{"guid": "18bd027a-fdf6-4576-a704-33acb0b46300:b4e13674-450d-4c6a-b3f4-8c16c3fb786a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1010201711.1", "spisova_znacka": "5Sži/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2013 z 30. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2014, sp. zn. 5Sži/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1010201711.1", "identifikacne_cislo": "1010201711", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2014-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-199.odsek-1", "nazov": "§ 199 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-199.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-199"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-199"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4e13674-450d-4c6a-b3f4-8c16c3fb786a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1010201711.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1010201711.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1010201711.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sži/1/2013\n1010201711\n30. 01. 2014\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2014:1010201711.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej\na členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu EUREA,\nobčianske združenie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, IČO: 30 794 242, zastúpeného JUDr.\nVladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému\nMinisterstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. PPZ-OKAP-228-003/2010 z 25. augusta 2010, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/301/2010-43 z 28. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.\n4S/301/2010-43 z 28. septembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zamietol podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-OKAP-228-003/2010 z 25. augusta 2010, ktorým tento\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru Bratislava (ďalej aj „KR PZ BA“) z 29. júla 2010 č. KRP-SI-78-002/2010,\nktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k\ninformáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 211/2000 Z. z.“ alebo „zákon o slobode informácií“) o sprístupnenie uznesenia Krajského dopravného\ninšpektorátu KR PZ BA z 23. júna 2010 ČVS: KRP-211/ODN-3-2007 o začatí trestného stíhania vo veci\nprečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona (ďalej aj „Tr. zák.“).\nKrajský súd ako súd konajúci v správnom súdnictve (§ 244 a nasl. OSP) vychádzajúc z ustanovenia\n§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií a obsahu spisového materiálu v odôvodnení svojho\nrozhodnutia poukázal na to, že žiadateľ o informácie nemá právo na sprístupnenie akejkoľvek informácie\n(čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Text uznesenia o začatí trestného stíhania sa aj podľa názoru\nkrajského súdu týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní a zároveň ho nemožno\npovažovať za informáciu o rozhodnutí, resp. o výsledku konania, nakoľko nemá povahu právoplatného\nmeritórneho rozhodnutia a nedochádza ním k ukončeniu trestného konania, ale naopak len k jeho\nzačatiu. Krajský súd k tomuto uviedol, že kópia rozhodnutia nie je informáciou o rozhodnutí alebo\no výsledku konania. Rozsah takejto kópie je podstatne širší ako samotná informácia ako sa vo veci\nrozhodlo. Preto v predmetnej právnej veci nezverejnenie rozhodnutia o začatí trestného stíhania, ktoré v\ndanej veci nie je rozhodnutím konečným zodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení\n§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z..\n\nĎalej krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o Trestný poriadok (ďalej aj „Tr. por.“) stanovený okruh subjektov,\nktorým sa doručuje uznesenie o začatí trestného stíhania (§ 199 ods. 1 Tr. por.) neumožňuje doručiť\ntakéto uznesenie inej osobe ako oznamovateľovi a poškodenému. Policajt doručí také uznesenie\nprokurátorovi najneskôr do 48 hodín. Obsah takéhoto uznesenia je upravený v odseku 3 citovaného\nzákona tak, že musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých\nk nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením\npríslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie. Rozšírenie okruhu\nadresátov tohto rozhodnutia orgánu činného v trestnom konám, napr. o žalobcu by sa dostalo do kolízie\ns článkom 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba\nna základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu so spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Právo na informácie\ngarantované článkom 26 ústavy podľa názoru krajského súdu dostatočne zabezpečujú ustanovenia § 6\nods. 1, 2 Tr. por., ktoré ukladajú orgánom činným v trestnom konaní povinnosť informovať verejnosť o\ntrestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom, za podmienok upravených v týchto\nustanoveniach.\nZ uvedeného je podľa krajského súdu zrejmé, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán ako\npovinná osoba podľa zákona o slobode informácií postupovali v súlade so zhora citovanými zákonnými\nustanoveniami a uvedenými zásadami.\nO náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému\nžalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia\nžalobe; súčasne uplatnil náhradu trov konania.\nV dôvodoch svojho odvolania žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „najvyšší súd“) vo veci sp. zn. 1Sžo/184/2008 a ustanovenie § 11 ods. 2 písm. d/ zákona č.\n211/2000 Z. z., ktoré síce vylučuje zo sprístupnenia informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu\nčinného v trestnom konaní, avšak toto sa nevzťahuje na informácie o rozhodnutiach a výsledku konania\na nerozlišuje medzi rozhodnutiami meritórnymi a procesnými, ani medzi predbežnými a konečnými.\nTaktiež namietal, že ustanovenie § 199 ods. 1 Tr. por. nemá povahu ustanovenia zakazujúceho\nsprístupnenie informácií tretím osobám. Citované ustanovenie podľa žalobcu iba určuje, ktorým osobám\nrozhodnutie musí byť s procesnými účinkami doručené, neobsahujú však nič, z čoho by vyplýval zákaz\nsprístupniť rozhodnutie aj inej osobe. Takýto zákaz neobsahuje ani ustanovenie § 69 ods. 1 Tr. por.,\nktoré upravuje nahliadanie do spisu. Predmetom žiadosti žalobcu nebolo pritom nahliadnutie do spisu,\nale sprístupnenie jednej listiny zo spisu, a to nie v režime Trestného poriadku, ale v režime zákona o\nslobode informácií. Neobstojí preto podľa žalobcu názor, že ustanovenia § 199 ods. 1 a § 69 ods. 1 Tr.\npor. sú ustanoveniami zakazujúcimi sprístupnenie informácie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 11\nods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. Ustanovenie § 65 ods. 1 Tr. por., určuje podľa žalobcu iba\nspôsob doručovania a v danom prípade je preto úplne irelevantné.\nŽalobca ďalej vo svojom odvolaní tvrdil, že procesné predpisy upravujúce konania, informácia o výsledku\nktorých má byť sprístupnená v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií (Občiansky súdny\nporiadok, Trestný poriadok) vždy a pri každom druhu rozhodnutia taxatívne určujú, ktorým osobám má\nbyť doručované. Pokiaľ by sa ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií vykladalo\ntakým spôsobom ako krajský súd, stalo by sa obsolentným, keďže informácia o výsledku konania by sa\nsprístupňovala iba účastníkom konania, ktorí však rozhodnutie už dostali podľa príslušného procesného\npredpisu.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca podľa jeho názoru neuniesol\ndôkazné bremeno a nepreukázal skutočnosti ním tvrdené. Jeho odvolanie je podľa názoru žalovaného\npodaním, ktorým sa žalobca sa cez všeobecné tvrdenia snaží o dosiahnutie úspechu v predmetnej\nprávnej veci. Žalobcom uvádzané tvrdenia považuje žalovaný vo vzťahu k odôvodneniu uznesenia\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/301/2010-43 z 28. septembra 2012 za irelevantné.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky ako žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnilo s názorom\nkrajského súdu, ako aj s odôvodnením jeho rozhodnutia považujúc ho za vecne správne. V ostatnom\n\nsa žalovaný v plnom rozsahu pridržal svojho písomného vyjadrenia č. p.: SLV-PS-S-247-9/2010 z 02.\nfebruára 2011.\nNavrhol preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1\nveta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §\n250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a\nods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým\nmateriálom dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného o nevyhovení žiadosti\nžalobcu o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.\nPodľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný\nzákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej aj „Listina“) čl. 17\nods. 1 sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 17 ods. 5 Listiny štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným\nspôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.\nPodľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 5 ústavy orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať\ninformácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.\nÚstava Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré\npredstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby\nmohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (viď nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 236/06-59 z 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok\nštátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. čl. ako\n\npovinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom\npodmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina\nzákladných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy medze základných práv a\nslobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia\nzákladných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\nPri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia\nsa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe\npodmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy) alebo\nosobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 ústavy).\nCieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom\nkonaní, zamýšľaným zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, je ochrana pred\nneprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (resp. orgánov činných v trestnom\nkonaní), a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 ústavy),\nktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého\nzákladného práva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu\nk rozhodnutiam súdov možno vymedzený cieľ dosiahnuť, odvolací súd uvádza, že nesprístupnením\ninformácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, je v\nzáujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania v podstate vylúčená verejná diskusia o\nprejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia mohli byť ovplyvnení. Toto obmedzenie treba\npovažovať za primerané, keďže informáciu o výsledku rozhodovacej činnosti je súd povinný sprístupniť,\nčím je zabezpečená aj verejná kontrola výkonu súdnej moci. Z dôvodovej správy k návrhu zákona,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, ktorý s účinnosťou od 02. januára 2006 novelizoval\ndotknuté ustanovenie, vyplýva, že účelom predloženého návrhu je rozšírenie okruhu sprístupňovaných\ninformácií oproti doterajšej úprave (podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona účinného do 01. januára 2006\npovinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka neverejného\nkonania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré podľa osobitného zákona vykonáva súd, orgán činný v\ntrestnom konaní alebo orgán verejnej správy), pričom nová úprava spočíva v obmedzení poskytnutia\nresp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodujúcej činnosti (neukončených, prebiehajúcich\nkonaní) súdu, avšak pokiaľ ide o informáciu o výsledku konania, tá sa v prípade rozhodovacej činnosti\nsúdu sprístupní, ak to osobitný predpis nezakazuje.\nZákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah\nslobodného prístupu k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú\nupravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona, pričom najvyšší súd sa zaoberal obmedzením na\nprístup k informáciám podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií.\nV predmetnej právnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám, je spornou otázka výkladu a následnej aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona\no slobode informácií, na zverejnenie uznesenia o začatí trestného stíhania.\nV zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí\nsprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane\nmedzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov\nokrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné\npredpisy (ktorými sú napríklad Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok či zákon č. 38/1993 Zb. o\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov).\nRozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a\norgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach,\nv správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti\nrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods.\n1 ústavy), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných článkov\nÚstavy Slovenskej republiky. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov\nčinných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní\n\nv konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé\nprocesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o\nprocesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu\nsúdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v\nkonkrétnej právnej veci.\nPrávo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov\nči orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania [do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do\nvlastného rozhodovania (napr. porada a hlasovanie senátu)], a to v záujme objektivity a nestrannosti\nposudzovanej konkrétnej právnej veci, a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu\npráv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej\ncelistvosti a pod.\nIná situácia je v prípade rozhodnutí vo veci samej, t. j. konečných rozhodnutí v danej veci (či už\nmeritórnych alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom alebo aj iným orgánom\nčinným v trestnom konaní končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto\nrozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom č.\n428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Napokon s touto požiadavkou\naj korešponduje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z\nlogického a systematického výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám vyplýva, že pojmom „informácie o rozhodnutí“ sa rozumejú informácie o rozhodnutí vo\nveci samej.\nZ obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa nezaujímal o výsledok predmetného konania, t.\nj. nepožadoval informáciu o rozhodnutí, resp. o výsledku konania, na ktoré ho oprávňuje vyššie uvedený\n§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácii, ale požadoval „sprístupnenie uznesenia Krajského\ndopravného inšpektorátu KR PZ BA z 23. júna 2010 ČVS:KRP-211/ODN-3-2007 o začatí trestného\nstíhania vo veci prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona“, pričom sprístupnenie žiadal\nzaslaním kópie uznesenia po vylúčení osobných údajov v elektronickej podobe.\nUznesenie o začatí trestného stíhanie nesporne nie je rozhodnutím vo veci samej, ani procesným\nrozhodnutím, ktorým sa konanie končí, ale je rozhodnutím, ktorým sa konanie začína.\nNajvyšší súd považoval preto za správny a zákonu zodpovedajúci názor krajského súdu, že kópia\nrozhodnutia nie je informáciou o rozhodnutí alebo o výsledku konania, a že rozsah takejto kópie je\npodstatne širší ako samotná informácia, ako sa vo veci rozhodlo, a že nezverejnenie rozhodnutia o začatí\ntrestného stíhania, ktoré v danej veci nie je rozhodnutím konečným zodpovedá v danej veci zákonným\nobmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z..\nPokiaľ ide o argumenty žalobcu, že z ustanovení § 199 ods. 1 Tr. por., ktoré taxatívne vymedzuje, komu\nsa doručuje rovnopis rozhodnutia súdu, nevyplýva zákaz „sprístupnenia“ informácií tretím osobám ako v\nňom vymedzeným, pretože toto ustanovenie len upravuje okruh osôb, ktorým sa predmetné rozhodnutie\nmusí z procesnoprávnych dôvodov doručiť, najvyšší súd zdôrazňuje, že orgán činný v trestnom konaní\nako štátny orgán je viazaný predovšetkým ústavou, a to článkom 2 ods. 2, podľa ktorého štátne orgány\nmôžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPovinnosť štátneho orgánu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon nie je možné zamieňať s právom každého (konať, čo nie je zákonom zakázané), ktoré\nje upravené v ods. 3 tohto článku. Pritom nesporne treba mať za to, že Trestný poriadok ako právny\npredpis upravujúci postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite\nzistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva\na slobody fyzických osôb a právnických osôb (§ 1 Tr. por.) je vo vzťahu k zákonu o slobode informácii\nlex speciális a jeho ustanovenia majú kogentnú povahu.\n\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu najvyšší súd\ndospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami\nžalobcu rovnako ako sa s nimi vyporiadal i krajský súd v napadnutom rozsudku.\nNámietky, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie\nkrajského súdu, sú čisto jeho teoretickými úvahami, ktoré nebolo možné ani v odvolacom konaní uznať\nza právne relevantné. Tieto boli v podstatnej časti totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v\nprvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nNajvyšší súd považuje za potrebné dať žalobcovi opätovne do pozornosti, že zákon o slobode\ninformácií má slúžiť predovšetkým ako nástroj spoločenskej kontroly. Najvyšší súd nepopiera právo\nžalobcu na informácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované efektívne, t. j. povinným\nosobám budú adresované len žiadosti, ktoré sú tieto osoby reálne povinné poskytnúť, t. j. žiadosti o\ninformácie v rozsahu ich rozhodovacej činnosti. Len takto možno hovoriť o účinnej spoločenskej kontrole\nverejnej správy. V opačnom prípade ide zo strany žiadateľov, osobitne s prihliadnutím na žalobcu,\nktorého nemožno označiť za „bežného občana“ nezorientovaného v právomoci jednotlivých orgánov, za\nzneužívanie práva na informácie, kedy je toto právo zámienkou pre formalistické a bezúčelné spory.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nOSP a § 219 ods. 1 potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 v\nspojení s a § 246c ods. 1 vety prvej OSP a podľa § 250k ods. 1, keď žalobcovi, ktorý nemal úspech\nvo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu\ntrov neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nnie\n\nj e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/301/2010", "guid": "eef8b353-93a4-4ee7-bb2a-b995f90131ea:54559232-fa4e-4b55-8df7-8f36e2f04e5d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}