{"guid": "cc780b19-1bd9-4cf2-a6b6-a81b060b0d1e:f34ade30-261c-4305-b20f-811edb0bc30c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1009200831.1", "spisova_znacka": "3Sžhpu/1/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhpu/1/2012 z 11. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2014, sp. zn. 3Sžhpu/1/2012, ECLI:SK:NSSR:2014:1009200831.1", "identifikacne_cislo": "1009200831", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2014-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/136", "nazov": "zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f34ade30-261c-4305-b20f-811edb0bc30c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1009200831.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1009200831.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1009200831.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžhpu/1/2012\n1009200831\n11. 02. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:1009200831.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469,\nKaradžičova 10, Bratislava, zastúpený: JUDr. Radoslav Hajdúch, advokát, Nám. M. Benku 10,\nBratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č.\n2009/DZ/R/2/017 zo dňa 09.04.2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2S 105/09-652 zo dňa 11.01.2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2S 105/09-652 zo dňa 11.01.2012 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. rozhodnutie\nRady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2009/DZ/R/2/017 zo dňa 09.04.2009, ako aj\nprvostupňové rozhodnutie žalovaného č.: 2007/DZ/2/1/111 zo dňa 21.12.2007 a vrátil vec žalovanému\nna ďalšie konanie.\nJednou z otázok, ktorú krajský súd riešil bola právomoc Protimonopolného úradu Slovenskej republiky\n(ďalej „ PMU SR“) na posúdenie zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu a na vydanie\nnapadnutých rozhodnutí vo veci zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu podľa zákona\nč. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom do 31.05.2009 („ďalej ZOHS“).\nKrajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu s tým, že „správne uviedol žalobca, že kompetencia\nžalovaného bola v relevantnom období (až do prijatia novely ZOHS zákonom č. 165/2009 Z.z., ktorá s\núčinnosťou od 01.06.2009 vypustila zo ZOHS § 2 ods. 6/, t.j. v čase konania a rozhodovania správnych\norgánov, legislatívnym spôsobom upravená v § 2 ods. 6 ZOHS, podľa ktorého „tento zákon sa nevzťahuje\nna prípady obmedzovania súťaže, ktorých posudzovanie patrí do pôsobnosti iného orgánu, ktorý\nzabezpečuje ochranu súťaže podľa osobitného predpisu“. V poznámke k tomuto ustanoveniu je odkaz\nna § 11 zákona o elektronických komunikáciách § 2 ods. 6 bol do ZOHS zavedený zákonom č. 465/2002\nZ.z. Niet pochýb o tom, že toto ustanovenie možno označiť za nešťastné a v praxi vyvolávajúce problémy,\nktoré napokon zhrnula Európska komisia v odôvodnenom stanovisku určenému Slovenskej republike.\nPod pojmom prípady obmedzovania súťaže, na ktoré sa ZOHS nevzťahuje, keďže ich posudzovanie\npatrí do pôsobnosti iného orgánu, v danom prípade Telekomunikačného úradu SR (ďalej „TÚ SR“)\nsa rozumie podľa § 3 ods. 1 ZOHS každé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom\ntrhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných aktivít, skutočné alebo možné zníženie\nrozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok“.\nKrajský súd je toho názoru, že v danej veci išlo o prípady, ktorých posudzovanie patrilo do pôsobnosti\nTÚ SR, ktorý ako špecifický regulátor má (mal) svojou činnosťou nastaviť regulačné prostredie, aby\nzabezpečil efektívnu hospodársku súťaž v oblasti elektronických komunikácií do budúcnosti. PMÚ SR\n\npritom nie je orgánom nadriadeným TÚ SR, a preto nemohlo prísť k devolúcii ani k delegácii a už vôbec\nnie k zvereniu, k prorogácii, či avokácii.\nNárodná rada Slovenskej republiky až zákonom č. 165/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2009 (t.j. po\nvydaní druhostupňového rozhodnutia) vypustila zo ZOHS § 2 ods. 6, čím vyhovela Európskej komisii.\nV relevantnom období však § 2 ods. 6 ZOHS bol účinný a podľa názoru krajského súdu vylučoval\nkompetenciu PMU SR podľa ZOHS. Avšak vzhľadom na prednosť práva Únie, t.j. aj čl. 82 ZES (čl. 102\nZFEÚ) bola kompetencia Protimonopolného úradu SR podľa práva Únie daná, pričom v prvostupňovom\nrozhodnutí išlo o 5 praktík podradených pod čl. 82 ZES a v prípade druhostupňového rozhodnutia išlo\naž o 8 praktík podradených pod čl. 82 ZES (všetky s výnimkou výroku 9).\nKrajský súd uviedol, že pokiaľ ide o aplikáciu úniového práva tak národný regulátor (TU SR) nie je (nebol)\noprávnený aplikovať čl. 82 ZES (čl. 102 ZFEU), keďže jediným oprávneným orgánom v SR na aplikáciu\ntohto článku je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Vyslovenie nedostatku kompetencie PMU SR\naplikovať čl. 102 ZFEU by bolo v rozpore s právom Únie. Absencia kompetencie PMU SR sa týka iba\naplikácie § 8 ZOHS.\nProti rozsudku krajského súdu žalovaný podal včas odvolanie. K zisteniam krajského súdu o nedostatku\nprávomoci Protimonopolného úradu Slovenskej republiky konať vo veci stláčania marže, ako aj vo veci\nviazania namietal, že podľa jeho názoru právomoc bola daná. Rada PMÚ SR sa v bodoch 1 až 31\ndruhostupňového rozhodnutia k tejto právnej otázke podrobne vyjadrila. Protimonopolný úrad SR ako\nvšeobecný orgán ochrany hospodárskej súťaže má vždy kompetenciu intervenovať s cieľom, aby na trhu\nfungovala efektívna hospodárska súťaž. Túto povinnosť má aj v situácii, kedy bolo regulačné opatrenie\nuložené sektorovo špecifickým regulátorom. Základným problémom, ktorý je protimonopolný úrad\npovinný sledovať, je odstránenie súťažného problému, ako aj potrestanie subjektu za jeho protisúťažné\nsprávanie.\nŽalobca vo vyjadrení zo dňa zo dňa 02.11.2012 k odvolaniu žalovaného v časti kompetencie\nprotimonopolného úradu uviedol, že nešlo o konanie žalobcu, ktoré by bolo „potencionálne\nregulovateľné“, ale o konanie, ktoré je regulované odvetvovým regulátorom TU SR. Je teda legitímnym\nočakávaním žalobcu, že TU SR ako odvetvovo špecifický regulátor v oblasti elektronických komunikácií\nbude vykonávať svoje kompetencie vecne správne a s primeranou odbornou starostlivosťou, a teda\npokiaľ uložil žalobcovi regulačnú povinnosť používať vzorec na výpočet minimálnej úrovne všetkých\nmaloobchodných cien odchádzajúcich volaní, ktorého účelom bolo zabrániť žalobcovi používať stláčanie\nmarže alebo dumpingových cien, dodržanie takejto regulačnej povinnosti bude v praxi znamenať, že k\nstláčaniu marže nebude dochádzať.\nZávery žalovaného o tom, že mal kompetenciu konať aj keď ním posudzované konanie bolo už\nbezpochyby regulované, a teda i sankcionovateľné zo strany odvetvového regulátora sú nesprávne,\nnemajú oporu v zákone a sú nebezpečným precedensom, potvrdením ktorých by súd priznal\nžalovanému postavenie „superregulátora“ v rozpore s právnymi predpismi platnými v Slovenskej\nrepublike, ako aj v rozpore s legitímnymi očakávaniami žalobcu. Takýto právny stav by súčasne\nznamenal porušenie právnej istoty žalobcu, keďže žalobca si nemôže byť v žiadnom okamihu istý,\nči aj pri dodržiavaní všetkých pravidiel nastavených TÚ SR na ochranu efektívnej súťaže v sektore\nelektronických komunikácií nebude následne postihovaný zo strany žalovaného pokiaľ tento vyhodnotí\nopatrenia sektorového regulátora ako nedostatočné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c\nods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3\ndruhá veta O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil,\npretože súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec.\nNajvyšší súd vec prejednal na informatívnom pojednávaní dňa 09.04.2013 z dôvodu, že zásadnou\nprávnou otázkou, ktorá sa vyskytla v administratívnom konaní žalovaného bolo splnenie procesnej\npodmienky právomoci žalovaného Protimonopolného úradu Slovenskej republiky konať a vydať\nnapadnuté rozhodnutie vo veci zneužívania dominantného postavenia podľa § 8 ZOHS, a to s ohľadom\nna skutočnosť, že v rozhodnom období podľa § 2 ods. 6 ZOHS išlo o prienikovú právomoc.\n\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že krajský súd zistil nedostatok právomoci Protimonopolného\núradu Slovenskej republiky počas doby účinnosti ustanovenia § 2 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z.z. o\nochrane hospodárskej súťaže, t.j. do 31.05.2009.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom do 31.05.2009\ntento zákon sa nevzťahuje na prípady obmedzovania hospodárskej súťaže, ktorých posudzovanie patrí\ndo pôsobnosti iného orgánu, ktorý zabezpečuje ochranu súťaže podľa osobitného predpisu.\nZásadnou otázkou pre ďalšie konanie bolo, či prípady obmedzovania hospodárskej súťaže zistené\nu žalobcu vo forme stláčania marže (margin squeeze) patria do pôsobnosti Protimonopolného úradu\nSlovenskej republiky, alebo v zmysle hore uvedeného ustanovenia § 2 ods. 6 ZoHS patrili do pôsobnosti\nTelekomunikačného úradu Slovenskej republiky, ktorý ochranu trhu zabezpečoval formami a metódami\npodľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení nehorších\npredpisov (ZoEK) regulácia elektronických komunikácií je regulácia súťaže na relevantnom trhu v oblasti\nelektronických komunikácií.\nPodľa § 11 ods. 2 ZoEK úrad pri regulácii prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie\nvrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje\nEurópska komisia. Pri regulácii musí zohľadňovať technologickú neutralitu regulácie, ktorá neukladá ani\nnediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie.\nPodľa § 11 ods. 3 ZoEK úrad pri regulácii zabezpečuje, aby nedochádzalo k narušovaniu alebo\nobmedzovaniu súťaže a diskriminácii podnikov, podporuje efektívne investície do kvalitnej a modernej\ninfraštruktúry, dbá na zachovanie celistvosti a bezpečnosti verejných sietí. Úrad vytvára podmienky, aby\nvšetci koncoví užívatelia mali prístup k univerzálnej službe, a dbá na maximálny prospech užívateľov,\nnajmä zdravotne postihnutých užívateľov, v súvislosti s možnosťou výberu služby, ceny a kvality.\nFormy regulácie súťaže v elektronických komunikáciách v rozhodnom období boli taxatívne upravené\nv ustanoveniach §§ 15-28 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách („ZoEK“) a zahŕňajú\ntaxatívne vymedzené oprávnenia (určenie relevantných trhov, analýza významných trhov, určenie\nvýznamného podniku...).\nPodľa § 15 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách úrad určí relevantné trhy v oblasti\nelektronických komunikácií (ďalej len \"relevantný trh\") na základe Európskou komisiou odporúčaného\nzoznamu relevantných trhov a postupov analýzy relevantných trhov v súlade s princípmi zabezpečenia\nkonkurenčného prostredia a s prihliadnutím na špecifické národné podmienky, najmä geografické.\nPodľa § 15 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách úrad spolupracuje s Európskou\nkomisiou pri určovaní nadnárodných trhov podľa požiadaviek Európskej komisie.\nSenát najvyššieho súdu hodnotí ako nesporné, že skutkové podstaty zneužívania dominantného\npostavenia, ktorých naplnenie Protimonopolný úrad Slovenskej republiky zistil, mali svoj základ v § 8\nzákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. Rovnako generálna klauzula zneužívania\ndominantného postavenia mala svoj právny základ\nv § 8 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, podľa ktorých ustanovení postupuje Protimonopolný\núrad Slovenskej republiky a nie Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky.\nUstanovenie § 2 ods. 6 ZOHS pripúšťajúce rôzne výklady, bolo nevyhnutné vnímať ako odkazovú\nnormu pre tie formy obmedzovania hospodárskej súťaže, ktoré sú upravené v zákone o elektronických\nkomunikáciách (napr. nediskriminácia prístupu podľa § 19 zákona o elektronických komunikáciách).\nSúčasne je potrebné poukázať na ustanovenie § 71 zákona o elektronických komunikáciách, kde sú\nvymedzené správne delikty. Stláčanie marže (margin squeeze) medzi ne nepatrí.\nNapriek tomu, že z dôvodu právnej istoty bolo ustanovenie § 2 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže s účinnosťou od 01.06.2009 zrušené, nie je prípustné ho po dobu jeho účinnosti vykladať tak, že\nvylučovalo pôsobnosť Protimonopolného úradu Slovenskej republiky na posudzovanie stláčanie marže\n\n(margin squeeze) a ďalších skutkových podstát zneužívania dominantného postavanie, majúcich právny\nzáklad v ZOHS.\nMargin squeeze a iné praktiky, ktoré majú svoj základ v generálnej klauzule zákona o hospodárskej\nsúťaže, prípadne a fortiori zneužívajúce praktiky tam výslovne uvedené, patria do pôsobnosti\nProtimonopolného úradu Slovenskej republiky i keď sa vyskytnú na trhu elektronických komunikácií.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že právomoc Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ako národnej\nsúťažnej autority (National Competition Authority) v oblasti posudzovania zneužívania dominantného\npostavenia podnikateľských subjektov vo forme stláčania marže (margin squeeze) na relevantnom trhu\nelektronických nemôže mu byť na národnej úrovni odňatá a ani zákonom zverená inému regulátorovi\nnapr. Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky. Národná súťažná autorita disponuje tzv.\nvšeobecnou právomocou v oblasti posudzovania praktík zneužívania hospodárskej súťaže. Túto otázku\npovažuje najvyšší súd za tzv. acte clair. Pokiaľ by sa krajský súd nestotožňoval s právnym názorom\nnajvyššieho súdu, že ide o otázku acte clair, v tom prípade sa musí obrátiť s prejudiciálnou otázkou na\nSúdny dvor Európskej únie. Súvislosť s právom Európskej únie čl. 82 ZES (čl. 102 ZFEU) podľa názoru\nnajvyššieho súdu je daná tým, že zákon č. 136/2001 Z.z. plní funkciu subsidiárneho, vykonávacieho\npredpisu k uvedeným článkom zmluvy. Je potrebné prihliadnuť na to, že zistené skutky zneužívania\ndominantného postavenia boli posudzované v jednočinnom súbehu ako porušenia čl. 82 ZES (čl. 102\nZFEU) a súčasne podľa § 8 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže.\nJe potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ide o právne otázky súvisiace s aplikáciou práva Európskej\núnie právny názor najvyššieho súdu je pre ďalší postup prvostupňového súdu záväzný iba v prípade\n(§ 226 O.s.p), že iný výklad nebude daný Súdnym dvorom Európskej únie. Z hľadiska procesného je\npotrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EU C-416/10 - Križan a spol. bod 1 Článok 267 ZFEÚ sa\nmá vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, akým je súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho\nkonania, má povinnosť obrátiť sa z vlastného podnetu na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na\nzačatie prejudiciálneho konania, aj keď rozhoduje vo veci, ktorá mu bola vrátená na konanie po tom, ako\nbolo jeho prvé rozhodnutie zrušené ústavným súdom dotknutého členského štátu a vnútroštátne pravidlo\nmu stanovuje povinnosť rozhodnúť v spore v zmysle právneho názoru vyjadreného týmto ústavným\nsúdom.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}