{"guid": "4f2c1470-0a3c-4a2c-aa71-959a55bcd27f:342a648f-3015-4d6f-aee6-97f13b7e9ace", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1009201866.1", "spisova_znacka": "1Sžr/212/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/212/2013 z 12. 8. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. augusta 2014, sp. zn. 1Sžr/212/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1009201866.1", "identifikacne_cislo": "1009201866", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-08-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1997/64", "nazov": "zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/64", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/64-1997"}, {"iri": "/SK/ZZ/1997/64/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/64/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/64-1997/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1997/64#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/342a648f-3015-4d6f-aee6-97f13b7e9ace", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1009201866.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1009201866.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1009201866.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/212/2013\n1009201866\n12. 08. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:1009201866.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej\nveci žalobcov: 1/ Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov 6-84 Marianka Bane, so sídlom\n920 56 Dvorníky č. 517, 2/ E., 3/ B., 4/ V., 5/ S., 6/ G., 7/ W., 8/ W., 9/ W., 10/ W., 11/ dedičia po neb.\nC., naposledy bytom X., 12/ I., 13/ R., 14/ C., 15/ P., 16/ W., 17/ E., 18/ P., 19/ C., 20/ Q., 21/ G., všetci\nzast.: JUDr. Lýdia Rácková, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Lichnerova č. 72, 903 01\nSenec, proti žalovanému : Okresný úrad Bratislava (pôv. Krajský pozemkový úrad v Bratislave s právnym\nnástupcom Obvodný pozemkový úrad v Bratislave) so sídlom Staromestská 6, 814 40 Bratislava, za\núčasti: 1/ S., 2/ G., 3/ G., 4/ I., 5/ G., 6/ P., 7/ B., 8/ C., 9/ S., účastníci 1/ až 9/ zast.: JUDr. Martou\nVícenovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Záhorácka č. 5478/15B, Malacky, 10/ X., 11/\nS., 12/ G., zast.: Mgr. Štefanom Sándorom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Mickiewiczova\nč. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcov 1/ až\n21/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. mája 2013 č.k. 2S 249/2009-156, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. mája 2013 č. k. 2S\n249/2009-156 p o t v r d z u j e .\nŽalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nZúčastneným osobám náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. V zmysle § 9 ods. 1 v spojení s § 8 písm. c) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej\nsprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 obvodné úrady\nzriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a\npodľa ods. 3 citovaného ustanovenia Pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného\npozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné\nkomunikácie a správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad.\nNa základe nižšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané,\nže do postavenia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave ako právneho nástupcu pôvodného\nKrajského pozemkového úradu v Bratislave nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Bratislava.\n\nUvedená právna zmena sa premietla nielen v zákone č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov\nk pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zákonov (ďalej na účely rozsudku\ntiež „zák. č. 229/1991 Zb.“) tak, zákonodarca slová „obvodný pozemkový úrad“, resp. „pozemkový úrad“\nvo všetkých tvaroch v celom texte zákona nahradil slovami „okresný úrad“ v príslušnom tvare, ale aj\nv zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných\núradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov\n(ďalej na účely rozsudku tiež „zák. č. 330/1991 Zb.“) najmä prostredníctvom novelizovaného znenia\nustanovenia § 5 (Orgány štátnej správy v oblasti pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy\nsú Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady.)\nPreto bude s týmto právnym nástupcom Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na strane\nodporcu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán\nako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka, vrátane aj výrokovej časti\nsúdneho rozhodnutia pri identifikácii napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 9 ods. 12 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, právoplatne neskončené obvodným úradom\nživotného prostredia, obvodným pozemkovým úradom, obvodným lesným úradom, obvodným úradom\npre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, správou katastra a Obvodným úradom Štúrovo do 30.\nseptembra 2013, dokončí okresný úrad, v ktorého územnom obvode mali sídlo obvodný úrad životného\nprostredia, obvodný pozemkový úrad, obvodný lesný úrad, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné\nkomunikácie, správa katastra a Obvodný úrad Štúrovo.\n2, Rozhodnutím č. 1305/220/2009 zo dňa 10.09.2009 (č.l. 38) žalovaný ako príslušný odvolací orgán v\nzmysle § 5 ods. 4 písmeno c) zák. č. 330/1991 Zb. a podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (Správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného\npozemkového úradu v Malackách č. j. 923/2008 zn. 2009/0729/923-3/08-TKA zo 04.05.2009 (ďalej na\núčely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“ na č.l. 40) a odvolanie zamietol.\nUvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol zamietnutý návrh podaný v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.\n64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim\nv znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 64/1997 Z.z.“) na vyporiadanie\nvlastníctva k pozemkom, ktoré užívajú členovia ZO SZZ 6-84 Marianka Bane, nakoľko bolo vyslovené,\nže užívatelia napriek výzve nepreukázali splnenie podmienky vyplývajúcej z citovaného ustanovenia,\npretože neposkytli vlastníkom lehotu 30 dní na vyjadrenie k návrhu kúpnych zmlúv.\n3. Vo svojom zamietajúcom rozhodnutí žalovaný uviedol, že žalobcovia ako členovia ZO SZZ 6-84\nMarianka Bane prostredníctvom splnomocneného zástupcu E. (predsedu ZO SZZ 6-84 Marianka Bane)\npodali na Obvodný pozemkový úrad v Malackách návrh na začatie konania dňa 11.12.2008 podľa § 7\nods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z.\n4. Po jeho preskúmaní bolo žalovaným zistené, že :\n- návrhy kúpnych zmlúv zaslaných (v dňoch 05. a 11. decembra 2008) nielen svojou formou v podobe\nlistu o odkúpenie pozemkov ale aj obsahom nespĺňajú kritériá návrhu kúpnej zmluvy ako dvojstranného\nprávneho úkonu, t.j.\no absencia konkrétneho kupujúceho člena ZO SZZ ale vždy pán E.,\no absencia vymedzenia veľkosti konkrétne užívaného pozemku, ktorý má byť predmetom navrhovanej\nkúpy,\n- návrhy boli zaslané pánom E. ako splnomocneným zástupcom 14 užívateľov (hoci celkový počet je\n33 užívateľov).\n\n5. Preto žalovaný s oporou v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž-o-KS 25/2005\nzo dňa 27.04.2006 vyslovil záver, že zástupca nepreukázal splnenie podmienky v § 7 ods. 1 zák. č.\n64/1997 Z.z. a konanie sa nemôže začať z dôvodu, že návrh na začatie konania nepodala nadpolovičná\nväčšina užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných\npozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom\nceny vo výške náhrady určenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy v 30 dňovej lehote\nodo dňa doručenia nevyjadrili.\n6. Rovnako žalovaný vyslovil záver že členovia ZO SZZ 6 - 84 Marianka Bane nie sú užívateľmi\npredmetného pozemku (neboli uzatvorené malé zmluvy) a vlastníctvo nie je možné podľa tohto zákona\nvyporiadať.\nPreto žalovaný s odkazom na § 3 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. zastáva názor, že podmienka na vznik\nzákonného nájmu medzi vlastníkmi a užívateľmi dotknutých pozemkov nie je splnená. V súvislosti s\nuvedeným žalovaný zdôraznil, že vzťahy medzi členmi ZO SZZ 6 - 84 Marianka Bane a vlastníkmi\npozemkov je možné vyporiadať občiansko-právnom konaní podľa Občianskeho zákonníka.\n7. Na uvedenom právnom základe Krajský pozemkový úrad v Bratislave vyslovil názor, že vzhľadom na\nnesplnenie podmienok uvedených v § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. vyhodnotil\nnámietky účastníkov za nedôvodné.\nPodľa § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. z\n10.09.2009) nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len \"užívateľ\")\nsa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou\nalebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva\ntie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú\nvybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len\n\"spoločný pozemok\").\nPodľa § 3 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. v citovanom znení platí, že ak medzi vlastníkom a užívateľom\nnebola uzavretá nájomná zmluva podľa osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona nájomný vzťah.\nPodľa § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. v citovanom znení konanie sa začína na návrh nadpolovičnej\nväčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných\npozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom\nceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili\nv lehote podľa odseku 2.\nPodľa § 6 zák. č. 64/1997 Z.z. v hore uvedenom znení účastníkmi konania sú\na) užívatelia,\nb) záhradkárska organizácia,\nc) vlastníci,\nd) Slovenský pozemkový fond.\n\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n8. Proti tomuto rozhodnutiu žalobcovia 1/ až 21/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali\nžalobu z 18.12.2009 na Krajský súd v Bratislave.\n\n9. Žalobcovia namietali, že\n- rozhodnutie žalovaného nebolo doručené žalobcovi 1/, hoci tento bol účastníkom správneho konania,\n- správne orgány oboch stupňov neprípustne viedli konania o totožnom návrhu užívateľov pozemkov v\nzáhradkovej osade súčasne, a to\no konanie o prvom návrhu z 19.05.2003 bolo rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Malackách\nč. 2008/4967/1225-15/07-TKA zo dňa 14.08.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského pozemkového\núradu v Bratislave č. 1275/161/072009 zo dňa 03.09.2009 zastavené; bola podaná žaloba na Krajský\nsúd v Bratislave, vedená pod sp.zn. 1S 185/09,\no druhý návrh z 11.12.2008 a výsledné rozhodnutia sú predmetom tohto súdneho prieskumu,\n- žalovaný pri svojom postupe a rozhodovaní porušil základné pravidlá správneho konania (§ 3 ods. 1,\n2, 3 a 4 Správneho poriadku),\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za\nnedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.\nB)\n11. Uznesením č.k. 2S 249/2009-90 zo dňa 29.09.2011 krajský súd pribral do konania ďalších účastníkov\nsprávneho konania z dôvodu, že títo doručili súdu návrh na ich pribratie do konania a z napadnutého\nrozhodnutia žalovaného vyplýva, že jeho prípadným zrušením by mohli byť dotknuté ich práva a\npovinnosti.\nJednotliví pribratí účastníci správneho konania sa k žalobe vyjadrili tak, že ju považujú za nedôvodnú\na žiadali ju zamietnuť.\n\nC)\n12. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu\ndôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je\npotrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach\nžaloby je v súlade so zákonom.\n13. Predovšetkým krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že Obvodný pozemkový úrad\nv Malackách rozhodnutím č. j. 923/2008 zn. 2009/0142/923-2/08-TKA z 12.02.2009 prerušil konanie a\nvyzval na doplnenie podania v lehote 60 dní. Vo výzve správny orgán žiadal od žalobcu 2/ ako zástupcu\nužívateľov pozemkov, aby doložil doklady preukazujúce splnenie podmienok vyplývajúcich zo znenia §\n7 ods. 1 a 2 zák. č. 64/1997 Z.z.\nŽalobca 2/ odpovedal listom z 25.02.2009, v prílohe ktorého priložil ďalšie 4 splnomocnenia od\nužívateľov; jedno podpísané 26.01.2009 a ďalšie dve nepodpísané vôbec. Ďalej zaslal rozpis odoslaných\nnávrhov pre vlastníkov pozemkov na kúpne zmluvy a kópie obálok s pečiatkami dátumu odoslania. Časť\nz týchto návrhov boli odoslané dňa 05.12.2008; ostatné hromadne dňa 11.12.2008.\n14. Následne krajský súd najmä s odkazom na ustanovenia § 2 ods. 1, § 6, § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 64/1997\nZ.z. vyslovil, že sa plne stotožnil s dôvodmi uvedenými v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.\nPredovšetkým sa stotožnil s názorom žalovaného, že žiadosť o vyporiadanie vlastníctva k predmetným\npozemkom nepodala nadpolovičná väčšina užívateľov, ktorí by užívali nadpolovičnú výmeru plochy\nspoločných pozemkov v záhradkovej osade.\n\nV obdobnom duchu sa vyjadril k ďalšej argumentácii žalovaného, ktorá sa týkala hodnotenia listov\nzaslaných žalobcom 2/, že návrh na odkúpenie znel na žalobcu 2/ a nie na jednotlivých užívateľov,\nneposkytnutia lehotu 30 dní vlastníkom pozemkov v záhradkovej osade na vyjadrenie sa k návrhu na\nodkúpenie, nepredloženiu tzv. malých zmlúv.\n15. Čo sa týka námietky žalobcov, že správne orgány oboch stupňov viedli konania o totožnom\nnávrhu užívateľov pozemkov súčasne, krajský zdôraznil, že zhodu nezistil v rozsahu účastníkov oboch\nspomínaných správnych konaní, nakoľko v preskúmavanom rozhodnutí bol podaný návrh aj v mene\nďalších členov ZO SZZ Marianka Bane, a to Y., S., E. a G..\nK námietke žalobcov o porušení základných pravidiel správneho konania, krajský súd zdôraznil obsah\ntakto neurčito formulovanej námietky, ktorý mu neumožnil posúdiť jej obsah.\n16. Na základe uvedených skutočností a názorov krajský súd preto žalobu zamietol.\nIII.\nOdvolanie žalobcov/ stanoviská\nA)\n17. Vo včas podanom odvolaní elektronickou poštou zo dňa 25.07.2013 (č.l. 162, doložené na č.l 169)\nproti rozsudku prvostupňového súdu žalobcovia 1/ až 21/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne\npoukázali na odvolacie dôvody:\n- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2\npísm. f/ O.s.p.) a\n- súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci na základe vykonaných dôkazov (§ 205 ods.\n2 písm. d/ O.s.p.).\n18. Žalobcovia poukázali na nasledujúce odvolacie dôvody :\n- uznesením členskej schôdze žalobcu 1/ (z 25.05.2002) prítomných 22 členov - užívateľov (z celkového\npočtu 33) splnomocnilo žalobcu 2/ na vyporiadanie pozemkov podľa zák. č. 64/1997 Z.z., pričom väčšina\nužívateľov bola súčasne aj vlastníkmi užívaných pozemkov,\n- z listín (hoci neboli právne perfektné) zaslaných každému vlastníkovi bol zrejmý účel tohto návrhu\nvrátane navrhovanej ceny za m2 (viacerí vlastníci na zaslané návrhy reagovali nesúhlasiac iba s\nnavrhovanou cenou),\n- po zistení neuplynutia 30-dňovej lehoty mal správny orgán konanie o predčasne podanom návrhu\nprerušiť do uplynutia 30-dňovej lehoty a následne v konaní pokračovať),\n- požiadavka predložiť správnemu orgánu tzv. malé zmluvy nebola vznesená a ani samotný zák. č.\n64/1997 Z.z. takýto pojem nepozná.\n19. Záverom žalobcovia navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nvráti krajskému súdu na ďalšie konanie.\n\nB)\n20. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 26.09.2013 (č.l. 186) zosumarizoval priebeh jednotlivých správnych\nkonaní, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n\nOpätovne zotrval na svojej argumentácii, že\n- členovia ZO SZZ 684 Marianka Bane nie sú užívateľmi predmetných pozemkov, nakoľko neboli\nuzatvorené tzv. malé zmluvy v zmysle zákonnej podmienky uvedenej v § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. a že\n- návrhy kúpnych zmlúv o odkúpenie pozemkov nespĺňajú podmienku podľa § 40 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka.\n21. Podľa mienky žalovaného žalobcovia nepredložili žiadne nové dôvody, ktoré by preukázali, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného by nemalo byť nezákonné.\n22. Žalovaný záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zamietol odvolanie\nžalobcov a rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil.\nC)\n23. Zúčastnená osoba 12/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení z 12.09.2013 k\nodvolaniu (č.l. 181) poukázala na nezákonný odklon odvolacích dôvodov žalobcov od argumentácie,\nktorú uviedli v žalobe.\n24. Záverom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil\nv celom rozsahu.\n25. Zúčastnené osoby 1/ až 9/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení z 30.09.2013\nk odvolaniu (č.l. 188) poukázali na konštatovanie žalobcu 2/ na vytýčenom pojednávaní, že má iba 14\nplných moci, čo od 33 záhradkárov nie je nadpolovičná väčšina. Ďalej uviedol, že ďalších užívateľov\nnevedel zastihnúť pre krátkosť času.\n25. Takisto zdôraznili, že pán E. pri vybavovaní vysporiadania vlastníctva v záhradkových osadách sa\nneriadil usmernením Ministerstva pôdohospodárstva (Metodické usmernenie k zákonu 64/1997 Z.z č.\n16/1997-430 zo 17.06.1997.\nTiež sa vyjadrili k pojmom veľká a malá zmluva a k ich významu v prejednávanej veci.\n26. Záverom navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil\nako vecne správne a odvolanie žalobcov zamietol v celom rozsahu.\nV prílohe k vyjadreniu priložili väčšie množstvo listinných dôkazov.\nD)\n27. Zúčastnené osoby 6/ a 8/ podaním zo 14.01.2014 zaslali Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nvyjadrenie a žiadosť o urýchlenie konania.\nV ňom sa uvedené osoby vyjadrovali k riadnosti vystavených plnomocenstiev pre spoločného zástupcu,\npričom spochybňovali plnomocenstvá vystavené na mená: 3. P., 5. S., 8. W., 10.XL., 13. R., 19. C., 10.Q.\na 21. G., najmä s odôvodnením, že niektoré osoby nikdy pozemky neužívali a ani neužívajú, nakoľko\npredseda im ich pridelil bez zmluvy, resp. ide o osoby neidentifikovateľné alebo o osoby, ktoré záhradku\npredali.\n28. Na podporu svojich tvrdení k uvedenému podaniu priložili väčší počet listín.\nIV.\n\nPrávne názory odvolacieho súdu k odvolaniu žalobcov\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s §\n246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po\nzistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o\nrozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné,\nnenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím\nna skutočnosť, že preverovanie zákonnosti rozhodnutia o spore týkajúcom sa zákonnosti rozhodnutia\nvychádzajúceho z občianskoprávnych /vlastníckych/ vzťahov vyžaduje od správneho súdu konať v rámci\núplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát vzhľadom na charakter napadnutého\nrozhodnutia nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku\nvecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdil, a to z časti aj z iných dôvodov.\n30. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcov),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z\nprostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny\nsúd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z\núradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n31. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe\na o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212\nods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie\nžalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami\nžalobcov (§ 250j ods. 2 O.s.p.) ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007, sp.zn. 6 Sžo\n98/2008, sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009 či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n32. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobcovia domáhajú preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či zákonom určené\npodmienky konania boli v prejednávanej veci naplnené.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n33. Žalobcovia svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným\nkonštatuje, že pokiaľ dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovaného krajský\nsúd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené\n\nzákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je\nv zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp.\nneskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.\n34. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny\nsúd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n35. Ďalej Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že konania o vyporiadaní vlastníctva k zriadeným\nzáhradkovým osadám podľa zák. č. 64/1997 Z.z. predstavujú z veľkej časti správne konania, pri\nktorých správny orgán podľa osobitného zákona rozhoduje o spore, resp. právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych vzťahov (najmä vlastnícke a iné práva k nehnuteľnostiam). Nakoľko však z obsahu\nodvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§\n250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy\nneposudzoval.\n36. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd preto\nzastáva názor, že po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím\nna ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd konštatuje, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu\n(týka sa to žalobného bodu nedoručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi 1/ a súbežného vedenia\ntotožných konaní na správnom orgáne), ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nNajvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných\nbodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a\nzáverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej\nprávnej otázke (viď hore uvedené potvrdenie aj z iných dôvodov).\n1/ K podmienkam konania :\n37. Medzi účastníkmi je predovšetkým sporné, či podmienky na konanie o podanej žiadosti boli splnené.\nZ administratívneho spisu pre Najvyšší súd nepochybne vyplýva, že na Obvodný pozemkový úrad\nv Malackách bol dňa 11.12.2008 prostredníctvom osoby označenej ako splnomocnený zástupca\nzáhradkovej osady 6- 84 Mariánka Bane v k.ú. C. predložený návrh na vyporiadanie vlastníctva k\npozemkom v uvedenej záhradkovej osade v zmysle § 7 ods. 1 zák. 64/1997 Z.z.\n38. Zákonodarca v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 zák. 64/1997 Z.z. (viď bod č. 7) za\nužívateľa označuje iba člena takej záhradkárskej organizácie, ktorá spĺňa kritéria zriadenej záhradkovej\nosade, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou,\nalebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva spoločné pozemky.\nIba takýto užívateľ je účastníkom konania o pozemkových úpravách na účely vyporiadania vlastníctva\nk pozemkom v zriadených záhradkových osadách s tým, že pre začatie konania je nutné preukázať\nsplnenie nasledujúce hmotnoprávne podmienky, že návrh bol podaný\n\n- nadpolovičnou väčšinou užívateľov (podmienka kvality), ktorí\n- užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov (podmienka\nkvantity) a ktorí\n- preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej\nvo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote (v\nprejednávanej veci konkrétne) do 30 dní odo dňa jeho doručenia (akceptačná podmienka).\n39. Žalovaný a zúčastnené osoby spochybňujú splnenie uvedených podmienok, čo sa týka podmienky\nkvality a akceptačnej podmienky.\nČo sa týka podmienky kvality, v konaní je spochybňované to, že aj keď pôvodne bolo doložené\niba 14 plnomocenstiev na zastupovanie členov v konaní (potvrdené aj pán E. na pojednávaní dňa\n12.09.2012 s odôvodnením, že ďalších užívateľov už nevedel zastihnúť pre krátkosť času - viď č.l.\n128), nejde o užívateľov v zmysle hore uvedeného ustanovenia § 2 ods. 2. Toto žalovaný odôvodňoval\nprávnou skutočnosťou, že neboli uzatvorené malé zmluvy, t.j. zmluvy medzi členom a záhradkárskou\norganizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou.\n40. Najvyšší súd vzhľadom na argumentáciu zúčastnenej osoby 12/ (viď bod č. 23) z podanej žaloby zo\n14.12.2009 zistil, že žalobcovia sformulovali nasledujúce žalobné body:\n- nedoručenie napadnutého rozhodnutia žalobcovi 1/ a\n- súbežné vedenie totožných konaní na správnom orgáne.\nAvšak medzi žalobnými bodmi nebola argumentácia, ktorá by vyvrátila právny názor žalovaného, že\npodmienka kvality nebola splnená, t.j. koľko členov z koľkých členov skutočne návrh podalo. Obdobné\nvyplýva aj z vyjadrenia pána Šandora na pojednávaní (viď body č. 4 a 24), resp. z prvotného podania z\n10.12.2008 (príloha č. A1 v spojení s A3) pred správnym orgánom\n41. Je nepopierateľné, že na pojednávaní dňa 15.05.2013 (č.l. 153) pán E. založil listinu (č.l. 155), z\nktorej vyplýva, že celková výmera ZO Marianka Bane je 15.595 m2, z toho členovia ZO vlastnia na\nzáklade odkúpenia pozemkov od pôvodných vlastníkov výmeru 7.479 m2, Slovenský pozemkový fond\nzastupuje vlastníkov o výmere 2.023 m2, takže celková výmera pozemkov členov ZO má byť podľa\nuvedenej listiny v rozsahu 9.502 m2.\nUvedená listina však ďalej neosvedčovala splnenie skutočností požadovaných zákonom, t.j. podmienku\nkvality (menoslov členov s uvedením, kto a kedy splnomocnil spoločného zástupcu pána Šandora) a\npodmienku kvality (kto z uvedených splnomocňujúcich členov ZO užíva akú rozlohu pozemkov v ZO a\nakú časť táto rozloha pozemkov predstavuje) pre hore uvádzanú výmeru v rozsahu 9.502 m2.\n42. Preto Najvyšší súd súhlasí so záverom krajského súdu, že žalobcovia nepreukázali splnenie jednej\nz podmienok na konanie podľa § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z.\n2/ K obsahu návrhu zmluvy :\n43. Ďalej žalovaný žalobcom vytýkal, že nebola splnená ani akceptačná podmienka (viď bod č. 38).\nZákonodarca akceptačnú podmienku prostredníctvom ustanovenia § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 64/1997 Z.z.\nviaže jednak na zaslanie návrhu kúpnej zmluvy a jednak na aktívne (výslovné odmietnutie návrhu\nzmluvy) alebo na pasívne správanie vlastníkov (márne uplynutie zákonom regulovanej lehoty).\n44. Ďalej je nepochybnou podmienkou, že návrh zmluvy, t.j. oferta právneho úkonu, sa musí riadiť najmä\nustanoveniami § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.\n\nNajvyšší súd po preskúmaní listín (prílohy B1 až B59, resp. B37), ktoré žalobcovia označovali ako návrh\nkúpnej zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. a po posúdení ich obsahu dospel k rovnakému\nzáveru ako krajský súd, t.j. že uvedené listiny nespĺňajú charakter predpokladaný právnym poriadkom\npre návrh kúpnej zmluvy pre nehnuteľnosti.\n45. Najvyšší súd konštatuje v súvislosti s uvedenými listinami, že ide iba o formálne oznámenie vôle\nvykonané 04.08.2008 pánom E., ktorého pozícia je charakterizovaná ako „člen ZO- poverený predseda“,\na tento prejav naznačuje úmysel vysporiadať doterajší nájomný vzťah s cieľom zistiť stanovisko každého\nadresáta k takémuto úmyslu, pričom okrem identifikátorov nehnuteľností sa v tomto liste nachádza\nponúkaná cena vo výške 3,90 Sk/m2.\n46. Na základe doteraz citovaných právnych záverov sa Najvyšší súd stotožnil so záverom krajského\nsúdu, že žaloba nebola dôvodná, že žalobcovia rozhodnutím žalovaného neboli ukrátení na svojich\nprávach a rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z platnej právnej úpravy.\nZa týchto okolností preto Najvyšší súd nezistil žiadny zákonný dôvod, ktorý by ho oprávňoval prijať záver,\nže je dôvodné rozsudok krajského súdu zmeniť, ako požadovali žalobcovia.\n47. K ďalším námietkam žalobcov je pre Najvyšší súd vzhľadom na hore uvedené právne názory\n(prestúpenie hore uvedeného rozsahu žalobných bodov) neefektívne sa vyjadrovať.\nV.\n48. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešní žalobcovia majú právo na náhradu trov\ntohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo.\n49. Vo vzťahu k možným nárokom na náhradu trov konania zúčastnených osôb v konaní podľa 2. hlavy\nsi Najvyšší súd (viď uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 365/2009 zo 14. júla 2010, resp. 10\nSžr/134/2013 z 26.03.2014) v zmysle § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. osvojil extenzívny výklad ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku, ktoré toto právo však priznávajú iba účastníkom súdneho konania, kam\npopri žalobcu a žalovaného výslovne priraďujú aj zúčastnené osoby. Najvyšší súd preto s prihliadnutím\naj na závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky smerom k zúčastneným osobám už\ndlhodobo deklaruje, že právo na náhradu trov súdneho konania prislúcha pri splnení ďalších podmienok\naj zúčastneným osobám.\n50. Najvyšší súd preto už dlhodobo deklaruje, že právo na náhradu trov súdneho konania prislúcha\npri splnení ďalších podmienok aj zúčastneným osobám, t.j. právo na náhradu trov konania vzťahuje na\nzúčastnenú osobu, ak svojou argumentáciou prispela k výsledku odvolacieho súdneho konania (zásada\nefektivity úspechu). Nakoľko v prejednávanej veci zúčastnené osoby neboli pasívne a argumentačne\nprispeli k výsledku odvolacieho konania, bolo nutné na základe uplatneného nároku na náhradu trov\nkonania im toto právo priznať s prihliadnutím (analogia legis) na princíp úspešnosti v konaní.\nNakoľko však v prejednávanej veci zúčastnené osoby nepreukázali vznik svojich trov, nie je možné im\npriznať náhradu trov.\n51. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich\nrozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp.zn. 6 Sžo 365/2009, resp. 10 Sžr/134/2013, pri\nktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena\nprávneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\nstanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n\n52. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle\n§ 250i ods. 2 O.s.p. (úprava konania o prinavrátení vlastníckych vzťahov je spojená s občianskoprávnymi\nvzťahmi), tak v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z\niných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n53. Predseda konajúceho senátu vzhľadom k podobnosti priezviska so žalobkyňou 21/ vyhlasuje, že\nk žalobkyni 21/ nemá žiadny vzťah, t.j. uvedenú osobu nepozná ani z osobného ani z príbuzenského\nhľadiska.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}