{"guid": "794dc4d0-5ea8-4134-ac5c-db94577324d0:23a23dbc-94fa-488d-8292-3c99706086a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1010201306.1", "spisova_znacka": "2Sžp/7/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/7/2013 z 12. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2014, sp. zn. 2Sžp/7/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1010201306.1", "identifikacne_cislo": "1010201306", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2014-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-60.odsek-9", "nazov": "§ 60 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-60.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-60"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-60"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23a23dbc-94fa-488d-8292-3c99706086a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1010201306.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1010201306.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1010201306.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžp/7/2013\n1010201306\n12. 02. 2014\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2014:1010201306.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu :\nNárodná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad\nBratislava -odbor výstavby a bytovej politiky, za účasti : BigBoard Slovensko, a.s. Lamačská cesta 3,\n841 04 Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/1655-DLD zo dňa 7. mája 2010, o odvolaní\nžalovaného ako i pribratého účastníka konania BigBoard Slovensko, a.s. Lamačská cesta 3, Bratislava,\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 170/2010 - 124 zo dňa 13. decembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 170/2010-124 zo dňa\n13. decembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. A- 2010 /1655 DLD zo dňa 7. mája 2010 v zmysle ustanovenia § 250 ods. 2 písm. c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len \"O.s.p.\"), ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/2009/ 14 521-8 / KAR-79 zo dňa 7. januára 2010\no povolení stavby \"Reklamné zariadenie v tvare\"V\" o rozmeroch 9, 6 x 8,5 m na mieste stavby, Prístavný\nmost - Bajkalská ulica, parc. 15382/4 v kat území Nivy v Bratislave za účelom reklamy ako dočasnej\nstavby do 30. apríla 2014.\nKrajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že z obsahu spisu a ani z rozhodnutia žalovaného\nnie je zrejmé, či on, prípadne dopytovaný dotknutý orgán skúmal okolnosť rozptyľovania a upútavania\npozornosti účastníkov cestnej premávky umiestneným reklamným zariadením v blízkosti diaľnice a jej\nprivádzačov a s touto skutočnosťou sa žiaden z nich nezaoberal. Krajský súd v danom prípade zistil,\nže rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané najmä na základe záväzného stanoviska Krajského\ndopravného inšpektorátu, Krajského Policajného zboru v Bratislave, ktoré stanovisko premietol do\nvýrokovej časti svojho rozhodnutia, v ktorom stanovisku dotknutý orgán žiadal staviteľa okrem iného\ndodržať ochranné pásmo v zmysle zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.\nKrajský súd ďalej uviedol, že v čase začatia konania a vydania predmetného rozhodnutia bol zákon\nč. 315/ 1996 Z. z. zrušený s účinnosťou od 1. februára 2009, kedy vstúpil do účinnosti nový zákon\no premávke na pozemných komunikáciách č. 8/2009 Z. z. Krajský súd ďalej poukázal na príslušné\nustanovenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách a uviedol, že zo stanoviska príslušného\ndopravného inšpektorátu je zrejmé, že neskúmal okolnosť rozptyľovania a upútavania pozornosti\núčastníkov cestnej premávky umiestneným reklamným zariadením v blízkosti diaľnice a jej privádzačov,\n\npretože nevedel ani to, či sa jedná o pozemok v zastavanom území alebo mimo neho, čo je zrejmé z\nformulácie: \"...ak sa predmetná parcela č. 15425/10 nachádza mimo zastavaného územia, požadujeme\ndodržať cestné ochranné pásmo...\". Z obsahu spisového materiálu podľa krajského súdu nevyplýva\nani zistenie, či umiestnením reklamného zariadenia nedochádza k obmedzeniu výhľadu vodičov pri\nprechode blízkou križovatkou a táto okolnosť nebola na mieste zisťovaná. Z predložených náčrtov a\nprojektov nemožno dospieť k takému záveru a preto krajský súd nemôže preskúmať, či nebolo porušené\nustanovenie § 60 ods. 9 zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Krajský súd ďalej dôvodil,\nže v danom prípade nebolo zisťované, či sa v blízkosti umiestňovaného zariadenia nenachádzajú i\nprvky súvisiace s diaľnicou, ktoré je žalobca povinný spravovať, udržovať a či mu reklamné zariadenie\nnebude brániť vo výkone svojich povinností a to tak, ako to namietal už v priebehu správneho konania.\nStanovisko k predmetnému problému nevedel zaujať ani dotknutý orgán - Ministerstvo dopravy, pôšt a\ntelekomunikácií Slovenskej republiky z dôvodu absencie dokladov popisujúcich situáciu širších vzťahov.\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby\na bytovej politiky a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol,\nže s dôvodmi zrušenia rozhodnutia žalovaného nesúhlasí a že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo\ndňa 7. mája 2010 bolo vydané v súlade so zákonom, vychádza zo správneho právneho posúdenia\nveci a z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a jeho odôvodnenie je v súlade s § 47 ods. 3\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že verejné záujmy v\nkonaní chránia jednotlivé dotknuté orgány a to najmä prostredníctvom podávania záväzných stanovísk\na vyjadrení a že verejný záujem v podobe potreby zabezpečenia plynulosti cestnej premávky v konaní\nchráni Krajské riaditeľstvo PZ, krajský dopravný inšpektorát, ktorý sa v danej veci vyjadril kladne a\ntým mali konajúce správne orgány za preukázané, že navrhované umiestnenie reklamného zariadenia\nrešpektuje všetky zákonné požiadavky a nebude ohrozovať bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.\nV spisovom materiáli sa taktiež nachádzalo i stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií\nSR. Krajský dopravný inšpektorát ako príslušný dotknutý orgán vydal svoje stanovisko v súlade so\nzákonom a tunajší úrad nemal dôvod jeho tvrdenie žiadnym spôsobom spochybňovať a preto vydal\nžalobou napadnuté rozhodnutie.\nPribratý účastník do konania BigBoard Slovensko, a.s. vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nžiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok zmenil a žalobu\nNárodnej diaľničnej spoločnosti, a.s. ako nedôvodnú zamietol a pribratému účastníkovi do konania\npriznal náhradu trov konania. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je zmätočné,\nna daný prípad neaplikoval správne právne normy, pričom ustanovenia §§ 10 a 11 cestného zákona\nnebolo možné na daný skutkový stav aplikovať. Povolené reklamné zariadenie nemá byť umiestnené\nna príslušných zákonom definovaných cestách a ani v ich ochrannom pásme. Tieto skutočnosti vrátane\npresného umiestnenia reklamného zariadenia vyplývajú z dokumentácie predloženej žalovaným vrátane\nmapky predloženej samotným žalobcom ako i z vyjadrenia pribratého účastníka. Krajský súd tiež na daný\nprípad aplikoval ustanovenie § 60 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, avšak reklamné\nzariadenie sa na žiadnej ceste a ani na mieste pri ceste nenachádza. Uvedené ustanovenie bolo\nnevyhnutné vykladať so súvisiacim ustanovením a to § 60 ods. 10, ktorý už krajský súd neaplikoval,\nhoci bol pre výklad ustanovenia § 60 ods. 9 dôležitý. Podľa pribratého účastníka zo spisu vyplýva,\nže reklamné zariadenie má byť umiestnené v priestore mimo cesty, v ktorom nie sú umiestnené\nžiadne dopravné značky resp. zariadenia a v ktorom sa zároveň vôbec neumiestňujú a preto povolenie\numiestnenia reklamného zariadenia nemohlo byť v rozpore s § 60 ods. 9. Naviac poloha pozemku,\nkde má byť reklamné zariadenie umiestnené vyplýva z verejne dostupnej evidencie príslušnej správy\nkatastra. Skutočnosť, že dotknutý orgán vedel, kde sa má umiestniť reklamné zariadenie, potvrdzuje\ni priložená mapa umiestnenia reklamného zariadenia k Stanovisku Krajského riaditeľstva policajného\nzboru Bratislava zo dňa 24. februára 2009. Celý pozemok sa nachádza v intraviláne obce, kde v\nzmysle cestného zákona § 11, nie je žiadne ochranné pásmo na ochranu diaľnice, reklamné zariadenie\nsa nenachádza na diaľnici a ani v jej ochrannom pásme a z tohto dôvodu nemôže dochádzať k\nporušovaniu ustanovenia § 10 ods. 3 v spojení s § 11 cestného zákona a tiež k ich aplikácii, nakoľko\nreklamné zariadenie je na pozemku nachádzajúcom sa v intraviláne. K dnešnému dňu neexistuje\nžiadna relevantná odborná štúdia, ktorá by potvrdzovala odpútavanie pozornosti vodičov reklamnými\nzariadeniami, resp. vplyv reklamných zariadení na pozornosť účastníkov cestnej premávky. Krajský\nsúd tiež opomenul ustanovenie § 14 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon\n\no pozemných komunikáciách. Príslušné ministerstvo k umiestneniu reklamného zariadenia podalo\nstanovisko zo dňa 14. októbra 2009. Keďže umiestnenie reklamného zariadenia nespĺňalo žiadnu z\npodmienok § 14 ods. 2 uvedenej vyhlášky, nebol potom vôbec potrebný súhlas cestného správneho\norgánu. Krajský súd nemôže vychádzať len z jednostranných tvrdení žalobcu, ktoré sú v rozpore so\nskutočným umiestnením reklamného zariadenia vyplývajúceho z predloženej dokumentácie a neboli\nporušené žiadne ustanovenia právnych predpisov, ktoré uvádza žalobca vo svojej žalobe. Pribratý\núčastník v závere svojho odvolania žiadal priznať trovy konania (vrátanie 20 % DPH) vo výške 637, 90\neuro.\nNárodná diaľničná spoločnosť, a.s. sa ku odvolaniu žalovaného a pribratého účastníka písomne vyjadrila\npodaním zo dňa 18. februára 2013 a žiadala, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave ako zákonný potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania.\nK odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že v konaní vystupuje ako účastník konania podľa § 59 ods.\n1 písm. b/ stavebného zákona a tiež je žalobca osobou, ktorá má vlastnícke právo k diaľnici D1, ktorá\nbezprostredne susedí s pozemkom, na ktorom je umiestnené reklamné zariadenie pribratého účastníka.\nPoukázal na §§ 123, 127 ods. 1, 415 Občianskeho zákonníka a tiež §10 ods. 1 cestného zákona, v\nzmysle ktorého nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu a\npremávku na nich, ani sťažovať ich údržbu. Uviedol, že predmetné reklamné zariadenie je umiestnené\nv oblasti zložitej mimoúrovňovej križovatky a v tejto súvislosti poukázal na § 2 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 147/2011 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého ustanovenia reklama je\nprezentáciou produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Je teda cieľom reklamy upútavať\npozornosť a pôsobiť na jej adresátov. Z toho vyplýva, že umiestnenie reklamného zariadenia v oblasti\nkrižovatky môže rozptyľovať pozornosť účastníkov cestnej premávky a viesť ku vzniku dopravných\nkolízií, ktoré mávajú veľmi často za následok zásah aj do vlastníckych práv žalobcu - poškodenie\njeho majetku (zvodidiel, dopravných značiek atď.). Žalobca uviedol, že zároveň na túto skutočnosť\npoukazoval vo svojich vyjadreniach v rámci stavebného konania aj s pohľadom na zabezpečenie\nbezpečnosti a plynulosti premávky na diaľnici D 1 a ochrany a zdravia majetku tretích osôb.\nŽalobca ku odvolaniu pribratého účastníka uviedol, že v konaní tiež nebolo rešpektované ust. § 14\nods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Povoľovanie\nvýnimky zo zákazu alebo obmedzenia činnosti podľa § 11 cestného zákona nie je možné zamieňať a\nstotožňovať so súhlasom v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky, tak ako to uvádza vo svojom vyjadrení pribratý\núčastník. Samotná skutočnosť, že reklamné zariadenie nemalo byť umiestnené v oblasti s ochranným\npásmom a nebolo potrebné povoľovať výnimku zo zákazu činnosti, neznamená, že nebol potrebný\nsúhlas MDPT SR v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky. Tento súhlas bol potrebný v zmysle § 15 ods. 2\npísm. c/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré\nustanovenia stavebného zákona. K Stanovisku Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,\nKDI, na ktoré sa pribratý účastník odvoláva, žalobca namieta, že s účinnosťou od 1. februára 2009,\nvstúpil do účinnosti zákon č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, bolo príslušným\norgánom na posudzovanie vplyvu stavby na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky Prezídium\npolicajného zboru SR.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolania oboch účastníkov nie sú dôvodné. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred\nna úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\n\nPodľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 1 veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými\nzisteniami správnych orgánov, námietkami žalobcu, ako aj vyjadreniami správneho orgánu na tieto\nnámietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré\nzodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.\nNajvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne\nodkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu k dôvodom podaného odvolania správneho orgánu, ako\ni pribratého účastníka, s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a\nodvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:\nPodľa § 10 ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách, nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať\ndiaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu a premávku na nich, ani sťažovať ich údržbu.\nPodľa § 60 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, na ceste a na\nmieste pri ceste sa nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo\ns dopravným zariadením, alebo by ich zakrývali, alebo, ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť\núčastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na obsah dôkazného materiálu, ktorý mal v odvolacom\nkonaní k dispozícii, sa v danom prípade stotožňuje s argumentáciou krajského súd, že v danom prípade\nnie je z obsahu administratívneho spisu a ani z rozhodnutia žalovaného zrejmé, či on, alebo dopytovaný\ndotknutý orgán skúmali okolnosť rozptyľovania a upútavania pozornosti účastníkov cestnej premávky\numiestneným reklamným zariadením v blízkosti diaľnice a jej privádzačov a že s touto skutočnosťou sa\nnikto z nich nezaoberal.\nPre úplnosť veci odvolací súd uvádza, že žalobca Národná diaľničná spoločnosť, a.s. uvedenú\nskutočnosť namietala pred správnym orgánom a keďže naviac ide o kogentnú povinnosť vyplývajúcu\nz príslušného právneho predpisu, bolo potom povinnosťou správneho orgánu, aby sa s uvedenou\nskutočnosťou vysporiadal ex offo.\nOdvolací súd tak tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že zo Stanoviska Ministerstva dopravy pôšt a\ntelekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa 14. októbra 2009 okrem iného vyplýva, že v križovatkách\na v rozhľadovom a výhľadovom poli vodiča je zakázané umiestňovať reklamné zariadenia. Predmetný\nzákaz je upravený v § 8 ods. 12 cestného zákona a podľa názoru odvolacieho súdu s touto skutočnosťou\nsa žalovaný správny orgán v priebehu správneho konania taktiež vôbec nezaoberal.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v dôvodoch rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší\nsúd SR nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od právneho názoru krajského súdu v danej veci\nodchýlil (napr. zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie\nprotichodného zjednocovacieho stanoviska) a preto v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia ust.\n§ 246c ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení\ns ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní\núspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}