené príslušným správnym orgánom na ďalšie konanie. Konkrétne\nide o rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4. novembra 2008, č.k. 1S/401/2006-67 v spojení\ns rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 12. januára 2010\n\nsp. zn. 8Sžo/1/2009 (rozhodnutie ministra obrany zo 4. septembra 2006 č. VS 100-955-6/2006 v\nspojení s personálnym rozkazom riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva z 31. júla 2006 č.\nV-59/2006, ktorým bol žalobca odvolaný z doterajšej funkcie) a rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nz 2. decembra 2008, č.k. 1S/400/2006-54 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu z 27. januára\n2010 sp.zn. 2Sžo/81/2009 (rozhodnutie ministra obrany zo 4. septembra 2006, č. VS 100-955-5/2006\nv spojení s personálnym rozkazom ministra obrany z 31. júla 2006 č. V-38 o ukončení dočasného\nvyčlenenia na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva a o premiestnení žalobcu\ndo podriadenosti GŠOS SR).\nPo zrušení vyššie uvedených správnych rozhodnutí žalovaný pri vydávaní tu napadnutého rozhodnutia\nnebral na zreteľ právny názor najvyššieho súdu vyslovený v zrušujúcich rozsudkoch, že personálny\nrozkaz ministra obrany z 31. júla 2006, č. V-39/2006 bolo v časti premiestnenia žalobcu do podriadenosti\nnáčelníka GŠOS SR bol vydaný nad rozsah právomoci ministra obrany (§ 57 ods. 1, § 6 ods. 2\nč. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o štátnej\nslužbe profesionálnych vojakov“, resp. „ZOŠŠPV“), čím je tento rozkaz nulitný. Žalovaný napriek tomu\nvychádzal z právneho stavu nastoleného rozhodnutiami zrušenými pre ich nezákonnosť, a teda svoje\nrozhodnutie založil na nezákonnom podklade, v dôsledku čoho nemožno ani jeho tu preskúmavané\nrozhodnutie mať za zákonné.\nKrajský súd vyslovil, že v prípade žalobcu boli podľa jeho názoru splnené všetky zákonné predpoklady\npre obnovu konania proti personálnemu rozkazu náčelníka GŠOS SR z 9. júla 2007, č. 985, ktorým bol\nžalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Zdôraznil, že dôvodom zrušenia\ntohto rozhodnutia o premiestnení žalobcu do podriadenosti GŠOS SR rozsudkom najvyššieho súdu z\n27. januára 2010 sp.zn. 2Sžo/81/2009 bola skutočnosť, že ho vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc\na toto rozhodnutie bolo teda nulitné. Logicky, ak rozhodnutie o premiestnení žalobcu do podriadenosti\nGŠOS SR bolo rozsudkom najvyššieho súdu ako nulitné zrušené, nemohol zhodný orgán vydať riadne\nrozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.\nNerešpektovaním právoplatných rozsudkov najvyššieho súdu, ktorými boli zrušené rozhodnutia, od\nktorých záviselo skutkové a právne posúdenie v tu prejednávanej veci, založil žalovaný dôvod na obnovu\nkonania, ktorú tu napadnutými rozhodnutiami nepovolil.\nO trovách konanie rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal proti\nžalovanému právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 947,35 eura.\nV lehote ustanovenej zákonom (§204 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) žiadajúc,\naby ho najvyšší súd zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne\nposúdil.\nPoukázal na to, že žalobca bol zo služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustený z dôvodu\npodľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov. Dôvod prepustenia, ako\nani postup konajúcich správnych orgánov v konaní, žalobca nikdy nespochybnil, a to ani v návrhu na\nobnovu konania. Tento žalobca odôvodnil jedine nedostatkami personálnych rozkazov a rozhodnutí,\nktoré boli rozsudkami najvyššieho súdu z 12. januára 2010 sp.zn. 8Sžo/1/2009 a z 27. januára 2010\nsp. zn. 2Sžo/81/2009 zrušené.\nPodľa žalobcu nie sú splnené ani zákonné predpoklady pre povolenie, resp. nariadenie obnovy konania,\nako ich ustanovuje § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Podľa názoru žalovaného totiž nemožno\nskutočnosti uvádzané žalobcom v návrhu na obnovu konania mať nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo po\nskončení konania vydaním personálneho rozkazu GŠOS SR z 9. júla 2007, č. 985 majúce vzťah k tomuto\nkonaniu. Skutočnosti tvrdené žalobcom (nezákonnosť rozhodnutí o skončení dočasného vyčlenenia\nžalobcu a jeho premiestnenia do podriadenosti náčelníka GŠOS SR) tu boli ešte pred tým, ako najvyšší\nsúd vydal svoje zrušujúce rozsudky, v ktorých nezákonný stav len skonštatoval. Žalobca však o nich\nmohol vedieť už predtým. Zopakoval, že žalobca nespochybnil existenciu dôvodu, pre ktorý bol zo\nslužobného pomeru profesionálneho vojaka prepustený.\n\nNásledne žalobca spochybnil naplnenie tretej z podmienok obnovy konania, t.j. že by sa nové skutočnosti\nalebo dôkazy v konaní nemohli uplatniť bez zavinenia účastníka - žalobcu, pretože tomuto nič nebránilo\ntieto skutočnosti namietať v riadnom opravnom prostriedku, resp. v žalobe proti personálnemu rozkazu,\nktorého preskúmania sa cestou obnovy konania domáha.\nNa záver svojho odvolania žalovaný poukázal na skutočnosť, že v čase vydania personálneho rozkazu\nnáčelníka GŠOS SR z 9. júla 2007, č. 985, o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bolo vydané\npred zrušením rozhodnutí ministra zo 4. septembra 2006, č. VS 100-955-6/2006 a č. VS 100-955-5/2006,\nresp. aj príslušných prvostupňových správnych rozhodnutí. V tomto smere žalovaný poukázal na § 250i\nods. 1 a ods. 3 OSP.\nVo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa žalobca v plnej miere stotožnil s právnymi\nzávermi krajského súdu obsiahnutými v odvolaní napadnutom rozsudku, ktorý označil za správny po\nvecnej, právnej aj formálnej stránke.\nV zásade zopakoval, že rozhodnutie, vo vzťahu ku ktorému sa domáha obnovy konania bolo vydané\norgánom, ktorý na to nemal právomoc. Táto skutočnosť vyplýva zo zistenia nulitnosti rozhodnutia\nministra obrany zo 4. septembra 2006 č. VS 100-955-6/2006 v spojení s personálnym rozkazom\nriaditeľa Vojenského obranného spravodajstva z 31. júla 2006 č. 59, ktorým bol žalobca odvolaný\nz doterajšej funkcie a rozhodnutia ministra obrany zo 4. septembra 2006, č. VS 100-955-5/2006 v\nspojení s personálnym rozkazom ministra obrany z 31. júla 2006 č. V-38 o ukončení dočasného\nvyčlenenia na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva a o premiestnení žalobcu\ndo podriadenosti GŠOS SR. Zdôraznil, že nulitnosť týchto rozhodnutí existovala v čase vydania\npersonálneho rozkazu náčelníka GŠOS SR z 9. júla 2007, č. 985, t. j. nenastala dodatočne, ale\ndodatočne vyšla najavo až v súvislosti s citovanými rozsudkami najvyššieho súdu vo veciach sp.zn.\n8Sžo/1/2009 a 2Sžo/81/2009, a teda nemohla byť bez zavinenia účastníka konania v pôvodnom konaní\nuplatnená. Žalobca naznačil, že žalovaný si zrejme zamieňa chybné (vadné) a nulitné správne akty\na ich účinky, k čomu poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu v konaniach vedených pod sp.zn.\n2Sžo/31/2011 (uznesenie z 18. apríla 2012) a pod sp.zn. 4Cdo/123/2003.\nTeda má za to, že skutočnosť, že nulita rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru\nprofesionálneho vojaka je novou skutočnosťou, ktorá vyšla najavo až po skončení relevantného konania,\nkeďže v čase vydania dotknutého personálneho rozkazu rozsudky najvyššieho súdu ešte neboli vydané.\nDo pozornosti súdu dal žalobca tiež skutočnosť, že hoci samotný personálny rozkaz o prepustení\nžalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka nebol zrušený na základe žiadneho z\nprípustných opravných prostriedkov, nemožno opomínať existujúcu súvislosť medzi ním a dvoma\nzrušenými personálnymi rozkazmi z dôvodu, že vo veci konal a rozhodol orgán, ktorý na to nebol\npríslušný.\nVo vzťahu k § 250i ods. 1 OSP, na ktorý sa žalovaný odvolal vo vzťahu k skutkovému stavu rozhodnému\npre konanie v správnom súdnictve, žalobca poukázal na to, že nulitnosť teraz už zrušených rozhodnutí,\nna ktoré personálny rozkaz náčelníka GŠOS SR z 9. júla 2007, č. 985, nadväzuje, existovala už v čase\nvydania tohto personálneho rozkazu, ale nebola skutočnosťou, ktorá by už vtedy vyšla najavo. Žalobca\nnikdy nepatril do podriadenosti náčelníka GŠOS SR, preto ním ani nemohol byť zo služobného pomeru\nprofesionálneho vojaka prepustený.\nNa rozdiel od žalovaného má žalobca za to, že tu boli splnené podmienky pre obnovu konania, čo aj\npreukázal. Odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu preto navrhoval potvrdiť, pričom si súčasne\nuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil a špecifikoval.\nPodaním doručeným najvyššiemu súdu 19. septembra 2014, t.j. druhý deň od vyhlásenia tohto rozsudku,\ndoručil žalobca špecifikáciu trov odvolacieho konania, ktorých náhradu si uplatnil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\n\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať\núspech.\nV prejednávanej veci sú predmetom konania rozhodnutia o nepovolení obnovy konania na návrh žalobcu\nvo veci rozhodnutia - personálneho rozkazu z 9. júla 2007, č. 985, ktorým bol žalobca prepustený zo\nslužobného pomeru. Spornou medzi účastníkmi ostala skutočnosť, či vo veci je naplnený niektorý z\ndôvodov pre povolenie obnovy konania, pričom správny orgán skonštatoval zachovanie lehoty (§ 63\nods. 3 správneho poriadku), resp. či je možno nulitu rozhodnutia ministra obrany o prevedení žalobcu\ndo podriadenosti GŠOS SR vyhodnotiť:\n1/ ako skutočnosť majúcu vplyv na personálny rozkaz z 9. júla 2007, č. 985, a\n2/ či ide o skutočnosť, ktorá vyšla najavo v čase,\nPodmienky obnovy konania v personálnych veciach podľa zákona o štátnej službe profesionálnych\nvojakov sa spravujú ustanoveniami správneho poriadku (§ 81 ZoŠSPV). Základným predpokladom pre\npovolenie obnovy konania pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, je,\nže a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a\nnemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia\npredbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c/ nesprávnym postupom správneho orgánu\nsa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na\nrozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán\n(§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom\nkonaní; e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa\ndosiahlo trestným činom (§ 62 ods. 1 správneho poriadku). Správny orgán z týchto dôvodov nariadi\nobnovu konania, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.\nPersonálny rozkaz ministra obrany z 31. júla 2006, č. V-39/2006, je vo vzťahu rozhodnutím, ktoré zakladá\nprávomoc náčelníka GŠOS SR vystupovať v personálnych veciach voči žalobcovi ako nadriadený. Je\nteda zásadným aktom pre to, aby náčelník GŠOS SR bol orgánom príslušným na vydanie personálneho\nrozkazu z 9. júla 2007, č. 985, o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.\nAko správne uvádza žalovaný, nulitnosť personálneho rozkazu ministra obrany z 31. júla 2006, č.\nV-39/2006, ktorým bol žalobca premiestnený do podriadenosti GŠOS SR (§ 57 ods. 1 zákona o štátnej\nslužbe profesionálnych vojakov) je právnou skutočnosťou, ktorá tu existovala od momentu, kedy bol\ntento personálny rozkaz vydaný, a nemožno ho preto považovať za novú skutočnosť.\nTáto skutočnosť, existujúca tu od momentu vydania personálneho rozkazu ministra obrany z 31. júla\n2006, č. V-39/2006 vyšla najavo až v rámci súdneho prieskumu iných rozhodnutí týkajúcich sa žalobcu,\npre ktoré rovnako ako pre tu preskúmavané rozhodnutie bol tento personálny rozkaz ministra obrany\nrelevantný pre určenie príslušného orgánu pre ich vydanie.\nSkutočnosť, ktorú má § 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku na mysli, je skutočnosťou, ktorá hoci\naj existovala v čase konania predchádzajúceho rozhodnutiu, voči ktorému je podaný návrh na obnovu\nkonania, nebola účastníkom konania a konajúcemu správnemu orgánu známa.\nNeobstojí preto tvrdenie žalovaného, že poznatok o nulitnosti personálneho rozkazu ministra obrany\nz 31. júla 2006, č. V-39/2006, nie je novou skutočnosťou, pretože personálny rozkaz bol nulitnám\nrozhodnutím od svojho počiatku. Teda ani jeho názor, že po právoplatnom skončení konania, ktorého\nvýsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, už najavo žiadne nové skutočnosti nevyšli.\nSama nulitnosť personálneho rozkazu ministra obrany z 31. júla 2006, č. V-39/2006 ako rozhodnutia\npodmieňujúceho všetky ďalšie právne úkony a právne akty urobené, resp. vydané voči žalobcovi\nnáčelníkom GŠOS SR, nielen že je skutočnosťou odôvodňujúcou povolenie obnovy konania voči\nkaždému takému rozhodnutiu, je ako objektívna skutočnosť aj dôvodom na jej nariadenie.\nNajvyšší súd preto, nezistiac žiadne procesné pochybenia v postupe krajského súdu, ktoré by mali za\nnásledok vadnosť jeho rozsudku, dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne a právne\n\nsprávny, pričom krajský súd riadne zistil skutkový stav veci, v odôvodnení rozsudku správne identifikoval\nprávne problémy, s ktorými sa v súlade so zákonom vysporiadal.\nZ tohto dôvodu najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil, stotožniac sa v celom rozsahu s jeho\nodôvodnením (§ 219 ods. 1, 2 OSP, § 250ja ods. 3 OSP).\nO trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho\nkonania vo výške 251,79 €.\nNajvyšší súd pritom postupoval v súlade s § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. c/, § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 a §\n18 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“).\nV zmysle špecifikácie doručenej najvyššiemu súdu 19. septembra 2014 si žalobca uplatnil náhradu trov\nodvolacieho konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia v členení náhrada odmeny\nadvokáta za písomné vyjadrenie na súd (vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného z 9. septembra 2013)\nv sume 127,16 €, s režijným paušálom v sume 7,63 €; a náhrady odmeny advokáta za účasť na\npojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku (17. septembra 2014) v sume 67 €, s režijným\npaušálom v sume 8,04 €. Keďže právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, o čom predložil\nnajvyššiemu súdu kópiu osvedčenia o registrácii, bola náhrada trov právneho zastúpenia zvýšená o túto\ndaň, spolu na sumu 251,79 €.\nNajvyšší súd poznamenáva, že pre úkon vyjadrenie na súd (vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného z 9.\nseptembra 2013) a príslušný režijný paušál bola uplatnená náhrada odmeny za poskytnutie právnych\nslužieb v sume za rok 2012, t.j. nižšia, než aká by v skutočnosti za úkon právnej služby urobený 9.\nseptembra 2013 prislúchala. Najvyšší súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia len v uplatnenej\nvýške.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/278/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}