{"guid": "db22c32c-a2b6-4a06-b794-7fcaf1698c3c:6f80b5d6-bcf5-4c10-945e-98a0ee3a556b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1009201575.1", "spisova_znacka": "6Sži/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/1/2013 z 29. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 6Sži/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1009201575.1", "identifikacne_cislo": "1009201575", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f80b5d6-bcf5-4c10-945e-98a0ee3a556b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1009201575.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1009201575.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1009201575.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sži/1/2013\n1009201575\n29. 01. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:1009201575.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu : EUREA,\nobčianske združenie, Tupého 25/A, Bratislava, IČO: 30794242, zastúpeného Mgr. Vladimírom Šárnikom,\nadvokátom so sídlom v Bernolákove, Národného oslobodenia 25, proti žalovanému : Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:\nSLV-401/OLVS-2009 z 20. augusta 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nz 25. októbra 2012, č. k. 1S/167/2009-56, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2012, č. k.\n1S/167/2009-56 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. : SLV-401/OLVS-2009 z 20. augusta\n2009 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 613,52 € na účet jeho právneho\nzástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“ alebo\n„prvostupňový súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SLV-401/\nOLVS-2009 z 20. augusta 2009 - ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu podaný proti rozhodnutiu\nMinisterstvu vnútra SR, úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií č. KM-878/SI-2009\nz 15. júla 2009, ktorým podľa § 18 ods.2 v spojení s § 9 ods.2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v\ntexte len „zák. č. 211/2000 Z. z.“ alebo „zákon o slobode informácií“) nevyhovelo žiadateľovi poskytnúť\ninformáciu uvedenú v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií, doručenú a zaregistrovanú pod č. KM-878/\nSI-2009 dňa 7. júla 2009 na Ministerstve vnútra SR, a toto rozhodnutie potvrdil - a žalobcovi náhradu\ntrov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia\na postupu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru, že žalobca žiadal v rozpore s § 9 ods.1 a 2\nzák. č. 211/2000 Z. z. sprístupniť informácie, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám.\nPoukázal na skutočnosť, že ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií o súkromí či zverejnenie\nverejných osobných údajov, resp. dokumentov obsahujúcich takéto informácie, povinná osoba ich podľa\n§ 9 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z. z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na\nzáklade predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (t. j. osoby, ktorej sa informácia týka).\nKeďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutej\n\nosoby, povinná osoba podľa názoru súdu nemusí žiadať dotknutú osobu o súhlas. V prípade, že žiadateľ\no informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo súhlas nie je založený v úradnom\nspise, povinná osoba informáciu nesprístupní.\nKrajský súd mal za preukázané, že žalobca žiadal sprístupniť informácie - „kópiu rozhodnutia o\ndisciplinárnej sankcii udelenej H. D., referentke 4. oddelenia OOUO Úradu na ochranu ústavných\nčiniteľov a diplomatických misií“, na ktoré sa podľa jeho názoru vzťahuje obmedzenie prístupu k\ninformáciám podľa zák. č. 211/2000 Z. z., a preto konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného o nevyhovení žiadosti o poskytnutie informácie je v súlade so zákonom. Uviedol tiež, že\ntakýto postup je v súlade aj s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1049/2001/ES, ktoré v\nčl. 4 upravuje výnimky, kedy orgány odmietnu prístup k dokumentu, ak by sa jeho zverejnením porušila\nochrana podľa písm. b/ súkromia alebo bezúhonnosti jednotlivca, predovšetkým v súlade s právnymi\npredpismi spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov. Tiež pripomenul, že prístup verejnosti k\ndokumentom orgánov, predstavuje zásadu a rozhodnutie o odmietnutí je platné len vtedy, ak sa zakladá\nna niektorej z výnimiek uvedených v čl. 4 nariadenia č. 1049/2001.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca dôvodiac, že názor\nprvostupňového súdu podľa ktorého sa na požadované informácie vzťahuje obmedzenie prístupu k\ninformáciám podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 211/2000 Z. z. považuje za nesprávny, pretože žalobca\nnežiadal o sprístupnenie informácie o osobných údajoch alebo o súkromí fyzickej osoby, ale žiadal o\nposkytnutie kópie rozhodnutia o disciplinárnej sankcii udelenej príslušníčke Policajného zboru. Poukázal\nna skutočnosť, že na uvedenú situáciu sa nevzťahuje ust. § 9 ods.1, 2 zák. č. 211/2000 Z. z., keďže\nsprístupnenie informácie v požadovanom rozsahu sa netýka osobných údajov alebo súkromia fyzickej\nosoby.\nŽalobca s poukazom na rozhodnutia, ktoré citoval (Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 94/05 z 15.\nfebruára 2006, Ústavného súdu Slovenskej republiky /ďalej aj „ÚS SR“ alebo „ústavný súd“/ sp. zn. II.\nÚS 44/00 z 5. januára 2001, Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bruggemann a Scheuten v.\nSpolková republika Nemecko z 12.7.1977) mal za to, že meno, priezvisko a pracovné zaradenie fyzickej\nosoby nie sú takými trvalými identifikátormi, ktoré by túto fyzickú osobu nezameniteľne identifikovali\nspomedzi množstva iných fyzických osôb, napr. obyvateľov Bratislavy, či občanov Slovenskej republiky.\nRozhodnutie požadované žalobcom sa tak síce týka potrestania príslušníčky Policajného zboru (ďalej len\n„PZ“) menom H. D., identifikácia prostredníctvom mena, služobného zaradenia, však túto osobu nerobí\npre žalobcu priamo alebo nepriamo určiteľnou. Informácie týkajúce sa takto označenej osoby preto\nnemôžu mať povahu osobných údajov a zo sprístupňovania nemôžu byť vylúčené s odvolaním sa na ust.\n§ 9 ods. 1, 2 zák. č. 211/2000 Z. z. Žalobca uviedol, že v prípade dovedenia argumentácie žalovaného\na prvostupňového súdu do dôsledkov, by povahu osobných údajov malo aj prvostupňové rozhodnutie\nžalovaného, keďže je v ňom uvedené, že ho vydal A.. O.. O. O., riaditeľ Úradu pre ochranu ústavných\nčiniteľov a diplomatických misií MV SR, pretože žalobca sa z neho dozvedel, že takto identifikovaná\nfyzická osoba má hodnosť plukovníka, získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pracuje v\npozícii riaditeľa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR. Žalovaný by preto\nmal v súlade s jeho argumentáciou žalobcovi zaslať anonymizované rozhodnutie, t.j. bez uvedenia mena,\npriezviska a funkcie O. O..\nŽalobca uviedol, že v súlade s judikatúrou ÚS SR nemožno informáciu o disciplinárnej sankcii udelenej\npríslušníkovi PZ v súvislosti s plnením jeho služobných povinností odmietnuť ani z dôvodu ochrany\nsúkromia. Príslušník PZ totiž pri plnení služobných povinností nevykonáva svoje súkromné aktivity, ale\nje v pozícii verejného činiteľa, dokonca s osobitnými právomocami. Mal za to, že aj v prípade, že by sa na\nuvedený prípad vzťahovalo obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 211/2000 Z.\nz., týkalo by sa len osobných údajov/informácií o súkromí fyzickej osoby. Žalovaný mal preto sprístupniť\npožadované rozhodnutie, kde by boli tieto údaje vynechané.\nŽalobca poukázal na to, že žalovaný tiež ignoroval ústavnoprávny aspekt práva na informácie, ktoré\nje garantované čl. 26 Ústavy SR, najmä podmienky jeho obmedzenia, ako ich určuje čl. 26 ods.4\nÚstavy SR, na ktorý bol žalovaný povinný v zmysle čl. 152 ods.4 Ústavy SR prihliadať. Čl. 26 ods. 4\nÚstavy SR taxatívne určuje dôvody, pre ktoré je možné právo na informácie obmedziť, avšak aj to iba\nv prípade, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté. Vzhľadom na verejný záujem a pobúrenie,\nktoré správanie poslanca NR SR L.. M. Z. a následné potrestanie dotknutej príslušníčky PZ vyvolalo, je\n\nnaopak v demokratickej spoločnosti nevyhnuté, aby sa verejnosť mohla oboznámiť s výrokom a dôvodmi\nrozhodnutia o disciplinárnom potrestaní príslušníčky PZ, ktorá bola terčom vulgárneho napádania L..\nM. Z..\nPodľa názoru žalobcu, aj v prípade, že by meno, priezvisko a pracovné zaradenie fyzickej osoby\npredstavovali osobné údaje, mal žalovaný sprístupniť informáciu vrátane týchto údajov a to z dôvodu\npriamej aplikácie ústavného práva na informácie v čl. 26 ods. 1 Ústavy SR na tento konkrétny prípad.\nS poukazom na právnu teóriu (Šimíček, V.: Ústavní stížnost. Praha : Linde, a.s., 2005, s. 74) pripúšťajúcu\npriamu aplikáciu ústavy za splnenia zákonných podmienok, mal žalobca za to, že v tomto prípade\npodmienky pre priamu aplikáciu ústavy boli splnené, a to z týchto dôvodov:\n1. nesprístupnenie informácie o rozhodnutí o disciplinárnej sankcii udelenej príslušníčke PZ by bolo\nzjavne v rozpore s ústavným právom na informácie (s požiadavkou obmedzenia iba v prípade\nnevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti);\n2. išlo by o hodnotovú medzeru v zákone o ochrane osobných údajov a v zákone o slobodnom prístupe k\ninformáciám, pretože ak požadované informácie napĺňajú pojmové znaky osobných údajov, tieto zákony\nneobsahujú výnimku, ktorá by umožňovala informácie sprístupniť;\n3. keďže protiústavné dôsledky by nastali v dôsledku stavu, že zákony neobsahujú výnimku z\nnesprístupnenia osobných údajov, išlo by o absenciu právnej úpravy určitej špecifickej situácie a nie o\nstav, kedy by bolo existujúce ustanovenie niektorého zo zákonov protiústavné (napr. definícia osobného\núdaju v § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov). Súd teda nemohol prerušiť konanie a\ndať Ústavnému súdu SR podnet na vyslovenie protiústavnosti niektorého zo zákonných ustanovení.\nČo sa týka zamietnutia žaloby tiež z dôvodu, že takýto postup je v súlade aj s nariadením Európskeho\nparlamentu a Rady ES č. 1049/2001/ES, ktoré v čl. 4 upravuje výnimky, kedy orgány odmietnu prístup k\ndokumentu, žalobca uviedol, že uvedené nariadenie sa vzťahuje na prístup k dokumentom Európskeho\nparlamentu, Rady a Komisie a nie na vnútroštátny režim sprístupňovania informácií. Poukázal na to,\nže právo EÚ neobsahuje všeobecnú úpravu sprístupňovania informácií v členských štátoch, čiastková\núprava je obsiahnutá v Smernici č. 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora\n(upravuje minimálny súbor pravidiel pre opakované použitie dokumentov na komerčné a nekomerčné\núčely a je postavená na existujúcom prístupovom režime členských štátov a nemení národné pravidlá\nprístupu k dokumentom) a v Smernici č. 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom\nprostredí (upravuje povinnosť verejných orgánov sprístupňovať informácie z oblasti životného prostredia\na pravidlá tohto sprístupňovania. Ani jedna so smerníc sa vecne netýka informácie požadovanej\nžalobcom, preto právnym predpisom, ktorý mal súd aplikovať na tento prípad je Ústava SR a zákon č.\n211/2000 Z. z. Navyše, prvostupňový súd poukázal na výnimku v čl. 4 nariadenia, ale nevšimol si u čl. 6,\npodľa ktorého : „Ak sa ktorákoľvek z výnimiek vzťahuje iba na niektoré časti požadovaného dokumentu,\nzostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia na zverejnenie.“ Takže aj v tomto prípade, ak by toto nariadenie\nupravovalo sprístupňovanie dokumentov na vnútroštátnej úrovni, bol by žalovaný povinný sprístupniť\ndokument s výnimkou osobných údajov.\nCitujúc čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(č. 209/1992 Zb.), ktorý rovnako ako nariadenie nemá subsidiárne aplikačné postavenie vo vzťahu k\nprávu EÚ, žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe\nbude v celom rozsahu vyhovené. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 613,52 €,\nktorú špecifikoval.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2\nO.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\n\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/>. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29. januára 2014 (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb.\nÚlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č.: SLV-401/OLVS-2009 z 20.\naugusta 2009 - ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu podaný proti rozhodnutiu Ministerstvu vnútra\nSR, úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií č. KM-878-1/SI-2009 z 15. júla 2009,\nktorým podľa § 18 ods.2 v spojení s § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií nevyhovelo žalobcovi\nako žiadateľovi poskytnúť informáciu uvedenú v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií, doručenú a\nzaregistrovanú pod č. KM-878/SI-2009 dňa 7. júla 2009 na Ministerstve vnútra SR, a toto rozhodnutie\npotvrdil.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, je zrejmé,\nže žalobca požiadal žalovaného podľa zákona č. 211/2000 Z. z. „o sprístupnenie kópie rozhodnutia\no disciplinárnej sankcii udelenej H. D. referentke 4. oddelenia OOUO Úradu na ochranu ústavných\nčiniteľov a diplomatických misií za to, že úradný záznam, ktorého predmetom bol incident poslanca NR\nSR L.. M. Z. dňa 28.04.2009 o cca 19,45 hod. v podzemných garážach NR SR, sprístupnila tretej osobe“.\nSprávne orgány pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu vo svojich rozhodnutiach aplikovali ustanovenie § 9\nods. 2 zák. č. 211/2000 Z .z., ktoré odôvodnili tým, že žiadateľom požadovaná informácia je informáciou\no osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok\nustanovených zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov,\na teda je potrebné pred jej sprístupnením, nakoľko povinnosť ju zverejniť nevyplýva zo žiadneho\nosobitného zákona, mať predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby, ktorá podľa pracovného\nzaradenia nepatrí do okruhu osôb uvedených v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií.\nPodľa ustanovenia § 9 ods. 2 veta prvá cit. zákona, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré\nsú spracovávané v informačnom systéme za podmienok, povinná osoba sprístupní len vtedy:\n1./ ak to ustanovuje zákon alebo\n2./ na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.\nÚlohou súdu v predmetnej veci, vzhľadom na obsah žaloby, bolo vyriešenie právnej otázky, či boli v\ndanej veci splnené zákonné podmienky zo strany správnych orgánov na postup a rozhodnutie v zmysle\ncitovaného zákonného ustanovenia. Medzi spornými stranami bol totiž zásadný rozpor v posúdení,\nči požadovanú informáciu o disciplinárnej sankcii príslušníčky Policajného zboru možno odmietnuť z\ndôvodu ochrany súkromia.\nPokiaľ žalobca tvrdil, že požadovaná informácia sa súkromia fyzickej osoby netýka, žalovaný správny\norgán zaujal v tejto otázke zásadne odlišný postoj, keď konštatoval, že požadovaná informácia je\ninformáciou o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za\npodmienok ustanovených zákonom č. 428/2002 Z. z., a teda je potrebné pred jej sprístupnením, nakoľko\npovinnosť ju zverejniť nevyplýva zo žiadneho osobitného zákona, mať predchádzajúci písomný súhlas\ndotknutej osoby, ktorá podľa pracovného zaradenia nepatrí do okruhu osôb uvedených v § 9 ods. 3\nzákona o slobode informácií.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že pri realizácii ústavou\nzaručeného práva na informácie, garantovaného čl. 17 Listiny základných práv a slobôd, v spojení\nso zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, je potrebné akékoľvek obmedzenia poskytovania\ninformácií vykladať reštriktívnym spôsobom. Iný postup, t. j. extenzívny výklad podmienok, za existencie\nktorých zákon o slobodnom prístupe k informáciám umožňuje právo na poskytnutie informácií obmedziť\na informácie neposkytnúť, by bol zameraný proti vlastnému zmyslu a účelu tohto zákona, ako aj ústavou\nzaručeného verejného subjektívneho práva garantovaného čl. 17 Listiny základných práv a slobôd.\nPrávo na informácie predstavuje vo vzťahu k verejnej správe jednu zo záruk zákonnosti, ktorá by\nv prípade extenzívneho výkladu bola značne obmedzená. Primeraná informovanosť o verejných\nzáležitostiach má pre verejnosť veľký význam, pretože prístup verejnosti k informáciám posilňuje jej\ndôveru k verejnej správe. Toto právo samozrejme nie je absolútne, ale je limitované obmedzeniami\nvyplývajúcimi z potreby ochrany legitímnych verejných záujmov medzi ktoré patrí aj ochrana súkromia.\nPožadovaná informácia v predmetnej veci sa týkala sprístupnenia rozhodnutia o disciplinárnom postihu\npríslušníčky Policajného zboru, ktorá vystupovala v pozícii subjektu požadovaných údajov. Za týmto\núčelom bolo potrebné prioritne posúdiť, či táto informácia je výlučne súčasťou súkromia označeného\nsubjektu údajov alebo patrí do sféry verejnej. Pokiaľ by totiž išlo o sféru súkromnú, tak argumentácia\nsprávnych orgánov by obstála. V tomto prípade je však nespornou skutočnosťou, že požadovaná\ninformácia - vzhľadom na pracovné zaradenie subjektu požadovaných údajov - sa týka sféry verejnej.\nRelevantnou otázkou v predmetnej veci bolo následne posúdiť, či za stavu, že požadovaný údaj bol\nsúčasťou verejnej sféry, by naň dopadalo i ďalšie základné právo, t. j. právo na informácie, ktorého\nnositeľom je žalobca.\nOdvolací súd skonštatoval, že verejnosť má právo, aby bola informovaná o činnosti tzv. osôb verejného\nzáujmu, medzi ktoré príslušníci Policajného zboru nesporne patria, pričom tomuto režimu podliehajú\núdaje súvisiace s ich verejnou, či úradnou činnosťou, funkčným alebo pracovným zaradením.\nZa stavu, že požadované údaje v posudzovanej veci sa netýkajú súkromia osoby verejného záujmu,\nnebol podľa názoru odvolacieho súdu dôvod zneprístupnenia žalobcom požadovanej informácie,\nsamozrejme v upravenej forme, t. j. bez uvedenia identifikačných údajov.\nZ horeuvedených dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa §\n250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil a\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250ja ods. 4 O.s.p. je viazaný právnym\nnázorom súdu.\nVychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje za potrebné\nuviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je aj princíp\nprávnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať,\nže príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú\nsprávne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej\nistoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako\naj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov,\nako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09).\nPodľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. §\n246c veta prvá O.s.p a § 224 ods. 2 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému\nžalobcovi priznal náhradu trov konania. Trovy konania predstavujú v predmetnej veci trovy právneho\nzastúpenia žalobcu advokátom v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní. Pozostávajú zo sumy\n\nza 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava - 22. októbra 2009, podanie žaloby - 23. októbra 2009,\nvyjadrenie k odvolaniu - 2. mája 2011, podanie odvolania - 21. novembra 2012), a to 2 x 115,83 € (§ 11\nods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) plus režijný paušál 2 x 6,95 € (§ 15 citovanej vyhlášky), 1 x 123,50\n€ plus režijný paušál 7,41 € a 1 x 127,17 Eur + režijný paušál 7,63 €, t. j. 511,27 € + 20 % DPH (§ 18\nods. 3 citovanej vyhlášky) t. j. 102,25 €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 613,52 €.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}