{"guid": "af44ca08-ba0c-4b5a-a3aa-312ba399c461:9e309fbe-7f32-4433-a269-bf1c3aae7aea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1004110973.1", "spisova_znacka": "5Obo/7/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/7/2012 z 27. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2014, sp. zn. 5Obo/7/2012, ECLI:SK:NSSR:2014:1004110973.1", "identifikacne_cislo": "1004110973", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Anna Marková", "sudca_id": 266, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-anna-markova-266", "datum_vydania": "2014-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e309fbe-7f32-4433-a269-bf1c3aae7aea", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1004110973.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1004110973.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1004110973.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/7/2012\n1004110973\n27. 02. 2014\nJUDr. Anna Marková\nECLI:SK:NSSR:2014:1004110973.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: INFOSPOT, informačné a spotrebiteľské\ncentrum, Peterská 22, Bratislava, IČO: 35 557 028, zast. advokátom JUDr. Jánom Drgoncom, DrSc,\nKlincová 37/B, Bratislava proti žalovanému: Retail Value Stores a. s., Panónska cesta 16, Bratislava,\nIČO: 43 768 083 zast. ČERNEJOVÁ and HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, Bratislava, o zdržanie\nsa nekalosúťažného konania, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo 7. decembra 2011, č. k. 9 Cbs 33/2004-780, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2011, č. k. 9\nCbs 33/2004-780 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. decembra 2011, č. k. 9 Cbs 33/2004-780 vo výroku I. uložil,\nžalovanému povinnosť zdržať sa klamlivého označovania tovaru, ktorým poškodzuje spotrebiteľa tak,\nže cena predávaného tovaru na cenovkách v jeho predajniach je nižšia, ako cena toho istého tovaru\núčtovaná pri pokladni, vo výroku II. žalobcovi priznal oprávnenie uverejniť výrok právoplatného rozsudku\nna náklady žalovaného spolu s informáciou, že ide o právoplatné súdne rozhodnutie, v denníku SME a\nv denníku Nový Čas, v troch po sebe nasledujúcich dňoch a to prvý krát v lehote do 2 mesiacov odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozsudku, na redakčnej strane tohto denníka, v rozsahu 1 strany formátu daného\ndenníka., vo výroku III. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania.\nV odôvodnení uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil právo na uloženie povinnosti žalovanému,\nzdržať sa nekalosúťažného konania spočívajúceho v klamlivom označovaní tovaru, ktorým poškodzuje\nspotrebiteľa tak, že cena predávaného tovaru vyznačená na cenovkách v jeho prevádzkach v okamihu\nponuky je nižšia, než cena toho istého tovaru skutočne účtovaná pri pokladni. Zároveň si uplatnil právo,\naby bol oprávnený na náklady žalovaného uverejniť výrok rozsudku v lehote do jedného mesiaca\nodo dňa právoplatnosti v dvoch denníkoch s celoslovenskou pôsobnosťou určených podľa výberu\nžalobcu v rozsahu pol strany vydania a v elektronických médiách Slovenská televízia a Súkromná\ntelevízia spoločnosť Markíza v dvoch po sebe nasledujúcich pracovných dňoch v čase bezprostredne\npredchádzajúcom začatiu vysielania hlavnej spravodajskej relácie o 19.00 hod., resp. o 19.30 hod.,\nformou písomného a čítaného slova. Žalobca ďalej navrhol súdu, aby žalovaný bol zaviazaný vyplatiť na\núčet žalobcu preddavok v sume 1 000 000 Sk na uverejnenie výroku a zároveň náhradu trov konania.\nŽalobca v súlade s ust. § 54 ods. 2 Obch. zákonníka podal žalobu z dôvodu, že žalovaný opakovane pri\npokladni v predajniach vo svojich prevádzkach v Bratislave účtuje spotrebiteľom niektoré výrobky - tovar\nza vyššie ceny, než ako sú v čase ponuky tovaru uvedené ceny toho tovaru na cenovkách v regáloch. Ako\ndôkaz žalobca priložil doklady o účtovaní vyššej ceny pri druhu tovaru víno Cabernet Sauvignon, džúsy\nALBIMULTI 12 0,75 1, zubná pasta Colgate, košeľa, šampón proti lupinám, džús Happy day Pomaranč\n11, v prevádzke žalovaného na Panónskej ceste v Bratislave, vitamínový džús ALBIMULTI 12 0,75 1 v\nprevádzke Vajnorská ul. - Polus Bratislava. K rozdielnemu účtovaniu vyšších cien tovaru spotrebiteľom\n\ndochádzalo v sledovanom období cca viac ako jeden a pol roka. Rozdielne účtované ceny boli vždy\nv neprospech spotrebiteľov. Žalovaný viackrát uznal svoj nesprávny postup pri účtovaní vyšších cien\nspotrebiteľom na niektorých výrobkoch oproti cenovkách v regáloch, napriek tejto skutočnosti v konaní\npokračuje. Žalovaný neprípustne obťažuje spotrebiteľov tým, že ich núti zistený cenový rozdiel ním\nzavinený, si uplatňovať pri informačnom pulte. Žalovaný uvádza spotrebiteľa vedome do omylu v cene\ntovaru za nižšie ceny. Podľa žalobcu konanie žalovaného je jednoznačne nekalosúťažným konaním,\nkonaním v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.\nSúd uznesením zo dňa 29. 06. 2010 pripustil zmenu žaloby podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. v tomto znení:\n1/ Žalovaný Retail Value Stores, a. s. je povinný zdržať sa klamlivého označovania tovaru, ktorým\npoškodzuje spotrebiteľa tak, že cena predávaného tovaru v cenovkách na regáloch v jeho predajniach\nje nižšia, ako cena toho istého tovaru účtovaná pri pokladni.\n2/ Žalobca je oprávnený uverejniť právoplatný rozsudok na náklady žalovaného:\na) v rozsahu bodu 1 výroku spolu s informáciou, že ide o právoplatné súdne rozhodovaniev denníku SME\na denníku Nový Čas, v troch po sebe nasledujúcich dňoch, a to prvýkrát v lehote do dvoch mesiacov\nodo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na redakčnej strane denníka v rozsahu 1 strany formátu daného\ndenníka; náklady žalovaného na uverejnenie rozsudku v týchto denníkoch budú 36 000 eur vrátane\nDPH. Ak denník SME alebo denník Nový Čas rozsudok odmietne uverejniť, žalobca má právo voľby\niného denníka, ktorým pri uverejnení rozsudku nahradí ten so súdom určených denníkov, ktorý odmietne\nrozsudok súdom určeným spôsobom;\nb) formou mesačnej internetovej kampane na základe zmluvy s vybranou reklamnou agentúrou\na detailného mediálneho a produkčného plánu, ktorý bude obsahovať hraný spot, text súdneho\nrozhodnutia, diskusné fórum a mediálnu kampaň v cene 65 500 eur vrátane DPH;\nc) formou výroby a distribúcie letáku vo formáte A4 a v náklade 200 000 kusov určených spotrebiteľom s\ninformáciou, že ide o právoplatné rozhodnutie súdu, ako aj s podstatnou časťou odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia.\nNáklady žalovaného na výrobu letáku vrátane grafického návrhu budú 4 300 eur vrátane DPH. Náklady\nžalovaného na rozvoz z Bratislavy do Žiliny a do Košíc bude 24 eur vrátane DPH. Náklady žalovaného na\nrozširovanie letáku personálnou lízingovou agentúrou budú 4 300 tisíc eur. Výtlačok sa bude rozširovať\nspotrebiteľom bezplatne v mestách na území Slovenskej republiky, kde žalovaný má predajne. Žalovaný\nje povinný strpieť rozširovanie letáku vo všetkých svojich obchodných priestoroch určených pre verejnosť\na v ich bezprostrednom okolí. V prípade marenia distribúcie tretími osobami v obchodných priestoroch\nžalovaného alebo v ich bezprostrednom okolí žalovaný prostredníctvom bezpečnostnej služby na svoje\nnáklady zabezpečí rozširovateľom výtlačku primeranú ochranu pred ohrozením alebo útokom.\n3/ Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zložiť na účet právneho\nzástupcu žalobcu preddavok na úhradu nákladov uverejnenia rozsudku podľa bodu 1. a 2. vo výške 95%\nzo sumy 109 824 eur určenej súdom podľa toho rozhodnutia, teda vo výške 104 332,80 eur.\n4/ Žalobca po zverejnení rozsudku spôsobom ustanoveným v bode 1. a 2. tohto rozsudku je povinný\npredložiť žalovanému všetky zmluvy a objednávky spolu s vyúčtovaním nákladov na zverejnenie\nprávoplatného rozhodnutia súdu podľa bodu 1. a 2.; žalovaný je povinný doplatiť žalobcovi rozdiel medzi\nposkytnutým preddavkom a 100% súdom určeného plnenia do 3 dní odo dňa nasledujúceho po doručení\nvyúčtovania nákladov žalovanému.\n5/ Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť 100% na náhradu\ntrov konania žalobcovi špecifikovanú v písomnom vyhotovení rozhodnutia, k rukám právneho zástupcu\nžalobcu.\nZo svedeckých výpovedí, ale aj pokladničných dokladov doložených do spisu zo strany žalobcu mal súd\nprvého stupňa za preukázané, že pri realizácií predaja tovaru za akciové ceny opakovane dochádza\nk určitým nezrovnalostiam v súvislosti s účtovaním cien akciových tovarov zákazníkom žalovaného.\nUviedol, že pre naplnenie skutkovej podstaty nekalej súťaže nie sú potrebné zvláštne subjektívne\nnáležitosti, ako sú vedomie, úmysel,alebo vina, stačí keď sa žalovaný ocitne v rozpore s dobrými mravmi\nsúťaže, i keď si toho ani nie je vedomý /rozhodnutie Vážny č. 10 611/.\nV ust. § 44 ods. 1 Obeh. zákonníka nie je upravené konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže,\nvyžadujúce si konanie zavinené, či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti.\nSkutočnosť, že určitej skupine spotrebiteľov môže nastať ujma v dôsledku súťažného konania /napr.\nreklamy u tovaru masovej spotreby/, nemusí postačovať ku kvalifikácii konania ako nekalosúťažné,\n\npokiaľ chýba rozpor takéhoto konania s dobrými mravmi. Zároveň treba dodať, že k dobrým mravom\nsúťaže zákon nepožaduje, aby konaniev rozpore s dobrými mravmi súťaže bolo konaním zavineným\nči už úmyselne, alebo z nedbanlivosti. Postačí, ak sa ocitne v nesúlade s objektívnymi súťažnými\nprincípmi. V danom prípade, nie je možné konanie žalovaného kvalifikovať ako zavinenie úmyselné,\nale iba z určitej nedbanlivosti spojenej s tým, že cena výrobku v akcii deklarovaná pri výrobku, event.\nv letáku propagujúcom možnosť kúpy zľavneného tovaru, bola rozdielna s cenou, ktorá zákazníkom spotrebiteľom bola vyúčtovaná.\nPre kvalifikáciu nekalej súťaže sa nevyžaduje samotná spôsobilosť privodiť ujmu súťažiteľom, alebo\nspotrebiteľom, nie je teda nutný skutočný vznik ujmy. Za možnú nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa\nje možné považovať každé obmedzenie spotrebiteľovho komfortu, všetko čo mu berie čas, pokoj\nspojený s nakupovaním. Pri použití gramatického výkladu k naplneniu generálnej klauzuly postačí, aby\nbola alebo mohla byť spôsobená ujma súťažiteľovi, alebo spotrebiteľovi jedinému. Na druhej strane z\nrozhodovacej praxe súdov je možné dospieť k názoru, že ujma /či už hroziaca, alebo skutočne existujúca/\nv zanedbateľnom rozsahu vlastne ujmou nie je. Zákon neurčuje rozsah ujmy, ktorá musí z určitého\nkonania aspoň hroziť, aby takéto konanie mohlo byť posudzované ako nekalosúťažné.\nV zmysle ust. § 55 ods. 2 Obeh. zákonníka rozsah, formu a spôsob uverejnenia rozsudku má súd\npresne určiť, aby medzi sporovými stranami zamedzil, vzniku nových nejasností, podozrení a sporov.\nSúd podľa návrhu určil, v ktorých denníkoch s celoslovenskou pôsobnosťou sa má výrok rozsudku\nuverejniť, koľko krát, kedy alebo dokedy sa má uverejniť. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu bude\ntýmto postačujúcou satisfakciou. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti uverejnenia výroku rozsudku v\nelektronických médiách, na intérnete, formou letákov zamietol, s prihliadnutím aj k tej skutočnosti, že\nžalobca primerane nezdôvodnil nárok na priznanie zálohy k realizácií inzercie v médiách, letákoch, atď.\nNa základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa podľa ust. § 44 ods. 1\nObch. zákonníka zaviazal žalovaného zdržať sa klamlivého označovania tovaru, ktorým poškodzuje\nspotrebiteľa. Zároveň uznal nárok žalobcu na uverejnenie výroku rozsudku podľa ust. § 55 ods. 2\nObeh. zákonníka v dvoch denníkoch. Vo zvyšku súd žalobu zamietol s tým, že priznané primerané\nzadosťučinenie je dostatočné pre ochránenie práv spotrebiteľa.\nProti tomuto rozhodnutiu proti výrokom II, III a IV podal odvolanie žalobca.\nŽalobca podal odvolanie proti tretej vete výroku rozsudku vo veci č. k. 9Cbs 33/2004-780 aj podľa § 205\nods. 2 písm. b) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom\nsúdu odňala možnosť konať pred súdom v rozsahu uplatnenia práva na preddavok, ktorý je žalovaný\npovinný zložiť žalobcovi na uverejnenie výroku právoplatného súdneho rozhodnutia v masmédiách (§\n155 ods. 4 posledná veta Os.p.).\nDôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. videl žalobca v tom, že Krajský súd v okolnostiach\nprípadu nedal jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany. Aj táto okolnosť má podľa názoru žalobcu za následok naplnenie\nzákonného dôvodu pre odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.\nŽalobca uviedol, že v konaní okrem iného požiadal súd, aby mu podľa § 155 ods. 4 O.s.p. priznal\nprávo uverejniť na náklady žalovaného výrok právoplatného súdneho rozhodnutia vo veci 9Cbs 33/2004.\nŽalobca v súlade s podmienkami § 155 ods. 4 O.s.p. navrhol, aby súd rozhodol takto: „2. Žalobca je\noprávnený uverejniť právoplatný rozsudok\nna náklady žalovaného:\na) v rozsahu bodu 1 výroku spolu s informáciou, že ide o právoplatné súdne rozhodnutie v denníku SME\na v denníku Nový Čas v troch po sebe nasledujúcich dňoch, a to prvýkrát v lehote do dvoch mesiacov\nodo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na redakčnej strane denníka v rozsahu V strany formátu daného\ndenníka; náklady žalovaného na uverejnenie rozsudku v týchto denníkoch budú 36 000 eur vrátane\nDPH. Ak denník SME alebo denník Nový Čas rozsudok odmietne uverejniť, žalobca má právo voľby\niného denníka, ktorým pri uverejnení rozsudku nahradí ten zo súdom určených denníkov, ktorý odmietne\nuverejniť rozsudok súdom určeným spôsobom;\n\nb) formou mesačnej internetovej kampane na základe zmluvy s vybranou reklamnou agentúrou\na detailného mediálneho a produkčného plánu, ktorý bude obsahovať hraný spot, text súdneho\nrozhodnutia, diskusné fórum a mediálnu kampaň v cene 65 500 eur vrátane DPH;\nc) formou výroby a distribúcie letáku vo formáte A4 v náklade 200 000 kusov určených spotrebiteľom s\ninformáciou, že ide o právoplatné rozhodnutie súdu, ako aj s podstatnou časťou odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia. Náklady žalovaného na výrobu letáku vrátane grafického návrhu budú 4 300 eur vrátane\nDPH. Náklady žalovaného na rozvoz z Bratislavy do Žiliny a do Košíc bude 24 eur vrátane DPH. Náklady\nžalovaného na rozširovanie letáku personálnou lízingovou agentúrou budú 4 000 tisíc eur. Výtlačok sa\nbude rozširovať spotrebiteľom bezplatne v mestách na území Slovenskej republiky, kde žalovaný má\npredajne. Žalovaný je povinný strpieť rozširovanie letáku vo všetkých svojich obchodných priestoroch\nurčených pre verejnosť a v ich bezprostrednom okolí. V prípade marenia distribúcie tretími osobami\nv obchodných priestoroch žalovaného alebo v ich bezprostrednom okolí žalovaný prostredníctvom\nbezpečnostnej služby na svoje náklady včas zabezpečí rozširovateľom výtlačku primeranú ochranu pred\nohrozením alebo útokom.\nSúd prvého stupňa návrhu nevyhovel v rozsahu formulácie predloženej žalobcom. Súd návrh upravil tak,\nže výrok rozhodnutia zjednodušil a súbežne znížil mieru jeho vykonateľnosti. Krajský súd v Bratislave vo\nvýroku uviedol: „Žalobca je oprávnený uverejniť výrok právoplatného rozsudku na náklady žalovaného\nspolu s informáciou, že ide o právoplatné súdne rozhodnutie, v denníku SME a v denníku Nový Čas,\nv troch po sebe nasledujúcich dňoch a to prvý krát v lehote do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti\ntohto rozsudku, na redakčnej strane tohto denníka, v rozsahu 1 strany formátu daného denníka“. Súd\nprvého stupňa z výroku vypustil ustanovenie „Ak denník SME alebo denník Nový Čas rozsudok odmietne\nuverejniť, žalobca má právo voľby iného denníka, ktorým pri uverejnení rozsudku nahradí ten zo súdom\nurčených denníkov, ktorý odmietne uverejniť rozsudok súdom určeným spôsobom“.\nMasmédiá, printové ani elektronické, neboli účastníkom konania vo veci 9Cbs 33/2004. Z tohto právneho\ndôvodu uverejnenie výroku súdneho rozhodnutia je právnym poriadkom ponechané na ich dobrú\nvôľu, súhlas s prijatím ponuky od účastníka konania, ktorému súd prizná právo uverejniť právoplatné\nrozhodnutie súdu na náklady účastníka, ktorý nemal v konaní úspech. Odplatnosť uverejnenia\nprávoplatného rozhodnutia súdu vo všetkých prípadoch ustanovených § 155 ods. 4 O.s.p. slúži na\nzvýšenie pravdepodobnosti, že masmédium uverejní právoplatné súdne rozhodnutie, ale nezakladá\nistotu, že tak naozaj urobí. S prihliadnutím na túto okolnosť žalobca súdu navrhol, aby okrem určenia\nmasmédií, v ktorých môže právoplatné súdne rozhodnutie uverejniť na náklady žalovaného, súd\nžalobcovi priznal aj právo uverejniť právoplatné súdne rozhodnutie v ľubovoľnom inom printovom\nmasmédiu, ak sa preukáže, že súdom určený denník SME, alebo denník Nový Čas nebude mať záujem\nuverejniť právoplatné súdne rozhodnutie.\nÚdaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž\nmusí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože s výnimkou prípadov uvedených v § 153\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nesmie účastníkom prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ani\núčastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný\npetit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným\npredpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali\nprávne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania. (Rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 2 Cdo 8/2005. Zo súdnej praxe, 2005, č. 5, s. 131, 133).\nKrajský súd najskôr žalobcov návrh zamietol ako nevykonateľný (9 Cbs 33/2004-737, rozsudok z 30. 03.\n2011) bez toho, aby ho upravil tak, aby vyjadroval predstavu súdu o vykonateľnom rozsudku. Potom, v\nďalšom odvolacom konaní žalobcov nezmenený výrok zredukoval, upravil ho tak, že sa súdom vynesený\nvýrok stal nevykonateľný (9Cbs 33/2004-780).\nŽalobca tvrdí, že súd nemôže upraviť výrok súdneho rozhodnutia spôsobom, ktorého výsledkom je\nzníženie miery vykonateľnosti rozhodnutia pod hranice vykonateľnosti navrhovanej účastníkom konania.\nAk súd takto návrh upraví, dopustí sa nesprávneho úradného postupu, ktorý má povahu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.\n\nDôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b) v spojení s § 221 ods. 2 písm. f) O.s.p. videl žalobca\nv tom, že žalobca navrhol, aby súd vo výroku rozsudku určil výšku preddavku na náklady uverejnenia\nvýroku rozsudku v ustanovených masmédiách, ktorý je žalovaný povinný zložiť žalobcovi na účet.\nŽalobca návrh formuloval takto: „Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku\nzložiť na účet právneho zástupcu žalobcu preddavok na úhradu nákladov uverejnenia rozsudku podľa\nbodu 1 a 2 vo výške 95% zo sumy 109 824 eur určenej súdom podľa tohto rozhodnutia, teda vo výške\n104 332,8 eur“.\nKrajský súd v Bratislave žalobcov návrh na určenie výšky preddavku zamietol v celom rozsahu. O návrhu\nna určenie výšky preddavku súd rozhodol vo vete: „Z tohto dôvodu súd žalobu v časti uverejnenia\nvýroku rozsudku v elektronických médiách, na internete, formou letákov zamietol, s prihliadnutím aj k\nskutočnosti, že žalobca primerane nezdôvodnil nárok na priznanie zálohy k realizácii inzercie v médiách,\nletákoch, atď.“ (9 Cbs 33/2004-780, s. 12).\nNáklady uverejnenia výroku súdneho rozsudku v masmédiách vždy musí niekto znášať. Ak sa\nbremenom nákladov zaťaží žalobca, uverejnenie výroku súdneho rozsudku bude mať povahu\nobmedzujúceho zásahu do jeho ľudského práva pokojne užívať svoj majetok (lebo v čase od zaplatenia\nsumy vyúčtovanej masmédiom za uverejnenie výroku až do refundácie tejto sumy žalovaným bude\nzbavený dispozičného práva k sume spojenej s uverejnením výroku rozsudku), alebo sa tento\nobmedzujúci zásah spojí s obmedzeniami ďalších práv žalobcu (napr. ak sa rozhodne vybaviť si úver na\nzaplatenie nákladov uverejnenia výroku súdneho rozsudku). Porovnateľné obmedzenia sa môžu dotknúť\nprávneho postavenia žalovaného, ale v jeho prípade ide o zodpovednosť za predchádzajúce protiprávne\nsprávanie, je sankciou za porušenie zákona, a preto ide o legitímne obmedzenie. Uplatňovanie\nzákladných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd) sa spája so zásadou spravodlivej\nrovnováhy medzi dotknutými právami osôb zúčastnených v spore. Z tohto dôvodu sa ustanovením\nposlednej vety § 155 ods. 4 O.s.p. priznalo v spore úspešnému účastníkovi právo, aby súd zaťažil\npovinnosťou znášať preddavok na náklady uverejnenia výroku rozsudku za zákonom taxatívne určené\nformy protiprávneho správania.\nŽalobca uplatnil právo na preddavok. Krajský súd v Bratislave žalobcovu požiadavku zamietol, lebo\n„žalobca primerane nezdôvodnil nárok na priznanie zálohy k realizácii inzercie v médiách, letákoch,\natd'.. \"\nSúd prvého stupňa uskutočnil rad ústnych pojednávaní. Ani na jedinom z vykonaných ústnych\npojednávaní sa predmetom konania nestala otázka, z akého dôvodu žalobca žiada o priznanie\npreddavku na uverejnenie výroku súdneho rozhodnutia v masmédiách. Krajský súd v Bratislave\nuplatneným postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v rozsahu práva na preddavok na\nuverejnenie výroku rozsudku v masmédiách. Žalobca bol v konaní aktívny, pokiaľ išlo o vymedzovanie\nvýšky preddavku, o ktorý žiadal. Výšku preddavku niekoľkokrát zmenil úpravou návrhu výroku, ktorý\nvo veci 9Cbs 33/2004 žiadal. Podstatou úprav výroku vždy bolo zvyšovanie trov žalovaného v rozsahu\nvýdavkov určených na uverejnenie súdneho rozhodnutia v masmédiách, lebo žalobca od začiatku\nkonania o svojom návrhu sa uchádzal o zverejnenie súdneho rozhodnutia na náklady žalovaného. Pohyb\ncien reklamy na trhu printových a elektronických masmédií v Slovenskej republike bol hlavnou príčinou\npre zmeny návrhu na výrok rozhodnutia.\nSúd súbežne so zanedbaním skúmania otázky, z akého dôvodu žalobca žiada o priznanie preddavku,\nktorá sama o sebe nie je právne relevantná pre rozhodnutie o uplatnenom práve podľa poslednej vety\n§ 155 ods. 4 O.s.p., súd zanedbal aj ustanovenie § 121 O.s.p., podľa ktorého „netreba dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti.\nŽalobca na začiatku konania založil do spisu doklad preukazujúci, že je právnickou osobou, ktorá\nje evidovaná Ministerstvom vnútra SR ako občianske združenie založené za účelom ochrany\nspotrebiteľa. Žalovaný, ani súd nikdy po predložení tohto dokladu nespochybnil, ani nespochybňoval,\nže žalobca skutočne je právnickou osobou založenou na ochranu spotrebiteľa. K všeobecne známym\nskutočnostiam patrí, že organizácie tretieho sektora, kam patria aj združenia založené na ochranu\nspotrebiteľa, sú neziskové organizácie, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Záujem na zložení\npreddavku žalovaným v okolnostiach prípadu je predurčený právnym postavením žalobcu, jeho právnou\n\npodstatou. K všeobecne známym skutočnostiam patrí aj účel, podstata a povaha reklamy. Reklamou je\nakékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu. Denníky SME a\nNový Čas, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca uchádzal o priznanie práva uverejniť výrok právoplatného\nsúdneho rozsudku na náklady žalovaného, nie sú účastníkmi konania 9Cbs 33/2004. Preto ich Krajský\nsúd v Bratislave nemohol zaviazať povinnosťou uverejniť výrok svojho rozsudku bez ohľadu na to, koho\nby zaťažil znášaním nákladov uverejnenia výroku rozsudku. Uloženie povinnosti uvedeným denníkom,\nale aj ktorémukoľvek inému masmédiu by znamenalo neprípustný, s Ústavou SR nezlučiteľný zásah do\nslobody prejavu chránenej čl. 26 Ústavy SR, ale aj medzinárodnými dohovormi o ľudských právach a\nzákladných slobodách (napr. čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).\nZo skutkového stavu v okolnostiach prípadu možno vyvodiť, že žalobca môže výrok súdneho rozsudku\nuverejniť v masmédiách iba ako reklamu, teda za odplatu.\nŽalobca odvolaním napadol aj výrok o trovách konania, s toho dôvodu, že súd v okolnostiach prípadu\nuplatnil právomoc druhého sledu priznanú podľa § 142 ods. 2 O.s.p. bez skutkového aj právneho dôvodu,\nlebo žalobca nemal vo veci úspech iba čiastočný. Žalobca mal vo veci plný úspech. Preto povinnosťou\nsúdu bolo o uplatnenom nároku na náhradu trov konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\nV závere, žalobca navrhol, že v prípade ak odvolací súd nevyhovie žalobcovmu návrhu uvedenému, , aby\npodľa § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku priznal žalobcovi právo podať dovolanie z dôvodu,\nže ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Zásadný právny význam rozhodnutia\nvidí žalobca v určení právne relevantných podmienok (kritérií) pre vznik práva na preddavok, ktorý\nje neúspešný účastník konania povinný zložiť účastníkovi konania, ktorého návrhu sa vyhovelo, na\nnáklady uverejnenia výroku súdneho rozsudku. Zásadný právny význam rozhodnutia žalobca ďalej vidí\nv určení, či za predpokladu, ak žalobca navrhne uverejnenie právoplatného súdneho rozhodnutia vo\nväčšom počte masmédií, než v akom súd prizná účastníkovi právo uverejniť právoplatné rozhodnutie\nsúdu na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel, má zníženie počtu masmédií takú právnu intenzitu a\nrelevanciu, ktorá znamená splnenie podmienky § 142 ods. 2 OSP umožňujúcej súdu vysloviť, že žiadny\nz účastníkov konania nemá na náhradu trov konania právo.\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2011, č. k. 9 Cbs 33/2004-780, proti jeho\nvýrokom I, II a IV podal odvolanie aj žalovaný.\nPodané odvolanie odôvodnil tým, že konanie pred súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f O.s.p.)\nŽalovaný odôvodnenie napadnutého rozsudku nepovažuje za primerane obsiahle, a to čo do dôvodov,\nktoré by bližšie vysvetľovali a približovali úvahy súdu pri hodnotení predložených dôkazov a hodnotenia\nprípadných rozporov s pravidlami hospodárskej súťaže v zmysle ochrany hospodárskej súťaže\nposkytovanej platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Podľa názoru žalovaného skladba\nodôvodnenia nerešpektuje ustanovenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Prvostupňový súd\nsa týmto ustanovením zákona dôsledne neriadil. Z písomného vyhotovenia rozsudku je zjavné, že súd\nsa sústredil takmer výlučne na reprodukciu obsahu predložených listín, obsahu doterajších vyjadrení a\nprednesov účastníkov konania a svedkov a na citáciu niektorých právnych noriem. Vo svojom rozsudku\nsa súd takmer vôbec nevenuje opisu vlastných úvah a použitých myšlienkových postupov. Tieto, pre\núčastníkov konania bezpochyby najdôležitejšie a najužitočnejšie informácie, sa v odôvodnení Rozsudku\nnachádzajú len v nepatrnej miere a vôbec neumožňujú zistiť ako súd uvažoval v základných „procesnoprávnych“ otázkach sporu, t. j.:\na) či sa žalovaný dopustil takého správania, ktoré napĺňa znaky nekalo-súťažného konania,b) či mu\nmožno vytýkať, že by neurobili alebo nerobí všetky potrebné opatrenia k tomu, aby v maximálnej možnej\nmiere jednak, predišiel výskytu nesprávnej cenovej informácie o ním ponúkaných výrobkoch, eliminoval\npočetnosť týchto prípadov, a čo najskôr, a čo najúplnejšie sanoval prípadné negatívne následky takýchto\nprípadov, ktoré sa prípadne vyskytnú u spotrebiteľa,\nc) či pri zachovaní maximálnej starostlivosti na jeho strane možno vôbec očakávať, že sa nevyskytne\nžiaden prípad nesprávnej cenovej informácie o ním ponúkaných výrobkoch,d) či konanie resp. skôr\nstav vytýkaný zo strany navrhovateľa (výskyt niekoľkých zaznamenaných prípadov nesprávnej cenovej\ninformácie o nami ponúkaných výrobkoch, no bez zistenia osoby, ktorá tento stav vyvolala) vykazuje\nnajmä čo do početnosti prípadov taký vysoký stupeň závažnosti, aby mohol byť posúdený ako nekalo-\n\nsúťažné konanie,e) či údajná ujma na strane žalobcu, resp. zákazníkov dosahuje takú intenzitu, aby\nmohla byť označená ako spôsobená nekalo-súťažným konaním.\nPrvostupňový súd vôbec neuvádza, ktoré žalovanému pričítateľné správanie naplňuje znaky\nnekalosúťažného konania\nŽalovaný považuje za v konaní dostatočne preukázané a argumentačne podložené, že žiadne konanie,\nktoré mu žalobca vytýka (bez ohľadu na to, či výskyt takéhoto konania bol alebo nebol preukázaný),\nnenapĺňa znaky nekalosúťažného správania.\nZ odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, ktoré konanie žalovaného, resp. správanie mu súd kladie\n„za vinu“. Súd totiž vôbec neuviedol, či hodlal žalovaného sankcionovať za to, že mal byť pôvodcom\nnesprávnej cenovej informácie (to však nebolo vôbec predmetom dokazovania), alebo za to, že sa\nmu nesprávnu cenovú informáciu (kýmkoľvek spôsobenú) nepodarilo odhaliť a odstrániť. Rovnako\nsúd neinformuje, či za nekalo-súťažné správanie považuje akýkoľvek počet takýchto prípadov výskytu\nnesprávnej cenovej informácie alebo len určitý vyšší počet prípadov, presahujúci nejakú konkrétnu\nhranicu. Zároveň absentuje odpoveď na otázku, prečo pri skúmaní nekalo-súťažného prvku v konaní\nresp. správaní žalovaného nebolo potrebné vyhodnocovať ostatné aspekty daného prípadu - najmä jeho\nsprávanie v čase pred ako aj v čase po zistení daného javu. Konanie resp. správanie, za ktorého súd\nhodlal sankcionovať (bez ohľadu na to, či ním bolo zapri činenie vzniku nesprávnej cenovej informácie\nalebo „len“ jej neodhalenie) nevykazuje znaky podnikateľského súťažného zámeru „prilepšiť si“ na úkor\niných subjektov na trhu, spotrebiteľov nevynímajúc.\nNapriek povahe sporu, konajúci prvostupňový súd vôbec nebral do úvahy ustanovenia spotrebiteľského\npráva pri posudzovaní údajného nekalo-súťažného konania žalovaného, pritom ich čo i len podporné\npoužitie je v danom spore žiaduce.\nSíce konajúci prvostupňový súd vymedzil, že v § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je upravené\nkonanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže vyžadujúce si konanie zavinené (či už úmyselne alebo z\nnedbanlivosti), vôbec sa nezaoberal otázkou intenzity takého konania, t.j. či je skutočne také údajné\nkonanie, v rozpore s dokazovaním pričítané spoločnosti žalovaného, spôsobilé privodiť ujmu iným\nsúťažiteľom a spotrebiteľom a je v rozpore s dobrými mravmi súťaže.\nDobré mravy súťaže sú pritom pojmom užším než pojem dobré mravy. Ich definičné znaky sa snaží\nvymedziť nie len právna teória, ale i právna prax reprezentovaná judikatúrou. V tomto zmysle boli dobré\nmravy súťaže definované ako „pravidlá a zvyklosti, ktoré sa dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a\nktoré aj samotní súťažíte sa považujú za zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti“. Pritom konanie\nv rozpore s dobrými mravmi súťaže nemusí byť zavinené, stačí naplnenie objektívnej spôsobilosti\nprivodiť druhému subjektu ujmu. Právna teória pritom v súčasnosti rozlišuje dva prístupy k porušovaniu\ndobrých mravov súťaže, a to porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže nekalými praktikami súťažiteľov\nv zmysle porušovania technických pravidiel súťaže (aplikovateľné sú i ustanovenia spotrebiteľského\npráva o nekalých praktikách) a porušovanie určitých konvencií slušnosti (najmä šokujúca či „nevkusná“\nreklama).\nBerúc do úvahy uplatniteľné spotrebiteľské právo, nekalými obchodnými praktikami sú také praktiky,\nktoré vyvolajú alebo navedú na akékoľvek rozhodnutie spotrebiteľa ohľadom produktu či tovaru (či ho\nkúpi, zaplatí zaň, ponechá si ho atď.), ktoré bude spotrebiteľ neskôr ľutovať, a ktoré by za iných okolností\nnikdy neurobil. Pritom však nestačí, aby došlo k narušeniu ekonomického správania, toto narušenie\nmusí mať intenzitu podstatného narušenia. Je tak na príslušnom konajúcom orgáne verejnej moci, v\ntomto prípade súdu, aby vyhodnocoval intenzitu prípadného narušenia s cieľom určiť, či ide o narušenie\npodstatné. Súd ako interpretujúci subjekt by preto nemal len konštatovať, že určité konanie je v rozpore\ns dobrými mravmi súťaže, ale by mal aj konkretizovať, v čom vidí prípadný rozpor. Vychádzajúc z vyššie\nuvedeného, mal konajúci prvostupňový súd vo výrokovej časti a aj v odôvodnení svojho Rozsudku brať\ndo úvahy mieru intenzity údajného konania, ktoré hodlal (v rozpore s vykonaným dokazovaním) „pričítať\"\nžalovanému, a to za účelom zhodnotenia a právneho zváženia spôsobilosti takého údajného konania\nprivodiť ujmu spotrebiteľom. Okrem toho mal konajúci prvostupňový súd pri týchto, absentujúcich\núvahách, podporne vychádzať i z ustanovení spotrebiteľského práva vzťahujúceho sa na nekalé\nobchodné praktiky. Absencia týchto zhodnotení a myšlienkových postupov, vo svetle siahodlhého\nreprodukovania svedeckých výpovedí a odkazov na ustanovenia o nekalej súťaži, zakladá vadu\n\nnapádaného rozsudku a nasvedčuje účelovosti posudzovania údajného nekalo-súťažného konania\nžalovaného prvostupňovým súdom.\nPodľa žalovaného súd nesprávne právne posúdil charakter údajného nekalo-súťažného konania, ktoré\nbolo v rozpore s vykonaným dokazovaním pričítané žalovanému. Ak by konajúci prvostupňový súd\nsprávne aplikoval príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva a vyhodnotil charakter, povahu a\nintenzitu údajného konania, ktoré bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním prisúdené žalovanému, so\nzreteľom na zistenú mieru spôsobilosti takého konania spôsobiť ujmu v hospodárskej súťaži (v tomto\nprípade spotrebiteľom) a na všetky ostatné okolnosti prípadu, nemohol by dospieť k záveru o nekalosúťažnom konaní žalovaného\nPri aplikácii ustanovení na ochranu pred nekalo-súťažným konaním a ustanovení spotrebiteľského práva\nje potrebné do dôslednosti skúmať každý prípad v jeho osobitosti, pričom jednoduché konštatovanie\nnekalo-súťažného konania v prípade výskytu chýb a rozdielov medzi „cenami na pulte“ a „cenami\nna pokladni\" v štatisticky zanedbateľnom počte, ktoré ani nebolo preukázateľne pričítané konaniu\n(opomenutiu) žalovaného, nie je v súlade s účelom predmetných ustanovení, ktoré majú chrániť pred\nkonaniami deformujúcimi hospodársku súťaž a vnútorný trh Európskej únie.\nNeúplnosťou výroku o uverejnení právoplatného rozsudku spôsobil súd existenciu právnej neistoty\nohľadne nákladov takého zverejňovania.\nPodľa názoru žalovaného, v druhom výroku napádaného rozsudku absentuje rozsahaj čo do výšky\nnákladov, v rámci ktorých by bol žalobca oprávnený zverejniť právoplatný rozsudok.\nNie je síce táto náležitosť výslovne v predmetnom ustanovení zákona uvedená, avšak v rámci rozsahu\nzverejňovania je žiaduce a potrebné takú náležitosť uviesť, nakoľko jej neuvedenie zakladá na strane\nneúspešného účastníka sporu právnu neistotu ohľadne nákladov, ktoré pre neho z takého zverejňovania\nmôžu plynúť. Aj podľa právnej teórie by mal súd v každom prípade presne určiť rozsah, formu a spôsob\nuverejnenia rozsudku, aby medzi bývalými sporovými stranami zamedzil vzniku nových nejasností,\npodozrení a sporov.\nTo znamená, že by mal súd určiť okrem iného i sumu nákladov na uverejnenie, prípadne výšku\npreddavku, ktorý je potrebné zložiť účastníkovi konania, ktorému sa v konaní vyhovelo.\nŽalovaný uviedol, že vo svojom rozsudku sa súd vôbec nezaoberal najmä otázkami:a) na základe\nakých úvah, napriek vykonanému dokazovaniu, dospel súd k názoru, že prípadný výskyt chýb v cenách\nje pričítateľný práve žalovanému a nie tretím osobám, ktoré už aj v minulosti obdobné konanie\nuskutočňovali,\nb) akými kritériami je potrebné hodnotiť povahu a intenzitu údajného nekalosúťažného konania\nžalovaného\nc) akým konkrétnym spôsobom postupoval pri výklade ustanovení zákona týkajúcich sa ochrany pred\nnekalou súťažou a ochrany spotrebiteľov vo vzťahu k intenzite údajného nekalo-súťažného konania.\nd) na základe akých dôvodov vzhliadol súd rozpor s dobrými mravmi súťaže v konaní žalovaného (z\npohľadu miery zavinenia nanajvýš nevedomo nedbanlivom) pri starostlivosti o súlad cien na pultoch či\nv letáku, keďže žalovaný uskutočňuje všetky objektívne možné kroky na zamedzenie výskytu chýb v\n„naceňovaní“ predávaných tovarov.\nNa žiadnu z týchto zásadných právnych otázok prvostupňový súd neodpovedal.\nNa základe uvedeného navrhol žalovaný napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu\nzamieta, alebo prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie.\nAk by odvolací súd predsa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalovaný žiadal, aby s poukazom na\n§ 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho\nrozhodnutia, že je prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného\nvýznamu.\n\nŽalobca vo vyjadrení k žalovaným podanému odvolaniu, uviedol, že žalovaný je dôverne oboznámený\ns uskutočnením predchádzajúcich odvolacích konaní, na ktorých sa zúčastnil v zastúpení svojím\nadvokátom. Rad okolností, ktoré podľa vyjadrenia žalovaného majú za následok chyby odôvodnenia,\nktoré sú natoľko závažné, že znamenajú porušenie jeho základného práva na spravodlivý proces, sa\nstalo predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý sa k týmto okolnostiam aj vyjadril v odôvodneniach\nsvojich predchádzajúcich rozhodnutí o predchádzajúcich odvolaniach.\nŽalobca vyslovil názor, že aby sa nastolila spravodlivá rovnováha medzi základným právom na súdnu\nochranu a základným právom na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov, potom možno vyvodiť, že\npovinnosťou súdu nie je preberať do svojho nového rozhodnutia tú časť právnej argumentácie, ktorú už\nuviedol k časti rozhodovaného sporu v predchádzajúcej časti konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ po prejednaní veci podľa §\n212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie napadnuté odvolaniami žalobcu a\nžalovaného je potrebné zrušiť.\nŽalovaný v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať\npred súdom tým, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157\nods. 2 O.s.p. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nOdvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods.\n1 písm. f) O.s.p. je daný.\nV zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nRozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami\núčastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia\n(§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky\na námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie\novplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou\nkaždého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska\npráv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo\nna súdne konanie, spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj\ns ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, porovnaj napr. rozsudok vo veci\nGarcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, zbierka rozsudkov a rozhodnutí\nz 1999 - I. tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je\nzaložené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle\nokolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom\nuznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III.ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia“.\n\nOdvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s §\n157 ods. 2 O.s.p., čím účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom. Napadnuté rozhodnutie\nje nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia úplne absentujú základné požiadavky na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa neuviedol, ktorým dôkazom, predloženým zo strany žalobcu\ni žalovaných uveril, ktorým dôkazom neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo a ako vec právne posúdil. Súd prvého stupňa sa\nvo svojom rozhodnutí v podstate obmedzil iba na právnu interpretáciu ust. § 44 ods. 1 Obchodného\nzákonníka, a k okolnostiam konkrétneho prípadu uviedol len, že mal za preukázané, že pri realizácií\npredaja tovaru za akciové ceny opakovane dochádza k určitým nezrovnalostiam v súvislosti s účtovaním\ncien akciových tovarov zákazníkom žalovaného a že v danom prípade, nie je možné konanie žalovaného\nkvalifikovať ako zavinenie úmyselné, ale iba z určitej nedbanlivosti spojenej s tým, že cena výrobku v\nakcii deklarovaná pri výrobku, event. v letáku propagujúcom možnosť kúpy zľavneného tovaru, bola\nrozdielna s cenou, ktorá zákazníkom - spotrebiteľom bola vyúčtovaná. Vzhľadom na predmet sporu a\notázky nastolené ako žalobcom, tak aj žalovaným je takéto právne zdôvodnenie nepostačujúce.\nPredovšetkým z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva v čom konkrétne konanie žalovaného\nodporuje dobrým mravom súťaže. Súd prvého stupňa sa s uvedenou otázkou napadnutom rozhodnutí\nvôbec nevysporiadal.\nDobré mravy súťaže, tak ako každý iný neurčitý právny pojem vyžaduje aplikáciu na konkrétne skutkové\nokolnosti prípadu a hodnotiace naplnenie tohto pojmu vychádzajúce s týchto skutkových okolností.\nAplikáciu a výklad tohto neurčitého právneho pojmu vychádzajúce zo skutkových okolností je súd\npovinný vo svojom rozhodnutí zdôvodniť. Neurčité právne pojmy súdu neumožňujú svojvôľu alebo\nabsolútne neobmedzenú úvahu.\nAk odôvodnenie súdneho rozhodnutia neobsahuje úvahy, ktoré by dôkladne zdôvodňovali, prečo je\nskutkový stav tým prípadom, v ktorom možno právnu normu aplikovať, javí sa, že súd rozhodol bez\ndostatočných dôvodov, a teda rozhodol svojvoľne.\nÚlohou súdu je vždy v odôvodnení súdneho rozhodnutia ozrejmiť svoje myšlienkové pochody, spôsob\nhodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok\nrozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel\nhľadať odpoveď na nastolené otázky v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť\nako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých\nprávne závery vychádzajú.\nSúd prvého stupňa do odôvodnenia opísal obsah podanej žaloby, vyjadrenie žalovaného, výrok\npredchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, rozhodnutie súdu prvého stupňa o zmene petitu.\nVyjadrenie žalovaného uviedol bez toho, aby ho zákonným spôsobom vyhodnotil.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akékoľvek vyjadrenie súdu, k právnym a skutkovým\nargumentom žalovaného.\nSúd prvého stupňa nedáva dostatočnú odpoveď na otázku z akých dôvodov dospel k záveru, že\nžalobcovi priznal oprávnenie uverejniť výrok právoplatného rozsudku tak ako sa uvádza vo výroku II.\nnapadnutého rozhodnutia a zároveň neodôvodnil, akými úvahami sa spravoval, keď výrok navrhovaný\nžalobcom, týkajúci sa uverejnenia napadnutého rozhodnutia upravil a ďalšie návrhy žalobcu týkajúce\nsa uverejnenia výroku rozsudku v elektronických médiách, na internete, formou letákov a priznania\npreddavku zamietol.\nOdvolací súd preto nemohol posúdiť správnu aplikáciu príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený\nskutkový stav. V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal súd prvého stupňa presvedčivú a jasnú\nodpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nereagoval na podstatné námietky\na tvrdenia žalobcu a námietky žalovaných. Závery súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom\nrozhodnutí sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.\nPre preskúmateľnosť rozhodnutia nestačí uviesť doterajší priebeh konania, výroky doterajších\nrozhodnutí odvolacích súdov, rozhodnutie súdu o zmene petitu, ale je dôležité, aby súd vo svojom\n\nrozhodnutí uviedol, ktoré dôkazy považoval za relevantné, ktorým dôkazom uveril a ktorým neuveril, ako\ntieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Tieto úvahy súdu musia\nbyť uvedené v odôvodnení súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.\nKeďže rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., nie je\ndostatočne odôvodnené, preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu bolo porušené právo účastníka na\nspravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.\nV novom rozhodnutí sa súd prvého stupňa bude musieť zamerať predovšetkým na náležité vyhodnotenie\núčastníkmi predložených dôkazov, posúdenie všetkých zákonným spôsobom vykonaných dôkazov (ako\nlistinných dôkazov tak aj svedeckých výpovedí), a to z hľadiska ich hodnovernosti, presvedčivosti a\npravdivosti. Po zhodnotení vykonaných dôkazov, posúdi či žalobcom tvrdené konanie napĺňa znaky\nnekalej súťaže v zmysle § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom záver, ku ktorému dospeje, aj\nnáležite právne zdôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1\npísm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec mu v súlade s ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3\nO.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}