{"guid": "2cc6badf-ff51-4f89-8530-a4942ab0b892:c95e0965-5692-4ed4-941d-e2846cd4db21", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1010201470.1", "spisova_znacka": "6Sžo/23/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/23/2013 z 26. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2014, sp. zn. 6Sžo/23/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1010201470.1", "identifikacne_cislo": "1010201470", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c95e0965-5692-4ed4-941d-e2846cd4db21", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1010201470.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1010201470.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1010201470.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/23/2013\n1010201470\n26. 02. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:1010201470.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: D.EXPRES,a.s., so sídlom Vrútocká 48,\nBratislava, zastúpený DEDÁK & Partners, s r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre\nvysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\na postupu žalovaného č. RL/28/2010 zo dňa 11. mája 2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 278/2010-133, zo dňa 17. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/278/2010-133, zo dňa\n17. októbra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/278/2010-133, zo dňa 17. októbra 2012 podľa § 250j ods. 2,\npísm. c/, d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. RL/28/2010 zo dňa 11. mája 2010, ktorým žalovaný\nuložil žalobcovi podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a\no zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z.) sankciu\n- upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v ust. § 16 ods. 3, písm. b/\nzákona č. 308/2000 Z. z., a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť\nžalobcovi trovy konania vo výške 66 € za súdny poplatok a 467,61 € trovy právneho zastúpenia.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z obsahu administratívneho spisu\nzistil, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím (zo dňa 11. mája 2010 č. RL/28/2010) v správnom\nkonaní č. 82-PLO/O-1536/2010 rozhodol tak, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods.\n3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 19. januára 2010 o cca 18:00 hod. odvysielal v\nrámci programu „Infoexpres“ príspevok „šéf Najvyššieho súdu má kúpeľňu na milión korún“, v ktorom\nnezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, za čo mu bola uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z. z. - upozornenie na porušenie zákona; v odôvodnení rozhodnutia žalovaného\nsa okrem iného konštatuje, že žalovaný dospel k záveru, že odvysielaný príspevok nevykazoval znak\nobjektívnosti; podkladom pre rozhodnutie bol článok v denníku Pravda, ktorý žalobca aj ako zdroj\ninformácie uvádza; v tomto článku je uvedené vyjadrenie hovorcu NS SR O.: „nešlo o žiadnu prestavbu,\ndošlo k havarijnému stavu a to k vytopeniu ministerstva spravodlivosti, ktorého príčinou bola stará\nvodoinštalácia.“... „Náklady na opravu havarijného stavu predstavovali 32,7 tisíc eur“; denník Pravda v\nčlánku tiež uviedol: „Podľa O. sa porucha nedala odstrániť inak ako za cenu sekacích a búracích prác.“;\nžalovaný zastával názor, že suma 32,7 tisíc eur, čiže približne milión korún boli náklady na rekonštrukciu\nhavarijného stavu zapríčineného opotrebovanosťou vodoinštalácie, nie náklady na rekonštrukciu jednej\nkúpeľne, čím žalobca v príspevku neuviedol všetky relevantné informácie hoci ich mal z denníka\nPravda, dôsledkom čoho bolo, že predmetný príspevok vyvolával dojem, že uvedená suma milión korún\nje cena za rekonštrukciu kúpeľne predsedu NS SR a zastával názor, že žalobca uviedol nepravdivú\na zavádzajúcu informáciu, ktorá mohla mať negatívne dopady na dobrú povesť NS SR, resp. jeho\npredsedu Štefana Harabina. Krajský súd ďalej zistil, že v administratívnom spise sa nachádza prepis\ndotknutého programu, ktorého obsah citoval.\n\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného posudzoval v intenciách § 4 ods. 1, v\nspojení s § 16 ods. 3 písm. b/ a s § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.\nPoukazom na právnu úpravu vyplývajúca z § 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v spojení s §§ 64-67 a s § 71\nzákona č. 308 2000 Z. z. a poukazom na obsahový význam pojmov objektívnosť a nestrannosť, ako\naj na právny záver žalovaného, krajský súd konštatoval, že z argumentácie žalovaného je zrejmé že\nzostručnením preberanej informácie z iného média došlo k jej nežiaducemu skresleniu, čoho znakom\nje najmä názov príspevku a to smerom od informačnej hodnoty príspevku k hodnote zábavnej. Ďalej\nuviedol, že posudzovanie miery takéhoto skreslenia a jej prípustnosti v súvislosti s kontrolou objektivity\nspravodajstva či ochrana dobrej povesti štátneho orgánu, resp. jeho predsedu, zrejme nebude úlohou\nžalovaného v konaní podľa zákona č. 308/2000 Z. z., nakoľko týmto účelom slúžia predovšetkým\nprostriedky súkromnoprávnej ochrany cti, či dobrej povesti fyzickej alebo právnickej osoby, poukazom\nna to, že pri rešpektovaní ústavnej zásady rovnosti ľudí pred zákonom by totiž žalovaný nemal odoprieť\npodobnú ochranu každej fyzickej či právnickej osobe, ktorá sa cíti odvysielaným spravodajstvom\nrozhlasového média dotknutá na svojich právach a podá podnet žalovanému na začatie konania podľa\nzákona č. 308/2000 Z. z..\nPodľa názoru krajského súdu pokiaľ žalovaný posudzoval predmetný príspevok odvysielaný žalobcom\nz hľadiska kritérií pravdivosti, nemôže vziať za takéto kritérium len informácie zverejnené v denníku\nPravda, pravdu musí spoznať, zistiť objektívny stav veci, o ktoré mal žalobca nepravdivo a neobjektívne\ninformovať a na tento účel vykonať prípadne aj dokazovanie, pričom jeho výsledok by mal porovnať\ns obsahom príspevku, ktorý žalobca odvysielal. Krajský súd mal za to že, ak žalovaný uzavrel, že\nžalobca v príspevku neuviedol všetky relevantné informácie a naopak uviedol nepravdivú a zavádzajúcu\ninformáciu, mal vykonať také dôkazy, ktoré by takýto záver odôvodňovali s poukazom na to, že skutkový\nstav však nebolo potrebné doplniť vo vzťahu k výsluchu žalobcu, ale k tomu, čo bolo tým objektívnym\nskutočným stavom, o ktorom žalobca informoval a až potom, ako žalovaný skutočnosť objektivizuje a\nprípadne doloží dôkazmi, môže túto objektivizovanú skutočnosť porovnať s obsahom spravodajského\npríspevku žalobcu a urobiť potom právny záver.\nKrajský súd ďalej uviedol, že z rozhodnutia žalovaného, ani zo spisového materiálu nevyplýva, že\nsa dostatočne zaoberal materiálom slúžiacim na tvorbu príspevku a tiež podnetom na konanie,\nkeď nevyhodnotil ani skutočnosť, že dotknutej osobe dal žalobca priestor na vyjadrenie, ktorý táto\nosoba nevyužila, a preto nebol splnený jeden z predpokladov zákonnosti rozhodnutia, a to že nebol\nv preskúmavanom konaní dostatočne zistený skutkový stav tak, aby bolo z neho možné vyvodiť\njednoznačné závery, poukazom na to, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie nahrádzať činnosť\nsprávnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí a tiež nie\nje úlohou súdu domýšľať dôvody rozhodnutia za správny orgán, ktorý ich dostatočne a preskúmateľne\nnevyjadril.\nKrajský súd považoval popri nedostatočne zistenom skutkovom stave za dôvod nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia aj skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného postráda vysvetlenie, akými\núvahami sa žalovaný spravoval pri posudzovaní príspevku zverejneného žalobcom, ktoré skutočnosti\nvzal za preukázané a právne relevantné, a ktoré naopak za preukázané nepovažoval a z akého\ndôvodu a na aké okolnosti prihliadol pri právnom hodnotení zisteného skutkového stavu, keď žalovaný\nnezdôvodnil, v čom spočíval verejný záujem na sankcionovaní žalobcu za odvysielaný príspevok a prečo\nje za daných okolností záujem na ochrane objektívnosti spravodajstva prevažujúci nad záujmom na\nochrane slobody prejavu a informovania verejnosti o otázkach nakladania s verejnými prostriedkami.\nKrajský súd záverom konštatoval, že bez toho, aby žalovaný riadne odôvodnil svoju úvahu pri\nposudzovaní porušenia zákona žalobcom, je nadbytočné cieľu súdneho preskúmania napadnutého\nrozhodnutia sa vyjadrovať k ďalším námietkam týkajúcim sa obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd dospejúc k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom, podľa § 250j ods.\n2 písm. c/, d/ O.s.p. toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.\nRozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom\nna úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložil na zaplatený súdny\npoplatok 66 eur a náklady právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4 v spojení s\n§ 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.\n\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby\nodvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne žiadal, aby\nodvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nŽalovaný v dôvodoch odvolania vytýkal krajskému súdu nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre\nnedostatok dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, f/ O.s.p.), čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a\nsúčasne, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.\nf/ O.s.p.).\nŽalovaný nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa, keď zrušil preskúmavané rozhodnutie z\ndôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok\ndôvodov. Názor súdu prvého stupňa vyslovený v napadnutom rozsudku považoval za nedostatočne\nzdôvodnený, tvrdiac, že týmto postupom mu bolo odňaté právo konať pred súdom. Poukázal na to,\nže Krajský súd v Bratislave sa už pred vydaním napadnutého rozsudku zaoberal otázkou zisťovania\nskutkového stavu veci v prípade rozhodovania žalovaného o porušení povinnosti podľa § 16 ods. 3\npísm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z., keď v rozsudku sp. zn. 2S 80/2011 zo dňa 16. mája 2012 uviedol:\n„posudzovaným skutkovým stavom, ktorým došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu\npodľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. je výlučne len to, čo bolo odvysielané žalobcom\nv rámci predmetného programu. To, čo bolo odvysielané, teda relevantný skutkový stav, žalovaný zistil\ndostačujúco a celkom presne, keďže ho zistil priamo zo záznamu predmetného vysielania žalobcu\nuloženého na DVD nosiči. Akéhokoľvek iné skutočnosti, ktoré sa odohrali mimo televízneho vysielania či\nuž pred ním alebo po ňom sú pre účely zistenia relevantného skutkového stavu bez právneho významu.\nŽalovaný nebol povinný a nebolo to ani potrebné, aby vykonal ďalšie, hoci aj žalobcom navrhované\ndôkazy, smerujúce k zisteniu skutkového stavu, keďže tento bol zistený úplne presne; nedošlo ani k\nporušeniu § 2 ods. 2, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku, keďže žalovaný postupoval\nv konaní v úzkej súčinnosti so žalobcom a dal mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne\nobhajovať, pričom tiež zistil presne a úplne skutočný stav veci, keďže si zaobstaral potrebný podklad pre\nrozhodnutie záznam vysielania.“ Žalovaný ďalej uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 2S 80/2011 bol potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 3Sžo/33/2012 zo dňa 1. augusta 2012, v ktorom\nnajvyšší súd uviedol: „V tomto prípade nie je dôležité, akým spôsobom boli informácie získané, iba to,\nčo bolo odvysielané, teda to, čo recipient videl, resp. počul. Žalovaný dôvodil, že z uvedeného vyplýva,\nže rovnaký senát Krajského súdu v Bratislave vo svojom predchádzajúcom rozsudku vyslovil právny\nnázor aprobovaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky, podľa ktorého je pri posudzovaní porušenia\npodľa § 16 ods. 3 písm. b/ 2 zákona číslo 308/2000 Z. z. relevantným skutkovým stavom to, čo bolo\nodvysielané a jedine na základe obsahu vysielania je možné zistiť, či odvysielaný obsah bol objektívny a\nnestranný a skutočností, ktoré sa odohrali mimo televízneho vysielania sú pre účely zistenia skutkového\nstavu irelevantné.\nŽalovaný mal za to, že rozpor vo vyslovených právnych názorov je zjavný, a preto, ak sa prvostupňový\nsúd rozhodol odchýliť od ustálenej judikatúry (a svojho skôr vysloveného záveru) týkajúcej sa\nposudzovania relevantného skutkového základu pre rozhodnutie o porušení povinnosti podľa § 16 ods. 3\npísm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z., bolo jeho úlohou uviesť dôvody pre takýto postup, poukázať na rozdiely\nv posudzovaných skutkových stavoch, ktoré ho viedli k opačnému záveru, ako bol prv vyslovený a\npriblížiť žalovanému kedy, v ktorých prípadoch je skutkový stav zistený dostatočne na základe záznamu\nvysielania a v ktorých prípadoch je pre presné a úplné zistenie skutkového stavu potrebné skúmať aj\nskutočnosti predchádzajúce samotnému vysielaniu.\nZdôraznil, že v dôsledku neuvedenia dôvodov pre zmenu právneho názoru na rozsah zisťovania\npotrebného pre úplné a presné zistenie skutkového stavu žalovaný nedokáže určiť, aký postup má\nzvoliť pri zisťovaní skutkového stavu týkajúceho sa možného porušenia § 16 ods. 3, písm. b/ zákona\nč. 308/2000 Z. z.. Uviedol, že ak prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí uložil povinnosť doplniť\nzisťovanie skutkového stavu o skutočnosti, ktoré neboli odvysielané, avšak v inom rozsudku Krajského\nsúdu Bratislave potvrdenom najvyšším súdom vyslovil opačný názor, žalovaný nebude vedieť, ktorým\nnázorom sa má v prípadoch ňou prejednávaných riadiť a nebude vedieť ani zdôvodniť rozdielnosť\npostupov v prípadoch, v ktorých bude dochádzať k porušeniu toho istého ustanovenia zákona.\nŽalovaný nesúhlasil ani s konštatáciou súdu prvého stupňa, že sa nevyporiadal s podnetom na konanie\n- sťažnosťou. Zotrval na svojom tvrdení, že správa o šetrení sťažnosti bola podkladom pre rozhodnutie\n\nRady, jedná sa o pracovný materiál, ktorý obsahuje názor kancelárie Rady, ktorý však pre Radu nie\nje nijako záväzný a netvorí podklad pre rozhodnutie, s poukazom na to, že podkladmi pre rozhodnutie\nboli záznam z vysielania, prepis/popis skutkového stavu a vyjadrenie žalobcu ako účastníka správneho\nkonania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vôbec nevyporiadal\ns argumentáciou Rady o povahe správy o šetrení sťažnosti a bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov\nprijal argumentáciu žalobcu. Zdôraznil, že ide opäť o záver prvostupňového súdu, pri ktorom chýba\nakékoľvek zdôvodnenie, keď argumenty žalovaného o povahe správy o šetrení sťažností a absurdnosti\npožiadavky zaoberať sa ňou v meritórnom rozhodnutí ostali zo strany súdu bez akejkoľvek odozvy. V\ndanej súvislosti poukázal na názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 6Sž/17/2011 a taktiež\nna názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 2Sž/21/2010. Namietal, že súd prvého stupňa\nopomenul uviesť dôvody, prečo v posudzovanom prípade bolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa\nv správnom konaní sťažnosťou na porušenie zákona, hoci najvyšší súd už prv judikoval, že sťažnosť\nnie je podkladom pre rozhodnutie a že nie je povinnosťou žalovaného sa ňou zaoberať v meritórnom\nrozhodnutí.\nPoukazom na argumentáciu súdu prvého stupňa , ktorý ako ďalší dôvod pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, považoval jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, žalovaný vytýkal súdu prvého\nstupňa, že svoju argumentáciu však náležite neodôvodnil, keď v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo\nsú ním uvádzané skutočnosti významné v posudzovanom prípade, považujúc v tejto časti prvostupňové\nrozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné. Ďalej poukázal na právny názor najvyššieho súdu\nvyslovený v rozhodnutiach sp. zn. 6Sž/20/2010 a sp. zn. 6Sžo/152/2010.\nŽalovaný vyslovil názor, že požiadavka na zisťovanie objektívnej pravdy mimo odvolacieho príspevku,\nposudzovanie jeho prípravy a ďalších okolností, ktoré sa neprejavili vo vysielaní je nesprávnym právnym\nposúdením majúcim za následok nezákonné rozhodnutie. Zdôraznil, že čokoľvek, čo by Rada zistila pri\nskúmaní skutočného stavu by bolo v konaní pred ňou bez právneho významu, keďže žalobca - účastník\nsprávneho konania, mal právo spoľahnúť sa na správnosť informácií zverejnených Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky prostredníctvom jeho hovorcu pre denník Pravda, poukazom na to, že postup, ku\nktorému zaviazal Radu prvostupňový súd, by nemohol preukázať, či hovorca najvyššieho súdu uvádzal\npravdivé údaje vo vyjadrení pre denník Pravda, na ich základe by však Rada nemohla vyvodiť voči\nžalobcovi žiadne dôsledky. V danej súvislosti žalovaný tiež uviedol, že Rada mohla posúdiť odvysielané\ninformácie len v porovnaní s tým, čo bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a súčasne musela\nprihliadnuť na skutočnosť, že relevantným skutkovým stavom je to, čo bolo odvysielané, a preto, keď\nžalobca prevzal informáciu o cene rekonštrukcie kúpeľne v budove NS SR z denníka Pravda, bolo\nnevyhnutné posudzovať odvysielané informácie v porovnaní s informáciami uvedenými v článku denníka\nPravda, na ktorý sa žalobca v príspevku výslovne odvoláva. Taktiež zdôraznil, že v prípade, ak je\nodvysielaná informácia z hľadiska obsahu odlišná od informácie uvádzanej v zdroji a to do takej miery,\nže značne mení jej informačnú hodnotu, nemožno hovoriť o pravdivom, a teda objektívnom informovaní,\npoukazom na to, že Rada v správnom konaní posudzovala práve pravdivosť informovania recipientov vo\nvzťahu k zdroju informácií, ktoré boli verejne prístupné, a na ktoré sa sám žalobca odvolával. Považoval\nza nesprávny záver o potrebe zisťovať objektívnu skutočnosť nad rámec toho, čo je možné požadovať\nod žalobcu ako vysielateľa, v kontexte s povinnosťou Rady skúmať ako relevantný skutkový stav to, čo\nbolo odvysielané. Namietal nesprávne právne posúdenie, keď prvostupňový súd posúdil ako relevantné\ntie skutočnosti, ktoré neboli odvysielané, v dôsledku čoho zrušil napadnuté rozhodnutie a zaviazal\nRadu zisťovať aj také skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie objektívnosti a nestrannosti predmetného\npríspevku irelevantné. Tiež poukázal na to, že z rozsiahlej judikatúry najvyššieho súdu potvrdzujúcej\nrozhodnutia Rady vo veci porušenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských a\npoliticko-publicistických príspevkov a vo veci zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd\niných, jednoznačne vyplýva, že Rada je kompetentná na posudzovanie objektívnosti a nestrannosti\nspravodajských a politicko-publicistických príspevkov ako aj zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných\npráv a slobôd a že tieto inštitúty verejného práva nevylučujú uplatnenie inštitútov súkromného práva\npríslušnými subjektmi.\nZáverom žalovaný vyslovil názor, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový\nstav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona, domnievajúc sa že napadnuté\nrozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/67 Zb., nevykazuje formálne\nani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle\n\nustanovení správneho poriadku a že žalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani\npostupom správneho orgánu a že napadnuté rozhodnutie Rady a postup je v súlade so zákonom.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné pre zrušenie napadnutého\nrozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zrušil preskúmané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi sankciu za porušenie § 16 ods. 3\npísm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii podľa § 64 ods. 1, písm. a/ tohto zákona upozornenie na\nporušenie zákona. Odvolací súd preto preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa ust. § 64\nods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. uložil žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona\nza porušenie povinnosti ustanovenej v ust. § 16 ods. 3, písm. b/ zák. č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 19.\njanuára 2010 o cca 18:00 hod. odvysielal v rámci programu „Infoexpres“ príspevok „šéf Najvyššieho\nsúdu má kúpeľňu na milión korún“, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu\nkrajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že medzi účastníkmi sú sporné\nskutočnosti, týkajúce sa vyvodenia záveru dostatočne zisteného skutkového stavu veci odôvodňujúceho\nsankcionovanie žalobcu, či žalovaný vec v jej merite správne posúdil v súlade s hmotným právom a či\nv danom prípade postupoval zákonným spôsobom pri ukladaní sankcie, a preto odvolací súd zameral\nsvoju pozornosť k týmto skutočnostiam.\nPodľa ust. § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\nPodľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona.\nPodľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z. Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní (zákon\nč. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov - správny poriadok).\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nOdvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite neposúdil zákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci v intenciách citovaných právnych\nnoriem, a preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené, nemožno\npovažovať za súladný so zákonom, pričom prvostupňový súd sa odklonil nielen od názoru vysloveného v\nrozhodnutiach najvyššieho súdu týkajúcich sa obdobného porušenia právnej povinnosti vysielateľom, ale\naj od vlastného právneho záveru vysloveného vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, bez náležitého\nodôvodnenia svojho postupu.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 244 a nasl. O.s.p.) je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako\natribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený\nv skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných\ndôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd\nteda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených\nsprávnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom\nrozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo\ntak urobí sám.\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.).\nZo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd mal preukázané, že v danom\nprípade Rada sankcionovala žalobcu na tom skutkovom základe, že dňa 19. januára 2010 o cca 18:00\nhod. odvysielal v rámci programu „Infoexpres“ príspevok „šéf Najvyššieho súdu má kúpeľňu na milión\nkorún“, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, čím sa dopustil porušenia právnej povinnosti\npodľa § 16 ods. 3, písm. b/ zákona č. 308/20008 Z. z. a za to mu uložila podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/\ntohto zákona sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Podkladmi Rady pre rozhodnutie boli záznam\nz vysielania, prepis/popis skutkového stavu a vyjadrenie žalobcu ako účastníka správneho konania.\nZákonodarca v právnej norme § 5 ods.1 zákona č. 308/2000Z.z. okrem iného ustanovil, že do pôsobnosti\nRady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa uvedeného\nzákona a podľa osobitných predpisov a ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie\na poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo\n\nprevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia. Sankcie a postup ich ukladania zákonodarca Rade stanovil\nv § 64 zákona č. 308/2000 Z. z. s odkazom na správny poriadok (§ 71).\nZo zákonnom ustanovenej kompetencie vyplýva Rade oprávnenie posúdiť porušenie právnej povinnosti\nvysielateľa a na základe správnej úvahy uložiť zákonom dovolenú sankciu. V administratívnom konaní,\npredmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník\nsprávneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal\na podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo a následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na\nvýšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Zodpovednosť u právnických\nosôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení\nzákona o vysielaní a retransmisii. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súd posudzuje, či žalovaný správny\norgán si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či vykonal dôkazy zákonným\nspôsobom v súčinnosti s účastníkom správneho konania a či preukazujú skutočný stav podmieňujúci\nzáver správneho orgánu o porušení právnej povinnosti, opodstatnenosti uloženej sankcie a či Rada\nnevybočila pri ukladaní sankcie za porušenie právnej povinnosti so správnej úvahy v zmysle zákonnej\núpravy.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu\nnedostatočne zisteného stavu, argumentujúc, poukazom na prostriedky súkromnoprávnej ochrany cti,\nči dobrej povesti fyzickej alebo právnickej osoby, že pri rešpektovaní ústavnej zásady rovnosti ľudí\npred zákonom by žalovaný nemal odoprieť podobnú ochranu každej fyzickej či právnickej osobe, ktorá\nsa cíti odvysielaným spravodajstvom rozhlasového média dotknutá na svojich právach a podá podnet\nžalovanému na začatie konania podľa zákona č. 308/2000 Z. z. a že z rozhodnutia žalovaného, ani zo\nspisového materiálu nevyplýva, že sa dostatočne zaoberal materiálom slúžiacim na tvorbu príspevku\na tiež podnetom na konanie, keď nevyhodnotil ani skutočnosť, že dotknutej osobe dal žalobca priestor\nna vyjadrenie, ktorý táto osoba nevyužila, a preto nebol splnený jeden z predpokladov zákonnosti\nrozhodnutia, a to že nebol v preskúmavanom konaní dostatočne zistený skutkový stav. Krajský súd\nmal za to, že pokiaľ žalovaný posudzoval predmetný príspevok odvysielaný žalobcom z hľadiska kritérií\npravdivosti, nemôže vziať za takéto kritérium len informácie zverejnené v denníku Pravda, pravdu musí\nspoznať, zistiť objektívny stav veci, o ktoré mal žalobca nepravdivo a neobjektívne informovať a na tento\núčel vykonať prípadne aj dokazovanie, pričom jeho výsledok by mal porovnať s obsahom príspevku,\nktorý žalobca odvysielal, a preto ak žalovaný uzavrel, že žalobca v príspevku neuviedol všetky relevantné\ninformácie a naopak uviedol nepravdivú a zavádzajúcu informáciu, mal vykonať také dôkazy, ktoré by\ntakýto záver odôvodňovali s poukazom na to, že skutkový stav však nebolo potrebné doplniť vo vzťahu k\nvýsluchu žalobcu, ale k tomu, čo bolo tým objektívnym skutočným stavom, o ktorom žalobca informoval a\naž potom, ako žalovaný skutočnosť objektivizuje a prípadne doloží dôkazmi, môže túto objektivizovanú\nskutočnosť porovnať s obsahom spravodajského príspevku žalobcu a urobiť potom právny záver.\nS uvedenou konštatáciou súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožnil. S ustálenej judikatúry\nnajvyššieho súdu vyplýva, že relevantným skutkovým stavom pri posudzovaní porušenia zákonnej\npovinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3, písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. je to, čo bolo vysielateľom\nodvysielané, dôkazom čoho je záznam z vysielania a jeho prepis/popis, z ktorého je možné zistiť\nobsah odvysielaného vysielania ako základ pre vyvodenie záveru o jeho objektívnosti a nestrannosti a\nskutočnosti, ktoré nastali po ňom alebo pred ním, sú právne bezvýznamné pre takéto posúdenie. Súd\nprvého stupňa takýto právny záver aj ustálil v obdobnej veci a to v rozhodnutí sp. zn. 2S/80/2011 zo dňa\n16. mája 2012, ktoré potvrdil Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 3Sžo 33/2012. Pokiaľ v napadnutom\nrozsudku sa prvostupňový súd odklonil nielen od právneho názoru už judikovaného najvyšším súdom,\nale aj od vlastného, bolo jeho povinnosťou v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodniť, z\nakých dôvodov v danom prípade pre posúdenie porušenia právnej povinnosti vysielateľom je potrebné\nvykonať aj ďalšie dôkazy.\nNajvyšší súd taktiež judikoval otázky týkajúce sa posudzovania správy o šetrení sťažnosti a o\nvýsledku takéhoto prešetrenia kanceláriou Rady, v zmysle ktorého prijatého názoru nezákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav nemôže spôsobiť ani skutočnosť,\nže žalovaný sa nijak nevyporiadal z dokumentom o šetrení a výsledku z prešetrenia sťažnosti.\n\nSpráva kancelárie Rady o prešetrení sťažnosti a o výsledku z prešetrenia sťažnosti nie je dôkazom\ns vypovedacou hodnotou o tom, či zo strany vysielateľa došlo k porušeniu zákonnej povinnosti\nodvysielaným príspevkom, proti ktorému sťažnosť smerovala. Správa o šetrení sťažnosti a o výsledku jej\nprešetrenia môže byť podkladom pre začatie konania voči vysielateľovi predmetného príspevku, avšak\nnemôže byť podkladom pre rozhodnutie Rady o sankcionovaní vysielateľa, preto aj nebolo povinnosťou\nRady sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia s touto správou vyporiadať.\nOdvolací súd sa nemohol stotožniť ani s ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa zrušil\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to nezrozumiteľnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Senát odvolacieho súdu zastáva názor, že v danom\nprípade z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný jasným a určitým spôsobom\nuviedol, na základe ktorých skutkových zistení ustálil svoj právny názor, ktoré podklady považoval za\nrelevantné na zistenie skutkového stavu i svoju úvahu, na základe ktorej dospel k záveru, že predmetným\nskutkom sa vysielateľ - žalobca, dopustil porušenia právnej povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/\nzákona č. 308/2000 Z. z. ako aj úvahu, na základe ktorej uložil žalobcovi sankciu podľa § 64 ods. 1 písm.\na/ uvedeného zákona a súčasne podal vyjadrenie k námietkam žalobcu vzneseným v správnom konaní.\nZákladnou požiadavkou odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy (aj súdu) v zmysle judikatúry\nústavného súdu ako aj najvyššieho súdu je dať účastníkovi konania jasnú, zrozumiteľnú a logickú\nodpoveď na základne otázky nastolené v konkrétnej veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného spĺňa zákonné podmienky ustanovené v § 47 ods.3 správneho poriadku, keď jasným a\nzrozumiteľným spôsobom dáva odpoveď na základne otázky nastolené v danej veci a jeho záver je\nlogickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania.\nV danej súvislosti senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že z judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak Európsky súd ako aj Ústavný súd\nvenujú veľkú pozornosť otázkam práva na proces, súčasťou ktorého je aj právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojej judikatúre zdôrazňuje (napr. III. ÚS\n322/201, II. ÚS 78/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 402/08, I. ÚS 342/2010), že nezávislosť rozhodovania\norgánov verejnej moci sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom\nrámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy <http://www.concourt.sk/rozhod.do?\nurlpage=dokument&id_spisu=366198&slovo=riadne> riadneho <http://www.concourt.sk/rozhod.do?\nurlpage=dokument&id_spisu=366198&slovo=riadne> a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46\na nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva\nna <http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=366198&slovo=riadne> riadny\n<http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=366198&slovo=riadne> proces (čl.\n46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní\nje aj ich povinnosť presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť.\nRovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR\npritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak\nvšak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument.\nVychádzajúc z argumentácie súdu prvého stupňa vo vzťahu k nezákonnosti preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť uvedenej v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací\nsúd dospel k záveru, že súd prvého stupňa prevzal argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho žalobe a to\nbez ďalšieho zdôvodnenia, ktorá skutočnosť vyznieva arbitrárne.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalovaného považoval za relevantné pre\nvyhovenie jeho odvolacieho návrhu. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd sa nevyporiadal s ostatnými žalobnými dôvodmi\npodmieňujúcimi zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, keď považoval za nadbytočné\ncieľu súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia sa vyjadrovať k ďalším námietkam týkajúcim sa\nobsahu žalobou napadnutého rozhodnutia.\n\nUvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\nPovinnosťou krajského súdu bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu\na vo veci samej opätovne rozhodnúť. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opäť rozhodne o náhrade\ntrov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania (ust. § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 ).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}