{"guid": "8199303e-13cc-4d7f-a57b-584ba7a88845:fdbeed8c-dfc4-43be-b650-55fa2215bdac", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1009201039.1", "spisova_znacka": "5Sži/3/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/3/2013 z 30. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2014, sp. zn. 5Sži/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1009201039.1", "identifikacne_cislo": "1009201039", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2014-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-158.odsek-2", "nazov": "§ 158 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-158.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-158"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-158"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fdbeed8c-dfc4-43be-b650-55fa2215bdac", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1009201039.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1009201039.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1009201039.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sži/3/2013\n1009201039\n30. 01. 2014\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2014:1009201039.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej\na členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu EUREA,\nobčianske združenie, Tupého 25/A, Bratislava, IČO: 30 794 242, zastúpeného Mgr. Vladimírom\nŠárnikom, advokátom so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému Krajskému\nsúdu v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. Spr. 6018/2009 z 29. júna 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave z 03. októbra 2012, č. k. 2S/127/2009-46, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 03. októbra 2012,\nč. k. 2S/127/2009-46 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zamietol podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného Spr. 6018/2009 z 29. júna 2010, ktorým potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. Spr. 6017/2009 z 15. júna 2009 o nesprístupnení informácií\npožadovaných podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“ alebo „zákon o\nslobode informácií“).\nRozhodol tak v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP vychádzajúc z článku 26 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), § 3 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d/ a § 12 zákona o slobode\ninformácií, keď mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že žalobca v prejednávanej veci žiadal\nsprístupniť rozsudok Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 15C 99/2003 zaslaním kópie rozsudku,\npričom v čase rozhodnom pre konanie, teda v čase vydania rozhodnutia prvostupňovým i odvolacím\norgánom, nebol rozsudok vydaný Okresným súdom Bratislava I vo veci sp. zn. 15C 99/2003 právoplatný.\nKrajský súd bol toho názoru, že sprístupnenie (doručenie) neprávoplatného súdneho rozhodnutia\nprekračuje rámec zákona č. 211/2000 Z. z., pretože z tohto právneho predpisu nevyplývala žalovanému\nprávna povinnosť takejto žiadosti vyhovieť. Povinnosťou žalovaného v právnom režime zákona o\nslobode informácií mohlo byť len informovanie o výsledku predmetného konania a spôsobe rozhodnutia\nvo veci; takúto informáciu však žalobca nepožadoval.\nKrajský súd vo svojom rozsudku poukázal i na Občianskym súdnym poriadkom stanovený okruh\nsubjektov, ktorým sa doručuje rozsudok súdu podľa § 158 ods. 2 OSP, a na ustanovenie § 44 ods.\n2 OSP, ktoré oprávňuje predsedu senátu alebo samosudcu povoliť niekomu inému než účastníkovi\n\nsúdneho konania nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a\noprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté. Zdôraznil pritom, že ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku neumožňujú doručiť rozsudok inej osobe ako osobám uvedeným v § 158 ods. 2. OSP.\nKaždé rozšírenie okruhu adresátov tohto rozhodnutia by sa dostávalo do kolízie s článkom 2 ods. 2\nústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše pri doposiaľ neskončenom konaní informáciu o výsledku\nkonania sprístupniť nie je možné.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi právo ich náhradu nepriznal (§ 250k ods. 1\nOSP) s tým, že žalovaný podľa ustálenej judikatúry nemá na ich náhradu právo.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia\nžalobe; súčasne uplatnil náhradu trov konania.\nV dôvodoch svojho odvolania žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „najvyšší súd“) vo veci sp. zn. 1Sžo/184/2008 a na ustanovenie § 11 ods. 2 písm. d/ zákona\nč. 211/2000 Z. z., ktoré síce vylučuje zo sprístupnenia informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti\nsúdu, avšak toto sa nevzťahuje na informácie o rozhodnutiach a výsledku konania a nerozlišuje medzi\nprávoplatnými a neprávoplatnými rozhodnutiami. Taktiež bol toho názoru, že informáciou o rozhodnutí\nv zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. nie je iba informácia o výroku rozhodnutia, ale o\ncelom obsahu rozhodnutia, t. j. aj o odôvodnení rozhodnutia, poučení o opravnom prostriedku, dátume\nvydania, konajúcom sudcovi, predmete sporu, grafickom usporiadaní rozsudku, podpis atď.. Žiadateľ\nmá teda podľa žalobcu nárok na sprístupnenie kópie rozhodnutia po vylúčení vyhradených informácií v\nzmysle ustanovení § 8 - § 11 zákona č. 211/2000 Z. z..\nTaktiež namietal, že ustanovenie § 158 ods. 2 OSP nemá povahu ustanovenia zakazujúceho\nsprístupnenie informácii tretím osobám. Citovane ustanovenie podľa žalobcu iba určuje, ktorým osobám\nrozhodnutie musí byť s procesnými účinkami doručené, neobsahujú však nič, z čoho by vyplýval zákaz\nsprístupniť rozhodnutie aj inej osobe. Takýto zákaz neobsahuje ani ustanovenie § 44 ods. 2 OSP, ktoré\nupravuje nahliadanie do súdneho spisu. Predmetom žiadosti žalobcu pritom nebolo nahliadnutie do\nspisu, ale iba sprístupnenie rozsudku, a to nie v režime OSP, ale v režime zákona o slobode informácií.\nPodľa žalobcu neobstojí preto názor, že ustanovenia § 158 ods. 2 a § 44 ods. 2 TP (zrejme malo byť\nOSP) sú ustanoveniami zakazujúcimi sprístupnenie informácie tak, ako to predpokladá ustanovenie §\n11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z..\nPodľa názoru žalobcu procesné predpisy upravujúce konania, informácia o výsledku ktorých má byť\nsprístupňovaná v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. (Občiansky\nsúdny poriadok, TP), vždy a pri každom druhu rozhodnutia taxatívne určujú, ktorým osobám má\nbyť doručované. Pokiaľ by sa ustanovenie §11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. vykladalo\ntakým spôsobom, ako krajský súd, stalo by sa obsolentným, keďže informácia o rozhodnutí by sa\nsprístupňovala iba účastníkom konania, ktorí však rozhodnutie už dostali podľa príslušného procesného\npredpisu.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zhrnul chronologicky za sebou nadväzujúce zistenia\nv predmetnej veci a poukazujúc na teoretické úvahy žalobcu vyslovil otázku o tom, kam sa z predmetu\ntohto súdneho konania stratila podstata pôvodne podanej žiadosti dňa 11. mája 2009 (?).\nS odkazom na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 411/2011 Z. z. o zverejňovaní\nsúdnych rozhodnutí (ďalej len „vyhláška č. 482/2011 Z. z.“), v zmysle ktorej sa zverejňujú i neprávoplatné\nrozhodnutia, poukázal na to, že má vedomosť o tom, že tieto ustanovenia zákona v značne miere žalobca\nvyužíva pri podávaní iných žiadostí podľa zákona o slobode informácií.\nPreto súc toho názoru, že predmetný spor je zo strany žalobcu účelovo predlžovaný poukázal na\nskutočnosť, že právny zástupca žalobcu v tejto veci Mgr. Vladimír Šárnik zastupoval odporcu v konaní\npred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 15C 99/2003, pričom rozsudok Okresného súdu Bratislava\nI, č. k. 15C 99/2003-70 z 08. novembra 2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.\nk. 4Co/245/2008-104 z 24. augusta 2009 (ktorým bol prvostupňový rozsudok zrušený a konanie bolo\nzastavené) nadobudol právoplatnosť dňa 05. novembra 2009, t. j. 6 mesiacov po žiadosti žalobcu o\n\nsprístupnenie informácie 11. mája 2009, čím žalovaný opätovne zdôvodňuje nemožnosť sprístupnenia\ntohto rozsudku povinnej osoby v čase podania žiadosti z dôvodu prebiehajúceho konania - rozhodovacej\nčinnosti povinnej osoby.\nŽalovaný argumentoval aj tým, že v danom prípade je žalobca účastníkom súdneho konania sp. zn.\n15C 99/2003, a tak mal v čase podania žiadosti (11. mája 2009) a má aj dnes možnosť v súvislosti so\nsprístupnením rozsudku Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 15C 99/2003 postupovať podľa\nustanovenia § 44 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 64 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,\nkrajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č.\n543/2005 Z. z.“).\nNa základe uvedeného bol žalovaný toho názoru, že žalobca nevyužil od podania žiadosti dňa 11. mája\n2009 doteraz ani z dvoch týchto možností, ako získať rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.\n15C 99/2003. Na druhej strane žalovaný nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. 15C 99/2003 zistil, že\nrozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 15C 99/2003-70 zo dňa 08. novembra 2007, prevzal žalobca\n(ako právny zástupca odporcu) dňa 01. apríla 2008 (konkrétne pani N.), z ktorého dôvodu žalovaný\nnepochopil zmyslel a účel predlžovania súdneho konania sp. zn. 2S/127/2009 (sp. zn. 5Sži/2/2012),\nkeďže už v roku 2008 odpadol predmet sporu tým, že sporný rozsudok má štyri roky žalobca k dispozícií.\nPoukazujúc na účelovosť tohto súdneho konania, spočívajúcu v jeho predlžovaní podávaním odvolaní\nzo strany žalobcu, vznikajú u žalovaného oprávnené pochybnosti o tom, že takýmto neopodstatneným\nkonaním žalobcu dochádza k vedomému zvyšovaniu náhrady trov konania tak, ako sú vyčíslené na\nstrane č. 2 jeho odvolania zo dňa 29. novembra 2012.\nŽiadal preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 211 a nasl.\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno\npriznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 OSP s\ntým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 30. januára 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP).\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného o nevyhovení žiadosti\nžalobcu o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.\n\nPodľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný\nzákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej aj „Listina“) čl. 17\nods. 1 sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 17 ods. 5 Listiny štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným\nspôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.\nPodľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 5 ústavy orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať\ninformácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.\nPodľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného\nprístupu k informáciám.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie\nalebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych\norgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o\nrozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.\nÚstava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na\nprijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre\nvlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. I. ÚS 236/06-59 z 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej\nskupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. čl. ako povinnosť orgánov verejnej\nmoci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob\nposkytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a\nslobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy medze základných práv a slobôd možno\nupraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv\na slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní\nzákladných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len\nna ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených\nústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy) alebo osobitných, vzťahujúcich\nsa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 ústavy).\nCieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom\nkonaní, zamýšľaným zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, je ochrana pred\nneprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (resp. orgánov činných v trestnom\nkonaní), a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 ústavy),\nktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého\nzákladného práva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu\nk rozhodnutiam súdov možno vymedzený cieľ dosiahnuť, odvolací súd uvádza, že nesprístupnením\ninformácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, je v\nzáujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania v podstate vylúčená verejná diskusia o\nprejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia mohli byť ovplyvnení. Toto obmedzenie treba\npovažovať za primerané, keďže informáciu o výsledku rozhodovacej činnosti je súd povinný sprístupniť,\nčím je zabezpečená aj verejná kontrola výkonu súdnej moci. Z dôvodovej správy k návrhu zákona,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, ktorý s účinnosťou od 02. januára 2006 novelizoval\ndotknuté ustanovenie vyplýva, že účelom predloženého návrhu je rozšírenie okruhu sprístupňovaných\ninformácií oproti doterajšej úprave (podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona účinného do 01. januára 2006\npovinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka neverejného\nkonania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré podľa osobitného zákona vykonáva súd, orgán činný v\ntrestnom konaní alebo orgán verejnej správy), pričom nová úprava spočíva v obmedzení poskytnutia,\nresp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodujúcej činnosti (neukončených, prebiehajúcich\nkonaní) súdu, avšak pokiaľ ide o informáciu o výsledku konania, tá sa v prípade rozhodovacej činnosti\nsúdu sprístupní, ak to osobitný predpis nezakazuje.\nPodľa názoru najvyššieho súdu, ktorý sa čiastočne stotožnil s názorom krajského súdu, je pre\nposúdenie prejednávanej veci nevyhnutné, v súlade s vyššie uvedenými princípmi, rozlíšiť informáciu\n\no skutočnostiach známych zo súdneho spisu, informáciu o rozhodnutí, resp. o výsledku konania a\npožiadavku o sprístupnenie/zverejnenie súdneho rozhodnutia, pod ktoré možno zahrnúť aj doručenie\nkópie súdneho rozhodnutia inému, ako účastníkovi konania.\nPokiaľ ide o informáciu o skutočnosti známej zo súdneho spisu, postup pri jej poskytovaní iným osobám,\nako sú účastníci konania, upravuje § 44 ods. 2 OSP v spojení so zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov - Položka č. 24a. Tohto\npostupu sa žalobca nedomáhal.\nInformáciou o rozhodnutí, resp. o výsledku konania, je bezpochyby informácia o tom, ako súd rozhodol.\nV prejednávanom prípade bola táto informácia sprístupnená verejnosti okamihom vyhlásenia rozsudku\nOkresným súdom Bratislava I vo veci sp. zn. 15C 99/2003 (08. novembra 2007), nakoľko podľa § 156\nods. 1 OSP, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne. V čase podania žiadosti žalobcu o sprístupnenie\ndaného rozsudku (05. novmebra 2009) bola už informácia o rozhodnutí sprístupnená, pričom právny\nzástupca žalobcu ako právny zástupca odporcu (Slovenskej katedrály, spol. s r. o., ktorá v priebehu\nkonania dňom 16. mája 2009 zanikla výmazom z obchodného registra) mal v konaní Okresného súdu\nBratislava I sp. zn. 15C 99/2003 možnosť prístupu k spisovému materiálu v zmysle § 44 ods. 2 OSP a\nrozsudok, č. k. 15C 99/2003-70 z 08. novembra 2007 mu bol dňa 18. februára 2008 aj doručený (bol\nprevzatý splnomocnenkyňou p. Kováčovou).\nZ obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa nezaujímal o výsledok predmetného konania, t.\nj. nepožadoval informáciu o rozhodnutí, resp. o výsledku konania, na ktoré ho oprávňuje vyššie uvedený\n§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácii, ale požadoval „sprístupnenie rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava I vo veci sp. zn. 15C 99/2003“ tak, aby mu bola doručená jeho kópia.\nPostup pri zverejňovaní a sprístupňovaní rozhodnutí súdov upravuje s účinnosťou od 01. januára 2012\nzákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o súdoch“) v § 82a. Do tohto dátumu zákonná úprava sprístupňovania rozhodnutí\nsúdov verejnosti, resp. osobám iným, ako sú účastníci konania neexistovala, existoval iba interný právny\npredpis - Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 21/2005 o zverejňovaní súdnych\nrozhodnutí na internete, podľa ktorej bolo možné zverejňovať len rozhodnutie súdu, ktorým sa konanie\nkončí, aj to len v tzv. anonymizovanej podobe, t. j. zbavené informácií, ktoré by mohli zasiahnuť do práva\núčastníkov konania na ochranu ich osobných údajov.\nZ obsahu pripojeného spisového materiálu je zrejmé, že v čase podania žiadosti žalobcu, povinná osoba\ntakýmto rozhodnutím nedisponovala, takéto rozhodnutie neexistovalo, pretože bol vydaný len rozsudok\nsúdu prvého stupňa, ktorý ešte nebol právoplatný a ktorý obsahoval aj údaje, zverejnením ktorých by\nmohlo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Z uvedeného vyplýva,\nže žalobcova žiadosť o sprístupnenie požadovaného rozsudku nemohla byť zo strany povinnej osoby\nvybavená kladne.\nNajvyšší súd považuje za vhodné doplniť, že aj podľa úpravy účinnej od 01. januára 2012 (§ 82a\nods. 3 zákona o súdoch) sa pred zverejnením súdneho rozhodnutia anonymizujú v ňom údaje, ktorých\nanonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.\nPokiaľ ide o argumenty žalobcu, že z ustanovení § 158 ods. 2 OSP, ktoré taxatívne vymedzuje, komu sa\ndoručuje rovnopis rozhodnutia súdu, nevyplýva zákaz „sprístupnenia“ rozhodnutia súdu iným osobám\nako v ňom vymedzeným, pretože toto ustanovenie len upravuje okruh osôb, ktorým sa predmetné\nrozhodnutie musí z procesnoprávnych dôvodov doručiť, najvyšší súd zdôrazňuje, že súd ako štátny\norgán je viazaný predovšetkým ústavou, a to článkom 2 ods. 2, podľa ktorého štátne orgány môžu\nkonať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosť\nštátneho orgánu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon nie je možné zamieňať s právom každého (konať, čo nie je zákonom zakázané), ktoré je upravené\nv ods. 3 tohto článku. Pritom nesporne treba mať za to, že Občiansky súdny poriadok ako právny\npredpis upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov,\n\nna čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 OSP) je vo vzťahu k zákonu o slobode\ninformácii lex speciális a jeho ustanovenia majú kogentnú povahu.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu najvyšší súd\ndospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami\nžalobcu rovnako ako sa s nimi vyporiadal i krajský súd v napadnutom rozsudku.\nVyhlášku č. 482/2011 Z. z., ktorá upravuje postup súdov pri zverejňovaní i neprávoplatných súdnych\nrozhodnutí, nebolo možné v danom prípade aplikovať, a to vzhľadom na ustanovenie § 250i ods. 1veta\nprvá OSP, nakoľko pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý\ntu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a rozhodnutie žalovaného č. Spr. 6018/2009 bolo\nvydané 29. júna 2009 a právoplatnosť nadobudlo dňom 03. júla 2009.\nNámietky, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie\nkrajského súdu, sú čisto jeho teoretickými úvahami, ktoré nebolo možné ani v odvolacom konaní uznať\nza právne relevantné. Tieto boli v podstatnej časti totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v\nprvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nV preskúmavacom konaní veci nebolo možné opomenúť ani konkrétne okolnosti prípadu, keď žalobca\nžiadal sprístupniť informáciu v súdnej veci, v ktorej jeho právny zástupca bol právnym zástupcom\nodporcu a ktorá sa týkala vydania bezdôvodného obohatenia zo sprostredkovateľskej zmluvy na kúpu\nnehnuteľnosti, teda predmetu, ktorý je celkom mimo rámca cieľa činnosti žalobcu, pre ktoré bol aj\noslobodený od súdneho poplatku (pozri k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.\nmája 2012 sp. zn. 5Sži/2/2012.\nZákon o slobode informácií má slúžiť predovšetkým ako nástroj spoločenskej kontroly. Najvyšší\nsúd nepopiera právo žalobcu na informácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované\nefektívne, t.j. povinným osobám budú adresované len žiadosti, ktoré sú tieto osoby reálne povinné\nposkytnúť, t.j. žiadosti o informácie v rozsahu ich rozhodovacej činnosti. Len takto možno hovoriť o\núčinnej spoločenskej kontrole verejnej správy. V opačnom prípade ide zo strany žiadateľov, osobitne s\nprihliadnutím na žalobcu, ktorého nemožno označiť za „bežného občana“ nezorientovaného v právomoci\njednotlivých orgánov, za zneužívanie práva na informácie, kedy je toto právo zámienkou pre formalistické\na bezúčelné spory.\nNajvyšší súd preto považuje za opodstatnenú námietku žalovaného ohľadom účelovosti tohto súdneho\nkonania spočívajúcu v jeho predlžovaní podávaním odvolaní v snahe o získanie náhrady trov konania.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nemohol vyhovieť a s\nprihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok ako vecne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 v\nspojení s a § 246c ods. 1 vety prvej OSP a podľa § 250k ods. 1, keď žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom\nkonaní úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovanému v takomto konaní\nnárok na náhradu trov zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nnie je\n\nprípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}